Rodičovstvo je krásna, no náročná úloha, ktorá si vyžaduje čas a trpezlivosť. Výchova dieťaťa nie je len o zabezpečení jeho potrieb, ale najmä o jeho formovaní a odovzdaní mu hodnôt, ktoré mu pomôžu v živote. Je povinnosťou štátu a škôl zabezpečiť, aby sa deti hýbali, no rovnako dôležité je, aby rodičia chápali svoju úlohu a aktívne sa podieľali na telesnom, duševnom a duchovnom raste svojich detí.
Najlepší záujem dieťaťa ako základ
Dennodenne sa rodičia nevyhnutne konfrontujú s osobnými právami dieťaťa. Pre odlíšenie oprávneného zásahu do osobných práv maloletého od zásahu neoprávneného je smerodajné posúdenie tzv. najlepšieho záujmu dieťaťa. Táto koncepcia je najvýznamnejším prínosom Dohovoru o právach dieťaťa prijatého OSN v roku 1989. Slovenská republika má povinnosť zabezpečiť, aby bol vždy zohľadnený najlepší záujem dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa sa bude zásadne približovať tomu, čo si samotné dieťa praje, a to predovšetkým s pribúdajúcim vekom dieťaťa a jeho rozumovou a mravnou vyspelosťou.
Autonómia, sebaurčenie a sloboda musia ísť vždy ruka v ruke so zodpovednosťou. Ak bude pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa zohľadnený jeho najlepší záujem, potom môže nastať stav označovaný ako blaho dieťaťa, ktorý označuje stav, kedy konkrétne dieťa bude šťastné a spokojné.
Rola rodiča vo výchove a rozvoji
Je povinnosťou rodiča postrehnúť, na čo má dieťa talent a predpoklady, a podporovať jeho progres so zameraním na činnosti, ktoré ho raz uživia. Správny rodič učí dieťa rozlišovať, z akých zdrojov čerpá informácie a ktoré sú tie správne, aby sa nestalo obeťou totality alebo mediálnej manipulácie. Výchova k kritickému mysleniu je kľúčová, aby dieťa dokázalo samo formulovať vlastné názory a nebolo ovplyvniteľné.
Človek nie je schopný dosiahnuť všetko sám, preto je dôležité, aby rodič naučil dieťa základné zručnosti, ktoré mu pomôžu v živote. Či už ide o športové aktivity, varenie alebo rozvoj talentu, rodič by mal byť sprievodcom a vzorom.
Duchovný rast dieťaťa
Deti sa vyvíjajú v štyroch hlavných kategóriách: fyzicky, emocionálne, funkčne a duchovne. Viera je jedným z najdôležitejších aspektov života. Vzťah s Bohom je základom nádeje a zmyslu života. Boh prikázal rodičom, aby učili svoje deti o duchovných veciach. Rovnako ako dieťa potrebuje vedenie v každom inom aspekte života, potrebuje ho aj vo svojom duchovnom živote.
Viera zohráva zásadnú úlohu v chápaní okolitého sveta dieťaťom a poskytuje pohľad na presvedčenia a činy ľudí okolo nich. Starostlivosť o duchovný rast dieťaťa zahŕňa inštrukcie o starostlivosti o srdce a dušu. Stav našej duše je životne dôležitý, pretože ovplyvňuje naše celkové fyzické, emocionálne, duševné a duchovné zdravie.
Cirkev slúži ako priestor, kde tí, ktorí sa zúčastňujú života, môžu skúmať a duchovne sa rozvíjať v rámci spoločenstva založeného na viere. Zapojenie sa do náboženského spoločenstva poskytuje zdroje a ľudí, ktorých sa môžete pýtať, keď sa objavia otázky. Viera v každodennom živote sa prejavuje tvárou v tvár zlým správam.
Výchova duchovných detí | Duchovné pravdy
"Sharenting" a jeho dôsledky
Fenomén posledných rokov, nazývaný „sharenting“, odvodený od anglického slova „share“ - zdieľať a „parenting“ - rodičovstvo, poukazuje na právnu aj morálnu zodpovednosť rodičov za zdieľanie príspevkov o svojich deťoch na sociálnych sieťach. Deti sa v procese ich dozrievania iba učia nakladať so svojimi osobnými právami vo svojom najlepšom záujme. Maloletí nevedia, a ani nemôžu, svojim chápaním obsiahnuť hodnotu súkromia.
Mnohí psychológovia vnímajú fenomén sharentingu ako zbytočnú traumu navyše, ktorú v období dospievania a dospelosti, nevedome z ľahkovážnosti, spôsobili deťom ich najbližší. Dochádza k zdeformovaným hraniciam intimity, keď mnoho jednotlivcov zdieľa aj to, čo má určité parametre intimity bez dostatočnej reflexie svojho správania. U detí, ktoré boli odmalička prezentované na sociálnych sieťach, môže v citlivom veku vzniknúť pocit, že nemajú žiadne právo na súkromie.
Odpovede ukáže až čas, ale už teraz možno konštatovať, že mnohé deti, ktoré počas sharentingu vyrástli do pubertálneho veku, trpia tým, že sa pre zdieľané citlivé fotografie stali obeťami kyberšikany, výsmechu rovesníkov, a cítili sa ponížené a traumatizované. Experti označujú sharenting za využívanie detí na komerčný účel, keď dieťa slúži na pritiahnutie pozornosti na sociálny profil rodiča a je nástrojom na získavanie „followerov“.
V niektorých krajinách, ako napríklad vo Francúzsku, už legislatíva zareagovala na sharenting a rodičom hrozí za neodsúhlasené zverejňovanie fotografií svojich detí aj väzenie. Od roku 2016 sú rodičia zodpovední za ochranu súkromia svojich detí.
Právna ochrana maloletých
Ochrana osobnosti dieťaťa v slovenskom právnom poriadku sa riadi primerane podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy ochrany osobnosti upravenej v Občianskom zákonníku. Limity zákonného zastúpenia maloletého jeho rodičmi sú determinované tým, či je rodičom uskutočnený alebo rodičom odsúhlasený zásah do osobných práv maloletého v jeho najlepšom záujme.
Ak do osobných práv dieťaťa neoprávnene zasahujú samotní rodičia, v súdnom konaní bude dieťa z dôvodu kolízie záujmov zastúpené kolíznym opatrovníkom. Občiansky zákonník tiež ponecháva úpravu zákonného zastúpenia maloletého dieťaťa na Zákon o rodine. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom.
Satisfakčná žaloba je prostriedkom ochrany osobnostných práv, ktorej cieľom je dosiahnutie primeraného zadosťučinenia pre fyzickú osobu, ktorej osobnostné právo bolo porušené. V kontexte najlepšieho záujmu dieťaťa však možno konštatovať významný rozdiel medzi právnym vnímaním ujmy maloletého a ujmy dospelej fyzickej osoby.
Je potrebné si uvedomiť, že ochrana osobnosti je inštitút, ktorý preniká všetkými právnymi odvetviami. Je zakotvená v súkromnom práve, ale osobnosť možno chrániť aj v rámci verejného práva, trestného práva a správneho práva. Všetky právne predpisy a etické kódexy, ktoré sa týkajú aj maloletých, obsahujú osobitné ustanovenia o maloletých.