Diéta pri poruchách správania

Poruchy správania, vrátane ADHD a ADD, predstavujú výzvu pre deti, rodičov aj pedagógov. Správny prístup k stravovaniu a životnému štýlu môže významne prispieť k zlepšeniu stavu a kvality života detí s týmito diagnózami.

Poruchy správania a pozornosti: Pochopenie problému

Najčastejšie sa vyskytujúca porucha v správaní - hyperkinetická porucha alebo ADHD, ADD, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka, si vyžaduje špecifický prístup vo vzdelávaní. Táto porucha správania primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia. Porucha správania (CD) je závažná porucha správania a emocionálna porucha, ktorá postihuje deti a dospievajúcich. Vyznačuje sa vzorcom rušivého a násilného správania, ktoré porušuje spoločenské normy a práva iných. Pochopenie poruchy správania je kľúčové, pretože môže viesť k významným problémom v sociálnom, akademickom a rodinnom živote dieťaťa. Porucha správania je definovaná ako opakujúci sa a pretrvávajúci vzorec správania u detí a dospievajúcich, ktorý zahŕňa porušovanie základných práv iných alebo spoločenských noriem. Môže sa to prejavovať rôznymi spôsobmi vrátane agresie voči ľuďom a zvieratám, ničenia majetku, klamstva alebo závažného porušovania pravidiel.

Pravdepodobnosť výskytu poruchy pozornosti sa u detí školského veku pohybuje v rozmedzí 3 až 10 % a vyskytuje sa častejšie u chlapcov. ADD (Attention deficit disorder) je bežná porucha pozornosti bez hyperaktivity. Deti s touto poruchou bývajú viac zasnené, neprítomné, pomalé a uzavreté vo svojich fantazijných svetoch. Ak ich niečo baví, dokážu sa do toho ponoriť. Tieto deti majú väčšinou problém s nižším výkonom v škole, ale nemávajú výraznejšie problémy so správaním. Druhou výraznejšou poruchou pozornosti s hyperaktivitou je ADHD (Attention deficit Hyperactivity disorder). Deti s touto poruchou bývajú nepozorné, ale zároveň veľmi živé a dynamické. Deti s poruchou pozornosti majú problémy s počúvaním a plnením pokynov. Dieťa nie je schopné udržať pozornosť ani po dobu, než mu vysvetlíte, čo po ňom chcete. Veľmi ľahko sa nechá rozptýliť, sledujú, "kde čo lieta". Má problémy so zameraním sa na jednu vec a udržaním pozornosti. Častý je aj nevyrovnaný výkon v škole a ťažkosti so samostatnou prácou. Zasnenosť - t. j. vypínanie pozornosti je na dennom poriadku. Pri ADHD sa k týmto príznakom pridáva neustála aktivita, keď dieťa ani chvíľku neobsedí a je stále v pohybe, aj keď je unavené. Má problémy s prechodom na inú činnosť. Dieťa sa nechá ľahko vyprovokovať a často provokuje ostatných. Niekedy reaguje agresívne a tým sa dostáva do konfliktov. Často býva v triede neobľúbené, bez kamarátov alebo si naopak nájde kamarátov s podobnými problémami.

Špecifické poruchy správania a poruchy učenia sú podmienené narušením jednotlivých funkcií, ktoré sú zodpovedné za riadenie, reguláciu a prepojenie prejavov správania a schopnosťou učenia sa žiaka. Tieto ťažkosti sa mnohokrát objavujú aj u detí, ktorých inteligencia nie je výrazne závažným spôsobom znížená. Takéto správanie je okolím vo väčšine prípadov vnímané veľmi negatívne a dieťa samotné je zo strany iných vnímané ako neposlušné, nevychované, drzé, excentrické, ba priam provokačné v zmysle non etiky správania sa v podmienkach triedy či školy. Špecifické poruchy správania bývajú diagnostikované už v rannom detstve, pred nástupom do školy. Typické prejavy porúch správania sa v plnom rozsahu najčastejšie prejavujú okolo 6. roku života.

Príčiny a spúšťače porúch správania

Hoci presná príčina poruchy správania nie je úplne objasnená, určité faktory prostredia môžu prispievať k jej vzniku. Vystavenie násiliu, zneužívaniu, zanedbávaniu alebo chaotickému rodinnému prostrediu môže zvýšiť riziko. Genetické faktory tiež zohrávajú úlohu pri rozvoji poruchy správania. Deti s rodinnou anamnézou porúch správania, porúch nálady alebo zneužívania návykových látok sú vystavené vyššiemu riziku. Niektoré výskumy naznačujú, že určité genetické markery môžu predisponovať jednotlivcov k agresívnemu správaniu.

Presné príčiny porúch pozornosti nie sú celkom známe. Hoci existujú testy, pomocou ktorých je možné predbežne zistiť, či dieťa trpí ADHD, pre presnú diagnózu je nevyhnutné vyšetrenie detského alebo dorastového psychiatra. Ten stanovuje predbežnú diagnózu zhodnotením správania dieťaťa v kombinácii s dôkladným fyzickým vyšetrením a posúdením informácií získaných od rodičov a učiteľov.

Vplyv stravy na správanie detí

Životný štýl a stravovacie návyky môžu ovplyvniť správanie. Strava s vysokým obsahom cukru, spracovaných potravín a prísad sa u niektorých detí spája s hyperaktivitou a problémami so správaním. Okrem toho nedostatok fyzickej aktivity a zlé spánkové návyky môžu zhoršiť príznaky poruchy správania.

Všetky pochody v tele a teda aj pozornosť do značnej miery ovplyvňuje aj to, čo jeme. Do stravy by sme mali deťom zaradiť nenasýtené mastné kyseliny. Ich bohatým zdrojom je napríklad rybí olej, konopné a ľanové semienka, niektoré výživové doplnky. Nedostatok jódu môže viesť, okrem problémov so štítnou žľazou, aj k vzniku psychických porúch. Doplniť deťom vitamíny a minerály môžeme predovšetkým pestrou stravou. Niektoré potraviny môžu prejavy ADHD zhoršovať.

V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD. Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny. Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu.

Tipy pre úpravu stravy u detí s ADHD:

• Viac bielkovín na raňajky a počas dňa: Nesprávne nastavené raňajky s nedostatkom bielkovín a nadbytkom rafinovaného cukru môžu u detí spôsobiť vyššiu hyperaktivitu a impulzivitu, horšiu náladu a zníženú funkciu mozgu. Je dokázané, že deti konzumujúce bielkovinové raňajky sú menej náchylné k nadváhe a dosahujú lepšie výsledky v škole.
• Jesť potraviny bohaté na vitamíny (predovšetkým vitamíny skupiny B, vrátane vitamínu B6 - kyseliny listovej): Sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervových buniek.
• Zvýšiť príjem Omega-3 mastných kyselín: Štúdie tvrdia, že deti s poruchou pozornosti a hyperaktivitou majú nižšiu hladinu týchto mastných kyselín. Sú nevyhnutné pre správnu funkciu mozgu a môžu zlepšiť aj príznaky dyslexie u vašich detí. Nájdete ich v rybom tuku, vo vlašských orechoch a v ľanových semienkach. Denná odporúčaná dávka je 1 - 3 g.
• Horčík: Má upokojujúci účinok na centrálny nervový systém, je nevyhnutný pre správne fungovanie mozgu a nervových buniek. Preto u detí trpiacich hyperaktivitou patrí horčík medzi najdôležitejšie minerály. Obsahujú ho najmä tofu, strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, zelená listová zelenina, špenát, orechy (vlašské orechy, arašidy a mandle), avokádo, olejnaté semienka (slnečnicové, tekvicové, sezamové), mliečne výrobky a zemiaky pečené v šupke.
• Zinok: Potravinovými zdrojmi sú strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, orechy, semienka (slnečnicové, tekvicové, sezamové), zelená fazuľka, zelené vňate.

Čomu sa vyhnúť:

• Potraviny s nebezpečnými potravinárskymi prísadami (aditívami): S vysokým obsahom farbív, konzervačných látok (napr. benzoát sodný) a É-čiek. Potravinárske prídavné látky môžu vyvolať hyperaktívne správanie u detí bez predchádzajúcich problémov správania. É-čka sa vyskytujú hlavne v sladených nápojoch.
• Vylúčiť, resp. eliminovať príjem kofeínu (kola, čierne čaje): Podrobne si prečítajte zloženie všetkého, čo dávate jesť a piť svojim deťom.

Nevhodné stravovacie návyky nemajú vplyv len na hyperaktivitu vašich detí. Stravovacie návyky sa z detstva prenášajú do dospelosti.

Recepty na bielkovinové raňajky

Tu je niekoľko nápadov na bielkovinové raňajky, ktoré môžu pomôcť deťom s ADHD:

• Vajíčková omeleta so zeleninou: Pridajte špenát, papriku a cibuľu pre extra vitamíny a minerály.
• Grécky jogurt s ovocím a orechmi: Skvelý zdroj bielkovín a zdravých tukov.
• Smoothie s proteínom: Zmiešajte ovocie, zeleninu, proteínový prášok a mlieko alebo jogurt.
• Tofu praženica: Alternatíva pre deti, ktoré nemajú radi vajcia.

Prístup k deťom s poruchami správania a pozornosti

Rodičia by si mali uvedomiť, že hyperkinetická porucha - ADHD,ADD nie je choroba, ale vzorec problémov v správania ich dieťaťa. Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemôžme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle. Hyperkinetická porucha je vývojová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzivita. Predpokladom sú ústretové postoje rodičov. Rodičia často prežívajú bezradnosť a bezmocnosť, nedokážu sa na problémy pozrieť s nadhľadom, s odstupom a meniť svoje výchovné postupy a stratégie. Dieťa s ADHD,ADD zasahuje do celej dynamiky rodiny, netreba prehliadať jeho súrodencov, ktorí sú „bezproblémoví“ a nevyžadujú si toľko pozornosti, nie je vhodné porovnávať deti medzi sebou navzájom. Často sa predpokladá, že by sa nadmerne aktívnemu dieťaťu malo vo všetkom vyhovieť len preto, že má určitú poruchu - ADHD,ADD. Je to ale mylný názor. Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc. Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine.

Pri priebežnom hodnotení je vhodné používať rôzne formy hodnotenia (napr. Pri slovnom skúšaní sa odporúča skúšať žiaka kratšie a radšej dvakrát. Ak žiak píše písomnú úlohu je vhodné ju rozdeliť na viac kratších častí. Často budete vystavení otázke - prečo to jemu dovolíte a mne nie? Pokiaľ zavediete nejaké sankcie, zdôraznite, že to robíte preto, aby ste dieťaťu pomohli. Podporujte u detí s problémami zodpovednosť a kamarátstvo. Pomôžte dieťaťu vytvárať kamarátske vzťahy, poraďte mu, ako má postupovať, ako sa má správať k iným deťom, čo im má povedať. Pokúste sa nadviazať dobrý vzťah aj s rodičmi dieťaťa. Na začiatku hodiny oznámte presný program hodiny, na konci ho zrekapitulujte. Na hodinu si pripravte viac rôznych činností. Zaistite v triede miesto, kde sa môže žiak sám upokojiť (napr. oddelená lavica). Snažte sa, aby vaše ústne pokyny boli krátke, jednoduché a konkrétne. Deti s problémami obvykle nebývajú v škole prijímané pozitívne všetkými učiteľmi, práca s takýmto dieťaťom si vyžaduje oveľa viac energie, námahy, nápadov a času. Nájde sa však mnoho učiteľov, ktorí sú ochotní hľadať spôsoby ako pomôcť týmto deťom.

Ako zvládnuť dieťa s ADHD

• Dôslednosť: Buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední.
• Komunikácia: Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno, pokojne a pomaly. Hnev je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť.
• Pozitívne posilňovanie: Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou.
• Denný program: Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať tv, učiť sa, pomáhať, ísť spať… Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje.
• Ukážka a vysvetlenie: Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite. Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje.
• Vlastný priestor: Dajte mu, pokiaľ je to možné, oddelenú izbu alebo vlastný kútik, ktorý bude jeho ríšou.
• Zodpovednosť: Pri plnení úloh prenášajte na neho zodpovednosť.
• Varovné signály: Naučte sa rozoznávať varovné signály, skôr než vybuchne.
• Obmedzenie sociálnych interakcií: Nech sa hrá s jedným, nanajvýš s dvoma kamarátmi naraz, pretože je ľahko nahnevateľný.
• Trpezlivosť a optimizmus: Trpezlivosť, pokoj, optimistický pohľad do budúcnosti.
• Spoločné učenie: Učte sa spolu s dieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie. Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu.
• Krátkodobé úlohy: Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Napr. 10-15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť a k úlohe sa vrátiť.
• Netrestajte za pohyblivosť: Nútiť hyperaktívne dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť iba zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť.
• Ochrana pred neúspechom: Zabráňte pocitom menejcennosti.

Deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky. Dieťa sa podvedome potrebuje nejako brániť. Niekedy ide o obranu popretím obrazu o sebe alebo vytvorením nereálneho obrazu o sebe. Inokedy sa snaží dieťa tieto nedostatky nejakým spôsobom kompenzovať upútavaním pozornosti, negativizmom a pod. Nepriaznivým dôsledkom takýchto porúch v škole je ľahkosť rozptýlenia pozornosti a neschopnosť dokončiť začatú činnosť. Takéto deti často prerušujú svoju prácu činnosťami, ktoré s ňou nesúvisia, sú upútavané všetkými možnými podnetmi, ktoré stimulujú ďalšie, zbytočné a neúčelné aktivity. Robia rôzne nezmyselné chyby a úlohu často vôbec nestačia dokončiť. Tieto chyby však nie sú z nedostatočnej schopnosti, ale nepozornosti.

Pozornosť je funkciou vedomia, uplatňuje sa predovšetkým v uvedomovaných, teda kontrolovaných procesoch. Pozornosť umožňuje zamerať sa na určitý podnet, obsah, činnosť. Jej dôležitosť je pri zaumatizovaných a uvedomovaných aktivitách nižšia. Pri konfrontovaní sa s problémami pozornosti a správania by sme si mali byť vedomí charakteristických čŕt pozornosti v detskom veku.

Zautomatizované činnosti sú menej náročné na pozornosť, prebiehajú bez väčšej účasti vedomia a omnoho rýchlejšie. Automatizácia je výsledkom častého opakovania a ďalšieho fixovania príslušnej vedomosti i schopnosti. Tento proces, najmä čo sa týka času potrebného na dostatočné zautomatizovanie, je výrazne individuálny aj u detí rovnakého veku. Keďže platí, že zautomatizované činnosti žiaka menej zaťažujú, ale na novú alebo nedostatočne osvojenú látku sa musí plne sústrediť, je nevyhnutné, aby si deti zafixovali základy učiva a zautomatizovali potrebné vedomosti.

Existujú akési včasné varovné signály toho, či dieťa bude trpieť poruchu pozornosti a správania, treba si však uvedomiť, že ich rozmer je diskutabilný a do istej miery sú príznaky úplne prirodzené a adekvátne veku. Tieto deti sa snažia kontrolovať, či robia správne aj to, čo už dávno vedia, pretože nemajú dostatočnú sebadôveru. Úzkosť a napätie narušujú činnosť takého dieťaťa a dieťa robí zbytočné chyby. Okrem toho sa takýto žiak zbytočne zdržiava a nemôže splniť úlohu v danom časovom limite.

Zaujímavosťou je, že pre mladšieho školáka nie je z vývinového hľadiska koncentrácia na sluchové a zrakové podnety rovnako záťažová. Vizuálne podnety ako informácie majú schopnosť dlhšej trvácnosti. Dieťa ich teda môže vnímať tak dlho ako samo chce, a preto je schopné lepšie sa sústrediť na rozlíšenie rôznych detailov. S obdobím začiatku školskej dochádzky sa spája schopnosť sústrediť pozornosť na rozoznávanie a rozlišovanie vizuálnych podnetov/obrazov, napr. písmen. V kontexte autoregulácie vlastnej pozornosti je pre deti mladšieho školského veku ešte náročnejšia koncentrácia pozornosti na sluchové podnety, konkrétne na hovorenú reč učiteľom. Pre tieto sluchové podnety je totiž charakteristické ich časovo obmedzené trvanie. Dieťa je nútené vnímať ich práve vtedy, keď k nemu učiteľ hovorí. K jej rozvoju prispieva dozrievanie mozgu, skúsenosti a významné pôsobenie školských požiadaviek na dieťa prispieva k zlepšeniu tejto schopnosti zvlášť medzi 8. - 11. rokom.

Všetky tieto aspekty učiteľ berie na vedomie a v závislosti od toho, že rôzne činnosti nevyžadujú rovnakú mieru koncentrácie pozornosti, vychádza aj pri plánovaní štruktúry vyučovacej hodiny - rôzne činnosti by sa mali striedať tak, aby ich nároky na pozornosť zodpovedali možnostiam žiakov určitého veku. Pri pasívnej pozornosti (napr. výklad učiteľa) sa dieťa musí sústrediť na vnímanie aktuálne pôsobiacich podnetov. Takto pôsobí únava, tlmivý vplyv stereotypu, prípadne slabá motivácia. Dieťa má v tejto situácii tendenciu všímať si iné, s výukou nesúvisiace podnety často iba preto, že ponúkajú oživenie. Toto je badateľné zvlášť na konci vyučovania, kedy žiaci začínajú vyrušovať, pretože potrebujú zmenu činnosti. Sústredenie na úlohu podporuje komplexnejšia aktivita. Napr. mladší žiaci sa dokážu lepšie koncentrovať, keď si môžu písmená alebo obrázky ukazovať prstom. Je známe, že využitie komplexnejšej situácie (napr. spojenie zrakových a dotykových podnetov) a aktívnejšieho prístupu (dieťa si ukazuje prstom, nemieni sa spoliehať len na zrakové vnímanie) podporuje udržanie pozornosti.

Ďalšie dôležité aspekty

Úprava režimu: (spánok vs. bdenie), pravidelná a zdravá strava, obmedzenie moderných technológií a dostatok pohybu môžu výrazne zlepšiť koncentráciu a sústredenie u detí. Včasná diagnostika a odborná pomoc: Ak si myslíte, že by vaše dieťa mohlo mať niektorú zo spomenutých porúch pozornosti, je dôležité navštíviť odborníka. Podpora sebavedomia: Zlyhávanie v učení a vo vzťahoch s ľuďmi v okolí je pre dieťa veľmi nepríjemné až bolestivé. Prvou úlohou dospelých osôb v okolí dieťaťa je povzbudiť jeho narušené sebavedomie a sebadôveru. Empatickým správaním mu preto pomôžete najviac. Spolupráca s učiteľom: V tomto procese by ste nemali vynechávať učiteľa, práve naopak - do riešenia problému by ste ho mali zahrnúť. Pre učiteľa je práca s dieťaťom s poruchou učenia náročný, a je dôležité, aby si spôsobom, akým rieši konflikty v triede, a zachovávaním spravodlivosti medzi deťmi, vybudoval autoritu u všetkých žiakov v kolektíve.

Rozvoj kognitívnych schopností: V dnešnej dobe poznáme veľa možností, ako podporiť rozvoj kognitívnych schopností detí s poruchami učenia či správania. Pohybová terapia - táto forma rozvíja kognitívne schopnosti dieťaťa ako pamäť, myslenie, reč, vnímanie, predstavivosť. Správny pohybový vývin zabezpečí fungovanie kognitívnych schopností. Takáto terapia sa využíva hlavne u detí s poruchami učenia, s ADHD, autizmom a poruchami správania. Dramaterapia - tzv. terapia divadlom alebo prvkami, ktoré sú spojené s divadelným umením. Tieto terapie sa využívajú aj na Slovensku a v spolupráci s odborníkmi sú v „boji“ proti poruchám učenia veľmi účinné.

Arteterapia - práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie. Muzikoterapia - počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev. Rečová terapia - logopédia. Hra divadla - umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu. Kontrolovaný pohyb - skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.

Deti s ADHD,ADD sú spravidla pracovne veľmi horlivé a rôzne práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť, ak ich pochválime za snahu. Radi sa učia robiť niekomu niečo pre radosť, napr. Dôležitá je spolupráca rodiny so školou, je potrebné aby učiteľ bol informovaný o problémoch dieťaťa. Voliť vhodné zamestnanie. Veľa detí s ADHD,ADD vyštudovalo vysokú školu, ešte viac ich absolvovalo stredné školy a učilištia. S postupujúcou zrelosťou CNS je dieťa pokojnejšie, sústredenejšie, pracovne vytrvalejšie, takže lepšie využíva svoje intelektové schopnosti.

Dieťa potrebuje napriek všetkému poznať, že je milované, nie iba kontrolované a kritizované, potrebuje zažívať toľko radosti ako každé dieťa. Skúste si urobiť krátky orientačný test na ADHD pre deti pripravený psychologičkou z poradne Mojra. Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Čo by ste si mali všímať? Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.

Často plače - na prvý pohľad bez jasného dôvodu. Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí - od malých detí po adolescentov. Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách.

Je neustále smutné? Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo? Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych? To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.

Bipolárna afektívna porucha (BAP) sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.

Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania. Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky.

Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Hovorí sa im neurotransmitery a ich primárnym účelom je komunikácia. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy. Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte.

tags: #dieta #s #poruchami #spravania #ake #zariadenie