Všimli ste si, že dieťa hovorí o sebe najskôr svojím menom? Vilko papá, Vilko kúpe. Aj všetko okolo má svoje presné pomenovanie. Osobné zámená ja, ty, on, my, vy ani oni/ony v prvých rokoch nepoužíva. Aj napriek tomu, že zámená v rozhovoroch, my dospelí, používame vcelku často.
Prečo? Použitie osobného zámena má totiž viacero významov v závislosti od kontextov - „ja“ podľa toho, kto práve rozpráva, „on“ podľa toho, o kom rozprávame, zatiaľ čo presným pomenovaním k takýmto nejasnostiam nedochádza (napr. Vilko je Vilko - konkrétne pomenovanie zabraňuje tomu, aby došlo k nedorozumeniu). Zároveň - v jednom rozhovore o jednej téme môže zámeno „on“ odkazovať na viacero osôb či predmetov (raz je to tato, starký, inokedy psík či mobil).
Aby si dieťa mohlo dostatočne „navnímať“ a „utriediť“ používanie zámen, potrebuje byť nielen priamym účastníkom rozhovorov, ale potrebuje ich aj počúvať (vnímať aj dialógy iných osôb).
Vývin používania osobných zámen
„JA“ a „TY“ sa objavujú v reči medzi 2.-3. rokom (konkrétnejšie: JA: 28. - 30. mesiac, TY: 30. - 36. mesiac, podľa Laheyovej vývinového modelu, upravená verzia PaedDr. Osvojenie si osobných zámen (resp. Dieťa musí byť schopné uvedomiť si seba (aj fyzicky - v zrkadle), svoju osobnosť, koncept vlastnej individuality, existenciu. Sebauvedomovanie je základom toho, aby si dieťa mohlo uvedomiť aj ľudí okolo seba.
Používanie osobných zámen ako zastupujúcich výrazov zároveň súvisí so schopnosťou dieťaťa porozumieť mentálnym stavom druhých ľudí - ich emócie, túžby, presvedčenia. Zámená sú lingvisticky zložité prvky. Ich používanie súvisí s rozvojom gramatiky a sémantiky. Používanie zámen teda hovorí o schopnosti dieťaťa používať „odkazy“ na seba aj na ostatných.
Ako podporiť správne používanie zámen
Je prirodzené, že zo začiatku máme tendenciu hovoriť o sebe i o dieťati v 3. osobe aj my („Podaj mame loptu.“, „Vilko kreslí.“). Avšak je vhodnejšie (najmä čím je dieťa staršie), aby sme čoraz častejšie používali prvú a druhú osobu v rozhovoroch („Podaj mi loptu.“ „Kreslíš.“).
Ak dieťa rozpráva o sebe v tretej osobe, namodelujme za neho, čo má povedať (dieťa: „Vilko spadol.“, mama s miernou zmenou intonácie: „Aha, mama, spadol som!“). Ak použijeme vo vete „ja“, ukážeme jeho rúčkou na jeho hruď (a povieme „Ja som spadol.“), to isté aj s „ty“ (spýtame sa „Kto uvarí obed?“, zoberieme detskú rúčku a ukážeme na seba a namodelujeme „Ty. Ty, mama“.).
Pri hre hovoriť za postavičky (ideálne maňušky): „Ja som mačka. Volám sa Miňa. Ako sa voláš ty?…“.
V prípade, že pretrváva rozprávanie o sebe v 3. osobe, môžeme použiť aj tieto techniky:
- V ďalšej vete nahraďme zámeno jeho významom (napr. „On je smutný. Macko je smutný.“).
- Pri hre s postavičkami (maňuškami) hovoriť za ne: „Ja som mačka. Volám sa Miňa. Ako sa voláš ty?“
Špecifické poruchy učenia a ich súvislosť s rečovým vývinom
Nesprávne používanie zámen môže byť niekedy aj jedným z prejavov špecifických porúch učenia, ktoré postihujú značnú časť populácie. Ide o heterogénnu skupinu ťažkostí s čítaním, písaním, pravopisom a matematikou. Tieto poruchy sa častejšie vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane.
Dysortografia
Dysortografia je porucha pravopisu, ktorá sa prejavuje neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Porucha sa netýka celej gramatiky, ale špeciálnych dysortografických javov ako sú napríklad zámena krátkych dlhých samohlások, vynechávanie, pridávanie a zamieňanie slov, slabík alebo hlások. Často sa vyskytuje spolu s dyslexiou a dysgrafiou. Dysortografik má často poruchy sluchového vnímania alebo rozlišovania. To znamená, že dieťa nepočuje správne to, čo sa mu diktuje, hoci sluch má napriek tomu úplne v poriadku. Často takémuto dieťaťu chýba určitý „cit“ pre jazyk. Má problém prakticky uplatniť naučené pravidlá a poučky.
Dieťa s touto poruchou učenia si nevie vybaviť celé slovo v konkrétnom stave bez pomoci, pamätať si ho a udržať si ho v pamäti počas písania. Ak má napísať určité slovo, musí si najprv vybaviť písmenká, z ktorých sa dané slovo skladá, zoradiť si ich podľa poradia a zapamätať si ich, kým ich nenapíše.
Ťažkosti môžu byť zapríčinené poruchami koordinácie alebo poruchou krátkodobej pamäti, pozornosti. Dieťa s dysortografiou často vynikajúco ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), ale pri písaní diktátov či iných textov ich nevie a nedokáže pohotovo okamžite uplatniť. Diktát takéhoto dieťaťa je plný chýb, napríklad nesprávne určené y-i, ý-í v slove a pod.
Písanie diktátov klasickým spôsobom je u dyzortografického dieťaťa nevhodne zvolená forma zisťovania jeho vedomostí. Nadmerné písanie diktátov a iných gramatických cvičení má len veľmi slabý efekt. Dieťa iba zbytočne a neprimerane zaťažujú.
Dyslexia
Vývinová dyslexia je špecifická porucha prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať, napriek tomu, že sa dieťaťu dostáva bežného výukového vedenia, má primeranú inteligenciu a sociokultúrnu príležitosť. Dieťa s dyslexiou i napriek tomu, že je rozumovo dostatočne vyspelé a nemá výraznejšie problémy v ostatných predmetoch, zlyháva v čítaní, a to i napriek podpore a pomoci zo strany rodičov a pedagógov.
Najobvyklejšou ťažkosťou je fonologické spracovanie, tzv. fonémová segmentácia. Je to proces, pri ktorom mozog rozkladá neznáme slovo na zvukové zložky. Takéto dieťa má problém rozlúštiť v mozgu kód, ktorým pretransformuje písmená do im zodpovedajúcich hlások. Tieto ťažkosti komplikuje i problém so slovnou pamäťou, kedy dieťa nie je schopné zopakovať práve prečítané slová a tiež problém s vizuálnym vnímaním, teda spôsobom, akým mozog vníma tvary písmen, ktoré nevie rozoznávať alebo ich chybne interpretuje.
Dysgrafia
Dysgrafia je druhou najčastejšou poruchou učenia po dyslexii. Pramení najčastejšie z neorganizovanosti a neadekvátneho fungovania mozgu. Ďalšou príčinou môže byť porucha priestorovej orientácie. Dysgrafia sa prejavuje v rôznych formách, môžeme hovoríť o ľahkej alebo ťažšej forme. Za ďalšiu príčinu vzniku dysgrafie považujem zlú výslovnosť/rečovú poruchu, a to najmä ešte počas materskej školy.
Na vzniku dysgrafie sa podieľa najmä grafomotorika. Nerozvinutá jemná motorika robí veľké problémy pri písaní. Písmo dieťaťa s dysgrafiou je veľmi ťažko čitateľné, často až nečitateľné, aj napriek jeho veľkej snahe. Deti s dysgrafiou často počúvajú, že sú lenivé, a preto im písanie nejde dobre a majú škaredé písmo. Nie je to pravda. Majú problém v zrakovo-motorickej integrácii.
Čo je dysgrafia u detí?
Vývinová jazyková porucha (VJP)
O vývinovej jazykovej poruche (VJP) hovoríme vtedy, ak má dieťa narušenú schopnosť rozumieť hovorenej reči a/alebo vyjadrovať sa rečou v porovnaní s rovesníkmi. VJP sa vyskytuje u detí, ktoré v ostatných oblastiach duševného a telesného vývinu neprejavujú žiadne očividné zaostávanie alebo deficity a pre vývin reči majú normálne sociálne podmienky. Narušenie v oblasti vývinu reči sa však môže vyskytovať aj ako sprievodný jav inej vývinovej poruchy (Downov syndróm, autizmus, porucha sluchu, poruchy pozornosti - ADD, ADHD), alebo existuje ako samostatný problém popri prejavoch hlavného ochorenia.
Z VJP sa „nevyrastá“, aj keď navonok sa môže rodičom alebo blízkemu okoliu javiť, že dieťa sa už „rozrozprávalo“. VJP je často predpokladom pre výskyt špecifických porúch učenia v školskom veku (dyslexia, dysgrafia, dysortografia). Hovoríme o tzv. efekte snehovej gule, kedy dieťa z problémov v oblasti vývinu reči nevyrastá, ale sa na ne nabaľujú nové deficity, ktoré sa prejavia tak v oblasti osvojovania si akademických zručností, ako aj v psychosociálnej sfére (nadväzovanie kamarátstiev, začlenenie sa do kolektívu, vnímanie samého seba, celková úspešnosť v živote).
Vývin reči u dieťaťa je štadiálny a predvídateľný. Dieťa dosahuje určité míľniky v oblasti vývinu reči v určitom čase. Napr. v 12m. sa u dieťaťa objavujú prvé slová ako napr. mama, tata, hav, mú a pod.
| Vek dieťaťa | Očakávané míľniky v reči |
|---|---|
| 0-3 mesiace | Reaguje na hlasné zvuky, usmieva sa, keď rozprávate, snaží sa vydávať rôzne zvuky, rôzne typy plaču podľa potrieb. |
| 4-6 mesiacov | Hýbe sa a vydáva zvuky, aby zaujalo pozornosť, reaguje na zmeny v tóne hlasu, rozpoznáva známe tváre. |
| 7-12 mesiacov | Bľaboce, používa gestá, napodobňuje zvuky, reaguje na svoje meno, ukazuje prstom. |
| 12-18 mesiacov | Používa prvé slová (cca 10-20), rozumie slovám ako „nie“ a „papa“, používa gestá na komunikáciu. |
| 18-24 mesiacov | Používa slovnú zásobu cca 50 slov, začína tvoriť dvojslovné vety, rozumie jednoduchým inštrukciám. |
| 2-3 roky | Používa slovnú zásobu cca 200-300 slov, tvorí jednoduché vety, kládne otázky (čo? kde? kto?), rozumie jednoduchým príbehom. Začína používať zámená „ja“ a „ty“. |
| 3-4 roky | Slovná zásoba cca 1000 slov, tvorí dlhšie vety, používa gramaticky správnejšiu reč, rozpráva o jednoduchých obrázkoch, rozumie predminulý a budúci čas. |
| 4-5 rokov | Slovná zásoba cca 1500-2000 slov, reč je takmer zhodná s rečou dospelých, vie rozprávať o zážitkoch, vie časovať slovesá, rozumie priestorovým vzťahom. |
Logopéda odporúčame navštíviť vtedy, ak bolo dieťa po narodení označené za rizikové z hľadiska budúceho vývinu a vtedy, ak boli u dieťaťa spozorované prejavy oneskorenia či narušenia vo vývine reči. V prípade akýchkoľvek obáv rodičov o vývin dieťaťa je lepšie vyhľadať odbornú pomoc včas.