Diéta a nahota: Ako citlivo pristupovať k intímnym témam vo výchove

Vnímanie nahoty je v každej rodine úplne iné. Pre niekoho je to tabu a ani rodičia sa nechcú ukázať pred svojimi deťmi odhalení. Iní to berú ako bežnú súčasť života, ale možno svojou priveľkou otvorenosťou pripravujú deťom nepríjemné chvíľky. S psychologičkou Danou Comas sme sa porozprávali o tom, aký je ten správny prístup k nahote a ako by sme ju mali vnímať vo vzťahu k deťom.

Je lepšie uplatniť ten konzervatívny hanblivejší spôsob, alebo by sme im mali ukázať, že odhaľovanie sa nie je žiadne tabu a nemali by k nemu pristupovať priveľmi úzkostlivo?

Zlatá stredná cesta v nahote

Môžu chodiť rodičia pred deťmi nahí alebo je lepšie pristupovať k nahote konzervatívnejšie? V každej rodine vnímame nahotu veľmi individuálne. Aj samotní rodičia môžu mať tento pohľad rozdielny. Asi najvýhodnejšie je hľadať „zlatú strednú cestu“ tak, aby nešlo ani o úplné tabu, ale zároveň aby ani veľmi voľný prístup k nahote nespôsoboval to, že dieťa nevie odhadnúť sociálne hranice nahoty a intimity.

Kedy nahota rodičov začína byť pre deti nepríjemná?

Odkedy na to reagujú citlivejšie? To, kedy začne byť nahota rodičov pre ich deti nepríjemná alebo neželaná, závisí od mnohých vecí. Vo veľkej miere je to ovplyvnené tým, ako s ňou narábajú sami rodičia. Vo všeobecnosti nový pohľad na nahotu začína v období dospievania, kedy sa začína ozývať i téma sexuality a zrenia.

Dá sa povedať, od akého veku by už rodičia nemali chodiť pred svojimi deťmi nahí? Na to, kedy by rodičia nemali chodiť pred svojimi deťmi nahí, neexistuje univerzálna odpoveď. Ak je nahota v rodine vnímaná voľnejšie, tak taký čas možno ani nenastane. Najdôležitejším vodítkom je vnímať to, ako odhalenie rodičov vnímajú deti, či im to nie je nepríjemné.

Vtedy ide skôr o to, aby sa jednotliví členovia rodiny rešpektovali a upravili mieru nahoty tak, aby to bolo v poriadku pre všetkých. Rodič sa môže otvorene spýtať svojho dieťaťa, či mu je nepríjemné vidieť rodiča nahého a ak áno, tak na to adekvátne reagovať.

Rešpektovanie súkromia detí

A kedy naopak začať viac rešpektovať súkromie svojich detí? Odkedy by sme im trebárs nemali vojsť do izby, keď sa prezliekajú alebo do kúpeľne, keď sa sprchujú? Alebo by sme to mali brať ako prirodzenú vec a nemali by sme k nemu zaujať nejaký iný postoj? Tu by som povedala, že je to opäť úplne na osobnom prežívaní dieťaťa. Nemá význam hovoriť o nejakom konkrétnom veku, lebo to môže byť u detí rozdiel dva, tri i viac rokov.

Rodič by mal citlivo vnímať tú chvíľu, kedy sa dieťa začne skôr zatvárať, možno skrývať viac svoju nahotu. Vtedy je veľmi fajn, nastaviť si hranice a pravidlá súkromia oboma smermi. Toto obdobie môžeme využiť na rozhovor o osobných hraniciach o intimite.

Vnímanie nahoty u detí rôzneho veku

Aký je rozdiel v tom, ako vnímajú nahotu svojich rodičov malé deti, školáci a škôlkari? U najmenších detí a škôlkárov je vnímanie nahoty najprv na hladine zvedavosti, záujmu o ľudské telo a rozdielov medzi mužmi a ženami. Nahota je pre nich ešte oddelená od sexuality. Ide o prirodzené objavovanie a je to zdravé.

Je to veľmi dobrý čas, kedy môžeme deti prirodzene začať učiť, odovzdávať im nielen informácie, ale aj zdravý postoj k ľudskému telu a jeho funkciám. S pribúdajúcim vekom sa do vnímania nahoty začínajú primiešavať nové pocity, väčšia zvedavosť ohľadom fungovania pohlavných orgánov, prichádza pocit hanbenia sa, potreba súkromia.

V dnešnej dobe deti dospievajú pohlavne skôr, menštruácia u dievčat sa posúva do nižšieho veku a s tým prichádzajú nové témy. Preto by si rodičia mali nastaviť časové hranice, kedy hovoriť o týchto témach podľa ich vlastného dieťaťa, nie podľa toho ako to kedysi bolo v ich detstve a mladosti.

Prebúdzanie sexuality

V akom období začínajú deti vnímať vlastnú sexualitu? Je ťažko vymedziť časovo, kedy sa u detí prebúdza silnejšie sexualita. Samozrejme to veľmi výrazne závisí od telesnej i duševnej zrelosti dieťaťa. Malé deti nahotu nemajú spojenú ešte priamo so sexualitou, ale neskôr, práve v období kedy sa začnú hanbiť a majú potrebu svojej intímnej zóny, prichádzajú prvé predstavy a túžby, ktoré už k sexualite patria. Je to však proces, neudeje sa to zo dňa na deň.

No je tiež dobré odsledovať, či sa dieťa začína zaujímať o túto oblasť. Je fajn to využiť na to, aby rodič dieťaťu dal jasne najavo, že ak má nejaké otázky, nejasnosti, môže sa opýtať. Ak rodič bude pristupovať príliš prudérne, môže sa stať, že dieťa bude hľadať odpovede na svoje otázky niekde inde.

Internet, kamaráti, časopisy nemusia byť vždy dobrým zdrojom, a preto je fajn, tieto témy otvárať a ponúkať. Keď rodič nevie ako na to môže si pomôcť vhodnou knižkou určenou pre deti a debatovať o nej. Prípadne teenagerovi dajte prečítať knihu, ktorú ste si predtým sám preštudovali aj vy a môžu sa k nej spolu vrátiť.

Chyby vo výchove a ich vplyv na sexuálny život

V čom robia rodičia počas dospievania svojich detí v súvislosti s nahotou chybu a mohlo by to neskôr negatívne ovplyvniť ich sexuálny život? Každý extrém môže často prinášať problémy. Ak je nahota v rodine tabu, tak je hrozba toho, že dieťa si nemusí prirodzene vytvoriť pozitívny vzťah k svojmu nahému telu, čo môže byť veľmi problematické pre vytvorenie zdravého sebaobrazu a budúcich partnerských vzťahov.

Mnoho rodičov si neuvedomuje, aký silný vplyv má na dieťa i to, ako rodič komentuje sám seba v zrkadle. Dieťa sa tak prirodzene učí byť niekedy priveľmi kritické, až neláskavé k svojmu vzhľadu. Ak má rodič zdravý a otvorený vzťah k nahote, je pravdepodobné, že dieťa bude otvorené sa od neho učiť, pýtať sa ho na veci súvisiace s nahotou a neskôr sexualitou. Dôležité je naučiť ho prijímať ľudské telo s jeho krásami aj nedokonalosťami.

Na opačnom póle môže stáť postoj, kde neexistuje žiadne tabu a hranice. Tu hrozí dieťaťu, že nebude vedieť odhadnúť hranice nahoty, intímnej zóny druhých ľudí. Preto je veľmi dôležité učiť svojich potomkov, že to ako ľudia vnímajú nahotu, je rozdielne a je dobré naučiť ich rešpektovať to. Naučiť ho to, že niekto sa hanbí viac, iný menej, že pre niekoho je normálne ísť na nudapláž, ale pre niekoho to je nepredstaviteľné.

Strach ako sprievodca vo výchove

O tom, že je dôležité rozprávať sa s deťmi aj o sexe a rozhodne túto tému netabuizovať prehovoril aj uznávaný detský psychiater. Je samozrejmé, že každý rodič sa bojí o svoje dieťa. Byť rodičom v čase plnom technologických vymožeností, súťaživosti a dravosti či stresu z možnej straty rodinných príjmov, nepomáha vnášať pokoj do výchovy. Niektorí rodičia si uvedomujú, že sú ovplyvňovaní strachom pri výchove, iní si to ani neuvedomujú. Ako to môžu zistiť?

Keď sa rodičia boja, obmedzujú deti v aktivitách. Prehnaná starostlivosť uskutočňovaná pod vplyvom strachu spôsobuje deťom nesamostatnosť. Prehnane starostliví rodičia môžu za rozmáhajúci sa fenomén tzv. bumerangových detí. Sú to väčšinou tridsiatnici, ktorí sa po určitej dobe sťahujú naspäť k rodičom. Dôvodov je viacej. Nie je to len zlá finančná situácia, ale aj neschopnosť sa vyrovnať s emocionálnymi ťažkosťami, ktoré sa spájajú so samostatným bývaním.

Nájsť si prácu, platiť si vlastné účty sa im zdá veľmi náročné. Keď deti vychovávame tak, aby si mysleli, že potrebujú ustavičnú ochranu pred strašidelným svetom vonku, nenaučia sa v živote vyrovnať so skutočnými problémami. Ak životy svojich detí ovládame natoľko, že sa pokúšame zariadiť, aby všetko dobre dopadlo, prichádzajú o proces učenia, ktorý niekedy musí aj bolieť. Tým, že rodičia nesú za všetko zodpovednosť aj pri dospelých deťoch, sami si robia život zložitejším a často sa trápia a sú unavení aj vtedy, kedy by už nemuseli. Výchova k skorej zodpovednosti vedie u obidvoch strán nielen k radostnejšiemu prežívaniu života, ale aj k lepším vzťahom. Každý chce byť sám sebou.

Strach z toho, čo povedia ostatní

Niektorí rodičia práve kvôli strachu svojim deťom prehnane organizujú čas. Čoraz viac rodičov sa snaží mať pod kontrolou každú minútu svojho dieťaťa. Je to spôsobené hlavne tým, že chcú svojim deťom dopriať čo najviac možností na vzdelávanie a premyslené využívanie voľného času, čo je úplne prirodzené, ale niekedy organizujú čas dieťaťa aj zo strachu, aby dieťa nemalo čas robiť nič zlé.

Namiesto toho, aby ich učili, čo majú v prípade problémov robiť, snažia sa ich od problémov uchrániť. Niektorí rodičia si tiež myslia, že keď dieťa má čo i len hodinu času pre seba, zákonite vymyslí niečo nevhodné. Nie je to však vždy pravda. Psychológovia tvrdia, že občasná nuda je dokonca pre vývoj detí dobrá. Podľa nich by mali deti mať k dispozícii aj neštruktúrovaný program, kedy sa musia spoľahnúť iba samy na seba.

Neustále zorganizovaný program môže brániť ich prirodzenému vývoju a viesť dospievajúce deti neskôr k hnevu a úzkostiam. Tento čas nudy by mal deťom slúžiť predovšetkým na premýšľanie, meditáciu a stíšenie. Ticho a čas na reflexiu sú pre dieťa rovnako dôležité ako zmysluplné aktivity. Nuda umožňuje deťom v tichu objavovať ich skutočné záujmy. Vďaka nude a tichu dokážu precítiť volanie svojho srdca. Práve nuda stvorila mnohých vedcov, maliarov či spisovateľov. Rodičia by teda nemali mať strach z toho, že ich deti sú počas dňa bez vopred naplánovanej aktivity.

Potreba ovládať deti často pramení aj zo strachu, čo na ich správanie povedia iní ľudia. Odborníci upozorňujú, že by sme na túto skutočnosť nemali sústavne myslieť a že život je dosť náročný aj bez tohto. Každý je jedinečná osobnosť a sústavné porovnávanie k ničomu nevedie.

Ako postupovať správne?

V športe aj na bojisku sa hovorí, že najlepšou obranou je útok. To isté platí aj pri výchove. Ak chcete, aby vaše deti boli zdravé a v bezpečí, nevynakladajte všetku energiu na odstraňovanie problémov. Aj keď sa vám môže zdať, že veľa vecí je nebezpečných, to neznamená, že je to naozaj tak. Ak by sa vás na tento problém opýtal priateľ, reagovali by ste menej emotívne. Čo by ste mu povedali?

Preštudujte si, čo o danej problematike hovoria fakty. Takmer všetko, čo svojmu dieťaťu dovolíte, v sebe zahŕňa riziko. Je však dôležité, aby ste tiež zvážili riziko, ak mu to nedovolíte. Môže to mať napríklad spoločenské následky, premeškanú príležitosť naučiť sa niečo nové. Naučte dieťa, ako dbať o vlastnú bezpečnosť. Naučte ho, ako sa správať na bicykli, pri vode, zásady zdravého stravovania.

Rodičia, ktorí dovolia, aby im strach diktoval, čo majú robiť, brzdia svoje deti, pretože nechcú, aby sa ocitli v nepríjemnej situácii. Mnohí rodičia ani nevedia správne odhadnúť, čoho sa obávajú ich deti. Robia nesprávne závery v tom, ako ich deti zareagujú v stresových situáciách. Predpokladajú, že sa ich deti pokúsia vyhnúť náročnejším úlohám a už vopred si myslia, že ich dieťa dopadne horšie, ako sa to potom v skutočnosti stane.

Napríklad rodič bojazlivému dieťaťu radšej objedná sám jedlo, pretože má strach, že sa jeho dieťa nebude vedieť prihovoriť čašníkovi. Prípadne ak má dieťa strach z eskalátora, rodina vždy chodí radšej po schodoch. Takéto kompromisy však vysielajú nesprávne posolstvo. Nahovárajú dieťaťu, že danú vec nedokáže urobiť len preto, lebo mu naháňa strach.

Čím viac kompromisov robíte, len aby sa dieťa nebálo, tým má menšiu možnosť, aby sa naučilo správať statočnejšie. V dôsledku toho svoj strach nedokáže prekonať. Môže začať nedôverovať svojim schopnostiam. Lepšie je, keď budete trvať na tom, že to zvládne. Strach je prirodzenou emóciou, vďaka ktorej sa vášmu dieťaťu nič nestane. Zdravý strach je v poriadku. Vďaka nemu sa človek nenechá nahovoriť na hlúposti. Vysvetlite dieťaťu, že mu strach pomáha rozhodovať sa správne a správne konať.

Napríklad, keď sa mu silnejšie rozbúcha srdce a začnú sa mu potiť dlane, je pripravené si poradiť s náročnejšou situáciou. Ak by ho naháňal pes, práve nával adrenalínu by mu pomohol ujsť. Môže sa však stať, že nastane falošný poplach, a to vtedy, keď sa dieťa dostane do stresu aj vtedy, keď mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Napríklad pri recitácii.

Technika ZADRŽAŤ- ZAMIETNUŤ- ZAMENIŤ

Najlepším spôsobom, ako deti zbaviť strachu, je odhaliť ho. Pomôžte dieťaťu identifikovať konkrétne obavy, nad ktorými chce zvíťaziť a popremýšľajte, ako by ste mu mohli pomôcť. Napríklad ak s vami spí v posteli, pretože sa bojí spať sám, vytvorte si spolu rebríček strachu. Potom určite jednotlivé kroky, ako tento cieľ dosiahnuť. Vďaka postupnému prekonávaniu prekážok, môže z dieťaťa strach úplne opadnúť.

Jednoduchá technika, ktorá pomáha usmerňovať strach. Rob Parsons vo svojej knihe Desať tipov pre rodinu píše, že existuje jeden trik, ktorý pomáha neovládateľne rastúci strach zastaviť. Je potrebné využiť techniku ZADRŽAŤ- ZAMIETNUŤ- ZAMENIŤ. Ide o to, že keď sa objavia prvé negatívne myšlienky, nedovolíte im, aby bežali ďalej, zamietnete ich a nakoniec zameníte za niečo iné a rozumnejšie.

Slučky opakujúcich sa negatívnych myšlienok sú veľmi silné preto, lebo sú postavené na hlboko zakorenených presvedčeniach. A my im veríme, akoby ich vytrvalosť svedčila o tom, že sú pravdivé. Aby sa človek dokázal negatívnych myšlienok a strachu zbaviť, musí sám seba presvedčiť, že sú falošné. Tiež je potrebné ich nahradiť myšlienkami pozitívnymi. V každom prípade je potrebné sa pred nimi chrániť.

tags: #dieta #sa #boji #nahoty