Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky predávajú drevo aj spoločnostiam, ktoré nemajú spracovateľské kapacity. Naopak, spracovateľské závody v SR nemajú dostatok drevnej hmoty, pretože sa vyváža nespracovaná vo forme guľatiny zo Slovenska. Uviedli to predstavitelia opozičnej SaS Branislav Gröhling a Alojz Hlina.
„Slovenské spracovateľské závody nemajú dostatok drevnej hmoty, krachujú, štát im hádže polená pod nohy. Kvalitná guľatina končí niekde v cudzine bez pridanej hodnoty, bez práce, bez našich ľudí, bez daní pre náš štát. Preto sme sa rozhodli, že budeme ako strana SaS žiadať audit obchodnej politiky v Lesoch Slovenskej republiky. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer) v tejto veci podľa neho nerobí „absolútne nič“.
Podčiarkol, že Lesy SR majú obchodnú stratégiu, ktorú nikto nezrušil, len ju stiahol niekto z internetu. Z odberateľských zmlúv podľa Hlinu vyplýva, že v slovenských štátnych lesoch rastie len veľmi nekvalitné drevo. „Podľa tých zmlúv ide 92 % v kategórii D a ako tzv. vláknina. Je zaujímavé, že čo to sú za lesy, že sa urodí len 8 % toho, z čoho sa dá vyrezať doska. Ostatné všetko musí ísť do vlákniny alebo do paliva.
Medzi slovenskými pílami, ktoré často sídlia v hornatých oblastiach, kde veľa inej práce nie je, panuje čoraz väčšia nervozita. Nielen oni, ale aj opozícia od začiatku leta upozorňujú, že štátne Lesy SR, ktoré obhospodarujú až polovicu lesov v krajine, dodávajú odrazu veľké objemy dreva priekupníkom bez výroby a zamestnancov.
Prezident Zväzu spracovateľov dreva SR Peter Zemaník v rozhovore pre Denník E upozorňuje, že situácia na pílach je mimoriadne vážna. Pre naše píly je štátny podnik Lesy SR strategickým partnerom. Na každom jednom rokovaní s nimi sa uisťujeme, či to tak je, a oni nám bez ohľadu na to, kto ich vedie, tvrdia, že áno. Personálnu politiku ministerstva v podniku nekomentujeme. Pre nás je podstatné to, aké zmluvy na dodávky dreva sú ochotní s nami uzavrieť. A, bohužiaľ, v ostatnom čase majú naše členské fabriky od štátnych lesov iba jednoročné zmluvy.
Odvolaný generálny riaditeľ uviedol, že v podniku začal robiť iba to, o čo ho Takáč verejne požiadal, a že z predaja dreva chcel vytláčať priekupníkov. Z tých krokov, ktoré pán Ferencz avizoval, sme však nadobudli pocit, že to myslí s ich zlepšením vážne. Aj keď za dva týždne sa nič z toho naozaj stihnúť nedalo. To, či teraz budú štátne lesy fungovať lepšie, sa dozvieme až na ďalšom rokovaní s nimi, o ktoré sa budeme snažiť a na ktoré ich vyzývame. Je v nej naša jasná výčitka, že tak ministerstvo pôdohospodárstva, ako aj štátne Lesy SR za dva roky od nástupu novej vlády neplnia jej programové vyhlásenie.
Pílam na spracovanie drevnej guľatiny, ktoré sú vo viacerých chudobných regiónoch Slovenska jediným zamestnávateľom, hrozí krach. Ich majitelia upozorňujú: "Hoci sme dvadsať rokov poctivo a načas za drevo Lesom SR platili, odrazu nám ho takmer nedodávajú.“ Tento štátny podnik totiž výrazne skrátil pílam prísun suroviny, takže v novembri mnohé výrobu zastavia. Na dlažbu sa môže dostať zhruba tisíc robotníkov, ktorí v troch desiatkach regionálnych píl zhotovovali dosky a ďalšie drevo na stavebné účely. "Už len prežívame. Zásoby máme na týždeň,“ upozornil majiteľ jednej z postihnutých píl na strednom Slovensku, ktorý nechce byť menovaný. Ešte nedávno zamestnával štyridsať ľudí. Už iba tridsať. "Onedlho ani tých neuživíme,“ dodal.
Príčinou nedostatku dreva je podľa generálneho riaditeľa Lesov Igora Viszlaia hlavne zmluva, ktorú podpísal jeho predchodca Alojz Riško so spoločnosťou Wood Working so sídlom v Čadci. V tom čase bol ministrom pôdohospodárstva Vladimír Chovan (ĽS-HZDS). Štátny podnik prenajal začiatkom roka tejto eseročke bez výberového konania štyri píly. Pritom samotná eseročka podľa výpisu z obchodného registra vznikla len 16. januára 2010. Podľa zmluvy má Wood Working dostávať počas desať rokov od Lesov ročne 200-tisíc kubíkov dreva. To však teraz chýba iným pílam. "Toľko dreva prenajaté píly vôbec nespracujú, takže Wood Working môže so surovinou aj obchodovať, vrátane exportu,“ povedal HN Viszlai. Podľa odhadu lesníkov sa vo všetkých prenajatých pílach dá ročne spracovať len 100-tisíc kubíkov dreva. "Ak je to tak, bývalé vedenie podniku nedodržalo zadanie, ktoré dostalo,“ zdôraznil exminister Chovan.
Viszlai HN informoval, že Lesy SR už so spoločnosťou Wood Working o zmene zmluvy rokujú. Podnik dosiahol, že eseročke nebude musieť v tomto roku platiť za každý prípadne nedodaný kubík dreva zmluvnú pokutu jedno euro. "Ponúkli sme aj zmenu niektorých ustanovení zmluvy. Stanovisko exriaditeľa Riška sa HN nepodarilo získať. Najprv tvrdil, že nás v telefóne zle rozumie, neskôr ho už mal vypnutý. Vyjadriť sa odmietol aj konateľ Wood Workingu Jan Kovařík. Nechcel spresniť, koľko guľatiny na pílach spracujú a s akým množstvom môžu obchodovať.
Lesy SR sú pre mnohé píly jediným dodávateľom dreva. Od iných firiem ho kúpiť nemôžu. Museli by ho voziť zďaleka. Vojenské lesy či urbariáty sú totiž od viacerých píl ďaleko a priekupníci s drevom pýtajú za guľatinu privysoké ceny. "Od štátnych lesov sme nakupovali drevo po 65 eur za kubík. Priekupníci však žiadajú až 72 eur,“ povedal majiteľ píle v Klenovci (okr. Rimavská Sobota) Ivan Hruška. "Na takúto situáciu si nepamätám celých dvadsať rokov. Firma nám kolabuje. S Lesmi sme dobre vychádzali a takto sme dopadli,“ dodal Hruška.
Majiteľ píly v Hriňovej v okrese Detva Ján Baťka tvrdí, že príčinou nedostatku dreva na spracovanie je aj jeho export, ktorý robia hlavne priekupnícke firmy. Cena dreva je totiž na Slovensku zhruba o desať eur za kubík nižšia ako napríklad v Česku a Rakúsku. "Guľatinu dnes nevyváža ani Ukrajina. Tak prečo je to u nás povolené, keď doma chýba?,“ pýta sa. Podľa odhadov sa do zahraničia ročne vyvezie tretina až štvrtina dreva, teda asi 2,5 milióna kubíkov. "Situácia v dodávkach dreva je komplikovaná,“ potvrdzuje generálny sekretár Zväzu spracovateľov dreva Peter Zemaník. Zväz preto s Lesmi SR o dodávkach guľatiny pre svoje firmy rokuje. Domáci spracovatelia by mali mať podľa neho v odbere suroviny prednosť pred obchodníkmi, ktorí ju vyvážajú.
Firma Drevo SV z obce Topoľovka neďaleko Humenného plánuje rásť napriek nástupu krízy. Doteraz pílila firma ročne zhruba 30-tisíc kubíkov dreva, no začiatkom tohtoročného leta dokončí a sprevádzkuje novú linku na spracovanie skoro 150-tisíc kubíkov. Celé ju to stojí jeden a pol milióna eur. Takto sa Drevo SV stane najväčšou pílou východného Slovenska. Spolumajitelia firmy Peter Hoppej a Štefan Karľa uvažujú, že neskôr rozbehnú aj finálnu výrobu drevených paliet. P. Hoppej na otázku na rozširovanie spoločnosti v čase krízy reaguje tým, že odbyt sa firme nijak výrazne neznižuje. A tržby teraz klesajú len pre globálne zlacňovanie reziva. Práve rozšírením a zmodernizovaním výroby budú môcť podľa neho znížiť jednotkové náklady na spracovanie jedného kubíka a tak sa prepracovať aj pri nižších cenách k zaujímavým ziskom. Dnes firma zamestnáva 70 ľudí a dosahuje ročne tržby zhruba päť a pol milióna eur. Modernejšia technológia jej tržby zdvojnásobí, no Drevu SV bude stačiť prijať len zhruba dvadsiatku ľudí.
Rozbehnutím novej píly majitelia potvrdzujú aj svoj ťah po diverzifikácii produkcie. Pred troma rokmi k piliarskej výrobe pridali produkciu fólií na balenie potravín. Tie dnes kryjú zhruba desatinu tržieb. Teraz pracujú na diverzifikácii vnútri drevárskej výroby. Doteraz Drevo SV pílilo len listnaté drevo na polotovary pre nábytkárov. Nová píla už bude spracovávať ihličnaté a jej finálny produkt bude stavebné rezivo a materiál na výrobu paliet. Ešte ďalej môže diverzifikáciu posunúť ich vlastná výroba. Ak by sa do toho majitelia dali, nová prevádzka na palety ich bude stáť zhruba pol milióna eur.
Svoje nábytkárske polotovary, prevažne z buka, Drevo SV predáva hlavne tuzemským odberateľom i nábytkárom z Česka. Na ihličnaté rezivo má prvé väčšie kontrakty z Talianska. Drevo SV je dohodnuté aj na dodávkach surového ihličnatého dreva. S vlastníkmi lesov z okolia Spiša. P. Hoppej hovorí, že o dostatok suroviny sa neboja.
Práca s drevom je krásna a voňavá činnosť, ktorá ale vyžaduje vytrvalosť a tiež základné znalosti drevárskych techník. Sústrediť sa budeme najmä na ručné práce, ktorých výsledkom sú drobné drevené výrobky. V článku nájdete zoznam a krátky popis tých najzákladnejšich techník. Čo ale nenájdete sú presné postupy k výrobe samotných produktov. Článok slúži ako prehľad najrôznejšieho tvorenia z dreva. Ak máte pripravenú dielňu, nabrúsené nástroje a suché drevo, môžeme smelo začať.
K veľmi starej, ale dodnes používanej technike patrí štiepanie. Pomocou štiepania vznikali napríklad dôležité šindle. V mnohých prípadoch a v rukách zručného majstra ide o pracovnú činnosť lacnejšiu a jednoduchšiu než pozdĺžne rezanie pílou. Tradičné štiepanie dreva patrí ozajstným majstrom. Ručne štiepaný šindeľ si žiada skúsenosti, ale aj pevnú ruku. V tomto prípade sa jedná najmä o štepy, dosky, trámy na stropy a mnohé ďalšie (napríklad už spomínaná strešná krytina). Výber dreva je v tomto prípade úplne zásadný. Drevo by sa malo dať dobre štiepať, ale svoju pozornosť si zaslúži aj hustota letokruhov alebo dĺžka vlákien. Najpoužívanejším druhom dreva je v našich podmienkach smrek. Ten je z hľadiska pomeru ceny a kvality vhodným kandidátom. Do úvahy prichádza aj smrekovec. Strešná krytina pristane aj dubovému a akáciovému drevu. Bohužiaľ sa ale z hľadiska ceny javí táto možnosť takmer nedostupne.
Tesárske a rezbárske dláta sú neoddeliteľnou súčasťou výbavy každého domáceho aj drevárskeho majstra. Veľké uberacie dláta sú viac menej rovné, či mierne zaoblené a slúžia k prvotnému dlabaniu napríklad z polovice kmeňa alebo iného väčšieho kusu dreva. Stolárske dláto používame na ďalšie rytie a prehlbovanie. Na obe spomenuté dláta sa pritĺka dreveným tĺkom alebo paličkou. Oproti tomu rezbárske dláto sa chváli menším výzorom a využíva sa najmä pre drobné vydlabávanie - napríklad pre už spomínané dekorácie alebo hračky. Dlabaním rozumieme oddeľovanie a vyberanie hrubých triesok, keď zhotovujeme pozdĺžny/guľatý otvor - tzv. dlab. Tesanie a dlabanie môže vyskúšať ktokoľvek. Na dlabanie všeobecne sa hodí skôr mäkšie drevo.
Dokonale hladký, na dotyk jemný a často aj krásne kreslený povrch je jednou z najcennejších vlastností dreva. Vďaka hobľovaniu veľmi ľahko dosiahnete takého výsledku. Okrem ručných hoblíkov sa dnes na trhu samozrejme objavujú aj tie elektrické, ale aj stolové hobľovačky. Rozhodne nič ale nenahradí ručný hoblík, ktorý je žiaduci napríklad pri práci s nábytkom. Zanecháva na povrchu nezmazateľnú charakteristickú stopu, ktorú nenahradí žiadny iný stroj. Pomocou zvoleného hobľovacieho nástroja sa z dreva odoberá trieska o rôznych hrúbkach. Pri hobľovaní s elektrickým hoblíkom musíte dbať na zvýšenú opatrnosť. Konkrétny výrobok samotným hoblíkom zrejme nevyrobíte, ale pri mnohých drevárskych činnostiach sa bez neho nezaobídete. Používa sa na zarovnanie a vyhladzovanie povrchu dreva. Výsledkom je nádherný, jemný a čisto opracovaný kus dreva. Ak sa chystáte na renováciu niektorých kusov nábytku alebo dokonca na ich samotnú výrobu, ručný hoblík vám preukáže veľkú službu. Všeobecne sa na hobľovanie hodí drevo tvrdé, kde vynikne jeho následná jemnosť pri dotyku.
Píla je už od čias gotiky základným nástrojom určeným pre prácu s drevom. Strevádza obrobok už od jeho úplného začiatku - vyrúbania stromu. Následne sa používa pri výrobe fošní, dosiek a najrôznejších hranolov. Na trhu dnes existuje nepreberné množstvo píl, ktoré možno využiť pre najrôznejšie účely. Okružná, pásová, formátovacia, či kmitavá píla nájde svoje uplatnenie vo veľkej domácej dielni alebo garáži. Práca s pílou si žiada veľké skúsenosti a je pomerne nebezpečná. Určite ste počuli o majstroch, ktorí vedia motorovou pílou vyrezať krásnu sochu, ale aj lavičku z kmeňa stromu. Ak si na to (logicky) netrúfate, môžete pomocou ručnej alebo priamočiarej píly vyrezať drobné tvary, srdiečka, ktoré sa budú krásne vynímať napríklad v kvetináči. Píla si bez debát dokáže poradiť s akýmkoľvek druhom dreva. Vyberajte skôr podľa toho, čo si chcete z dreva vyrobiť. Na ozdobné výrezy a drobnosti bude stačiť smrekové drevo. Pokiaľ ale premýšľate nad záhradnou lavicou z dosiek, tak tomu musíte prispôsobiť aj výber dreva. Napríklad brezové drevo zle odoláva okolitým vplyvom, hubám a obzvlášť hnilobe.
Pre najrôznejšie drobné rezbárske aktivity, ktoré využijete pre prácu na krásnych ručných drevených výrobkoch, sa skvele hodia sady rezbárskych nožov a dlát. S touto technikou si pokojne môžete pohrať. Skvele tým zabavíte aj menšie deti, ktorým bude stačiť drobnejšie a lacnejšie dláto. Väčším deťom môžete ukázať rezanie s rezbárskym krátkým nožom so zahnutou čepeľou. U tejto techniky môžete naplno popustiť uzdu svojej fantázii. Chýba vám do kúpeľne mydelnička? Pomocou dláta si ju hravo vytvoríte sami. Začať s drobnou rezbárskou prácou môžete napríklad výrobou jednoduchých varešiek. Zručnosť možno získať aj drobným vyrezávaním reliéfov. Okrasná plastika na lipovej doštičke môže byť aj skvelým darčekom pre vašich najbližších. Možno už sa budeme opakovať, ale pre rezbárske práce sa najviac hodí mäkké a poddajné drevo. Lipa, jelša, smrek a vŕba sú ideálna voľba. Opäť ale záleží na konečnom výsledku. Ak napríklad budete chcieť vyrezať/vydlabať mydelničku, mali by ste použiť tvrdšie drevo, ktoré sa pýši vyššou trvanlivosťou. Ak potrebujete niečo, čo dlho vydrží, tak siahnite po bukovom, dubovom alebo orechovom dreve (to má navyše aj krásnu prirodzenú kresbu). Najmenších drobcov poteší treba hrubšia kôra z topoľa, ktorá sa im bude lepšie obrábať.
Máte doma sústruh? Tak potom viete, že je pre výrobu drevených produktov nenahraditeľný, a tiež že charakteristické roztáčanie dreva nemá ďaleko k príjemnej závislosti. Doslova vám tak pod rukami vznikajú drevené nádoby, misky alebo dekoratívne predmety. Klasické sústruženie spočíva v postupnom odkrajovaní z dreva alebo sa do obrobku reže počas jeho otáčavého pohybu (podobne ako je tomu napríklad u hrnčiarskeho kruhu). Výsledok je potom dokonalý, hladký a súmerný. Sústružiť môžete medzi hrotmi, ale aj na voľno. Opäť to závisí na výslednom produkte. Sústruh je súčasťou ťažkej techniky a jeho obsluha je náročnejšia. Neodporúčame diaľkové učenie a teoretické vedomosti. Sústruh vám dokáže vyrobiť takmer čokoľvek. Vytočíte si krýgeľ, solničku, tanier, misku, koreničku, vázu alebo svietnik, ale tiež praktickejšie veci ako napríklad rukoväť k pilníku či skrutkovači. Zrejme najobľúbenejším druhom dreva všetkých sústružníkov je breza. Pri sušení na vzduchu nepraská, takže sa na sústruženie hodí dokonale. Ďalším vhodným drevom je orech, čerešňa a slivka.
25 tipov na prácu s drevom pre začiatočníkov
Vŕtanie využijeme vo chvíli, kedy potrebujeme do obrobku zhotoviť valcovité otvory kruhového výrezu. Vhodný vrták dokáže vyvŕtať najrôznejšie otvory, vyrezávať drážky alebo ozdobiť okraje. Vrták užívame vo chvíli, keď potrebujeme odstrániť chybné hrče, alebo vyvŕtať rôzne otvory napríklad pre kolky a kovania. Veľakrát môžeme pomocou vrtáku predvŕtať otvory pre skrutky. Vŕtanie pomocou elektrických vrtákov, či pomocou sústruhu a frézy, rozhodne nie je činnosť vhodná pre deti. Aj skúsený remeselník si v tomto ohľade musí dávať pozor na ruky a nepridržiavať malé veci rukou - nikdy! Aj dnes však môžete kúpiť funkčnú ručnú vŕtačku a vrtáky, ktoré deťom pod dohľadom dospelej osoby môžete zveriť. S deťmi môžete vyskúšať veľmi funkčné výrobky do domácnosti. V tomto prípade sa fantázii medze nekladú a môžete využiť akékoľvek drevo.
Za dyhovanie sa považuje spájanie tenkých listov dreva na vhodný základ. Dyhu získame najčastejšie krájaním alebo lúpaním z dobre napareného kmeňa. Najpočetnejším produktom lúpanej dyhy je dnes preglejka. Rezaná dyha nie je tak častá, ale o to viac je kvalitnejšia a samozrejme aj drahšia. Dyhovať väčšie plochy v domácom prostredí je takmer nemožné, pretože by sme k tomu potrebovali rozmerné lisovacie zariadenie. Ak sa ale rozhodnete zveľadiť doma menšie plochy alebo nábytok z menej kvalitného dreva, tak to hravo zvládnete tzv. intarziou (zdobenie menej hodnotného dreva práve dyhami). Stačí k tomu dyha, ktorú si v hobbymarkete vyberiete podľa požadovanej textúry, a potom ju k podkladu jednoducho prilepíte (viz. Intarzia vyžaduje značnú trpezlivosť a pečlivosť. Dyhovaním vzniknutá stolárska preglejka dnes najčastejšie slúži ako základ nábytku. Tenšia preglejka sa často používa napríklad k výrobe dekorácií, ktoré s detmi hravo zvládnete. V mnohých kaviarňach nájdete celé štýlové steny z preglejky. Doma si zase môžete samotným dyhovaním vyrobiť originálne veko na šperkovnicu. Pre výrobu dýh sa najčastejšie používa buk, orech, breza, javor, dub, jaseň alebo habr. Všetky spomínané dreviny majú krásne vykreslenie textúry.
Pri odoberaní hrubšej vrstvy dreva sa používa rašpľa. Tá sa však hodí iba pre hrubé opracovanie, pre jemnejší výsledok siahneme radšej po pilníku. Na zakrivený povrch, ktorý nemožno hobľovať, takisto aplikujeme techniku opracovania rašpľou. Nezabúdajte na veľmi dôležitý správny postoj a držanie pilníka. Telo pri pilovaní stojí za každej situácie kľudne, pohybujú sa iba ruky s pilníkom. Samotný obrobok iba rašpľou alebo pilníkom nevyrobíte. Ak vyrábame z dreva produkty dennej potreby a veci do interiéru, tak by sme tomu mali prispôsobiť výber dreva. Ako už sme v článku spomínali, tak pre rezbárske práce sa najviac hodí “mäkké drevo”. Nenahraditeľnou sa javí najmä lipa a tiež jelša. Remeselníci ale nemajú strach použiť i smrekové drevo.
Záverečná montáž a s ňou spojené lepenie potrebuje dokonalú prípravu. So samotným lepením musíte počítať už pred začiatkom. Premyslený postup je základným kľúčom k úspechu. Odporúčame lepidlá disperzné (tzv. biely glej) - tie sa hodia najmä pre predmety do interiéru. Samozrejme môžete využiť lepiacich schopností bežného gleja, ktorý si zakúpite v tabuľkách alebo granulách. Glej sa musí nechať napučať zaliaty vodou (doba pučania závisí na zakúpenej forme produktu) a potom sa rozpúšťa ohriatím, ale pozor - iba na 60°C. Pri vyššej teplote ztratí glej lepivosť a už vám bude k ničomu. Lepidlo vám nesmie v žiadnom prípade zmrznúť - na to si dávajte veľký pozor. Majte na pamäti, že s mokrým drevom sa síce pracuje výrazne lepšie, ale o to viac sa musí dbať na následné vysušenie. Počítajte aj s tým, že drevo je “živý organismus”, ktorý stále pracuje a vaše výrobky budú tiež prechádzať zmenami. Krásna ručná práca s drevom si vašu pozornosť rozhodne zaslúži. Tému preto úplne neopúšťame. V nasledujúcich článkoch na našom blogu sa môžete tešiť aj na texty predstavujúce jednoduchšiu prácu s drevom, ktorú môžu hravo zvládnuť domáci majstri aj mamičky s deťmi.
Na prípravu dreva na zimu je potrebné drevo napíliť na polená. Na rad prichádza motorová píla. V predaji je veľa modelov reťazových píl. Potrebujete pílu na príležitostné, sezónne práce okolo domu a prípravu malého množstva dreva, alebo hľadáte skutočného profesionála na prierez stromov a časté pílenie veľkého množstva dreva? Motorové reťazové píly sú mobilné a výkonnejšie. Výkon (objem) motora spravidla určuje využitie píly - hobby píly, výkonnejšie farmárske píly, alebo profesionálne pilčícke píly pre nepretržitú prevádzku. Tu neplatí, že čím je dlhšia lišta, tým je píla výkonnejšia. Dĺžka lišty vplýva na priemer rezaného dreva. Na optimálny chod píly s dlhou lištou je potrebný aj dostatočný výkon motora. Na prípravu väčšieho množstva palivového dreva spravidla stačí dĺžka lišty 40 cm, avšak píla by už mala byť z kategórie farmárskych píl. Ďalšie parametre, ktoré sú pri používaní reťazovej píly dôležité sú jej hmotnosť, spôsob tlmenia vibrácií, množstvo emisií, či jednoduchosť štartovania.
Narezané drevo je potrebné naštiepať na polená. Kúpou štiepačky ušetríte veľa času a v neposlednom rade aj svoje zdravie. Štiepačky dreva horizontálne - sú kompaktné a dobre skladné. Vhodné pre štiepanie menších polien do 0,5 m, ale aj polená dlhšie ako 1 m. Pre prípravu menšieho množstva dreva na príležitostné kúrenie v krbe, postačí horizontálna štiepačka dreva s tlakom 5 t. Štiepanie väčšieho množstvo dreva, ktoré je navyše tvrdé si vyžaduje štiepačku s tlakom 6 - 10 t. Štiepačky dreva vertikálne - sú ťahšie a spravidla určené pre prípravu veľkého množstva palivového dreva. Pokosová píla je určená na priečne pílenie materiálov. Výhodou je rýchle nastavenie uhlov v oboch rovinách rezu. Kolískové a stolové cirkulárky sú určené najmä na rezanie palivového dreva.
Mladá žena šoféruje mohutný lesný kolesový traktor, nezľakne sa motorovej píly. Je jedna z mála v Európe, ktorá to dokáže. Na strednej škole študovala grafický dizajn, ale žiadna vzorná žiačka z nej nebola. „Od trinástich rokov som vedela, že raz budem aj tak pracovať v hore,“ priznáva Zuzana Navrátilová (23). Vyrastala v rodinnom dome s otcom, mamou a dvomi sestrami v dedine obkolesenej horami neďaleko mesta Šumperk na Morave. Voľné chvíle najradšej trávila pri koňoch. Dnes je jednou z mála žien na svete, ktorá pomocou nich z ťažkého lesného terénu vyťahuje na odvozné cesty vyťažené drevo alebo na lesnom kolesovom traktore mieri do strminy. „Ťažká drina mi nevadí. Skôr nepochopím tých, čo by vraj rukami nikdy nepracovali. Môj tatko si nimi najskôr zarobil na motorovú pílu. Vďaka nej si našetril na koňa, ním na traktor,“ pokračuje sympatická blondínka. Mala sotva osemnásť rokov, keď jej otec ráno so súpravou na odvoz dreva vyrazil do roboty. A už sa z hory nevrátil. „Nevieme presne, čo sa stalo. Je to celé nejasné, ale vlastne ho ten stroj prešiel. V ten deň som si povedala, že do školy viac nepôjdem. A išla som namiesto otca pracovať do lesa.“
S otcom si Zuzana bola blízka. Spomína si, ako s ním v zime zapriahala kone do saní, ako ju od trinástich rokov zoznamoval s horou. „Napriek tomu, že som dievča, vycítil, že nemám rada iba prírodu a zvieratá, ale aj silu strojov. Ešte som vtedy nemala rozum a z ničoho som nemala strach. On ma však miernil a nabádal na opatrnosť. Veľa vecí ma naučil, niečo som zasa od neho odkukala,“ priznáva mladá žena. Vari najpyšnejšia na seba prvý raz ostala v sedemnástich. Urobila si vtedy vodičský preukaz, naštartovala ťažký lesný kolesový traktor a sama na ňom odišla pracovať medzi stromy. Rok nato ju ranila otcova tragédia, zrazu sa nemala s kým porozprávať ani sa poradiť. „A ten pocit vo mne ostáva dodnes,“ vzdychne si Zuzka, no súčasne dodáva, že práca s koňom v lese je jedna z najkrajších. Berie ho ako spoločníka. Rozpráva sa s ním, a kým na kmene zapína reťaze, dáva mu pokyny. „Kvôli koňom v lete vstávam o tretej ráno, teraz, keď je dlhšie tma, asi o piatej. Pol hodiny ich so sestrou kŕmime, potom sa zo stajne asi na hodinu vrátime domov. Za ten čas sa nachystáme a zvieratá strávia krmivo. Až potom im dáme postroje a ideme do roboty. V nej sme do druhej, niekedy dlššie, potom sa zasa staráme o kone, ja sa niekedy vrátim do hory,“ opisuje Zuzana.
Mladá žena pracuje prevažne v okolí svojho bydliska, pri práci jej pomáha jej dvojča Martina. „Vzhľadom i povahou sme úplne iné. Sestra je pokojnejšia, taká tá lepšia, veľa ma krotí. Ja mám rada adrenalín, ničoho sa nezľaknem, som bojovníčka. Hoci nie vždy mi bolo do spevu, ťažké chvíle som ustála. Martina teraz skôr chodí s koňmi, ja pracujem s lesnou technikou,“ vysvetľuje Zuzana. Dokáže jazdiť veľkým terénnym džípom, ovláda motorovú pílu. No na les sa už pozerá inak ako kedysi. Dáva pozor, aby zbytočne neodrela stromy a veľkými kolesami nezničila pôdu. „Kôň je k lesnému prostrediu šetrnejší, stroj výkonnejší. No vždy chcem, aby les aj po mojom odchode vyzeral pekne. Ťažíme len stromy napadnuté kôrovcom alebo veternú kalamitu. Je to podnikanie ako každé iné, len je o čosi náročnejšie, nebezpečnejšie a nepredvídateľnejšie. Medvede u nás nie sú a vlky sú príliš plaché na to, aby sa k nám priblížili,“ vraví slečna. Niekedy je pôda rozmočená, stane sa tiež, že s traktorom visí nad priepasťou. Inokedy sa kazia stroje a viac minie na opravy, ako donesie domov. Drobnú údržbu si robí sama, na tom vraj nič nie je, ale na zložitejšie opravy už treba servis.
„Chápem, nie každý muž sa rád pozerá na dievča, ktoré drie v lese. Ale rovnako nemám rada chlapov, ktorí hovoria, že žena patrí do kuchyne,“ myslí si dievčina. Jedni ju pre jej prácu obdivujú, iní hania. „Ak lesný kolesový traktor zapadne, len ťažko ho z bahna dostávame von. Zložité je ťahanie oceľového lana na dlhé vzdialenosti. Natiahnutie reťazí v mraze na kolesá traktora, rovnako aj menšie reparácie v teréne si vyžadujú veľkú fyzickú silu. Ale žijeme v 21. storočí a moja práca je môj koníček. Neviem si predstaviť, že by som robila niečo iné,“ podotýka dievčina, ktorá si časť zárobku odkladá na nové stroje. Najmenej dvakrát za rok si z Moravy odskočí na výlet na Slovensko, kde sa jej páči, a zaujíma sa aj o módne trendy. „Medzi ľudí chodím málo, ale keď už sa tam vyberiem, chcem vyzerať príťažlivo. Mám rada jednoduchú a elegantnú módu,“ prizná sa Zuzana. Chlapca nemá. „Nemala som s nimi dobré skúsenosti. Potrebujem niekoho, kto mi porozumie, kto mi bude oporou, a to najmä v práci. Aby som na všetko nebola sama. Väčšinou sa mi dvorili nápadníci, ktorí chceli iba mňa a nie môj život. V ňom hrajú veľkú rolu kone. Len čo zistili, čo všetko život s nimi prináša, cúvli. Trávila som s nimi málo času a skončilo sa to,“ nezakrýva dvadsiatnička. Skôr ako vzhľad ju zaujíma charakter muža, viac ju priťahujú starší.
Pekná je v krátkej sukni aj v špeciálnych nohaviciach do ťažkého terénu. Výnimočná je však aj tým, že svoje príbehy z lesa zverejňuje na sociálnej sieti. Jej zážitky tam sledujú státisíce ľudí, niektoré jej videá videli viac ako tri milióny očí z celého sveta. O sebe tam hovorí: „Nie som barbie podľa vašich predstáv.“ No aj do kabíny lesného traktora vstupuje namaľovaná a s upravenými nechtami. Na pravom stehne má jemné tetovanie. Jej príbehy podfarbuje rap aj tvrdý rock a ctitelia z celej zemegule jej pod ne píšu lichôtky. „Niekedy sa pri nich zasmejem, inokedy ma potešia. O žiadnej som nepočul. Nechcem nikoho podceňovať, ale práca v lese určite patrí medzi najťažšie a najnebezpečnejšie, okrem iného ju ovplyvňujú aj poveternostné podmienky. Delíme ju na pestovnú a ťažbovú činnosť. Nielen oni. Spomínam si na paniu z Detvianskej Huty, ktorej práca s ňou nerobila problém. A s motorovou pílou sa vedela obracať aj Júlia z Poľska, jediná žena z 22 súťažiacich na ostatnom ročníku súťaže Málinský drevorubač. V jednej disciplíne dokonca vyhrala. Áno. Patrí do nej ťažba, čiže spiľovanie stromov, ich manipulácia a približovanie pomocou špeciálnych traktorov, prípadne koňmi alebo vývoznými súpravami na odvozné miesto. Aj napriek novým technológiám majú kone pri práci v lese stále svoje nenahraditeľné miesto. Používajú sa najmä v ťažko prístupných terénoch. Bohužiaľ, furmanov je čoraz menej. Zviera nie je stroj, nemôžete ho odstaviť a ísť na dovolenku k moru. Musíte ho kŕmiť a starať sa oň, veď je to živý tvor. Furmani nemajú ani piatku, ani sviatku. Zuzanu Navrátilovú pre jej prácu úprimne obdivujem, rovnako aj jej vzťah ku koňom.
Rezanie dreva je základnou zručnosťou, ktorá má význam v mnohých oblastiach spracovania dreva. Či už ide o palivové drevo, nábytok alebo drevené dekorácie, rezanie dreva vždy zohráva kľúčovú úlohu. V tomto článku sa pozrieme na základy rezania dreva a predstavíme rôzne druhy píl. Rezanie dreva nie je len praktická zručnosť, ale aj kľúč k efektívnej práci a tvorivým projektom. Rezanie dreva má viacero dôležitých aspektov. Predovšetkým je nevyhnutné na úpravu dreva do požadovanej veľkosti a tvaru. Či už ide o kreatívne projekty, prípravu palivového dreva alebo výrobu nábytku, správna technika rezania je v spracovaní dreva nepostrádateľná. Rezanie dreva prináša aj praktické výhody. Správnym rezaním na vhodné rozmery sa optimalizuje spotreba dreva a zvyšuje efektivita práce. Požiadavky sa líšia v závislosti od účelu použitia. Palivové drevo musí byť narezané na praktické kusy, ktoré sú ľahko prenosné a dobre skladovateľné. Pri rezaní dreva je bezpečnosť na prvom mieste. Zabezpečte stabilný postoj - Pred začiatkom rezania sa uistite, že pracujete na pevnom podklade. Skontrolujte náradie - Všetky píly je potrebné pred použitím skontrolovať na opotrebovanie a prípadné poškodenie. Správna voľba píly môže rozhodnúť o tom, či bude váš projekt úspešný alebo frustrujúci. Existuje mnoho druhov píl, z ktorých každá je vhodná na špecifické použitie, čo vyvoláva otázky: Aké typy píl existujú? Správna voľba píly je základom úspešného drevárskeho projektu. Pri špeciálnych drevárskych prácach je okrem zručnosti nevyhnutné aj vhodné náradie. Či už ide o rezanie hrubých drevených kusov, vytváranie šikmých rezov alebo precízne krivky, každá úloha si vyžaduje špecifický prístup. Rezanie hrubého dreva si vyžaduje špeciálne nástroje a techniky. Dôležité je, aby sa drevo počas rezania nehýbalo. Na presné krivky a okrúhle tvary sú najlepšou voľbou priamočiara píla a pásová píla. Chcete vyrezať výrezy do dreva? Priamočiara píla je na to ideálna, pretože umožňuje vytvárať rôzne tvary. Pri šikmom rezaní dreva je presné nastavenie uhla rezu kľúčové. Na tento účel je najlepšou voľbou pokosová píla, ktorá umožňuje presné a čisté uhlové rezy. Drevo môžete rezať kedykoľvek, avšak je nutné dodržiavať hygienické a nočné pokojové hodiny, ktoré sú stanovené v mnohých obciach. Vo väčšine prípadov platí nočný pokoj od 22:00 do 06:00. V nedeľu a počas sviatkov bývajú hlučné práce, vrátane rezania dreva, celodenne zakázané. V niektorých oblastiach existuje aj obedňajší pokoj, zvyčajne od 12:00 do 15:00, keď môže byť hlučná práca taktiež obmedzená. Najprv je dôležité drevo bezpečne upevniť. Potom je potrebné zmerať a označiť líniu rezu. Každý typ píly vyžaduje správnu techniku. Ako rezať drevo bez píly? Áno, existujú aj iné spôsoby rezania dreva bez použitia píly. Pre čistejší rez môžete pred samotným rezaním ochrániť rezanú hranu maliarskou páskou. Rezanie dreva je dôležitá činnosť, ktorá je relevantná ako pre začiatočníkov, tak aj pre skúsených remeselníkov. S vhodným náradím a správnymi znalosťami o rezaní dreva môžete svoje projekty úspešne realizovať. Pre dosiahnutie optimálnych výsledkov je výber správnej píly na drevo nevyhnutný. Chcete sa dozvedieť viac o najlepších nástrojoch pre vaše drevárske projekty? Navštívte StavbaEU.sk!
Na konečné spracovanie metrového dreva či klátov s malým priemerom je najlepšie pracovať so stojanom na pílenie dreva, takzvanou kozou. Umožňuje bezpečné uloženie dreva a poskytuje vám komfort pri pílení. Na trhu existuje množstvo variánt, z ktorých si môžete vybrať. Tupá reťazová píla vie byť nebezpečnejšia ako ostrá, pretože vás vystavuje riziku spätného rázu. Vždy sa preto uistite, že používate ostrú reťaz. Nikdy by ste nemali spúšťať reťazovú pílu, ktorá je zaseknutá v dreve. Je veľmi dôležité nepíliť drevo, keď sa cítite unavení. Je totiž väčšia pravdepodobnosť, že urobíte chybu a zraníte sa. Ideálne je mať pri pílení dreva aspoň jedného pomocníka a mobil v dosahu.
Štiepanie palivového dreva môže byť náročná práca, avšak tento proces si môžete uľahčiť. Ako pri pílení, aj tu by ste mali mať vhodný ochranný odev. Na zabezpečenie stability sekery v ruke sú vhodné protišmykové rukavice. Ak by vám sekera vykĺzla z ruky, obuv s oceľovou špičkou zabráni najhoršiemu. Na uľahčenie štiepania použite dostatočne preschnutý klát z tvrdého dreva. Najlepšie miesto na štiepanie palivového dreva je na rovnom, pevnom povrchu, na ktorom nie sú žiadne prekážky. Ešte pred začatím by ste mali najprv skontrolovať funkčnosť sekery. Pozrite sa, či je hlava dostatočne ostrá a zároveň pevne nasadená na rukoväť. Ideálny postoj je s nohami na šírku ramien a mierne pokrčenými kolenami. Poleno umiestnite na zadnú časť klátu a rozseknite ho vertikálne.
Naštiepané drevo musí poriadne vyschnúť pred tým, než sa pri ňom zahrejete. Jednotlivé polená ukladajte na seba tak, aby medzi nimi mohol cirkulovať vzduch a drevo bolo chránené pred dažďom a vlhkosťou. Dávajte si pozor aj na výšku uskladneného dreva. Ak je palivové drevo naskladané príliš vysoko, môže sa zrútiť. Keď začne vykurovacia sezóna, s vozíkom na palivové drevo ho pohodlne prepravíte z miesta jeho uskladnenia až ku krbu či kachliam.
Či už doma pílite drevo reťazovou pílou alebo cirkulárkou, vždy pod pílou nájdete hromadu pilín. Ak navyše spracovávate aj konáre, vždy sa nahromadí množstvo tenkých vetvičiek, ktoré na kúrenie nie sú vhodné. Aj napriek tomu sa jedná o cennú surovinu, pre ktorú je v záhrade využitie. Teraz na jeseň ich možno využiť ako mulč, ktorým možno niektorým rastlinám uľahčiť prezimovanie. Stačí nasypať hrubšiu vrstvu pod rastlinu. Vrstva pilín bude brániť premŕzaniu pôdy a bude v pôde zadržiavať vlahu. Nasledujúci rok v teplejších mesiacoch budú piliny naopak chrániť pôdu pred nadmerným prehrievaním. Piliny je možné aj kompostovať. Na jeseň sa nemusíte báť ani piliny zapracovať kultivátorom priamo do záhonov. Aj keď sa do jari nerozložia, zľahčia pôdu a zlepšia jej priepustnosť. Bola by škoda ich bez úžitku spáliť. V záhradnom drviči sa ľahko premenia na drť, s ktorou možno nakladať podobne ako s pilinami. Teda využiť ich ako mulč alebo na kompostovanie. Ostatne drvič vetiev sa hodí do každej záhrady, kde sú kríky a stromy, ktoré je nutné každý rok prerezávať a strihať. Bola by škoda zbavovať sa aj popolu zo spáleného dreva. Aj ten môžete zapracovať do záhonov. Do pôdy tak zdarma doplníte draslík, vápnik, horčík a ďalšie stopové prvky.
