Ponúkam na predaj vyhľadávanú pedagogickú príručku „Dieťa sa hrá a spoznáva svet“ od autorky Evy Opravilovej. 📚Obsah: Skvelá pomôcka pre učiteľky v materských školách a študentov pedagogiky.
Význam čítania vo vývine dieťaťa je nesmierne veľký, tvrdia to vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV). Poukázali pritom na knihu ako na jeden z najtradičnejších darčekov, ktoré sa zvyknú dávať pod vianočný stromček. "Dnes sú tieto múdre zvyky a tradície, ktoré sa intuitívne odovzdávali z pokolenia na pokolenie, už aj predmetom vedeckého bádania. Výsledky výskumov potvrdzujú, že čítanie kníh má vo vývine dieťaťa ničím nezastupiteľný význam, prospieva a je zdrojom vývinu prakticky všetkých oblastí detskej psychiky.
Jeho rozvojový potenciál je preukázaný osobitne vo vzťahu k vývinu reči a poznávaniu jazyka. Ruka v ruke s jazykom sa však formujú aj poznávacie funkcie a myslenie, dieťa napreduje v kognitívnom vývine, poznáva svet okolo seba a prostredníctvom literatúry najmä svet ľudí," povedala Oľga Zápotočná z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. Čítaním kníh podľa nej deti vychovávame, obohacujeme a kultivujeme ich emócie, utvárame a upevňujeme dlhodobý vzťah a záujem o čítanie.
"Takéto skúsenosti z detstva sú spravidla sprevádzané úspechmi v škole a v ďalšom samostatnom vzdelávaní. Vzdelanie a kultúrny rozhľad, ktoré čítaním získavame, prispieva k utváraniu pozitívnejšieho sebaobrazu, uspokojivému spoločenskému uplatneniu, duševnej pohode a celkovej kvalite života," poznamenala Zápotočná.
Z takýchto poznatkov vychádzajú viaceré projekty Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. Jedným z nich bola aj účasť na koncipovaní a vývoji nového štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie, ktorý sa od roku 2016 používa v praxi materských škôl.
"Keď tento projekt končí, môžeme povedať, že mnohé z poznatkov, o ktorých tu píšeme, sa potvrdili. Sledovanie výberu detí, ktoré materskú školu navštevujú od roku 2016 ukázalo, že frekvencia, rozsah čítania, či bohaté skúsenosti s čítaním deťom v predškolskom veku majú na sledované ukazovatele významný pozitívny vplyv. Okrem toho, ako veľa a často deťom čítame je však dôležité aj to, čo popritom - okrem čítania - robíme. Osobitne sa podľa nej vplyv takejto edukácie preukázal na ukazovateľoch porozumenia textu a naratívnej produkcie. Výskum tiež potvrdil, že primeranou metakognitívne zameranou intervenciou, prostredníctvom adekvátnej spätnej väzby sa u detí predškolského veku dá dosiahnuť aj istá miera reflexie správnosti pri posudzovaní svojich odpovedí, respektíve presnosti metakognitívneho monitoringu porozumenia, čo súčasne vedie k zlepšovaniu výkonov.
Zaujíma vás ako pripraviť dieťa do školy? Zapadá vaše dieťa do tabuliek školskej pripravenosti? Čo môžeme ako rodičia vylepšiť a na čo nemáme zabudnúť predtým, než pôjde dieťa do školy? V čom máme jeho vývoj podporovať, akým smerom sa máme pri príprave uberať?
Poznatky a návyky, ktoré dieťa nadobudne v predškolskom veku sú základom pre jeho ďalší rozvoj a štúdium. Dieťa by nemalo mať zo zápisu do školy obavy. Hovorte o dni, keď na zápis pôjde, ako o sviatku. Napríklad: „Už sa teším, až pôjdeme spolu na zápis, pozrieme si školu, kam budeš chodiť. A aká asi bude tvoja pani učiteľka? Nezabudni pozdraviť, požiadať a poďakovať, keď je potreba. A vôbec nevadí, keď sa niečo pokazí, keď zabudneš slová básničky alebo pesničky. To sa môže stať každému „. Nezabudnite ešte dieťa povzbudiť, čo vie, čo pozná.
Škola. Pre prváčikov veľká neznáma, na ktorú sa tešia a zároveň z nej majú tak trochu i obavy. Škôlkarovi sa nástupom do školy zmení celý svet. Z hravej škôlky, kde sa hralo s kamarátmi, poobede spalo a neskôr sa hralo na školskom dvore, sa zrazu ocitne v školskej lavici, kde bude musieť celý deň sedieť a prechádzať sa len cez prestávky. Namiesto hrania bude musieť počúvať učiteľku, doma nebude oddychovať, ale robiť si domáce úlohy.
Niektorí rodičia sa snažia svoje deti na školu pripraviť, a učia sa s nim už pred nástupom do školy. Doma s budúcim prváčikom denne trávia aj hodinku času nad pracovnými zošitmi, učia svoju ratolesť písmenká, základné počty. Ďalší rodičia ale oponujú, že to je predsa prácou školy a nechcú dieťa učením stresovať. Kto z nich má pravdu? Rodičia, ktorí sú za to, aby sa deti učili už pred vstupom do školy, argumentujú slovami, že budú mať v škole menšie problémy stíhať učivo, a tiež budú pripravené na statickú prácu v lavici. Odporcovia učenia dieťaťa ešte pred školu zase hovoria, že ak sa dieťa základy učiva naučí doma, v škole sa bude nudiť.
Nie je potrebné pripravovať deti na školu v domácom prostredí. „Dôvody sú jednoduché. Rodič nie je pedagóg a často naučí dieťa nesprávnym návykom pri čítaní či písaní, nesleduje detaily, ktoré si všíma profesionál. Čítanie to je aj práca s hlasom, dychom, písanie zase súvisí s rozvojom jemnej motoriky, začína vždy rozcvičením a podobne. „Rodičia tieto časti určite vynechávajú. O to ťažšia je pozícia pedagóga, ktorý sa často aj márne snaží napraviť uvedené chyby. Ako teda prváčika na školu čo najlepšie pripraviť? Doporučujeme s deťmi veľa kresliť, pozorovať svet okolo seba a odpovedať im na všetky všetečné otázky. Pre rozvoj jemnej motoriky majstrovať z papiera či iných materiálov (skladať, strihať, lepiť) alebo hrať Mikádo.
Po nástupe do školy si treba nájsť s dieťaťom pravidelný čas, v ktorom sa budú učiť, a pomôcť mu aspoň v začiatkoch s domácimi úlohami. Učitelia však nedoporučujú rodičom, aby deťom hovorili, čo majú robiť, ale pokúsili sa nechať ich pracovať samostatne - pomôcť im treba len vtedy, ak si s úlohou nevedia rady.
- Minimálne v prvom školskom roku je potrebné podať deťom pri učení pomocnú ruku.
- Povzbudzujte dieťa, aby sa pri prvých problémoch nevzdalo, náročný je najmä prvý polrok, potom by si už dieťa na školské tempo malo pomaly zvyknúť.
Tipy pre rodičov a deti, ako sa pripraviť na návrat do školy
Predám knihu o vývine detského mozgu od neuropsychológa Roberta Krauseho. Zrozumiteľnou formou vysvetľuje, čo sa deje v hlave dieťaťa v prvých rokoch života a ako na rôzne každodenné situácie reagovať tak, aby ste jeho vývin prirodzene podporili.
Mgr. -- Rozhodujúce? Možnosť tvorivo pracovať na veciach, o ktorých som presvedčená, že môžu mať v budúcnosti svoj význam a nestať sa otrokom každodennej rutiny.
Myslím si, že takým prvým a zároveň nutným predpokladom je mať záujem. Potom je to trpezlivosť, zvedavosť, chuť analyzovať, spoznávať a hrať sa. Veľmi dôležitú úlohu hrá aj atmosféra, v ktorej pracuje a téma, na ktorej riešení sa podieľa, pretože pokiaľ rieši problém, ktorý nie je dostatočne aktuálny, zaujímavý alebo nemá náležitý význam pre spoločnosť, len málokedy na neho čaká uznanie.
To závisí od toho, čo chápete pod atraktívnou prácou. Pokiaľ je pre vás atraktívne finančné ohodnotenie, kariéra vedca pre vás určite nebude lákadlom. Na druhej strane máte možnosť tvorivo pracovať a objavovať zatiaľ nepoznané. Máte možnosť neustále rozširovať svoje znalosti, stretávať sa, komunikovať a učiť sa od významných a zaujímavých ľudí.
Monika Ivanová absolvovala Chemicko-technologickú fakultu STU v Bratislave. Pracuje v bratislavskom Ústave pre výskum srdca Slovenskej akadémie vied. Ako vysvetľuje, ischemická choroba srdca, ktorá vzniká v dôsledku nedostatočného zásobovania srdca živinami a kyslíkom, je dnes jednou z hlavných príčin vysokej úmrtnosti obyvateľstva vo vyspelých krajinách. Toto ochorenie môže v konečnom dôsledku vyústiť až do infarktu myokardu. Za určitých okolností je však srdce schopné lepšie tolerovať ischemickú záťaž tým, že si aktivuje vlastný endogénny ochranný systém, ktorý zahŕňa množstvo za sebou nasledujúcich reakcií a interakcií. Ide v podstate o akúsi adaptáciu srdca na záťaž. "My sa snažíme spoznať celý tento ochranný mechanizmus alebo prispieť k jeho objasneniu, čo by v budúcnosti mohlo pomôcť pri hľadaní novších a účinnejších terapeutických postupov a liečiv, ktorých aplikáciou by bolo možné tento ochranný mechanizmus spúšťať aj vtedy, keď už to srdce nedokáže, resp.
Nie je tajomstvom, že z hľadiska finančnej zábezpeky a i vybavenia laboratórií, veľmi zaostávame za zahraničnými pracoviskami. Tieto krajiny si zrejme viac uvedomujú nevyhnutnosť prepojenia výskumu so zvyšovaním kvality života a vďaka tomu výskum podporuje nielen štát, ale aj súkromný sektor. Mala som možnosť presvedčiť sa o tom počas šesťmesačného študijného pobytu v Nemecku na pracovisku Experimentálnej kardiológie Max-Planckovho inštitútu v Bad Nauheime. U nás je vedecký pracovník často prinútený nachádzať alternatívne riešenia, či už spôsobom urob si sám, vyhľadávaním vhodnej spolupráce alebo jednoducho prispôsobením riešenej témy existujúcim podmienkam. Napriek tomu si však myslím, že výsledky, ktoré sa dosahujú na Slovensku, majú porovnateľnú úroveň so zahraničnými pracoviskami.
