Každý rodič sa obáva o zdravie svojho dieťaťa, obzvlášť v prípade úrazu. Pády, nárazy či iné nehody sa v detskom veku stávajú pomerne často. Je dôležité vedieť, ako správne reagovať a kedy je nutné vyhľadať lekársku pomoc. Táto zásada by mala platiť u všetkých rodičov, ktorým záleží na zdraví dieťaťa.
„Je veľmi dôležité, aby rodič zachoval pokoj a rozvahu. Záleží aj od jeho skúseností s dieťaťom. Rodič najlepšie vidí a rozpozná, že s dieťaťom ‘niečo je’,” hovorí odborník.
Čo robiť, keď dieťa spadne z postele
Podarilo sa vášmu bábätku prekotúľať tak nešťastne, že spadlo z postele? Neviete, či ísť k lekárovi? Alebo sa vlastne ani nič nestalo a dieťatko si len poplače? Ako odhalíme, že sa niečo deje?
„Zažil som ľahké pády z postieľky s krvácaním do mozgu, ale aj také, po ktorých dieťatku nič nebolo. Preto je dôležité pozorovanie rodiča, či tam je stav spojený s poruchou vedomia aj tesne po úraze, aj v nasledujúcich hodinách. Ak sa dieťa javí rodičom v poriadku a rozhodnú sa ho pozorovať sami, odporúčam dopĺňať tekutiny a jedlo len v malých dávkach a nedráždivé. Ak sa dostaví nevoľnosť a vracanie, vieme, že to nie je zo stravy a je to už znamenie ísť do nemocnice. Sledujeme spôsob komunikácie, či nie je dieťa ospalé, ako chodí, pohybuje sa, hýbe končatinami. Odchýlky od normy odporúčam riešiť s lekárom. Často je to len o pocite a aj my lekári vieme, že matka má cit pre dieťa a nespochybňujeme ho, ak matka povie, že sa jej dieťa “nezdá”,“ prízvukuje odborník.
Zároveň však dodáva, že ak je po domácom pozorovaní dieťatko v poriadku, nie je potrebná návšteva nemocnice. Práve tá môže byť totiž pre dieťa zbytočne stresujúca. Opäť je preto potrebné prízvukovať, že rodič by mal zachovať pokoj, rozvahu a všímať si, ako dieťa po páde reaguje.
Detské úrazy sú častejšie, než v minulosti
Podľa lekára môžu úrazy vyzerať na prvý pohľad desivo, no nemusia byť až také závažné. Napríklad zakrvavená tvár z ranky v obočí sa po umytí ukáže skutočne ako malá, 2 mm dlhá, ranka, ktorá po domácom ošetrení prestane krvácať a nie je potrebné nikam chodiť. Niekedy však aj na prvý pohľad nevinný pád z bicykla v pomalej rýchlosti s narazením riadidlami do bruška môže znamenať život ohrozujúce vnútorné krvácanie. Vtedy podľa úrazového chirurga nemusí mať dieťa bolesti hneď, ani viditeľné zranenie. Až keď s odstupom času (pár minút) zbledne, prestane sa pohybovať, vtedy je najvyšší čas volať číslo 112.
„Dnes máme inú dobu ako pred 30-timi rokmi, aj úrazy sú iné. Deti sú horšie pohybovo vybavené. Úrazy sú častejšie vo vyšších rýchlostiach - nové elektrobicykle, hoverboardy, či všadeprítomné trampolíny a detské parky,“ odôvodňuje odborník častejšiu úrazovosť detí.
Aj keď môžu byť detské zranenia na dennom poriadku, každý rodič by mal vedieť zvážiť, kedy už je návšteva lekára potrebná. „V súčasnosti však vyšetrujeme aj zranenia, ktoré by nám zrejme naši starí rodičia ošetrili chladným obkladom. Rodič najlepšie pozná svoje dieťa. Vie posúdiť či je len vystrašené, alebo naozaj plače od bolesti. Apelujem preto na rodičov, aby zvážili zbytočné vyšetrenie "pre istotu". Samozrejme, každý má iný stupeň skúseností. Iste inak sa rozhodne otec úrazový chirurg u svojho syna po páde na skateboarde. Je jednoduché zistiť priamo na mieste mechanizmus pádu, alebo ako sa vyvíjali bolesti, prítomnosť a vývoj teploty či a aká je stolica a močenie, príjem jedla a tekutín. To pomôže aj v prípade návštevy pohotovosti lekárovi pre skoršiu diagnózu a menej zbytočných vyšetrení,“ radí rodičom úrazový chirurg.
Čo je najlepšou prevenciou pred detskými úrazmi?
Aktivita. Lekár upresňuje: „Prevencia v zmysle poskytnutia dieťaťu dostatok pohybového rozvoja a schopností na športových aktivitách počas celého roka je základ. Často je jednoduchšie, keď sa dieťa zabaví s tabletom, ak nemáme dosť síl sa mu venovať kvôli únave z práce, no dobehnúť to potom v lete na dovolenke nejde a dieťa nepripravené sa skôr zraní. Vymenovávať asi nemusím, kde všade sú nástrahy pre deti - skákanie do vody, trampolíny, pády z výšok, z bicykla a podobne.“
Ako má rodič postupovať pri zlomenine?
Snáď najčastejšie sa v úrazových ambulanciách ošetrujú práve zlomeniny. Čo by mal rodič robiť, keď sa jeho dieťaťu stane takéto nešťastie? V prvom rade nepanikáriť, nadmerne s dieťaťom nehýbať a sledovať, či je pri vedomí. Ak nie, okamžite zavolať číslo 112!
„Pri jednoduchších zraneniach končatín je potrebné ju stabilizovať v kĺbe nad a pod zlomeninou pre zabránenie ďalšieho poškodenia a zníženia bolestivosti. V žiadnom prípade nedávame dieťaťu nič jesť, ani piť. Oddiali to čas operácie, ak bude potrebná, pretože žalúdok nesmie byť plný pri uspávaní. Niektorí starostliví rodičia zvyknú dieťaťu dať v tejto chvíli kolu a sladkosti, to určite nie! S tým treba počkať až po RTG snímke a dostať povolenie od lekára, ak sa nemusí stav súrne operovať. V prípade, že je úraz ľahký, dieťa pohybuje končatinou bez výraznejšej bolesti, môžme vyčkať ako sa stav, opuch vyvinie aj do nasledujúceho rána.
Sledujeme zmenu farby a teploty končatiny oproti druhej strane, prítomnosť krvácania, modriny a opuchov. Ak sa stav zhoršuje, navštívime lekára. Je normálne, že aj bežné narazenie najviac bolí cca po 2-6 hodinách, kedy opadne počiatočný stres. Vtedy sú na mieste analgetiká a chladenie miesta (nie zamraziť!). Odporúča sa studený obklad každých 5 min. a 2 min. pauza - 3x vystriedať každé 2 hodiny. Vyvýšená poloha zabráni zhoršeniu opuchu, a tým aj bolesti,“ radí odborník.
Ako pomôcť dieťaťu so zlomeninou kosti #PrváPomoc #SilaLáskavosti
Letné úrazy - rezné rany a topenie detí
Keď sa dieťa napije vody, malo by ju vedieť vykašľať či vypľuť. V prípade nadýchnutia sa vody ide už o väčšie nebezpečenstvo pre vodu v pľúcach. Podľa lekára môže dôjsť k poškodeniu tkanív.
„Ak sa dieťa vody napije, v najhoršom prípade ju vyvracia. Ak sa ale vody nadýchne, má problémy s dýchaním, vykašliava vodu a sú známky poruchy vedomia, určite je potrebná odborná pomoc lekára, volajte 112,“ odporúča traumatológ.
V lete nie sú ničím výnimočným ani rezné rany napríklad od kameňov či skla na plážach či pri bazénoch. Ako ich správne ošetriť? Nezabúdajme na dezinfekciu poraneného miesta vodou, prípravkom na rany, v krajnom prípade alkoholom či Alpou.
„Drobné rezné rany, povedzme do 1 cm, pri ktorých nedošlo ku znečisteniu rany prípadne poškodeniu šliach, ciev či nervov uložených v mieste rany, rana nie je hlboká, nie je nevyhnutne potrebná návšteva lekára. Pri znečistených ranách je potrebná hlbšia kontrola či v rane nie sú kamienky, zem a cudzie telesá. Malé, nie hlboké rany, sa krásne zahoja aj s jednoduchým zalepením známym "motýlikom". Pri poškodení šliach, nervov a podobne je potrebná operácia aj pri relatívne malej rane -časté je to pri poraneniach nožmi a podobne,“ dodáva úrazový chirurg.
Čo je najlepšou prevenciou pred detskými úrazmi?
Nepodliehajte prehnanej panike - stres ani nervozita zatiaľ nikomu nepomohli. Skúste postupovať s chladnou hlavou, pretože akýkoľvek emocionálny prejav môže vyvolať reťazovú reakciu aj u dieťatka. Urýchlene skontrolujte dieťatko, zapamätajte si polohu, v akej ste ho našli a snažte sa utíšiť jeho plač. Ak je v bezvedomí, snažte sa o jeho prebratie. Skontrolujte, či dýcha a či má pulz, prípadne či nemá zapadnutý jazyk. Aké vonkajšie zranenie má dieťatko? Snažte sa mu ho/ich ošetriť čo najskôr, najmä, ak mu rana krváca. Je však dôležité vedieť rozlíšiť, či ide len o „rozbité“ kolienko, alebo vážnejší pád na hlavu a podobne. Takisto zistite, či náhodou nemá výron či zlomeninu, dané miesto aspoň provizórne zafixujte. Dieťatko dajte do stabilizovanej polohy a sledujte, či nenastávajú niektoré zo sprievodných reakcií, ako napríklad zvracanie, či dieťa nie je príliš malátne, zadumaný pohľad a podobne. V prípade, že sa vyskytne niektorý neprirodzený sprievodný jav, okamžite vyhľadajte rýchlu lekársku pomoc, prípadne kontaktujte číslo 112 za účelom vyhodnotenia situácie a možného zavolania rýchlej lekárskej pomoci pre prípad, že by išlo o otras mozgu alebo vnútorné zranenie či krvácanie.
Lekári Národného ústavu detských chorôb upozorňujú na výrazný nárast počtu detských pacientov po páde z výšky. U najmenších detí od narodenia do troch rokov je ich od začiatku tohto roku v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka až o 70 percent viac. Deti najčastejšie padajú z postelí, kočíkov, prebaľovacích pultov, kuchynských liniek, skríň, sedačiek, sušičiek bielizne. Najmenšie deti dokážu rodičov prekvapiť svojím pohybovým prejavom. „Je to spôsobené aj tým, že malé deti sú veľmi aktívne, všetko skúšajú a objavujú. Ďalším dôvodom je učebná fáza detí - učia sa stáť, chodiť bez opory, pričom ešte nemajú dostatočne vyvinuté motorické schopnosti a koordináciu pohybov," hovorí Daniela Šandorová, lekárka Kliniky detskej chirurgie.
Kedy zobrať dieťa k lekárovi?
Rodičia často nevedia, kedy po páde treba ísť s dieťaťom k lekárovi. Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď, ale v zásade platí, že ak má rodič obavy, je lepšie, ak zdravotný stav dieťaťa posúdi lekár. „Závisí to od viacerých faktorov, akými sú napríklad vek dieťaťa. Čím je dieťa menšie, tým je pád rizikovejší. Ďalej výška, z akej spadlo, na aký povrch dopadlo, ako sa dieťa po úraze správa. Všímať si treba hlavne zmeny správania, či je prítomné bezvedomie, vracanie, opuch na hlavičke, rana, prípadne iné príznaky. Čím je dieťa menšie, napríklad novorodenec, tým sú riziká väčšie a je lepšie, keď dieťa vidí lekár,“ hovorí doktorka Daniela Šandorová.
Podľa lekárov neplatí jednoznačne, že čím z menšej výšky dieťa spadne, tým menšie riziko úrazu hrozí. „Stretávame sa aj s vážnymi úrazmi po páde z malých výšok - vnútrolebečným krvácaním, zlomeninami lebky po páde z manželskej postele a podobne. Zisťovali sme, pri páde z akej výšky hrozia deťom závažnejšie poranenia, ale nie je tam korelácia a nedá sa orientovať len podľa výšky. Najčastejším poranením pri pádoch z výšky je otras mozgu, s ktorým dieťa musí byť hospitalizované a sledované. Časté sú zlomeniny lebky, predovšetkým u detí vo veku dvoch troch rokov. „Vážne úrazy, akými sú vnútrolebečné poranenia - krvácanie, pomliaždenie mozgu, väčší opuch mozgu si už vyžadujú intenzívny monitoring na jednotke intenzívnej starostlivosti Detskej kliniky intenzívnej medicíny, v niektorých prípadoch aj operačnú liečbu.
Pád dieťaťa na hlavu - čo robiť, a ktorým chybám sa vyhnúť
Nie len doma, ale aj vonku číha na deti pri každom kroku množstvo nástrah. Pri hre a šantení si často ani neuvedomujú, čo sa im môže stať. Stačí chvíľka nepozornosti a odrenina, či úraz sú na svete. Väčšina drobných pádov nespôsobí žiadne následky. Môže sa však stať, že pád je príčinou vážnejšieho úrazu a obzvlášť, ak je to úder do hlavy.
„Môže dôjsť k poškodeniu kože, teda k tržnej rane na hlave, a pokiaľ sú okraje rany vzdialené, tak treba ísť na šitie na chirurgiu bez ohľadu na vek dieťaťa. Najčastejšia diagnóza pri úraze hlavy a mozgu je otras mozgu. Otras mozgu má u detí jeden typický ukazovateľ, a to je spätná strata pamäti. Ak dieťa po páde povie, že hojdal som sa, nesedel som na nej, ale stál a šmykla sa mi noha a spadol som na zem, tak to je detail, ktorý si nevymyslí, a toto otras mozgu nie je. Ale keď povie, že hojdal som sa, a neviem ako som spadol, tak to by svedčilo o tom, že tam bol otras mozgu so spätnou stratou pamäti,“ začal opis lekár záchrannej služby, vysokoškolský pedagóg a autor príručky prvej pomoci Ako neprísť o dieťa Viliam Dobiáš.
Pri otrase mozgu sa môže objaviť aj niekoľko ďalších príznakov, ktoré sa môžu, ale nemusia vyskytovať s rôznou frekvenciou výskytu, a to sú bolesti hlavy, pocit na vracanie, vracanie, nespavosť, poruchy spánku, či poruchy sústredenia. Prejavy sa môžu objaviť v momente od pádu okamžite.
„Po úraze a páde z výšky napríklad postele, skrine, stoličky, stromu, trampolíny, ak tam nie je svedok a rodičia prídu neskôr, je potrebné komunikovať s deťmi, a treba sa ich opýtať, čo sa stalo, čo robili. Keď to dieťa vie popísať, čo viedlo k tomu úrazu, a čo robilo tesne pred tým, ako spadlo, tak nemá otras mozgu. Keď odpovedať nevie, teda stratilo pamäť, a nevie popísať, čo sa stalo a čo predchádzalo tomu úrazu, tak je tam otras mozgu. Treba sa to ale dieťaťa opýtať jemne, nie hnevlivo, lebo dieťa sa bude báť povedať, čo robilo, a to môže byť problém,“ radí zo skúseností odborník.
U detí, ktoré nevedia komunikovať, alebo by mohli klamať, lebo sa boja, že dostanú trest, treba pozorovať dieťa. „Keď sa dieťa hneď po úraze dvihne zo zeme s plačom, môže tam byť 5 sekúnd, kým sa nadýchne, ale nebolo v bezvedomí, malo by to byť v poriadku. Keby tam bol otras mozgu, tak dieťa bude plačlivé, bude umrnčané, nebude sa hrať, bude odmietať tekutiny, bude apaticky sedieť, bude ho napínať na vracanie a bude mať nezvyklé správanie. Je to veľmi spoľahlivé. Dieťa, ktoré nemá otras mozgu si budepýtať jesť, piť, bude sa hrať, komunikovať. Keď sa dieťa správa inak ako bežne, tak ho treba zobrať na vyšetrenie svojpomocne. V tomto prípade záchranka nemá čo robiť v prednemocničnej starostlivosti. Ak je dieťa v bezvedomí, tak áno, treba volať záchranku,“ pokračuje vo vysvetľovaní Dobiáš.
„U malých detí, ktoré ešte nevedia popísať, napr., že spadol som z bicykla alebo na schodoch, alebo zo skrine, tak tam nie je možné zistiť spätnú stratu pamäte, nevie popísať, čo bolo tesne pred tým, ako úraz vznikol, tak sa rodičia nemôžu spoľahlivo orientovať, či tam je otras mozgu alebo nie. Keď nie je otras mozgu, stačí dieťa pozorovať, ale keď je otras mozgu podľa príznakov uvedených vyššie, tak treba ísť na vyšetrenie k neurológovi, urobiť röntgen lebky, prípadne CT vyšetrenie,“ doplnil.
Rozhodujúca je aj výška, z ktorej dieťa spadlo
Pri úrazoch hlavy je mimoriadne rozhodujúca aj výška, z akej dieťa spadlo. Keď ide o pády na hlavu z malej výšky, teda, že drobec sa potkol a padol pri chôdzi, tam nehrozí veľké riziko, ale ak ide o väčšie výšky ako je dieťa samotné, v takom prípade by si mohlo doživotne poškodiť nielen chrbticu, ale aj miechu a ostať na vozíku.
„Poškodenie kostnej časti chrbtice sa zahojí za 4 až 6 týždňov, ale keby prišlo k poškodeniu miechy, tak to môže mať trvalé následky. V týchto prípadoch je potrebné volať záchranku, záchranári dajú dieťa na nosidlá, zafixujú telo až do vyšetrenia a vylúčenia poškodenia chrbtice. Keď je to pád z väčšej výšky, ako výška tela, tak podľa zásady záchranári vždy manipulujú s dieťaťom, akoby bola chrbtica zlomená,“ vysvetlil odborník, ktorý sa rôznym témam úrazov venuje aj vo svojej knihe Ako neprísť o dieťa.
Napríklad, pokiaľ dieťa stojí na stoličke a padne, už je to pád z výšky vyššej ako je výška tela, a tam je aj vyššia pravdepodobnosť poškodenia chrbtice. Sem patria aj preliezky, hojdačky, trampolína, posteľ či bicykel:„S takým dieťaťom nehýbať, nechať ho ležať, chytiť mu dvomi rukami hlavu a krk a držať ho v takej polohe, aby nehýbalo krkom a hlavou, lebo môže mať poškodené nie len krčnú chrbticu, ale aj hrudnú a driekovú chrbticu. A to aj v prípade, ak je pri vedomí, aj v bezvedomí. Keď sa dieťa samé dvihne, že rodičia tomu nezabránia, tak mu treba povedať, nech si ľahne, nech má čo najmenej pohybov hlavou,“ odporúča skúsený lekár.
Rovnako sú mimoriadne rizikové pády bábätiek, lezúňov či štvornožkujúcich detičiek, ktoré padajú z prebaľovacích pultov, gauča či postele. „Pokiaľ je to malé dieťa, ktoré môže robiť nechcené pohyby, tak treba dvomi rukami chytiť hlavu a krk a držať ho v takej polohe, ako keď človek sedí. Keby sa dieťa navyše hýbalo, tak sa zvyšuje aj riziko poškodenia miechy,“ doplnil.
Zobrať ho na ruky, alebo nedvíhať?
Keď dieťa spadne z preliezky, trampolíny, stola či stoličky, tak rodičia k nemu automaticky pribehnú a ako prvé ho dvihnú zo zeme, aby ho utíšili. Na toto si ale treba dať pozor, pretože drobcovi môžete aj ublížiť.
„Keď je to pád z výšky vyššej, ako je výška tela, alebo vo väčšej rýchlosti, ako je napr. pád z bicykla, tak je tam pravdepodobnosť poškodenia chrbtice. Chápem aj rodičov v tom, že keď dieťa plače, tak ho utíšia tým, že ho zoberú do náručia. Keď dieťa padne na zem, tak pri tej výške pôsobia nejaké sily na chrbticu a keď rodič zoberie dieťa nežne do náručia, tak nevyvinie takú silu, ako pri páde z výšky.
Keď to dieťa má mať poškodenú chrbticu, tak by ju malo už pri páde a rodičia s tým už nič nespravia. Často sa tiež stáva, že dieťa, ktoré keď spadne a nemá nič zlomené, tak sa automaticky postaví, začne plakať a uteká k mame. Neostane ležať na zemi. Rodičia by ale mali pristupovať opatrne, nehýbať s dieťaťom, snažiť sa, aby bola chrbtica v jednej rovine, s dieťaťom sa neotáčalo a volať záchranku,“ uviedol Dobiáš.
Zrážka s iným dieťaťom
Deti sa pri šantení a naháňaní často zrazia s kamarátmi hlavami, narazia do nábytku alebo do steny až tak, že spadnú na zadok, alebo na chrbát. Aj na tieto úrazy pozor, pretože aj v týchto prípadoch mohlo dôjsť k otrasu mozgu, alebo poraneniu chrbtice.
„Dieťa treba sledovať a mať na pamäti všetky spomenuté znaky,“ povedal záchranár.
Čo robiť, keď sme pád či zrážku nevideli?
Nemôžete byť všade. Deti často padnú v tej jednej chvíľke, keď ich rodičia nesledujú. Vtedy musia konať čo najrýchlejšie a zachovať duchaprítomnosť. Po pribehnutí musí rodič zistiť, či je dieťa pri vedomí, či dýcha, k akému možnému zraneniu došlo, či krváca, či ho niečo príliš bolí.
„Ak rodič pri páde nebol, ako prvé sa musí opýtať svedkov, že čo sa stalo a nechať si aj od dieťaťa popísať situáciu okolo pádu a zistiť, či sa tieto verzie zhodujú. Keď dieťa povie aj detaily pádu, alebo čo mu predchádzalo, toto otras mozgu nemá. Ale ak povie, že hojdal som sa a neviem ako som spadol, tak to by svedčilo o tom, že tam bol otras mozgu so spätnou stratou pamäti," poradil.
Ísť či neísť na vyšetrenie?
Mnoho rodičov krátko po páde zvažuje a rozhoduje sa, či je potrebné ísť na vyšetrenie, alebo si dieťa nechajú len doma a budú ho pozorovať.
„Keď sú rodičia na pochybách, či ísť, alebo neisť na vyšetrenie, tak áno, radšej ísť. Keď mám pochybnosti, tak k tomu pristupujem, ako by to bol ten horší prípad. Alebo stále môžete zavolať na linku 155, kde vám poradia,“ odporúča Dobiáš.
Kedy neváhať a ísť hneď do nemocnice
- Keď je tam násilný mechanizmus - pád, úder, skok, zle stúpenie, sotenie. Teda akékoľvek násilie, ktoré si spôsobím sám, že do niečoho vrazím, alebo padnem alebo ak to spôsobí niekto druhý.
- Bolesť v nejakej časti tela, ktorá vznikne v momente pôsobenia násilného mechanizmu.
- Keď v tej časti tela, ktorá bolí je obmedzená hybnosť. Keď padnem na schodoch, bolí ma v lakti a nemôžem rukou hýbať, tak by to malo byť vyšetrené. Keď je to v hornej časti tela, tak môžu príbuzní človeka odviesť, pokiaľ je to dolná časť tela a chrbát, tak treba volať záchranku.
