V poslednom čase sa veľa hovorí o poruchách učenia, ktoré deťom sťažujú zvládanie školských povinností. Medzi najčastejšie patria poruchy aktivity a pozornosti (porucha pozornosti s hyperaktivitou - ADHD, porucha pozornosti s deficitom pozornosti - ADD), dysgrafia, dyslexia a autizmus. Špecifické poruchy učenia sú poruchy, ktoré spôsobujú ťažkosti v oblastiach, ktoré sú nevyhnutné na učenie: hovorenie, písanie, čítanie a počítanie. Niektoré z nich sa môžu vyskytovať aj u detí s vrodenými neurologickými poruchami. Porucha učenia spôsobuje, že dieťa zaostáva za ostatnými a sťažuje mu plnenie školských povinností.
Medzi najčastejšie poruchy učenia u žiakov patrí dyslexia, dysgrafia a dysortografia, ktoré sa prejavujú problémami v čítaní (konkrétne v technike čítania, porozumení obsahu čítaného textu a v sťaženej samostatnej práci s textom), zníženou čitateľnosťou písma a vysokou chybovosťou v písomných prejavoch. V niektorých prípadoch sa k uvedeným poruchám učenia pridružuje aj dyskalkúlia, t. j. problémy v matematike. Vo zvýšenej miere problémy v učení súvisia s logopedickými problémami pretrvávajúcimi u detí už od predškolského veku, ako aj s poruchou pozornosti a aktivity (ADHD, príp. ADD).
Poruchy učenia postihujú veľkú skupinu detí, dospievajúcich a dospelých a nie sú spôsobené nedostatkom všeobecnej inteligencie. Takéto deti sú často schopné nájsť prekvapivo originálne riešenie matematického problému a často sú úspešné v predmetoch, ktoré ostatní nemajú radi. Odhaduje sa, že problémy s učením postihujú približne 5 % detí v školskom veku, pričom častejšie sa objavujú u chlapcov.
Príčiny a prejavy porúch učenia
Príčiny vzniku špecifických porúch učenia je ťažké jednoznačne určiť. Najčastejšie sa spájajú s vrodeným poškodením mozgu a centrálnej nervovej sústavy, ktoré vzniká v prenatálnom (pred narodením) a perinatálnom (okolo narodenia) období. Napríklad ľahká mozgová dysfunkcia môže byť geneticky podmienená, ale môže byť spôsobená aj niečím iným, čo sa stalo matke počas tehotenstva, než je dedičnosť: mohla užívať lieky, konzumovať alkohol, fajčiť alebo užívať drogy. Okrem toho môžu byť niektoré abnormality spôsobené chorobami, ktorými sa matka nakazila počas tehotenstva (napr. rubeola, závažnejšia infekcia), alebo komplikáciami, ktoré sa mohli vyskytnúť počas pôrodu. Nakoľko vývinové poruchy učenia sú dedičné, vysoké riziko predstavujú rodiny, v ktorých sa problémy v učení prejavovali (príp. boli aj diagnostikované) aj u iných rodinných príslušníkov. Ďalej je veľmi dôležitá osobná anamnéza dieťaťa (priebeh tehotenstva, samotného pôrodu, príp.).
Medzi prvé príznaky vývojových porúch môžu patriť:
- poruchy reči;
- poruchy zraku;
- poruchy sluchu;
- ťažkosti s rozlišovaním ľavej a pravej strany;
- problémy s priestorovou a/alebo časovou orientáciou;
- poruchy vnímania a reprodukcie rytmu;
- poruchy v procese automatizácie (napr. dieťa nevie plynulo čítať, zasekne sa na písmene, nerozumie slovám alebo celému textu - to znamená, že proces čítania nie je automatizovaný);
- problémy s rýchlym pomenovaním;
- poruchy vývinu jemnej a hrubej motoriky;
- poruchy koordinácie pohybov;
- poruchy chápania fungovania ľudského tela;
- poruchy koncentrácie;
- poruchy správania.
Dôležité je všímať si celkový psychomotorický vývin dieťaťa - kedy a ako začína sedieť, či lozí po štyroch, ako sa rozvíja jeho hrubá i jemná motorika. Či prejavuje záujem o kolobežkovanie, bicyklovanie, lozenie po preliezkach, korčuľovanie a ako sa mu v tom darí. Aký má vzťah ku kresleniu, vyfarbovaniu, strihaniu, lepeniu. Či dokáže skladať puzzle, lego a iné stavebnice.
Základné typy špecifických porúch učenia
Základné typy špecifických porúch učenia sú:
- dyslexia - porucha čítania;
- dysgrafia - porucha písania;
- dysortografia - porucha pravopisu;
- dyskalkúlia - porucha matematických schopností;
- dyspinxia - porucha kreslenia;
- dysmúzia - porucha hudobných schopností;
- dyspraxia - porucha pohybovej koordinácie.
Dyslexia ovplyvňuje schopnosť čítať a spracúvať písané alebo hovorené slovo. Môže sa prejaviť problémami s hláskovaním, učením sa písmen, rýmovaním, čítaním nahlas alebo formulovaním odpovedí. Dysgrafia zasahuje schopnosť previesť myšlienky do písanej podoby. Deti s touto poruchou často píšu nečitateľne, pomaly alebo s veľkým úsilím. Ich písomný prejav môže byť nesúvislý, dezorganizovaný alebo gramaticky nesprávny. Dyskalkúlia ovplyvňuje porozumenie číslam a matematike. Dysortografia spôsobuje špecifické chyby pri písaní, ktoré nesúvisia so všeobecnou gramatikou. Dieťa môže vynechávať hlásky alebo slabiky, zamieňať podobné písmená a robiť chyby aj v známych slovách.
Ako sa správajú deti s poruchami učenia a čo môžu rodičia urobiť?
Ak má dieťa poruchu učenia, pravdepodobne to dá rodičom najavo nepriamo - svojím správaním alebo úspechmi v škole. Zmena správania alebo pokles známok však nemusí nevyhnutne znamenať, že za touto zmenou je porucha učenia. Buď si rodič poruchu učenia všimne najprv podľa príznakov - zmien a porúch v správaní dieťaťa - a až neskôr sa objavia ťažkosti v učení, alebo sa najprv objaví porucha učenia - zaostávanie za spolužiakmi - a až potom sa prejavia zmeny v správaní.
Neúspech v škole má negatívny vplyv na sebavedomie dieťaťa a dieťa sa začne brániť ďalšiemu neúspechu týmito spôsobmi:
- vyhľadávanie pozornosti prostredníctvom hyperaktívneho správania, výtržností a hluku;
- zmeny nálad;
- hravosť;
- agresívne správanie voči spolužiakom, dospelým a dokonca aj voči sebe;
- popieranie samostatnosti;
- klamanstvo;
- vzdor;
- výbuchy hnevu;
- záškoláctvo;
- nezáujem o rôzne veci a činnosti;
- lenivosť;
- izolácia;
- útek od reality;
- depresívna nálada;
- psychosomatické problémy, ako sú bolesti hlavy, žalúdka atď.
Ide o prirodzené reakcie dieťaťa, keď objavuje svoje vlastné deficity a s nimi aj spätnú väzbu od svojho okolia - učiteľov, rodičov a spolužiakov. Je dôležité pochopiť, že sú v neustálom strese, často sa cítia sklamané samé zo seba a beznádejné. Čím viac sa nedarí, tým ťažšie je dostať sa z tohto začarovaného kruhu. Preto potrebuje starostlivých, pozorných a chápavých rodičov.
Najrýchlejším a najdostupnejším riešením pre rodičov pri podozrení na možnú poruchu učenia u ich dieťaťa je porozprávať sa s triednou učiteľkou. Školský podporný tím môže (so súhlasom rodiča/zákonného zástupcu) navrhnúť podporné opatrenia na 1. a 2. úrovni, ktoré by zohľadňovali zistené individuálne výchovno-vzdelávacie potreby žiaka (napr. zmenu cieľov, metód, foriem a prístupov vo výchovno-vzdelávacom procese). V prípade, že by uvedené podporné opatrenia neboli postačujúce, môže rodič s dieťaťom navštíviť ktorékoľvek Centrum poradenstva a prevencie, v rámci ktorého dieťa absolvuje odborné psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenie. Na základe výsledkov z odborných vyšetrení bude dieťaťu stanovená diagnóza, odporučené podporné opatrenia na 3. a 4. V niektorých prípadoch môže byť rodičovi odporučené absolvovať s dieťaťom aj ďalšie doplňujúce odborné vyšetrenia - napr. neurologické, psychiatrické, genetické, endokrinologické alebo pediatrické.
Metódy a stratégie na pomoc deťom s poruchami učenia
Hra a zábava sú najvhodnejšími formami vzdelávania sa pre deti s problémami v učení. Z dôvodu objektívnych príčin, ktoré ich brzdia v procese vzdelávania sa, práve tieto deti nemajú pozitívny vzťah k učeniu a intelektuálnym činnostiam ako takým.
V rámci čítania je vhodné uplatňovať spoločné čítanie (dospelý číta súbežne s dieťaťom) a striedavé čítanie (dospelý sa môže v čítaní s dieťaťom striedať po slovách či celých vetách). Ak je textu na čítanie veľmi veľa, je vhodné predčítanie textu dospelým (dieťa text počúva a súčasne sleduje očami) a ponechanie dlhšieho času na prácu s textom.
Pri problémoch s čitateľnosťou písma je vhodné zaraďovať rôzne uvoľňovacie a grafomotorické cvičenia, používať špeciálne upravené písacie potreby (násadky, trojhranné písacie potreby), písanky s pomocnými linajkami (príp. podložky s linajkami).
Pri problémoch s aplikovaním gramatických pravidiel pri písaní je vhodné zaraďovať zrakové diktáty a doplňovačky a pracovať s kompenzačnými pomôckami (prehľady gramatiky, slovníky).
Pri problémoch v matematike je vhodné vo zvýšenej miere pracovať s názorom, predstavivosťou, zamerať sa na porozumenie matematickým pojmom (napr. existujú rôzne pomôcky ako napr. Montessori pomôcky, ktoré pomáhajú deťom s pochopením matematických konceptov).
Existujú rôzne vydavateľstvá, občianske združenia, súkromné poradenské zariadenia či odborníci ako jednotlivci, ktorým je problematika detí s poruchami učenia blízka, a vďaka ktorým je v súčasnosti na trhu niekoľko edukačných pomôcok a materiálov vhodných pre prácu s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Mnoho zaujímavých aktivít môžete nájsť na instagrame, kde p. Hra a zábava sú najvhodnejšími formami vzdelávania sa pre deti s problémami v učení.
V pedagogike pracujem už viac ako 30 rokov. Začínala som ako predškolský pedagóg v materskej škole, no po dvadsiatich rokoch som sa rozhodla venovať školákom a žiakom s poruchami učenia a správania. Momentálne som zamestnaná na základnej škole v Bratislave ako učiteľka a špeciálna pedagogička. Pedagogickú profesiu beriem a cítim ako svoje životné poslanie, napĺňa ma energiou a láskou, môžem pomôcť tam kde to potrebujú.
V súčasnosti existuje mnoho rôznych spôsobov, ako zlepšiť kognitívne schopnosti detí s poruchami učenia alebo správania. Psychológovia, učitelia a odborníci v priebehu mnohých rokov preukázali účinnosť mnohých rôznych metód a ich kombinácií. Medzi najobľúbenejšie a najúspešnejšie patria:
- Pohybová terapia: Rozvíja pamäť, myslenie, reč, vnímanie a predstavivosť dieťaťa. Používa sa najmä u detí s poruchami učenia a správania, u detí s diagnózou ADHD a u detí s autizmom. Je to výborná metóda na ovplyvnenie fungovania stimuláciou celého nervového systému.
- Dramaterapia: Využíva nástroje dramatoterapie na rozvoj reči a komunikačných schopností dieťaťa.
- Arteterapia: Využíva výtvarné umenie na rozvoj tvorivých schopností a emocionálneho rozvoja.
- Muzikoterapia: Využíva hudbu na rozvoj rečových schopností, ktorá pomáha pri dýchaní a duševnej rovnováhe a má pozitívny vplyv na náladu.
Tieto terapeutické metódy sa používajú aj na Slovensku a ukázali sa ako veľmi účinné proti poruchám učenia. Sú navrhnuté tak, aby boli zaujímavé a pútavé pre najmenšie deti. Deti využívajú širokú škálu pozitívnych účinkov v rôznych oblastiach, ktoré účinne zlepšujú ich zručnosti, ktoré boli zadržané v dôsledku porúch učenia a správania.
Spolupráca a podpora
Vzdelávanie žiakov s poruchami učenia je podrobne rozpracované aj legislatívne. Prihliada na na ich špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby nielen v priebehu vzdelávania na základnej škole, ale aj na strednej škole. Preto by sa rodičia nemali obávať včas nadviazať spoluprácu s pedagogickými alebo odbornými zamestnancami škôl a poradenských zariadení, či vyhľadať pomoc odborníkov aj mimo rezortu školstva (napr. logopédov, psychológov, špeciálnych pedagógov).
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má poruchy správania alebo učenia, prečítajte si sériu článkov Ildikó Kása, špeciálnej pedagogičky a vedúcej centra pre rozvoj detí Melioratio. Špecializuje sa na výskum rôznych spôsobov spolupráce medzi rodičmi a učiteľmi, ktorých spolupráca je pre rozvoj detí so špeciálnymi potrebami nevyhnutná. Prvýkrát sa budeme venovať formám porúch správania a učenia, ako ich rozpoznať a čo môžu rodičia urobiť, ak majú na ne u svojho dieťaťa podozrenie.
Najdôležitejšou úlohou dospelých v takýchto prípadoch je pomôcť obnoviť sebavedomie a sebadôveru postihnutého dieťaťa. To si vyžaduje empatiu. Dieťa musí cítiť, že sa mu pomáha, a nie že sa ponižuje alebo trestá. Musí však tiež vedieť, že na pomoc pri riešení problémov s učením a správaním je potrebné spoločné úsilie. Neúspech v učení a vo vzťahoch s okolím je preň veľmi nepríjemný a dokonca bolestivý. Preto je dôležité snažiť sa ho trpezlivosťou a láskou získať pre spoluprácu. Učiteľ by nemal byť v tomto procese vynechaný. Ich práca je ťažšia aj vtedy, ak je v triede dieťa so špecifickou poruchou. Musí mať tiež potrebnú autoritu na úspešné riešenie konfliktov v triede. Rodičia mu môžu pomôcť tým, že s ním budú spolupracovať.
Kroky, ktoré by mali rodičia podniknúť po zistení poruchy učenia u ich dieťaťa
Čo môžete urobiť Vy ako rodičia, aby ste čo najefektívnejšie pomohli svojmu dieťaťu? Prvým krokom by malo byť aktívne iniciovať dialóg rodič-učiteľ. V ňom by ste mali pravidelne komunikovať o cieľoch a formách pomoci, dôverovať si navzájom a informovať sa o pokrokoch aj prípadných problémoch, ktoré môžu nastať. Pre obe strany to bude znamenať dôležitý zdroj informácii, ktoré výrazne napomôžu v procese korekcií a reedukácie. Zároveň sa dozviete veľa aj o tom, ako dieťa v škole osobnostne prežíva to, že bojuje napr. s dyslexiou, pretože pre konečný úspech je dôležitý postoj dieťaťa k jeho poruche, ktorý sa často odvíja od toho, aký je Váš postoj k dieťaťu.
Je veľmi dôležité, aby rodičia aj učitelia poznali rôzne poruchy učenia, ich príčiny a prejavy, ako ovplyvňujú dieťa a aké sú možnosti liečby. Včasne diagnostikovaná hyperaktivita, dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia, autizmus, poruchy kognitívneho vývinu alebo pohybové problémy sa dajú veľmi dobre liečiť pomocou špecializovaných vývinových prístupov. Tie môžu vášmu dieťaťu pomôcť prekonať prekážky, ktorým čelí od základnej školy až po univerzitu, a uspieť v živote.