Vývoj zraku u dojčiat je postupný proces, ktorý začína hneď po narodení a pokračuje počas prvého roka života. Rodičia sa často zaujímajú o to, ako ich dieťa vidí v rôznych obdobiach, kedy začne vnímať farby, alebo kedy vidí ostro a cielene. Zrak nie je "zapnutý" okamžite po pôrode, ale vyvíja sa krok za krokom. Aby sme lepšie pochopili, čo dieťa vidí v jednotlivých obdobiach, je potrebné pozrieť sa na zrakový vývoj chronologicky.
Ako vidí novorodenec a bábätko?
Zrak patrí medzi najzložitejšie zmysly, ktoré si bábätko po narodení postupne buduje. Zrak dieťatka je po narodení jedným z najnezrelejších zmyslov. Novorodenec prichádza na svet s očami, ktoré sú anatomicky funkčné, no zrakové centrá v mozgu ešte len začínajú pracovať. Preto je celkový vizuálny vnem veľmi hmlistý a neostrý. Pre dieťa sú najintenzívnejšie rozdiely medzi svetlom a tmou. Keďže je zrak citlivý na ostré svetlo, bábätko často žmúri a pomalšie reaguje na zmeny jasu. Novorodenecký zrak je prirodzene krátkozraký. To znamená, že najlepšie vidí na vzdialenosť približne dvadsať až tridsať centimetrov. Táto vzdialenosť nie je náhodná - ide o takzvanú materskú vzdialenosť, teda vzdialenosť tváre matky počas dojčenia alebo nosenia v náručí.
Prvý mesiac života
V prvom týždni života je zrak zameraný najmä na svetlo, tieň a jednoduché obrysy. Rodičia môžu všimnúť, že dieťatko niekedy škúli, no v tomto období je to úplne prirodzené. Očné svaly sú ešte slabé a učia sa spolupracovať. Dieťa dokáže na sekundu zafixovať tvár alebo svetelný zdroj, ale jeho oči sa rýchlo unavia a prestanú sledovať podnet.
Mesačné dieťa
Počas prvého mesiaca sa zlepšuje schopnosť vnímať výrazné kontrasty. Vidí stále pomerne rozmazane, ale lepšie reaguje na čierno-biele alebo čierno-červené prechody a jednoduché geometrické tvary. Pre bábätko je zaujímavý najmä kontrast medzi svetlom a tieňom, ktorý vníma oveľa lepšie ako jemné farby. Pohyb očí je nepravidelný a často prerušovaný, pretože zrakové dráhy sa len učia spracúvať obraz.
Vývin zraku počas prvého roka
Vývin zraku počas prvého roka je veľmi rýchly a každý mesiac prináša nové schopnosti, ktoré menia, ako vidí bábätko svet okolo seba. Z pôvodne hmlistého videnia sa postupne stáva presnejšie, farebnejšie a koordinovanejšie. Aby rodičia lepšie pochopili, čo ich dieťa dokáže vnímať v jednotlivých obdobiach, je užitočné pozrieť sa na zrakový vývoj krok za krokom.
2-mesačné dieťa
V tomto období dochádza k výraznému posunu v koordinácii očí. Škúlenie, ktoré bolo bežné v prvých týždňoch, začína postupne miznúť. Bábätko už dokáže udržať pohľad na tvári rodiča o niečo dlhšie a začína sledovať jednoduchý pohyb. Najčastejšie ho zaujme pomalý kolotoč nad postieľkou alebo kyvný pohyb hračky. Zrak sa zároveň stáva citlivejším na farby. Prvou farbou, ktorú dieťa skutočne rozlíši, je červená, neskôr nasleduje žltá a oranžová.
3-mesačné dieťa
Okolo tretieho mesiaca nastáva významný posun. V tomto období už bábätko rozoznáva tváre blízkych aj na väčšiu vzdialenosť, reaguje na úsmev a začína tvoriť prvé sociálne úsmevy. Očné pohyby sú omnoho plynulejšie a dieťa dokáže sledovať predmet v širokom oblúku.
4. až 6. mesiac
V období štvrtého až šiesteho mesiaca sa dieťa učí vidieť na väčšiu vzdialenosť. Objekty v miestnosti už nie sú rozmazané a dieťa dokáže sledovať osoby pohybujúce sa po priestore. Objavuje sa prvá skutočná koordinácia oko-ruka. Bábätko uvidí predmet, rozhodne sa ho chytiť a následne vykoná pohyb rúk smerom k nemu.
7. až 12. mesiac
V druhej polovici prvého roka získava dieťa schopnosť presne odhadovať vzdialenosť a začína vnímať priestorovú hĺbku. Pri lození sa učí hodnotiť, ako ďaleko je prekážka, ako vysoko je nábytok či kam siaha hračka. Zrak sa stáva veľmi presným a dieťa sa zaujíma o drobné detaily na obrázkoch, hračkách alebo knižkách. Pohyb očí je rýchly a presný.
Podpora zraku u dojčiat
Podpora zraku by mala byť prirodzená, jemná a citlivá. Dieťa nepotrebuje silné svetlá ani veľké prebytky farebných podnetov. Interakcia z tváre do tváre je pre rozvoj zraku najdôležitejšia. Počas prvých mesiacov je ideálne držať dieťa vo vzdialenosti dvadsať až tridsať centimetrov, pretože práve v tejto zóne dokáže najlepšie zaostriť. Osvetlenie by malo byť mierne a nepriame. V noci je vhodné používať slabé ambientné svetlá, ktoré nenarúšajú detský zrak.
Je mimoriadne dôležité, aby sa bábätká nevystavovali obrazovkám. Kontrastné hračky zohrávajú nenahraditeľnú úlohu najmä v prvých troch mesiacoch. Čiernobiele kartičky, kontrastné látkové knižky alebo jednoduché geometrické vzory ponúkajú mozgu jasné a ľahko spracovateľné informácie. Pre mladšie bábätká sú vhodné pomaly rotujúce kolotoče, ktoré podporujú plynulé sledovanie. Po štvrtom mesiaci môžete dieťaťu ponúknuť farebné hrkálky, jemné textilné hračky alebo predmety s rôznymi povrchmi.
Funkční vyšetření zraku
Kedy spozornieť?
Niektoré prejavy môžu naznačovať, že vývoj zraku neprebieha optimálne. Ak dieťa ani po niekoľkých týždňoch nefixuje pohľad, nepozerá sa na tvár rodiča alebo nereaguje na svetelné zmeny, je vhodné poradiť sa s odborníkom. Rovnako dôležité je sledovať, či dieťa po treťom mesiaci neopätuje úsmev, pretože ide o významný sociálno-zrakový míľnik. Ak škúlenie pretrváva po štvrtom mesiaci, môže ísť o signál, že očné svaly potrebujú podporu. Neustále slzenie, začervenanie očí alebo hnisanie môžu byť príznakom upchatých slzných kanálikov alebo infekcie.
Matka 8-týždňového bábätka si všimla slabší očný kontakt u svojho syna. Bábätko sa pozeralo kade-tade, pri kŕmení sa nefixovalo na matku a neznášalo polohu na brušku. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja individuálne. Očný kontakt sa u dojčiat vyvíja postupne a 8 týždňov je ešte veľmi málo na to, aby sa dalo s istotou povedať, že ide o problém. Avšak, ak dieťa ani po niekoľkých týždňoch nefixuje pohľad, nepozerá sa na tvár rodiča alebo nereaguje na svetelné zmeny, je vhodné poradiť sa s odborníkom.
Vývin dieťaťa a obdobie vzdoru
Kritickým obdobím pre vývoj vzdoru u detí je obdobie od 1,5 do 3 rokov. Vzdor sa u detí prvýkrát objavuje vo veku 1,5 roka, okolo troch rokov začne zvyčajne pomaly miznúť. Pred nástupom do školy by sa už deti takto správať nemali a len veľmi málo z nich máva záchvaty zúrivosti ešte v prvej triede.
Príčiny a prejavy vzdoru
Väčšinou takýto záchvat vzdoru príde v momente, keď dieťa nedostane, čo chce, alebo od neho chcete niečo, čo nechce urobiť. Dieťa sa „zablokuje“ a tým s vami vlastne bojuje o moc. Nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu určili, takže sa začne správať spôsobom, ktorý je preň najľahší - začne vzdorovať. Vo veku 1,5 - 3 rokov je to úplne prirodzené. Preto sa tomuto obdobiu hovorí obdobie vzdoru.
Ako na obdobie vzdoru?
Dieťa hľadá mantinely svojho správania a tieto mantinely si vytvára podľa toho, ako mu ich určíte vy - vývoj jeho vzdorovitého obdobia tiež závisí od toho, aký má temperament, charakter, osobnosť, alebo aj od vášho prístupu. Vy musíte dieťaťu ukázať hranice, ale s množstvom lásky. Dôležité je, aby rodičia postupovali spoločne. Niektoré prejavy u detí, ako napríklad škrabkanie nechtami alebo zatváranie a otváranie dlaní, môžu byť súčasťou ich vývinu a objavovania sveta.
Je tiež nutné dieťaťu ukázať, že nechcete, aby určitú vec robilo. Je však dôležité mu povedať prečo. Dieťa by malo jasne vedieť, počuť a vnímať, že požiadavky rodičov sú nemenné. Rodičia preto musia postupovať jednotne - len ťažko zabránite chvíľam vzdoru, ak bude každý rodič hovoriť niečo iné. Určite pevné hranice - keď poviete áno, bude to znamenať áno, nie niečo medzi tým.
Ako predísť vzdoru u detí
Pokúste sa týmto konfliktom a zrážkam s vašou rodičovskou autoritou zabrániť a obmedzte zbytočné konflikty. Netrvajte napríklad despoticky na tom, aby sa dieťa prestalo hrať s autíčkom presne v túto sekundu, ale dovoľte mu, aby sa ešte zopár minút dohralo. Rovnako síce budete trvať na tom, aby si upratalo hračky, ale ponúknite mu pomoc. Robí ráno scény, pretože nechce ísť do škôlky bez svojho obľúbeného autíčka? Dovoľte mu, aby si ho vzalo, ale dôrazne mu povedzte, že ak ho stratí, nové mu nekúpite. Keď potom pôjdete zo škôlky domov, ľahšie predídete záchvatom zúrivosti, keď dieťa uvidí vo výklade autíčka - to svoje bude mať v ruke alebo vo vrecku.
Treba si tiež uvedomiť, že veľa záchvatov zlosti je spôsobených tým, že dieťa veľmi súrite a vo všeobecnosti sa stále ponáhľate - nemáte čas sa s dieťaťom porozprávať, často naň kričíte. Záchvaty vzdoru sú najčastejšie u detí, ktorých rodičia sú prehnane úzkostliví, a to preto, že deti zbytočne chránia a strážia.
Praktické tipy, ako zamedziť záchvatom zlosti
Dieťa za vzdorovité správanie v žiadnom prípade netrestajte - aj tak to nepomôže. Ak sa začne v nákupnom centre váľať po zemi a robiť scény a vy mu dáte po zadku, začne kričať ešte viac. Ideálne je takúto situáciu zmeniť, čiže nereagovať a odstúpiť ďalej od dieťaťa. Dieťa tiež môžete chytiť za ruku, bez slova ho postaviť niekam, kde je ticho, a nechať ho „vyzúriť sa“. Ak sa to stane doma, najlepšie je, keď za dieťaťom zavriete dvere a odídete z miestnosti. Pamätajte, že bez divákov dieťa o chvíľu zúriť prestane. Len čo záchvat odznie, ubezpečte dieťa, že ho aj tak ľúbite, ale vysvetlite mu, prečo ste museli urobiť to, čo ste urobili (prečo ste odišli z miestnosti a pod.).
Diagnostika porúch autistického spektra
Autizmus alebo porucha autistického spektra (PAS) je neurologická a vývojová porucha, ktorá zasahuje oblasť interakcie k ostatným ľuďom, komunikáciu voči okoliu a správanie k ostatným ľuďom. Autizmus je pervazívnou vývinovou poruchou, zasahujúcou do viacerých funkčných oblastí života. Každé dieťa s autizmom je svojim spôsobom jedinečné. Deti s autizmom nemusia mať nevyhnutne rovnaké prejavy, znaky a symptómy spojené so syndrómom autizmu. Poruchy autistického spektra sa vyskytujú u každého pohlavia, u všetkých etnických skupín a rasy, v hociktorej ekonomickej a sociálnej vrstve. Je definovaný abnormálnym oneskoreným vývinom, ktorý sa prejavuje pred dovŕšením tretieho roku života. Je charakteristický abnormalitami vo všetkých troch oblastiach psychopatológie: vo vzájomnej sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom správaní. Okrem týchto špecifických diagnostických čŕt býva prítomná škála nešpecifických odchýlok ako sú rôzne fóbie, stravovacie ťažkosti, poruchy spánku, afektívne a agresívne prejavy.
Kvalitatívne narušenie sociálnej interakcie a komunikácie
Kvalitatívne narušenie recipročnej sociálnej interakcie zahŕňa problémy v oblasti porozumenia a používania rôznych foriem neverbálneho správania, neschopnosť pochopiť emócie druhých ľudí a primerane na ne reagovať, neschopnosť adekvátneho vyjadrenia svojich emócií, neschopnosť zdieľať pozornosť, zážitky a skúsenosti, neschopnosť správať sa primerane v rozličných spoločenských situáciách. Dieťa s autizmom má problém so zaradením sa do spoločnosti a vytváraním vzájomných vzťahov. Kvalitatívne narušenie komunikačnej schopnosti sa prejavuje vo verbálnej i neverbálnej oblasti. Vývin reči býva spravidla oneskorený a narušený, v niektorých prípadoch sa dokonca reč vôbec nevyvinie, pričom absentuje snaha kompenzovať rečový deficit gestami či mimikou. Ak je reč vyvinutá, býva charakterizovaná problémami v nadväzovaní a udržiavaní rozhovoru. U detí, ktoré sú schopné verbálne komunikovať sa môžu vyskytnúť prejavy typické pre autizmus: echolálie- bezprostredné, alebo oneskorené, neologizmy, narušená pragmatická rovina reči.
Stereotypné správanie a záujmy
Poškodenie imaginatívnej činnosti a jej nahradenie úzkym repertoárom stereotypných činností znamená, že dieťa nie je schopné hrať sa s predmetmi alebo hračkami imaginatívne (ani s inými deťmi či dospelými). Pri hre je potláčaná funkcionálnosť na úkor detailu. Má sklony zameriavať sa na nepodstatné alebo triviálne veci, napr. na náušnice, nie na človeka, ktorý ich nosí, alebo, na koleso namiesto celého vláčika (hračky). Má obmedzený rámec imaginatívnych aktivít, väčšinou okopírovaných a zaoberá sa len nimi. Chýba mu zmysel aktivít, ktorých podstatou je zaoberanie sa so slovami (napr. spoločenský rozhovor, literatúry, najmä beletrie, či slovných hračiek). Charakteristické sú aj stereotypné pohyby (točenie sa na mieste, točenie predmetov, či kývanie hlavou, rukami a žmolivé pohyby prstami). Vyskytujú sa prejavy, ktoré majú charakter nutkavého správania alebo rituálov.
Pod pojmom fascinácia, ktorý sa niekedy používa, sa rozumie mimoriadne zaujatie autistických detí niektorými špecifickými zmyslovými podnetmi, napr. pozorovanie kvapkajúcej vody, blikania neónových svetiel a pod. Často predmety ovoniavajú, ohmatávajú perami. Protikladom sú nezvyčajné, až extrémne vyjadrené strachové reakcie na niektoré podnety.
Diagnostické vyšetrenie
Pri diagnostickom vyšetrení sa zameriavame na zistenie, či deficity v komunikácii, sociálno-emočnom porozumení a prejavy správania zodpovedajú PAS. Psychologické diagnostické vyšetrenie: pre klientov býva väčšinou príjemné, prebieha formou hier, plnenia rôznych úloh, rozhovoru, v ktorom administrátorky zaznamenávajú prejavy, ktoré môžu súvisieť s PAS. Špeciálno-pedagogické diagnostické vyšetrenie, záver: na druhom stretnutí s klientom prebehne špeciálno-pedagogické vyšetrenie zamerané na deficity, ktoré môžu súvisieť s PAS a ovplyvňovať vzdelávací proces. Prebieha za stolíkom, pri malých nezaškolených deťoch na koberci, formou hier s využitím didaktických pomôcok. Cieľom stretnutí je zistiť, či je u dieťaťa prítomná niektorá z porúch autistického spektra a následne odporučiť rodičovi ďalší vhodný postup v oblasti zaškolenia a potrebnej odbornej starostlivosti.
