ADHD: Porucha pozornosti a hyperaktivity u detí

ADHD je skratka z anglického pomenovania poruchy pozornosti kombinovanej s hyperaktivitou (Attention Deficit Hyperactivity Disorder). ADHD je porucha správania sa, ktorá sa prejavuje od útleho veku dieťaťa. V detstve je jedným z najčastejších psychiatrických porúch. Trpí ňou až 7 percent detí školského veku, chlapci sú postihnutí častejšie ako dievčatá. Zásadný, až 80% význam majú genetické faktory. ADHD sa najčastejšie diagnostikuje medzi 6. a 9. rokom života. Ide o neurovývinovú poruchu. Táto porucha je často pre rodinu veľkým bremenom. Zvláštne správanie dieťaťa rodina považuje často z nevedomosti za chyby vo výchove. ADHD má mnoho podôb a vyskytuje sa napríklad spolu s hyperaktivitou (ADHD) alebo bez nej (ADD). ADHD má biologický základ v odlišnom vývoji a funkcii mozgu. Narušená schopnosť sústredenej pozornosti, nadmerná aktivita a impulzivita u týchto detí je daná odlišnou štruktúrou a funkciou mozgu. Na spoľahlivé stanovenie diagnózy je potrebné pozorné sledovanie dieťaťa a jeho vývinu. U hyperkinetického syndrómu ide o pomerne ťažko diagnostikovateľnú poruchu, aj keď existujú jasné príznaky poruchy. ADHD ovplyvňuje správanie dieťaťa odkedy sa ráno zobudí, počas celého dňa, v škole, pri popoludňajších aktivitách aj večer doma.

Medicína dnes ADHD definuje ako vrodenú malformáciu centrálnej nervovej sústavy, ktorá má dopad na viaceré funkcie rôznych oblastí mozgu. Symptóm sa vyvinie zosilnením alebo blokovaním týchto funkcií mozgu. Možno sa príznaky nikdy neobjavia, alebo sa prejavia neskôr, niekedy v dospelosti. Na pozadí tohto javu stojí faktor prostredia. Napr. keď matka fajčí počas tehotenstva alebo konzumuje alkohol, lieky, drogy. Môžeme spomenúť aj pôrod, ťažký či predčasný - pri oboch stúpa riziko poruchy zásobenia krvou a kyslíkom nervového systému. Spúšťačmi môžu byť tiež niektoré choroby v ranom detstve, napríklad potravinová alergia, alebo infekčné choroby (zápal stredného ucha), či nesprávne fungovanie imunitného systému. Štúdie ukázali, že rola dedičných znakov pri vzniku ADHD faktorov presahuje 80 %. Existuje aj vzťah medzi inými psychickými chorobami rodičov a prejavmi ADHD u dieťaťa. Ide pritom o syndróm: je preň špecifická prítomnosť viacerých iných symptómov.

V pedagogike pracujem už viac ako 30 rokov. Začínala som ako predškolský pedagóg v materskej škole, no po dvadsiatich rokoch som sa rozhodla venovať školákom a žiakom s poruchami učenia a správania. Momentálne som zamestnaná na základnej škole v Bratislave ako učiteľka a špeciálna pedagogička. Pedagogickú profesiu beriem a cítim ako svoje životné poslanie, napĺňa ma energiou a láskou, môžem pomôcť tam kde to potrebujú.

Príznaky ADHD

ADHD sa u detí typicky začína prejavovať už pred dosiahnutím 7. roku života. Ich výchova sa oproti deťom bez tejto poruchy mierne líši. ADHD je skratka z anglického pomenovania poruchy pozornosti kombinovanej s hyperaktivitou (Attention Deficit Hyperactivity Disorder). Prejavy ADHD detí a dospelých sú mierne odlišné. Dieťa napríklad nevydrží sedieť na jednom mieste, je nedočkavé, skáče do reči a neprestajne sa hýbe.

Podľa týchto troch symptómov môžeme ADHD zaradiť do troch iných kategórií. Ak sa u pacienta objavia všetky tri príznaky, hovoríme o kombinovanom type ADHD.

Nepozornosť

• Dieťa často robí chyby z nepozornosti v škole alebo pri iných činnostiach.
• Ľahko sa nechá vyrušiť rôznymi podnetmi z okolia.
• Často má problém s organizovaním, plánovaním a dokončením práce.
• Často stráca alebo založí rôzne veci (napr. hračky, oblečenie, školské pomôcky atď.).
• Požiadavky okolia prepočuje, inštrukcie treba zopakovať, zabúda na bežné povinnosti.
• Často sa vyhýba úlohám, ktoré vyžadujú sústredenie.
• Zdá sa, že nepočúva.
• Je roztržité.
• Nesústredí sa na prácu v škole.
• Ťažko ho zaujme aj hra.

Impulzivita

• Dieťa koná ihneď, bez rozmýšľania.
• Nevie si zorganizovať prácu, prechádza od jednej činnosti k druhej bez dokončenia, vyžaduje neustály dohľad dospelej osoby.
• Veľa rozpráva, nedá iným dopovedať myšlienku.
• V škole nedodržuje pravidlá, unáhlene odpovedá, často vyrušuje pri vyučovaní.
• Všetko musí byť realizované ihneď, nedokáže počkať, nedokáže si odoprieť okamžitú odmenu alebo príjemnú aktivitu.
• Robenie unáhlených a nepremyslených rozhodnutí.
• Prechádza od jednej činnosti k druhej.
• Stále potrebuje dozor.
• Rušia ho zmeny.

Hyperaktivita

• Dieťa je nadmerne pohyblivé, vrtí sa, neustále je v pohybe (u dorastencov je najviac prítomná netrpezlivosť).
• Býva nekľudné, niekedy aj v spánku.
• Vstáva zo stoličky (napr. v triede alebo v iných situáciách), keď sa očakáva, že bude sedieť.
• Často je nadmerne hlučné.
• Nadmerne behá alebo lezie po predmetoch.
• Nevydrží potichu, je nadmerne nepokojné.
• Nevydrží pokojne sedieť.
• Počas spánku sa nepokojne prevaľuje.
• Správa sa ako „hnané motorom“.

ADHD v škôlke a škole

Prvá veľká zmena v živote dieťaťa je deň, keď prekročí dvere materskej školy. Vtedy sa stretne s mnohými novými výzvami. Dieťa napríklad počas čítania rozprávky nevie zostať pokojné, rozpráva, neudrží pozornosť. Dieťa s ADHD väčšinou zle znáša poobedňajší oddych, nevydrží zostať v posteli. Ťažkosti s prispôsobovaním môžu vo veľkej miere zhoršiť správanie. Deti s ADHD často nie sú schopné hrať sa so svojimi rovesníkmi, často sa k nim stavajú agresívne, môže sa stať, že im ubližujú a fyzicky ich napádajú.

ADHD je vo väčšine prípadov diagnostikované až v školskom veku. Každodenná príprava a učenie si žiadajú veľa času a energie. Zatiaľ nerozpoznané a neliečené dieťa s ADHD nie je schopné sedieť 45 minút na vyučovacej hodine potichu vo svojej lavici na jednom mieste. Výkladom učiteľov a učivu nevenuje pozornosť, väčšinou sa hrá so svojimi vecami, rozpráva a vyrušuje spolužiakov.

Niektorým deťom s ADHD veľmi pomáha, ak majú vytvorený individuálny vzdelávací plán prispôsobený ich špecifickým potrebám. Je potrebné, aby ste sa pripravili na situáciu, že deti s ADHD majú v škôlke mierny problém so začlenením sa do kolektívu. No aj napriek jeho existencii by ste sa mali snažiť o zaradenie dieťaťa do kolektívu.

Ako vychovávať hyperaktívne dieťa?

Ak má vaše dieťa ADHD, je vhodné, aby ste pri výchove dodržiavali určité pravidlá.

1. Denná rutina - deťom s ADHD pomáha, ak majú zavedenú pevnú dennú rutinu.
2. Pravidelné prestávky - do dennej rutiny by ste mali zaradiť aj pravidelné prestávky, ktoré dieťaťu umožnia uvoľniť energiu a môžu mu pomôcť zlepšiť sústredenie. Je optimálne, ak sú prestávky krátke a časté.
3. Vhodné prostredie - aby sa dieťa s ADHD dokázalo lepšie sústrediť, vytvorte pre neho priestor, ktorý bude organizovaný a prehľadný.
4. Jednoduchá a jasná komunikácia - pri komunikácii sa snažte používať čo najjednoduchšie a jasne formulované vety. Mali by byť krátke a zrozumiteľné. Vždy sa presvedčte, či vás dieťa počúva.
5. Trpezlivosť a podpora sebaovládania - výchova dieťaťa s ADHD môže byť náročná a vyčerpávajúca. Aj napriek tomu sa snažte byť trpezliví. Aby ste podporili sebaovládanie svojho dieťaťa, usilujte sa ho naučiť jednoduché techniky, ktoré mu pomôžu zastaviť sa a premyslieť ďalšie kroky.
6. Nešetrite pochvalou - pochvala nielen za dobrý výkon, ale predovšetkým za snahu.

Výchovný princíp je takzvaná láskavá prísnosť. Dieťa má tendenciu ustavične reagovať na nové podnety. Nedokáže odlíšiť podstatné od nepodstatného. Neudrží pozornosť pri jednej téme alebo činnosti. Zdá sa nesústredené, neprimerane aktívne, impulzívne, hnevajúce, provokujúce. Neraz to vyzerá, že konflikty vyvoláva zámerne! Tento princíp pomáha vynechať zbytočný hnev. Hoci sú pravidlá jednoduché, dodržať ich v každodenných vyhrotených situáciách si vyžaduje nadľudskú sebadisciplínu: Nezľavujte z dlhodobých cieľov, ale trestajte minimálne. Vytvárajte láskavé prostredie, chváľte, povzbudzujte a motivujte pozitívne. Zadávajte úlohy v krokoch a zostávajte dôslední aj pri najjednoduchších príkazoch. Myslite na budúcnosť svojich detí. Buďte tolerantní k nedostatkom, ale pamätajte si, že dieťa potrebuje poznať hranice - musí vedieť, čo môže, a čo už nie.

ADHD u dospelých

Niektoré deti s ADHD sa však z poruchy nevyvinú a prejavujú sa u nich príznaky aj v dospelosti. Viacerí považujú ADHD za typickú detskú poruchu, no vyskytuje sa aj u dospelých. Pre ADHD v dospelom veku je typické, že znaky hyperaktivity sa zmierňujú, ale poruchy pozornosti naďalej pretrvávajú, ba časom môžu ukázať aj na ťažší stav. Zábudlivosť je taktiež typický znak pre dospelého s poruchou pozornosti; stále mešká, je v zhone, zaoberá sa príliš mnohými a rôznymi vecami.

ADHD a komorbidity

Pre duševné poruchy je typické, že u jedného človeka sa stretnú dve alebo viaceré naraz a navzájom sa ovplyvňujú. Až dve tretiny hyperaktívnych detí majú aj ďalší problém. Rodičia to často márne vysvetľujú v školách, keď bojujú s byrokraciou pri vybavovaní individuálnych plánov, na ktoré majú ich deti nárok. Špecifické poruchy školských schopností má pätnásť až tridsať žiakov s ADHD. Rovnaký počet trpí úzkosťami a strachom a každé druhé takzvaným opozičným vzdorom.

S ADHD sa bezprostredne spája:

• Porucha opozičného vzdoru: Podráždenosť a hádavosť je pre deti s poruchou typická. Vzdorujú voči autoritám, hádajú sa s dospelými, porušujú pravidlá. Nie je to predpubertálna frajerina, ale súčasť ADHD.
• Porucha správania: Vážnejšie problémy so správaním má asi pätnásť percent detí. Šikanujú alebo zastrašujú, vyvolávajú bitky, klamú, túlajú sa, chodia poza školu, nevážia si majetok ani zdravie iných, najmä slabších. Porucha správania prichádza neskôr, až po poruche opozičného vzdoru.
• Poruchy nálady: Asi štyri percentá detí trpia depresiami, smutnou alebo podráždenou náladou, nezáujmom o aktivity. V puberte ich počet rastie.
• Úzkostné poruchy: Približne tretina trpí napätím, ktoré sa viaže na konkrétne situácie - odchod do školy, odchod rodičov, podanie očakávaného výkonu... Príčina však nemusí byť zjavná. Môžu sa pridružiť fyzická bolesť žalúdka, búšenie srdca...
• Tiky: Mimovoľné zášklby tela, pokašliavanie, iné opakované pohyby a zvuky... Asi desatina detí má tik! Väčšinou len v určitých situáciách.

Poruchy najčastejšie pridružené k ADHD:

• Pomočovanie: Až pätina detí sa môže pomočovať v rozličných situáciách.
• Adaptačné poruchy a poruchy pri akútnom strese: takmer pätina detí.
• Špecifické poruchy školských schopností: Asi pätnásť až tridsať percent detí. Dyslexia - zaostávanie v čítaní, dysgrafia - ťažkosti rozlišovať slabiky a napísať počuté, či matematická dyskalkúlia... Práve tieto poruchy bránia deťom dosiahnuť úspech v škole. Vyžadujú si špecifické postupy a tréning u psychológa zameraného na školské problémy alebo priamo v pedagogicko-psychologickej poradni.
• Zmiešané poruchy správania a emócií: sedem percent.
• Nutkavé poruchy, obsedantno-kompulzívna porucha: tri percentá detí s ADHD.

Kde začať pri podozrení na ADHD?

Hyperkinetickú poruchu aktivity a pozornosti stanovuje jedine detský psychiater. Na liečbe sa podieľa aj psychológ - psychoterapiou. V úvode ju môže zachytiť i neurológ. Niektorí robia aj kontrolné EEG vyšetrenie, ktoré však nestačí na potvrdenie diagnózy - neodhalí na mozgu nálezy typické pre hyperaktívne deti. Psychológ lieky nepredpisuje. Psychiater niekedy áno. Psychológ a psychiater navzájom spolupracujú a konzultujú. Liečba je z pohľadu laika rovnako komplikovaná ako pomenovanie a diagnostika.

Najjednoduchšia situácia je v Bratislave a vo väčších mestách, kde sú Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Začať možno u školského psychológa alebo u špeciálneho pedagóga. No nie všetkým rodičom sa ide touto cestou najlepšie. Sú to miesta špecializované na problémy v škole. Navštíviť možno aj priamo ambulanciu detskej psychiatrie. Čím ďalej od väčších miest, tým ťažšie sa postupuje. Sú mestečká, v ktorých sa ťažko nadväzuje kontakt s dobrým psychológom, nieto ešte s detským psychiatrom.

Ak naozaj netušíte, ktorým smerom sa pohnúť, ale doma už nevládzete, oslovte pediatra. Pozná vaše dieťa, skontroluje jeho.

tags: #dieta #s #adhd #charakteristika