Prvé roky svojho života si dieťa zažíva svoj minikolektív so svojimi rodičmi a súrodencami. Ak sa totiž dieťa cíti hodnotné pre svojich rodičov, bude sa cítiť hodnotné pre seba a aj pre ostatných. Keď je rodičmi prijímané také, aké je. Na poli sebahodnoty to ale viac, či menej škrípe. U rodičov, a tým pádom aj u detí.
Niektoré deti do kolektívu nezapadnú. Existujú rôzne príčiny, ktoré sú často individuálne a ovplyvňované konkrétnymi okolnosťami. Dieťa, ktoré je pre zvyšok kolektívu odlišné, môže mať ťažkosti s nadväzovaním vzťahov. Ak má dieťa navyše odlišné záujmy od svojich rovesníkov, môže byť preň ťažšie nájsť spoločnú reč s ostatnými. Tento pocit nepatričnosti a odlišnosti môže viesť k tomu, že sa dieťa v skupine detí necíti komfortne a prijaté. Niekedy sa tieto problémy prejavujú formou ignorovania a vynechávania z aktivít. V dnešnom svete sú deti, ktoré sú vnímané ako odlišné, často vystavené nepochopeniu.
Pre dieťa, ktoré sa necíti dobre v kolektíve, to môže znamenať pociťovanie rôznych negatívnych následkov na svoju psychiku a sebavedomie. Môže sa objaviť pocit osamelosti, neistoty a zníženého sebavedomia. To ho ešte viac izoluje. V takýchto prípadoch môže dieťa začať byť sociálne izolované a uzatvára sa samo do seba. Tieto problémy môžu v niektorých prípadoch spôsobovať ťažkosti so sústredením pri učení sa, pretože dieťa je zamestnané svojimi vnútornými prežitkami a úzkosťami. Toto všetko má vplyv na jeho sebavedomie.
Je dôležité, aby sa dieťa cítilo akceptované a bolo pochopené také, aké je. Ak dieťa zažíva ťažkosti, je preňho kľúčová podpora a pochopenie zo strany rodičov. Vyhýbajte sa zľahčovaniu situácie alebo bagatelizovaniu jeho pocitov. Každý úspech, aj ten najmenší, by mal byť ocenený. Je dobré zamerať sa na silné stránky dieťaťa a na záujmy a činnosti, v ktorých vyniká. Podporujte stretávanie sa s rovesníkmi mimo školského prostredia a vytvárajte príležitosti na nadväzovanie priateľstiev s deťmi, ktoré majú podobné alebo rovnaké záujmy. V prípade potreby sa nebojte vyhľadať odbornú pomoc, napríklad špeciálneho pedagóga. Dôležitý je aj vplyv prostredia, ktoré dieťaťu uľahčí začlenenie do kolektívu. Včasné rozpoznanie a riešenie problémov môže zabrániť vážnejším následkom, ako je napríklad náznak šikany. Podpora rodičov a školy je zásadná pre pohodu a sociálny vývoj dieťaťa, ako aj pre rozvíjanie sociálnych zručností a sebadôvery v kolektíve spolužiakov.
Keď dieťa nepatrí k obľúbeným výrečným deťom, túži zapadnúť do kolektívu, ale spolužiaci si ho nevšímajú a je v triede osamelé, prirodzene začne o sebe pochybovať. Výchovných poradcov sme sa opýtali, ako môžu rodičia pomôcť svojmu dieťaťu a nastaviť ho tak, aby neprechádzalo školou s pocitom menejcennosti.
V našom ponímaní úspešného a šťastného človeka má svoje miesto aj predstava o tom, že je obľúbený, že sa vie presadiť, „povedať si svoje“ a že ľudia ho majú radi. Je to však často len ilúzia dokonalosti a predstava. V našich životoch a vzťahoch majú hodnotu a miesto všetci ľudia, aj tí, ktorí sú pre nás nezaujímaví alebo úplne iní ako my.
Existujú rôzne „spôsoby a rady“, ako motivovať dieťa, aby bolo sebavedomejšie a aby bolo priebojnejšie. Ponúknuť môžeme zdanlivo jednoduchý prístup, a to učiť dieťa, že naše slová a naše skutky sú dôležité a majú svoju hodnotu, a ak chcem mať kamarátov, musím sa naučiť starať sa o vzťahy.
Dieťa, ktoré vyrastá v zdravom prostredí, ktoré vidí, že jeho rodičia majú priateľov, nemá prečo nevedieť vytvárať a udržiavať si vzťahy. Možno mu to pôjde pomalšie, kostrbatejšie pre jeho povahu, ale za podpory rodičov mu to pôjde. Takémuto dieťaťu treba s trpezlivosťou rozprávať, vysvetľovať, ako nadväzovať vzťahy, prečo je potrebné pozdraviť, prečo je potrebné deliť sa či sa vedieť porozprávať.
Povedzme dieťaťu, že ak príde za spolužiakom a pozdraví ho, že je to dôležité - venuje mu svoju pozornosť, aj keď krátku. Opakujme mu, že ak sa chce hrať, nech sa pridá k iným deťom. Nemusí byť centrom hry, na začiatok postačí, že sa osmelí a príde k druhým.
Ponúknime dieťaťu skúsenosť, keď je zapojené v hre, v kolektíve, a táto skúérience ho naučí, že aj ono sa musí niekedy premôcť, prispôsobiť, aby bolo sociálnejšie a naučilo sa vytvárať si vzťahy. Postupne krok po kroku to pôjde.
Ak však vidíte, že dieťa sa trápi a neviete mu pomôcť, obráťte sa na pedagóga. Práve učiteľ pozná klímu v triede, dynamiku vzťahov a vie, čo sa deje. Opýtajte sa ho na jeho názor, vyjadrite svoje obavy, svoj pohľad na túto problematiku. Ak zapojíte učiteľa, budete mať v školskom prostredí svoju predĺženú ruku, ktorá môže nenásilným spôsobom pomôcť dieťaťu zapadnúť do kolektívu.
O tom, či deti budú obľúbené a prijímané rovesníkmi, nerozhoduje iba povaha, ale aj sociálne kompetencie a komunikačné zručnosti. A tie môžeme podporovať u všetkých - odvaha a chuť komunikovať, schopnosť počúvať, mať súcit a empatiu a mnohé ďalšie.
Poslúžia pri tom záujmové aktivity, spoločenstvá, ale aj voľná hra s kamarátmi na dvore. Rodičia môžu sami vytvárať príležitosti, v ktorých si dieťa komunikáciu precvičí - vypýtať si niečo v obchode, pozvať spolužiaka, zorganizovať oslavu a podobne. Môžeme sa spolu rozprávať o tom, čo sa darí a čo je pre dieťa ťažké, a opakovane to spolu skúšať. Vieme ho podporiť aj cez hrdinov z príbehov.
Je dobré poznať aj svoje silné stránky. Introvertné dievča, ktoré vie pekne spievať, pritiahne k sebe deti, ktoré majú rady hudbu. Tichý chlapec, ktorý je rýchly v behu, bude dobrým spoločníkom do naháňačiek. Potrebujú to o sebe vedieť a potrebujú našu dôveru. Je dôležité viesť ich k novým zručnostiam, rovnako ako uvidieť a oceniť to, akí naozaj sú.
Zdravý obraz o sebe sa nevytvára len z vonkajšieho ocenenia. Jedným z hlavných cieľov Baby Balance je adaptácia individuality dieťaťa v skupine iných detí v inom ako domácom prostredí. Sme pedagogický projekt, v ktorom ponúkame rodičom s deťmi aktivity primerané veku a zručností dieťaťa. Všetky skúsenosti, či už prostredníctvom pohybových, alebo jemnomotorických aktivít, pomôžu rodičovi aj dieťaťu pri nástupe do materskej školy.
S deťmi sa vo svojej práci stretávam už 13 rokov. Keď vediem skupiny s rodičmi a ich deťmi, vnímám zakaždým veľkú rôznorodosť temperamentov v jednej miestnosti. Rozdielne osobnosti je vidieť od prvej chvíle, pretože sú deti do určitého veku bezprostredné a úprimné vo všetkých svojich prejavoch. Všímam si odvahu niektorých detí ako napr. už v úvode fázy pohybového boomu, cca v 9. mesiaci, keď smelo opúšťajú bezpečnú náruč rodiča pripravené explorovať do priestoru a zdokonaľovať všetky svoje zručnosti. Naopak, stretávam aj deti, ktoré nesmelo nadväzujú očný kontakt, z diaľky sledujú dianie a utiahnu sa pod krídla rodiča, pretože vnímajú v neznámom prostredí veľa nových podnetov. Dospelý dokáže svoje emócie spracovať na vedomej úrovni, dokáže mať nadhľad, kým deti nie. Každá poradkyňa (lektorka) Baby Balance bola vyškolená, aby pracovala s dieťaťom individuálne. Vďaka tomu pomôže rodičom vyriešiť množstvo otázok, ktoré sa vynárajú počas obdobia turbulentných zmien vývoja. Naše skupiny sú zámerne tvorené väčším počtom detí, aby boli pripravené na samostatné fungovanie v kolektívoch súkromných aj štátnych materských škôl. Na lekciách môže rodič vidieť reakcie svojho dieťaťa na kolektív, na zmeny, môže pozorovať jeho silné aj slabé stránky. Dieťa je pred nástupom do materskej školy pripravené na obdobie, v ktorom bude odkázané samo na seba. Lektorka pomáha rodičovi s dieťaťom prekonať prekážky, ktoré môžu byť náročnejšie v rôznych obdobiach vývoja, kedy sú deti senzitívnejšie a vnímavejšie z rôznych dôvodov. O to viac je dôležitejšie pre deti s ťažšou adaptáciou na kolektív podporovať a neodkladať prípravu na obdobie nástupu do materskej školy. Charakter kurzov Baby Balance je preto na trhu výnimočný a odlišuje sa od iných, edukačno-zážitkových kurzov, ktoré sú zamerané na špecifické rozvíjanie rôznych zručností dieťaťa.
Ak sa v skupine objaví dieťa, ktoré má problém s adaptáciou, vyhýba sa napr. hluku a väčšiemu počtu ľudí v uzavretej miestnosti, je veľmi dobré, ak rodič komunikuje opisnou formou, čo sa práve deje v miestnosti, hovorí, čo ostatné deti robia. Ak sa dieťa necíti komfortne, môžu tak s rodičom z bezpečnej vzdialenosti sledovať ostatné deti pri hre. Najčastejším dôvodom neúspešných pokusov o návštevu lekcií je opakované nabádanie dieťaťa rodičom potlačiť strach (čo dieťa vedome nedokáže) a vystaviť sa stresu. Trpezlivosť a fyzická aj psychická prítomnosť rodiča pomôžu k odhodlaniu dieťaťa vystúpiť zo svojej komfortnej zóny do neznáma. Rodičov znepokojuje, ak dieťa iba pozoruje a nič nerobí. Občas rodič s dobrým úmyslom prehovára do tancovania pozorujúce dieťa, ktoré naberá sledovaním ostatných odvahu. Sme rôzni a každý z nás máme svoj vnútorný svet niečím iným jedinečný. Vytvárame tak nevedome prekážku v komunikácii, čo samozrejme vzniká len neporozumením situácie, v ktorej sa dieťa nachádza. Stačí len pozorovať situácie, v ktorých sa dieťa opakovane správa odmietavo a rešpektovať jeho hranice.
Jane sa momentálne venuje rodičovskej dovolenke, ale s jej kolegyňami - certifikovanými poradkyňami psychomotorického vývinu sa môžete stretnúť na skupinových stretnutiach Baby Balance aj v Poradni psychomotorického vývinu, kde môžete prebrať všetko ohľadom správneho vývinu vášho dieťatka a odporúčaných aktivít.
„Čo sa týka nás a teda Olivera, určite spadá do kategórie „pozorovateľov“. V prvom kurze, ktorý sme začínali cca v 20 mesiacoch, sa začal zapájať v polovici. Prvú polovicu kurzu len pozoroval a nasával info. V ďalšom kurze, ktorý začínal ako 2-ročný, už nabehol skôr - cca po 2-3 hodinách. Ďalšie dva kurzy podobne. Boli aktivity, ktoré mal rád, napr. prekážková dráha, tvorenie. Niektorým aktivitám musel prísť na chuť postupne, napríklad prší-prší, kolo-kolo mlynské. No a niektoré cvičenia si neobľúbil nikdy. Určite sa netreba dať odradiť prvotným nezapájaním. Áno je ťažké s dieťaťom presedieť celú hodinu, ale potom ten pocit pyšnej matky, keď je dieťa samostatné, smelé, funguje v kolektíve, je na nezaplatenie. Takisto je super, že si dieťa zvykne na kolektív detí, na hluk, krik a potom to pre neho nie je taký sok v škôlke, kde býva zvyčajne oveľa viac detí. Odpozoruje aktivity, cvičenia, interakciu „učiteľ“ vs. deti, ktoré bývajú v dennom režime škôlky. Dieťa sa už vie zapájať a vie, čo sa od neho očakáva.“
„Už pri staršej dcére som zistila, že cvičenia s deťmi sú veľkým prínosom v živote bábätka, malkáča, veľkáča, predškoláka, ale aj v živote mamy. Bez ohľadu na to, či tým cvičením spoločne hravo preplávame, alebo je to niekedy sprevádzané plačom, odmietaním alebo dlhým vysvetľovaním každého kroku danej hodiny. Mne to prináša socializáciu, stretnutie s už kamarátkami - či už v podobe mamičiek, ale aj lektorky. Plus navnímám problémy ostatných rodičov a ich detí. Bála som sa, ako to môj syn zvládne - toľko detí, každé iné, každé inak zvláda svoje emócie… Ale na konci dňa je každé stretnutie Baby Balance úspechom. Z toho, že si ako ročný po každej hodine dobre pospal, sme teraz vo veku 2 rokov už pri tom, že mi vie každú hodinu prerozprávať, povedať, čo sa mu páčilo, aj čo sa mu nepáčilo. Viem, že je často mimo svojej komfortnej zóny, ale vie, že tam som preňho, že sa môže na mňa spoľahnúť. Hodiny ma naučili aj to, že nie je dôležité, či je súčasťou každého cvičenia, alebo či prvý zobúdza macka, hlavne, že sa vie bez strachu spoľahnúť na mňa a lektorku, že ho s láskou prevedieme do jeho komfortnej zóny. Aj keď tá je ešte často na rukách mamy.“
„Môj syn bol dlho pre ostatných, čo ho nepoznali, tiché bábo. Vždy, keď sme niekam prišli, sondoval okolie a od 14 mesiacov sme sa dokázali večer „porozprávať ” o tom, čo cez deň videl a zažil - proste bol ako špongia. Doteraz si pamätám, ako som plakala, že ja mu už o pár rokov nebudem intelektom stačiť. Cvičenia v Baby Balance boli niečo pre nás oboch, lebo som mala pocit, že tam je jeho túžba vstrebávať naplnená. Aj keď väčšinou pozoroval, mal tam na to aj čas a priestor. Veci rád doma predvádzal, ale asi až v 2 rokoch sa cítil dostatočne smelý na to, ukázať to aj na lekciách. Myslím si, že aj vďaka Baby Balance je teraz v kolektíve smelší.“
„Baby Balance je podľa mňa úžasná vec, robia ju úžasní ľudia. Pre mňa to bola veľká pomoc - od čias covidu až po 3 roky. Kvôli covidu sme začali chodiť cca od 1 roka. Bola som vďačná, že môžeme byť aj s inými detičkami, ľuďmi. Chalani si to užívali od prvého momentu. Pamätám si prvú hodinu, ako dostali lavóriky a s nimi prebrázdili celú miestnosť aj zoznamovačku s medvedíkom. Každá hodina nebola ukážková, že by sa do všetkého zapájali, veď o to ani nešlo - pozorovali, nasávali a keď chceli, zapojili sa. Každý si vybral to, na čo mal chuť. A to zvyšné sa uložilo na neskôr. Moje dvojičky sú každý iný, majú iné záujmy, obaja si mali z čoho vybrať. A neskôr doma som videla „úrodu“ po Jankinej práci: doma spievali, tancovali všetko, čo sme sa na Baby Balance „učili“. Boli dni, keď sa chceli radšej naháňať, prípadne pozorovať z diaľky pod stoličkou, ale jedným očkom vždy pozerali. Baby Balance odporúčam všetkými desiatimi, dal nám veľa zážitkov, zábavy, kamarátov, naučil nás mnoho.“
„Pre mňa bolo najväčším prínosom, že som sa naučila neriešiť, že Adel na hodinách „nič nerobí“. Tým, že Simi bol aktívny Balansák, ťahúň skupiny a figurant, spočiatku som mala pocit, že niečo nie je dobre, ak Adel len stojí opodiaľ a nezapája sa. Vďaka Jankinho citlivému a nenásilnému prístupu k Adel (a vedeniu hodiny ako takej), som si uvedomila, že aj Adelkina pasivita je spôsob učenia sa - pre ňu v tom čase najviac vyhovujúci. Viem, že deti sú ako špongia - nasávajú z okolia, učia sa pozorovaním. Adel síce na hodinách patrila k tichým deťom, ale veľmi pozorným. Síce sa veľmi nezapájala v skupinových aktivitách, ale doma išla ako motorová myš. Aktuálne je Adelka na hodinách Baby Balance aktívna - pri známych aktivitách, ale aj pri tých nových. To, že sa tešila na Jane a hodiny Baby Balance ma utvrdzovalo v tom, že má význam v kurzoch pokračovať, že ju to baví, aj keď sa navonok svojmu okoliu mohla javiť inak.“
„Na Baby Balance sme chodili od dcériných 10 mesiacov až skoro po jej 3 roky. V tomto období sa u dieťaťa deje veľa zmien a rodičia hľadajú riešenia, ako reagovať čo najsprávnejšie a snažia sa mu pomáhať najlepšie ako vedia v jeho rozvoji. Vždy nám láskavo vysvetlila, v akej sú fáze naše deti, riešila správny psychomotorický vývin, dala tipy ako rešpektujúco a s hranicami pristupovať k deťom a zároveň pomohla dať rodičom návod, ako čo najvhodnejšie spestrovať ich všedné dni na materskej. Za mňa je Baby Balance krásny projekt, ktorý nepomáha len deťom, ale aj rodičom.
Kid Struggling to Fit In? Teach Them How to Join Groups
Ak sa dieťa cíti v kolektíve nepríjemne, je dôležité brať jeho námietky a pocity ako oprávnené, pretože také sú. Dieťa vníma veci inak než vy a vy nemusíte všetko vidieť. Rozprávajte sa s ním, počúvajte ho bez toho, aby ste odmietali alebo zľahčovali jeho pocity. Porozprávajte s učiteľmi alebo trénermi, aby ste spolu s nimi zistili, či to, čo vaše dieťa trápi, je niečo vážne a naozaj treba zmeniť okolnosti a možno aj kolektív, alebo je to niečo, čo spolu zvládnete a prekonáte a vaše dieťa si tak zvýši emočnú odolnosť.
Určite treba riešiť situácie, kedy problémy so socializáciou nevidíte vy a ani vaše dieťa, ale vidia ich učitelia, či tréneri alebo iné deti. Môžu to byť situácie, keď dieťa ubližuje iným deťom alebo nerešpektuje trénerov, či učiteľov. Postarajte sa o to, aby prebehol rozhovor medzi všetkými zúčastnenými, aby každý mohol povedať, čo sa stalo z jeho pohľadu tak, aby nikto nikoho nehodnotil. Jediné, čo je možné hodnotiť, je správanie (nie Ty si, ale Ty si sa správal). Ak dieťa niekomu ublížilo, je dôležité, aby sa ospravedlnilo, aj keby to neurobilo naschvál, alebo aj keby to ako ublíženie nevidelo. Opäť nezhadzovať, nezahanbovať dieťa, je dobré brať jeho správanie ako signál, že niečo nemá naplnené. Skúste to nájsť, naplniť mu to.
Dajte dôveru učiteľovi alebo trénerovi, že situáciu zvládne, netreba na neho dohliadať. Niekedy majú rodičia tendenciu postarať sa o to, aby nikto ich deťom nič neprikazoval alebo sa k nim nesprával autoritatívne, ale tak iba zasievajú nedôveru do svojich detí. Dôverujte tomu, že vaše dieťa zvládne aj z vášho pohľadu „drsnejšie zaobchádzanie“, že sa o seba dokáže postarať samo. Nemáte totiž šancu zabezpečiť svojmu dieťaťu to, že všetci s ním budú zaobchádzať v rukavičkách.
Pozorujte svoje dieťa, ako sa správa doma, ako sa správa v kolektíve a rozprávajte sa o tom, čo vaše dieťa zažíva a ako sa cíti. Ak sú jeho pocity negatívne, naveďte ho, aby vám prerozprávalo to, čo sa stalo, cez fakty.
Život je aj o tom, že deti v ňom prekonávajú svoje vlastné hranice. Vytvárajte preto s deťmi dohody o tom, kedy by zvládlo zostať v novom kolektíve samo, bez vás. A potom tak urobte s dôverou v to, že to vaše dieťa zvládne. Ak máte možnosť byť dieťaťu nablízku v prvých dňoch zažívania sa s novým kolektívom, urobte to. Ak môžete pre svoje dieťa vybrať kolektív, v ktorom môžete byť v tichosti alebo aj v aktivite prítomný, vyberte práve ten.