Motorický vývin dieťaťa zahŕňa postupný rozvoj jemnej aj hrubej motoriky.
Zásadný je prvý rok života dieťaťa.
Tempo motorického vývinu je veľmi individuálne.
Existujú síce tabuľky motorického vývinu, ale je potrebné si zapamätať, že prirodzený fyziologický rozdiel v dosiahnutí vývinových míľnikov je plus mínus 1,5 až 2 mesiace.
Každé dieťa má svoje špecifické tempo vývinu a vyniká v inej oblasti.
Vývoj dieťaťa je fascinujúci proces plný zmien a pokrokov.
Najintenzívnejší je vývoj dieťaťa v prvom roku života, potom sa spomaľuje až do puberty, keď dochádza k ďalšiemu výraznému skoku vo vývoji.
Otázok o vývine bábätka je predovšetkým v prvých mesiacoch jeho života viac než dosť.
Mamičky sa obávajú, či v prípade ich ratolestí nejde o oneskorený psychomotorický vývoj, či je normálne, ak dieťa nezodpovedá tabuľkám, prípadne v niečom napreduje viac ako v inom.
Zároveň si treba uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a to, že sa v 5 mesiacoch ešte nedokáže pretočiť na bruško, nemusí znamenať, že ho to treba nasilu učiť.
Obdobie psychomotorického vývoja bábätka totiž prebieha skokovo - niekedy sa vám môže zdať, že sa dlho nič nedeje, potom sa však dieťa naučí niekoľko nových zručností naraz.
V prípade obáv ohľadom psychomotorického vývoja bábätka kontaktujte svojho pediatra.
Psychomotorický vývin dieťaťa po mesiacoch
Psychomotorický vývoj zahŕňa rozvoj hrubej a jemnej motoriky, kognitívnych schopností, reči a sociálnych zručností.
Každý mesiac prináša nové míľniky, ktoré sú dôležité pre celkový vývoj dieťaťa.
Dôležité je si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom.
Psychomotorický vývin dieťaťa v 1. mesiaci
Už po prvom mesiaci môžete u novorodenca pobadať značný posun v oblasti psychomotorického vývinu.
Hoci bábätko stále leží, neznamená to, že uňho nedošlo k posunu.
V prvých týždňoch totiž začína kopať nohami a hýbe rukami.
Paže má zvyčajne ohnuté a ruky zovreté v päsť, postupne by malo byť schopné prsty uvoľniť a dlaň aspoň nakrátko roztvoriť.
Potom, čo mu do dlane vložíte prst, prejavuje sa úchopový reflex.
Typická je poloha ležmo, pričom dieťa dokáže mierne nadvihnúť hlavičku a reagovať na podnety - otáčať sa za nimi hlavou.
Ľah na brušku je v tomto veku pre dieťa nepohodlný, pretože ešte nemá vyvinuté všetky svaly, vhodný je len pod dohľadom.
Bábätko dokáže vnímať tvár matky a reagovať na cudzie tváre, pohyby kútikov úst značia úsmev, časté je mrkanie.
Ako komunikačný nástroj slúži plač, deti často výdatne plačú, čím vyjadrujú svoje požiadavky - hlad, túžbu po spánku či po kontakte s mamou.
Čo dokáže 2-mesačné bábätko?
U dvojmesačného dojčaťa sa rozvíja jemná a hrubá motorika - dokáže v určitej miere kontrolovať pohyby nožičiek a ručičiek.
Dlane sú buď pootvorené, alebo otvorené a prsty sú ohybnejšie, dieťa už dokáže nakrátko udržať v ruke predmet.
Pri ležaní na brušku dokáže zdvihnúť hlavičku a otočiť ju konkrétnym smerom, pričom ide o izolovaný pohyb.
Dojča sa teda neotáča hrudníkom a celým telom, ale len hlavou.
Pri ležaní na chrbte často pozoruje svoje ruky, často si vkladá prsty či celé päste do úst a oblizuje si ich.
Už dokáže spájať ruky, čo značí súhru oboch hemisfér mozgu.
Spevňuje sa mu brušné svalstvo, pri ležaní na chrbte dokáže dvíhať nožičky a udržať ich chvíľu vo vzduchu.
Badať snahu načahovať sa za predmetmi v jeho ohniskovej vzdialenosti, hoci ešte ich nedokáže dobre uchopiť.
Na komunikáciu už neslúži len plač, ale aj úsmev a grimasy.
Bábätko sa dožaduje interakcie (očný kontakt, dotyky, nosenie na rukách), vníma zvuky a melódie.
Rozpoznáva hlasy rodičov a pôvodcu zvuku vyhľadáva očami.
Typické je občasné bľabotanie naprázdno, mrnkanie a hrdlové zvuky.
Psychomotorický vývin dieťaťa v 3. mesiaci
V tomto veku sa vytráca typické ohnutie končatín v kĺboch, ruky aj nohy sú natiahnuté a nie je badateľný výrazný ohyb v lakti ani v kolene.
Pohyby sú plynulejšie a cielenejšie.
Koncom 3. mesiaca sa dieťa učí ovládať pohyby hlavou, už dokáže mať hlavu počas bdenia v strednej polohe väčšinu času, pretočenú na jednu stranu ju má predovšetkým v spánku.
V polohe na bruchu dokáže hlavu zdvihnúť o 90 ° na viac ako 10 minút a dokáže ju v tejto polohe bez problémov otáčať zo strany na stranu.
Dlane má pri ležaní otvorené, snaží sa načahovať za predmetmi a uchopovať ich.
Dieťa často skúma svoje ruky, dvíha ich, obzerá a vkladá si ich do úst (vedomý pohyb).
U 3-mesačného bábätka je typické slinenie, keďže sa aktivujú slinné žľazy.
Časté je vzájomné chytanie rúk, dieťa jednou rukou uchopuje druhú.
Koncom 3. mesiaca už bábätko dokáže ovládať svalstvo hornej časti trupu a niektoré deti sa dokážu otočiť z ľahu na chrbte na bok.
Čo dokáže 4-mesačné bábätko?
Dieťa začína symetricky držať telo, dokáže sa vzoprieť na rukách bez toho, aby používalo lakte, vzpriamiť chrbticu a zodvihnúť hlavu, pričom ňou otáča do strán a reaguje na podnety (prvé vzpriamenie).
Pohyby hlavy sú u 4-mesačného bábätka veľmi dobré, pohybuje ňou na všetky strany vo väčšom rozsahu.
Hlavu dokáže v polohe ľahu zakloniť a pozrieť sa očami hore.
Hrudné svalstvo je vyvinutejšie a pri pohyboch lavičky hore sa nadvihuje aj hrudník.
Väčšina detí zvláda pri polohe na chrbte pohyb hlavičkou smerom nadol, teda brada smeruje k hrudi a dieťa pozoruje svoje nohy.
Bábätko sa dokáže pretočiť bez pomoci na bok a postupne aj na bruško i bez vašej pomoci.
Pokiaľ sa vaše dieťa nepretáča, nepanikárte, stále má čas.
Hoci dieťa už drží hlavičku a zosilňujú sa chrbtové a šijové svaly i brušné svaly, ešte s ním netrénujte sedenie.
Stále je totiž prítomný predklon, ktorý je škodlivý pre chrbticu a bedrovú časť.
Silnie taktiež úchop ruky a zvýrazňuje sa snaha o uchopovanie predmetov.
Bábätko už netestuje ústami len ruky, ale aj hračky a všetko, čo sa mu dostane do rúk.
Rozvinutá je koordinácia očí a rúk - dieťa dokáže manipulovať s predmetmi, ktoré vidí.
Nemusí byť dokonalá a nezriedka sa objaví škúlenie.
Fixovanie predmetov zrakom a koordinácia očí sa vyvinú do 6. mesiaca.
Psychomotorický vývin dieťaťa v 5. mesiaci
Koordinácia očí, rúk a úst sa zdokonaľuje.
Dieťa dokáže uchopiť predmet, ktorý ho zaujme, oboma rukami a dať si ho do úst, pričom drží zdvihnutú hlavu a hruď.
V ľahu na brušku dokáže urobiť lietadielko, obe ruky upaží súčasne, zanoží nohy a zdvihne vysoko hlavu, chrbátik sa mu prehne.
Dokáže taktiež pritiahnuť jednu nožičku pod bruško.
Z ľahu na chrbte sa dokáže dieťa aktívne otočiť do ľahu na brušku a sem-tam sa mu podarí sa pretočiť aj naspäť.
Už si nechytá len ruky, ale aj nohy a vkladá si ich do úst.
Úchop je natoľko silný, že keď sa dieťa chytí dospelého, dokáže sa takmer samo pritiahnuť do sedu.
Pri hovorení na dieťa ono aktívne hľadá osobu, ktorá naňho hovorí.
Dokáže opakovať slabiky, preto je vhodné učiť drobca zvuky zvieratiek.
Čo dokáže 6-mesačné bábätko?
Polročné dieťatko vás dokáže svojím pohybom prekvapiť.
Už ho nie je vhodné nechávať osamote na posteli či prebaľovacom pulte.
Väčšina detí sa dokáže pretáčať z chrbátika na bruško a naopak.
Dokáže sa samo pritiahnuť do sedu a aj do stoja.
Ak dieťaťu podáte prsty, prehne sa a automaticky prechádza z ľahu do stoja na nohách.
Má natoľko silný úchop, že sa dokáže na nohách chvíľu udržať.
Nezriedka sa v tomto veku vie dieťa plaziť za pomoci rúk, ale aj zdvihnúť do sedu a dokáže chvíľu sedieť bez opory.
Zvládne tzv. Predmety si vie zámerne prekladať z ruky do ruky, vďaka čomu ich vie otáčať a uchopovať v rôznych polohách.
Očami dokáže pohybovať jedným smerom, takže sa vie sústrediť na všetko, čo ho zaujme.
Dotýka sa zrkadla, ak v ňom vidí svoj odraz, obzerá si obrázky v knihách a profiluje sa jeho vkus.
Psychomotorický vývin dieťaťa v 7. mesiaci
V tomto veku si dieťa neosvojuje pohybové zručnosti jednotlivých častí tela, ale do pohybu zapája celé telo, napr. lezenie alebo plazenie.
Stavia sa na všetky 4, rozhojdáva sa a snaží sa pohybovať dopredu.
Postoj je už istý, avšak dieťa ešte nechodí.
Sedí samo, zatiaľ len v predklone a opiera sa o ruky.
Bábätko dokáže uchopovať aj malé predmety, avšak na úchop už nepoužíva všetky prsty.
Cvičí si tzv. pinzetový úchop - používa ukazovák a palec.
Vie držať v každej ruke jeden predmet, pričom si dokáže do druhej ruky zobrať predmet bez toho, aby pustilo ten, ktorý už drží, a vykonáva nimi pohyby.
Pohyby sa spresňujú a dieťa dokáže buchnúť do iného predmetu.
Dieťa vyslovuje dvojhlasné slabiky (ešte nejde o vedomé vyslovovanie slov, len opakovanie slabík) a už rozumie viacerým slovám.
Reaguje napr. na riekanky („ťapi, ťapi…“ a zatlieska rukami) a hry, rozvíja si pasívnu slovnú zásobu, zlepšuje porozumenie.
Na známe osoby reaguje úsmevom a naťahovaním rúk, na tie, ktoré sa mu nepáčia, grimasami a plačom.
Čo dokáže 8-mesačné bábätko?
Vývoj bábätka napreduje, v 8. mesiaci sa zdokonaľuje jeho pohybový aparát a zlepšuje porozumenie.
Dieťatko je v tomto veku veľmi aktívne - lezie, čím si cvičí celé telo, zlepšuje sa jeho schopnosť sedieť a začína sa stavať.
Túto schopnosť si trénuje, zo začiatku si s ňou nevie poradiť, ale rýchlo si ju osvojí a cvičí ju.
Najprv stojí nepohnute, potom začne prenášať váhu z nohy na nohu.
Státie kombinuje s lezením po štyroch a je veľmi rýchle.
Jemná motorika sa zlepšuje, dieťa rozoznáva špecifické vlastnosti jednotlivých predmetov.
Inak sa hrá s kockou, inak s loptičkou, inak s fľašou (otáča ju, aby kvapkala).
Dieťa duplikuje slabiky a často vytvára prvé „slová“ - ham-ham, ma-ma, ta-ta a pod., pričom už ich spája s danou vecou - ham-ham asociuje jedlo, ma-ma či ta-ta rodiča.
Psychomotorický vývin dieťaťa v 9. mesiaci
V tomto veku je najvýraznejšou aktivitou pohyb.
Dieťa je rado na všetkých 4, pohojdáva sa, lozí, sedí samostatne.
Ľah na chrbátiku už nie je obľúbený, dieťa sa rado dáva do polohy na brušku a často sa otáča.
Vzpriamený postoj je samozrejmosťou, dieťa sa prichytáva nábytku alebo ohrádky, pokúša sa chodiť.
Robí úkroky, teda kroky bokom.
Učí sa dvíhať predmety zo zeme, pričom sa jednou rukou drží nábytku.
Uchopovanie je bezproblémové v rôznych polohách - v stoji, sede, na chrbáte i bruchu.
Pohyb rúk je cielený a dieťa dokáže predmet uchopiť špičkami prstov.
9-mesačné dieťa sa učí nesúmerným pohybom, teda robiť rôzne pohyby rukami, napr. v jednej držať predmet a druhou doň búchať.
Už vie predmety vkladať do nádob a otvorov, postaviť ich na stôl.
Predmety nedokáže pustiť vedome, skôr ide o náhodný pohyb.
Avšak rado nimi hádže a sleduje, kam letia.
Pribúda počet slovíčok a citosloviec, pričom ich dieťatko spája s danou vecou.
Čo dokáže 10-mesačné bábätko?
Lozenie po štyroch alebo plazenie je obľúbenou činnosťou 10-mesačného drobca.
Štveranie na gauč, nábytok a schody preň predstavuje zábavu.
Sedenie už dokonale ovláda, preto vyhľadáva iné aktivity.
Samozrejmosťou je štvornožkovanie, chodenie ešte nie je úplne bežné, stále dochádza k jeho pokusom.
Dieťa chodí okolo nábytku a stále sa ho pevne drží.
Na nohy sa stavia aktívne, pričom sa dokáže bezpečne cez kolená dostať na zem.
Koncom palca a ukazováka dokáže uchopovať drobné predmety, úchop uvoľňuje vedome.
Dieťa si rozpráva samo pre seba, pričom napodobňuje dospelých melódiou reči, mimikou a gestikuláciou.
Vyslovuje prvé aktívne slová, ako mama či tata.
Psychomotorický vývin dieťaťa v 11. mesiaci
Z lezúňa sa v 11. mesiacoch pomaly stáva chodec, pričom kroky už nerobí len okolo nábytku, ale aj do priestoru.
Zo začiatku najmä s pomocou rodičov.
Okrem chodenia sa učí aj „bezpečne“ padať.
Dieťa sa vie samo postaviť a v stoji vydrží dlhšiu dobu.
Často sa jednou rukou drží a druhou sa napr. hrá.
Postupne získava stabilitu a naberá odvahu robiť kroky bez pomoci.
Zvyčajne dochádza v tomto veku k úkrokom do strán a pohybovaniu sa za predmetmi, niektoré deti však dokážu urobiť zopár krokov aj bez pomoci, je to individuálne.
Dieťa rado napodobňuje svoje okolie, upratuje ako mama, majstruje ako tato.
Deti rady skúmajú a tvoria, rozvíja sa ich predstavivosť.
Poznajú už svoje telo a vedia ukázať na jednotlivé časti (oko, nos, ucho, ústa atď.).
Taktiež už na veci ukazujú prstom a vedia, že ak na predmet ukážu a rodičia mu ho dajú, dosiahnu svoje, ide o spôsob komunikácie.
Pri napodobovaní a opakovaní sa zlepšuje ich motorika, zraková koordinácia, úchop, sluch i reč.
Váš drobec si stále viac uvedomuje svoje ja, preto je stále potrebné učiť ho, čo je dovolené a čo nie.
V 11. mesiaci dieťa vie spolupracovať (pri jedení či obliekaní) a nasáva všetky informácie.
Aktívne si rozširuje slovnú zásobu, preto je vhodné, aby ste mu vysvetľovali, čo a prečo robíte, pomenúvali veci.
Čo dokáže 12-mesačné dieťa?
Za prvý rok vývoja nastal v psychomotorike bábätka výrazný posun.
Zlepšila sa jemná (pohyby rúk a úchopy) i hrubá motorika (lozenie, sedenie, chodenie), rozvoj reči i sociálna oblasť.
Dieťa dokáže stáť a pri držaní sa nábytku sa vie postaviť na špičky alebo na jednu nohu.
Vie robiť samostatné kroky, zo stoja sa opatrne posadiť a zas postaviť.
Úchop býva pevný, dieťa sa dokáže voľne visiac držať na vašich rukách či na hrazde.
Rozvinuté pohyby ruky svedčia o rozvíjajúcom sa intelekte a narastajúcich skúsenostiach dieťaťa.
Mnohé deti si v 12 mesiacoch veselo džavocú, iné nad slovami pred vyslovením rozmýšľajú.
Zvyčajné je používanie 5 - 20 aktívnych slov, ale je to veľmi individuálne.
Treba si uvedomiť, že najprv sa rozvíja porozumenie, potom nasleduje slovná zásoba.
Ročné dieťa sa dokáže samo krátko zahrať, dokáže reagovať na výzvy rodiča a rozlišovať jednoduché príkazy.
Stále je jeho správanie egocentrické a zamerané na jeho potreby.
Motorický vývin dieťaťa a jeho odchýlky
Pohyb je základným a hlavným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek, sledovať motorický vývin dieťaťa teda slúži aj k prípadnej diagnostike neurologických porúch dojčiat.
Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa by mal vykonávať odborník, väčšinou ho vykonáva pediater na preventívnych prehliadkach, ale aj správne informovaný rodič si dokáže problém všimnúť.
Predovšetkým mamička, ktorá s dieťaťom trávi väčšinu času.
V prípade odchýlok od fyziologického vývinu pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom - fyzioterapeutovi a neurológovi.
Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napr. predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách.
Čo sleduje pediater na preventívnej prehliadke?
Dôležité je posúdenie stavu výživy a rastu (hmotnosti, dĺžky tela, obvodu hlavy, veľkosti a tvaru veľké fontanely), vyšetrenie zreníc, reakcie na očkovanie, vyhodnotenie držania a symetrie tela, spontánnej hybnosti aj cielených pohybov, hybnosti kĺbov, jemnej a hrubej motoriky, mimiky a v neposlednom rade aj psychického vývinu - kontaktu očami, úsmevu, žmurkania, prvých slabík, atď.
Pri vyšetrení spontánnej hybnosti sa zisťuje, čo bábätko vie a ako to vie.
Sleduje sa kvalita a symetrickosť prevedenia pohybu.
Pri provokačných polohových testoch sa sledujú reakcie bábätka na určité zmeny polohy (napr. trakčný test - lekár bábätko priťahuje do sedu za ručičky, toto je len diagnostická metóda, nie odporúčaná manipulácia s bábätkom či vhodná hra).
Ďalej lekár sleduje prejavovanie novorodeneckých reflexov a či miznú adekvátne k veku dieťaťa.
Dôležité je aj vyšetrenie svalového napätia (tonusu), či bábätko nie je hypertonické alebo naopak hypotonické, alebo či svaly nevykazujú spasticitu (kŕčovitosť) či rigiditu (stuhnutosť), či je svalový tonus rovnaký na oboch poloviciach tela.
Motorický vývin dieťaťa je nutné hodnotiť v súvislostiach a pri vyšetrení dopriať dieťaťu dostatok času, veľmi nápomocný býva aj popis správania bábätka doma (opísanie pohybov bábätka rodičmi).
Ako podporiť motorický vývin dieťaťa?
Pozor na nevhodné pomôcky
Nikdy nepoužívame pomôcky ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a "plávací kruh" baby ring z dôvodu nevhodnej polohy bábätka a preťažovaniu jeho pohybového aparátu.
Pozor na nevhodnú manipuláciu
Opakovaním nevhodných činností sa fixujú zlé pohybové vzorce a následkom bývajú v neskoršom veku skoliózy, bolesti chrbta či hlavy, dýchacie ťažkosti (kvôli zablokovaným rebrám), problémy s bedrami, panvy, negatívne ovplyvnená môže byť aj budúca plodnosť.
Bábätko z podložky zdvíhame vhodnými spôsobmi, na rukách ho nosíme v pozíciách zodpovedajúcich jeho veku a aktuálnemu stavu motorického vývinu.
❌ Nesprávny spôsob nosenia dieťaťa ✅ Správny spôsob nosenia dieťaťa
Pozor na nevhodné spôsoby nosenia detí
Na nosenie môžeme používať aj ergonomické pomôcky (na malé bábätká sú najvhodnejšie správne uviazané šatky, neskôr možno využiť aj ergonomické nosiče), klokanky sú z viac dôvodov pre nosenie akokoľvek starých detí úplne nevhodné.
Na rukách zvisle čelom k sebe môžeme nosiť až deti, ktoré sa samy vedia posadiť, striedavo na jednom a druhom boku.
U menších detí také nosenie narušuje motorický vývin dieťaťa, podporuje nevhodné prehýbanie do luku (záklon hlavy a prehnutie chrbta), radšej volíme nosenie v klbku alebo na tigríka.
Akonáhle sa začne dieťatko otáčať z chrbátika na boky až bruško, je možné ho nosiť v polohe klokanka.
Pozor na pasívny sed?
V lehátku by bábätko malo tráviť nanajvýš 10% času bdelosti, aby nedošlo k zablokovaniu motorického vývinu.
Ak sa dieťatko v lehátku otáča alebo priťahuje do pasívneho sedu, nemalo by sa ležadlo používať vôbec.
Rovnako tak v autosedačke by dieťa malo zdržiavať len čo najkratšiu nutnú dobu.
Balenie na široko, len ak je potrebné
Preventívne by sa už široké balenie nemalo používať, pri súčasnej včasnej diagnostike dysplázie bedrového kĺbu neprináša výhody a naopak môže spôsobiť rôzne problémy, dôležitá je voľnosť v bedrách.
Pri nefyziologickom vývine bedier široké balenie nestačí a musia sa používať abdukčné nohavičky či perinka, alebo i strmienky.
Pre vývin bedier je ďalej nevhodné tesné zavinovanie nožičiek, obzvlášť rovno natiahnutých.
Najlepšia pomoc je žiadna pomoc
Ideálne teda platí, že dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec.
Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom.
Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas.
Niektoré deti môžu zvládať určité motorické schopnosti skôr, niektoré neskôr, ale to neznamená, že ako rodičia musíme hneď niečo trénovať a učiť dieťa túto schopnosť tak, aby to do určitého mesiaca stihlo, keď iné dieťa to už predsa vie.
Motorický vývin dieťaťa a jeho jednotlivé fázy
Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz.
Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi.
Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom.
Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene.
Nie je podstatné, kedy jednotlivé míľniky psychomotorického vývinu dosiahne, ale či ich prevedenie bude správne.
Pasenie koníkov
Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú.
Od narodenia a hlavne potom približne od 5. mesiaca, sa prevažná väčšina vývinu odohráva z pozície na brušku, zvládnutie pasenia koníkov je teda zásadne.
Ideálnym miestom na pokladanie na bruško je tvrdá podložka či hrudník rodičia, kvôli bezpečnosti dieťaťa potom najneskôr od 3. až 4. mesiaca podlaha.
Ak je zem studená, môžeme na ňu položiť deku, je podlahové puzzle či hraciu deku.
Nevhodná na pasenia koníkov je detská postieľka (tá by mala slúžiť iba na spánok, pokiaľ teda dieťa nespí spoločne s rodičmi, pohovka či rodičovská posteľ, sú príliš mäkké a bábätko sa nemôže riadne oprieť o podložku.
Podporiť bábätko v pasení je možné ľahkým pritlačením zadočku k podložke, ľahkým zatiahnutím ramienok od uší smerom k zadočku, jemným hladením po chrbátiku smerom od ramienok k zadočku a nechávaním bábätka pásť sa na vašej hrudi alebo veľkej lopte, staršie deti možno dávať pásť aj vo vaničke.
Ak bábätko v polohe na chrbte alebo na brušku vykazuje známky predilekcie (napr. preferuje jednu stranu, stáča sa k nej, pasie asymetricky) je možné mu pri pasení jemne prstom alebo rukou brániť v otáčaní sa na preferovanú stranu.
K dieťaťu sa snažíme viac pristupovať z druhej strany, otočíme postieľku aj vaničku, z podložky ho zdvíhame nabalením cez druhú ruku, ak je dieťa kŕmené z fľaštičky, držíme ho v náručí na druhej ruke.
Nepoužívame polohovacie valčeky alebo stočenú plienku či deku, bábätko sa proti nim snaží tlačiť na svoju obľúbenú stranu, svaly sa skracujú a predilekcia zosilňuje.
Prvé vzpriamenie
Míľnik psychomotorického vývoja v 3. mesiaci života dieťaťa je v polohe na brušku tzv. prvé vzpriamenie.
Dieta sa stabilne opiera o vnútornú stranu lakťov, stabilne, bez vyosenia.
V polohe na chrbte musí byť dieťa schopné lažať v jednej osi (nos, brada, hrudná kosť, lonová kosť).
Vek, kedy dieťa má tento míľnik zvládnuť je len orientačný.
Ako už bolo spomenuté, odchýlky okolo 1,5 mesiaca sú bežné.
Dôležité je, aby to dieťa zvládlo.
Pretože, ak už v treťom mesiaci túto polohu dieťa nezvládne, nebude schopné rozvíjať ďalšie zručnosti.
Nebude napríklad schopné dosahovať hračky.
Tým, že bude dieťa vyosené, bude prepadávať na jednu stranu, následne vzniká nesprávne zakrivenie chrbtice.
Druhé vzpriamenie
Dieťa sa pri tzv. druhom vzpriamení opiera o vystreté ruky a vnútornú stranu stehien.
Ak chceme bábätko podporiť v tom, aby sa išlo do druhého vzpriamenia (oporu o dlane natiahnutých paží v polohe na brušku) a potom sa rozliezlo, máme niekoľko možností, ako ho k tejto činnosti motivovať a pomôcť mu posilniť potrebné svaly.
Pokiaľ pri pasení nerozťahuje prsty, štekliť ho na chrbtoch ruky a prstoch, aby otvorilo päste.
Môžeme ho pokladať cez overball, držať ho za panvu a pohupovať s ním do strán (nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní, a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane) a dopredu a dozadu.
Tiež je možné bábätko dať na veľkú loptu pri podobne vysokom stole, na ktorý dáme hračku alebo iný pre dieťa zaujímavý predmet, dieťa držíme za bedrá a loptou pohybujeme dozadu a dopredu smerom k stolu, aby sa na neho snažilo dosiahnuť a predmet si vzalo.
Pri pasení na zemi dáme pred dieťa matrac alebo nízku stoličku a hore na okraj položíme zaujímavý predmet alebo pricvikneme štipec na bielizeň, aby dieťa pre ich dosiahnutie muselo kúsok zdvihnúť ruku.
Občas môžeme skúšať naťahovanie ručičiek proti podložke, kedy dojčatá vezmeme do náručia chrbtom k sebe (v pozícii klokanka) a rýchlo ho priblížime dole k podložke, mal by ručičky s roztiahnutými prstami dávať pod seba a snažiť sa o ne oprieť.
Otáčanie z chrbta na bruško
Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží.
Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško.
Aj v tomto prípade je veľmi dôležité, ako to dieťa zvládne.
Častou chybou je pretáčanie švihom a so šíjou smerujúcou do záklonu.
Je to preťažením šijových svalov.
Dieťa musí pri pretáčaní zapájať šikmé brušné svaly.
Pritiahnutím kolienok hore a následným pretočením sa do boku na bruško.
Dôležité je, aby dieťa tento míľnik zvládlo na obe strany.
Pretáčanie sa z chrbta cez bok a lakeť opretý pozdĺž hrudníka na bruško je možné dieťatku ukázať tak, že mu v polohe na boku jemne zatlačíme na kolienko pokrčenej nožičky.
Môžeme s ním aj váľať sudy na nepreferované stranu.
Dojčatá možno položiť na veľký loptu, držať ju za panvu a pohupovať s ním do strán - nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane.
Pivotácia
Dieťa na brušku trávi stále viac času.
Správnymi podnetmi sa u neho vyvíja snaha o pohyb.
Ešte skôr ako začne štvornožkovať, môžete očakávať tzv. pivotáciu.
Je to pohyb, kedy sa dieťa otáča na brušku ako hodiny.
Je dôležité, aby to dokázalo robiť na obe strany.
Z pivotácie často následne vzniká tzv. šikmý sed.
A až neskôr sa objavuje priamy sed, ktorý dieťa dosiahne až keď budú jeho svaly natoľko silné, že udržia telíčko v priamom sede, čo je vrcholná zručnosť v 9. mesiaci.
Štvornožkovanie
Štvornožkovanie alebo tzv. lezenie je veľmi dôležité.
Predovšetkým, aby bolo symetrické a koordinované.
To znamená, že sa má striedať pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha.
Chrbát dieťaťa musí byť rovný, ramená sú priamo nad zápästím a kolená priamo pod bedrami.
Ak má dieťa pri štvornožkovaní chrbátik prehnutý, znamená to, že jeho brušné svaly sú oslabené a je potrebné ich posilniť.
Ak máme doma klzké podlahy (laminátové, linoleum), položíme na zem väčší kusový koberec alebo bábätku dáme na kolienka návleky či pančuchy s protišmykovou úpravou v oblasti kolienok (je možné kúpiť aj protišmykový sprej a upraviť tak akékoľvek oblečenie, ktoré už vlastníme).
Pre podporu lozenia možno dieťatko položiť cez svoje natiahnuté nohy alebo overball, držať ho za bedrá a hojdať s ním pomaly dopredu a dozadu tak, aby sa striedavo dotýkalo podložky ručičkami a nožičkami.
Môžeme na zem poukladať rôzne nižšie prekážky (vankúše, zrolované deky, matrac, prahy, naše nohy a pod.).
S dieťatkom možno cvičiť tzv. fúrik.
Bábätko môže liezť aj len po kolienkach, učí sa tak dávať kolená pod seba a trénuje na neskoršiu chôdzu.
Dieťa by malo štvornožkovať minimálne 2 mesiace.
Krížovým pohybom sa prepája aj pravá a ľavá hemisféra v mozgu.
No predovšetkým je štvornožkovanie poslednou možnosťou aby dieťa doposilovalo potrebné svalové partie a dorovnalo prípadné disbalancie na bruchu a chrbte skôr, ako sa vertikalizuje a postaví.
Sed
Nikdy dieťa, ktoré sa nevie z polohy na štyroch posadiť samé, neposadzujeme a nepriťahujeme do sedu.
Neposadzujeme ho ani v kočíku, jedálenskej stoličke alebo na kolenách.
Bábätko by malo ležať na chrbte či brušku alebo byť na v náručí v polohe klbka, klokanka alebo tigríka.
Aj deti, ktoré sa samy vedia posadiť, nedávame do pasívnych chodítok a hopsadiel, okrem narušenia vývinu chôdze, spôsobujú aj rad iných porúch pohybového aparátu.
Pre úplnú väčšinu detí je samostatný priamy sed v pol roku života nereálnou vecou, zvyčajne k nemu dospejú v 8. až 9. mesiaci života (alebo aj neskôr).
Pri správne prevedenom priamom sede má dieťa jednu nohu vpredu, druhú vzadu.
Chrbát je vystretý ako pravítko.
Častým problémom je zhrbený chrbát.
Je to znamením toho, že dieťa nemá správne doposilovaný prsný a brušný sval, ktoré by ho krásne vzpriamili.
Často je to dôsledok toho, že dieťa posádzame skôr, ako je na to fyzicky pripravené.
Bohužiaľ, niektoré knihy o starostlivosti o dieťa (predovšetkým preložené americké) k pasívnemu posadzovanie nabádajú.
Nenechajte sa ale zviezť.
Dieťa si pasívnym sedom netrénuje správne chrbtové svaly, neposilňuje ku zdravému držaniu tela potrebné šikmé brušné svaly a hlboké svaly trupu a naopak príliš posilňuje priame brušné svaly, "sedí" s chrbtom nie rovným, ale do oblúka.
Ak bábätko pr...