ADHD je skratkou Attention Deficit Hyperactivity Disorder, čo v preklade znamená hyperkinetická porucha pozornosti. V súčasnosti je najčastejšou poruchou psychického vývinu detí do 14 rokov. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) je zaradená do kategórie diagnóz F90-F98, čo sú poruchy správania a emočné poruchy vznikajúce zväčša v detstve a počas dospievania. ADHD sa prejavuje hyperaktivitou, impulzivitou a deficitom pozornosti. Práve tieto tri príznaky pomáhajú lekárom bližšie diagnostikovať ADHD a následne zvoliť čo najlepší terapeutický postup.
Prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmych rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti. Veľkou pomocou pri diagnostike dokáže byť učiteľ základnej školy, ktorý má najlepšiu možnosť nestranne pozorovať správanie dieťaťa. Prevalencia ADHD na Slovensku každým rokom stúpa. Z celkového počtu detí s akýmikoľvek poruchami správania a emotivity je práve výskyt ADHD najčastejší. V roku 2018 to bolo viac ako 78% pacientov z tejto skupiny, pričom viac ako polovica bola chlapcov.
Zatiaľ čo v mladšom predškolskom veku prevláda u detí s ADHD hyperaktivita, v staršom veku nastupuje nepozornosť. Mladšie deti s poruchou ADHD sú stále v pohybe, neobsedia na jednom mieste, dokážu všade vyliezť a často sú hlučné. V škole dieťa s poruchou pozornosti vstáva z lavice, nepýta si slovo, ale vykrikuje a neplní všetky zadania. Pri domácich úlohách nedokáže sústredene sedieť a obvykle ich ani nedokončí. Prospech sa zvyčajne zhoršuje, a pokiaľ mu nie je poskytnutý individuálny prístup, nedokáže udržať krok s ostatnými žiakmi v triede. Dieťa tak môže stratiť akúkoľvek motiváciu niečo dosiahnuť a byť úspešný v neskoršom dospelom veku.
Jednu a hlavnú príčinu ADHD by sme hľadali márne. Ide totiž o multifaktoriálnu poruchu, ktorá zahŕňa ako genetickú predispozíciu a neurologické a biologické príčiny, tak aj psychosociálne nastavenie dieťaťa. Aj keď je dokázaný dedičný vplyv, treba brať do úvahy aj negenetické vplyvy, ako je napríklad nízka pôrodná váha, komplikovaný pôrod, konzumácia alkoholu, drog a fajčenie v tehotenstve.
Správna a včasná diagnostika ADHD je výlučne v rukách lekárov. Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami. Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov. Tým sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ.
Aj keď je ADHD poruchou správania, sledujú sa aj fyzické znaky. Pozorovanie správania je neodmysliteľnou súčasťou diagnostiky ADHD. Komorbidita označuje prítomnosť jedného alebo viacerých ochorení súbežne s existenciou primárneho ochorenia. Odhalenie poruchy pozornosti a hyperaktivity je často odďaľované, pretože spoločnosť tieto deti „škatuľkuje“ ako neposlušné a nevychované. Mnohí rodičia nechcú prijať fakt, že ich dieťa trpí poruchou, čím je práca s dieťaťom náročnejšia. Deti, ktoré trpia ADHD, majú obvykle v mladšom veku problémy s hrubou alebo jemnou motorikou, čo môže byť dôležitým signálom pre odhalenie poruchy.
Dôležitá je správna liečba. Mala by byť komplexná. Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.
Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.
Výchovné metódy zahŕňajú tréning každodenných činností doma a v škole. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné. Ďalšie podporné terapie môžu zahŕňať:
- Arteterapia - práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
- Muzikoterapia - počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
- Rečová terapia - logopédia.
- Hra divadla - umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
- Kontrolovaný pohyb - skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.
Na kognitívno-behaviorálnu terapiu v liečbe ADHD sú rozporuplné názory. Niektorí odporcovia tvrdia, že pre dieťa s ADHD je takmer nemožné, aby reálne zhodnotilo svoje správanie a vyhodnotilo model iného správania. Želaný výsledok je preto „behom na dlhú trať“ a v konečnom dôsledku sa nemusí dostaviť pozitívny výsledok.
V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD. Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny. Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu. Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu.
Aj napriek tomu, že ADHD spoznávame stále lepšie a lepšie, neustále narážame ako spoločnosť na limity. V súčasnosti žiaľ naša spoločnosť nie je pripravená (personálne ani materiálne) týmto deťom dostatočne pomôcť. Školenie pedagogických pracovníkov a edukácia rodičov by poruchu ADHD preniesla do pozície ochorenia, s ktorým sa dá bojovať. Podľa viacerých zdrojov by deti s ADHD nemali byť vyčleňované zo spoločnosti, ako je to v mnohých prípadoch, ale mal by sa klásť väčší dôraz na ich integráciu a prácu s nimi. Intervencia detí sa nedá bez vzájomnej úzkej spolupráce rodiča, lekára a učiteľa. Učiteľ by sa určite nemal spoliehať na prácu lekára, prípadne užívanie liekov, pretože len každodenná práca s dieťaťom môže priniesť požadovaný efekt.
Úprava režimu (spánok vs. aktivity) je tiež dôležitá. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD. Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny. Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu. Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu.
Prejavy hyperaktivity výrazne zhoršujú rôzne, najmä potravinové alergie. Dieťa preto podrobte podrobnému vyšetreniu u alergológa. Pri poruche pozornosti sa taktiež treba vyhýbať sladkostiam. Po konzumácii cukru totiž každé dieťa prechodne prejavuje zvýšenú aktivitu, a hyperaktívne deti na cukor reagujú ešte intenzívnejšie.
Pri rozprávaní s dieťaťom je dôležité dávať mu krátke a pozitívne formulované inštrukcie (napríklad namiesto „Nebehaj zase ako pojašený“ povedzte „Pekne kráčajme spolu“). Dieťa vás bude lepšie vnímať, ak sa ho dotknete, napríklad ho jemne chytíte za obe ruky.
Pokiaľ máte dieťa s prejavmi hyperaktivity, psychológa navštívte ešte v predškolskom veku. Nástup do školy bude totiž pravdepodobne ťažší oriešok, ktorý sa vám s pomocou odborníka podarí ľahšie rozlúsknuť. Navyše budete mať istotu, čo spôsobuje zvláštnosti v správaní vášho dieťaťa. A hoci sa ADHD nedá len tak „vyliečiť“, je možné ju korigovať. Časť detí z poruchy dokonca vyrastie. Mozog dozreje a začne fungovať štandardne.
Presné príčiny porúch pozornosti nie sú celkom známe. Je veľmi dôležité, aby rodičia boli dobrým vzorom pre svoje deti. Nezakazovali im veci, ktoré sami robia. Hoci existujú testy, pomocou ktorých je možné predbežne zistiť, či dieťa trpí ADHD, pre presnú diagnózu je nevyhnutné vyšetrenie detského alebo dorastového psychiatra. Ten stanovuje predbežnú diagnózu zhodnotením správania dieťaťa v kombinácii s dôkladným fyzickým vyšetrením a posúdením informácií získaných od rodičov a učiteľov.
Dôležité je dodržiavať denný režim a časový rozvrh. Zadané úlohy je lepšie rozložiť na menšie kroky a po každom kroku dieťaťu poskytnúť spätnú informáciu o výsledku.
ADHD u detí: Tipy pre učiteľov: Zastavte v zárodku
Pomocou vôní môžeme dieťa upokojiť, podporiť jeho koncentráciu a pamäť. Vhodné sú medovka, rumanček a levanduľa, ktoré pomôžu upokojiť nadbytok myšlienok. Navodzujú pohodovú atmosféru plnú pokoja a dôvery. Pomáhajú aj pri problémoch so zaspávaním. Šalvia, jazmín či ruža dodávajú odvahu a stratené sebavedomie.
Všetky pochody v tele a teda aj pozornosť do značnej miery ovplyvňuje aj to, čo jeme. Do stravy by sme mali deťom zaradiť nenasýtené mastné kyseliny. Ich bohatým zdrojom je napríklad rybí olej, konopné a ľanové semienka, niektoré výživové doplnky. Nedostatok jódu môže viesť, okrem problémov so štítnou žľazou, aj k vzniku psychických porúch. Doplniť deťom vitamíny a minerály môžeme predovšetkým pestrou stravou.
Niektoré potraviny môžu prejavy ADHD zhoršovať. Po niekoľkých týždňoch ich postupne skúste zasa nasadiť.
tags: #dieta #takmer #megastasteny