Správne stravovanie je základným kameňom zdravého vývoja v akomkoľvek veku, no v mladosti má obzvlášť kľúčový význam. Deti v tomto období intenzívne rastú, preto potrebujú dostatok mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré obsahujú vápnik, kvalitné bielkoviny a tuky. Stravovanie v materskej škole, ktorej jedálny lístok rodičia často neovplyvnia, je len jednou časťou celkového príjmu potravy. Medzi 7. až 10. (prípadne 12. rokom) rastú deti pomalšie. Pokiaľ sa deti stravujú v školskej jedálni alebo v bufete, je na rodičoch, ako ovplyvnia ich ďalšie stravovanie doma a počas školských prestávok. V prvom rade môžete ovplyvniť raňajky, desiatu a stravu v popoludňajších hodinách. Deti by mali jesť asi 5-krát denne, nezabúdajte na raňajky a desiate. Okolo 12. roku sa deti nachádzajú v období tzv. rastového skoku, preto môžu mať odrazu potrebu jesť viac ako zvyčajne. Jedálny lístok sa už nemusí výrazne líšiť od jedálneho lístka dospelých.
Dospievanie je obdobím mnohých fyziologických zmien. Ruka v ruke s tým prichádza aj zmena telesných proporcií, väčší záujem o svoj vzhľad a nespokojnosť s vlastným telom. Diéty v dospievaní však môžu napáchať viac škody ako úžitku. Na jednej strane sa čoraz viac detí a dospievajúcich stretáva s nadváhou a obezitou, na druhej strane pribúda veľa dievčat aj chlapcov s podváhou a poruchami príjmu potravy. Pokiaľ má vaše dieťa problémy s váhou, nezúfajte. Zamerajte sa ale na pár dôležitých zásad a vyhnite sa najväčším chybám, ktoré v takomto prípade robí veľa rodičov.
Vplyv rodiny a okolia na stravovacie návyky
Stravovací režim sa vytvára v rodine už od detského veku. Deti sa učia hlavne napodobňovaním, a preto by sme im mali ísť ako rodičia dobrým príkladom. Zatiaľ čo malé deti si osvojujú nové veci a pravidlá skôr cieleným napodobňovaním rodičov, u dospievajúcich ide často o podvedomé napodobňovanie. Pokiaľ v rodine prevláda nezdravý životný štýl, konzumujú sa polotovary a pravidelne sa navštevujú fast foody, osvoja si deti taký spôsob stravovania a budú takto jesť pravdepodobne aj v dospelosti. To isté platí aj pri opačnom extréme, keď rodičia neustále dodržiavajú nejakú diétu a točia sa v bludnom kruhu nezdravého chudnutia. Nie je nič neobvyklé, že napríklad matka s dcérou dodržiavajú rovnakú redukčnú diétu, hoci ide o úplne nevhodný prístup. Dospievajúci človek a dospelý človek majú odlišné energetické nároky a takto nastavená diéta môže mať pre dospievajúci organizmus mnoho negatívnych dopadov.
Výživa v puberte býva z väčšej časti formovaná tiež okolím a rovesníkmi, čo sa nedá úplne ovplyvniť. Napriek tomu dôležitý základ a vzor pramení vždy v rodine. Doma by preto mali prevažovať kvalitné a zdravé potraviny, z ktorých možno pripraviť chutné jedlá aj pre pubertiaka.
Psychické aspekty a nástrahy dospievania
Príčinou nevhodného stravovacieho správania môže byť v neposlednom rade aj narušená psychika. Tu je kľúčové odhaliť, či si dospievajúci nenahrádza jedlom niečo, čo mu v živote chýba alebo či nezdravým jedením nerieši stres, nedostatok pozornosti či vnútorné napätie. Môže ísť totiž o psychosomatický problém. V takomto prípade je dôležité pracovať s hlavnou príčinou problému.
V priebehu dospievania dochádza k mnohým fyziologickým zmenám. Puberta je hlavne obdobím výrazného rastu, ktorý súvisí s vyššou energetickou spotrebou. Aby bolo telo dospievajúceho človeka fit, potrebuje vyváženú a pestrú stravu s dostatočným príjmom energie. Stále viac dospievajúcich dievčat (ale aj chlapcov) nie je spokojných so svojou postavou a uchyľuje sa k rôznym drastickým metódam na zníženie váhy, vrátane hladovania a módnych redukčných diét. Dôvodom nespokojnosti s vlastným telom je skutočnosť, že po zahájení tvorby pohlavných hormónov dochádza k distribúcii telesného tuku a zmene telesných proporcií. Hoci sa vďaka týmto zmenám človek postupne stáva mladým dospelým, u niekoho tieto zmeny môžu vyvolať negatívne pocity. Nespokojnosť s vlastnou postavou potom môže viesť k pokusom o dodržiavanie radikálnych diét, ktoré ohrozujú zdravie vyvíjajúceho sa organizmu.
V období dospievania je bežná zvýšená sebakritika, tendencia porovnávať sa s ostatnými a precitlivenosť na poznámky na svoj vzhľad. Negatívny vzťah k svojmu telu ešte umocňuje vplyv médií a sociálnych sietí, ktoré ľuďom predkladajú nebezpečný a nereálny ideál krásy formou superštíhlych modelov a modeliek. Vzhľadom k množstvu času stráveného na sociálnych sieťach potom niet divu, že je dospievajúci presvedčený o svojej nadváhe a nedokonalosti. Práve odtiaľ však pramení najväčšie riziko, pretože tieto skreslené predstavy o vlastnom tele môžu viesť k rozvoju mentálnej anorexie a ďalších porúch príjmu potravy. Anorexia v puberte je veľmi vážny a život ohrozujúci problém. Drastické diéty v dospievaní majú mnoho negatívnych dopadov na zdravie. Dodržiavanie diét nedodáva dospievajúcemu telu potrebné vitamíny, minerálne látky a živiny, ktoré sú zásadné pre fungovanie organizmu. Medzi diétou a poruchou príjmu potravy býva tenká hranica.
Problém nadváhy a obezity u detí a dospievajúcich
Na druhej strane pribúda detí a dospievajúcich, ktorí sa stretávajú s nadváhou alebo dokonca obezitou. Vysoká telesná hmotnosť v tomto veku pritom predstavuje výrazné riziko cukrovky 2. typu, vysokého krvného tlaku, problémov s kĺbmi, srdcovo-cievnych ochorení aj niektorých typov rakoviny. Tieto riziká naozaj nie je dobré podceňovať. Jedálniček detí a dospievajúcich s nadváhou býva väčšinou bohatý na jednoduché cukry (sladkosti, sladené nápoje, sladké pečivo), priemyselne spracované výrobky (sladené cereálie, biele pečivo, sladené mliečne výrobky, zmrzlina, chipsy, pizza, čokoládové tyčinky), jedlá z fastfoodu a tučné údeniny. Nadmerná spotreba takýchto potravín, samozrejme, prispieva k priberaniu na váhe. Je preto viac než na mieste zamyslieť sa nad úpravou životného štýlu.
Chudnutie v dospievaní a puberte
Najlepším spôsobom chudnutia v období dospievania je zvýšenie pohybovej aktivity. Na type pohybu v podstate až tak nezáleží - dôležitá je hlavne pravidelnosť. Ruka v ruke s pohybom by mala ísť aj úprava jedálnička s cieľom osvojiť si zdravé stravovacie návyky. Dôležité je nezachádzať do žiadnych extrémov, ale nastaviť vyvážený jedálniček zložený z kvalitných potravín. Z jedálnička by mali zmiznúť hlavne sladené nápoje, polotovary, vyprážané jedlá, sladkosti, instantné potraviny, mrazená pizza, chipsy a ďalšie priemyselne spracované potraviny.
V prevencii civilizačných ochorení patrí nesmierne významná úloha všetkým formám spoločenského stravovania, ale najmä predškolskému a školskému. Malé deti a školáci sú totiž prípadnými nedostatkami vo výžive najľahšie zraniteľné. V strave dnešných detí často prevládajú spracované potraviny a jedlá s minimálnou biologickou hodnotou. Nedostatok ovocia a zeleniny je jednou z najčastejších a najvýraznejších chýb, ktoré často vidíme v kontexte detskej stravy. Svedčí o tom aj výrazne stúpajúci počet detí v školskom veku s obezitou a nadváhou. Riešenie: Ku každému z 5 denných jedál pridajte zdroj ovocia a zeleniny. Pozor, kečup, hranolčeky a kompót sa nerátajú. Ďalšou výraznou chybou v strave dnešných detí je nedostatočný príjem mlieka a mliečnych výrobkov. Tento trend výrazne narastal najmä v kontexte vegánskej a vegetariánskej stravy. Avšak práve táto skupina potravín predstavuje dôležitý zdroj bielkovín a vápnika, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý vývoj kostí a zubov detí v mladom veku. Detská strava by mala denne obsahovať aspoň 3 porcie jedál bohatých na vápnik, napr. 150 ml mlieka či malý téglik jogurtu. Riešenie: Ak vaše dieťa obľubuje „termixy”, skúste mu doma vyrobiť vhodnú domácu alternatívu, ktorá nebude priemyselne spracovaná a plná cukru či iných sladidiel. Nadmerná spotreba sladkostí vo výžive detí predstavuje zvýšené riziko rozvoja metabolického syndrómu, obezity a cukrovky v neskoršom veku. V dnešnej dobe potravinársky priemysel vyrába veľké množstvo hyperpalatabilných jedál - to znamená jedál s vylepšenými senzorickými vlastnosťami, ktoré najčastejšie vznikajú spojením jednoduchých cukrov s tukom a soľou. Riešenie: Zakazovanie sladkostí určite nie je to správne riešenie, pretože práve zákazy môžu viesť k tendencii prejedania sa danou potravinou v neskoršom veku. Niektoré deti celý deň niečo pojedajú, najčastejšie sú to však menej nutričné jedlá ako napríklad keksíky, sladkosti či iné pochutiny. Okrem toho ich často zapíjajú práve sladkými nápojmi a džúsmi. Riešenie: Nie je potrebné úplne vynechávať jedlá mimo hlavných chodov, ale je vhodné si zvoliť pravidelné časové intervaly, aby sme obmedzili bezhlavé jedenie kade-čoho. Olovrant a desiata je vhodnou príležitosťou, keď môžeme do detského jedálnička priniesť nové chute a dať tak priestor experimentovaniu. Ďalším častým problémom je, že detská strava na dennej báze obsahuje šumivé a sladené nápoje, dokonca u niektorých detí už nájdeme aj nápoje s obsahom kofeínu. Riešenie: Vhodnou cestou, ako zabezpečiť pitný režim u detí, je ponúknuť im nápoj ku každému jedlu a jeden alebo dva nápoje medzitým. Nedodržiavanie hygienických návykov, zlé stolovanie či časté vynechávanie raňajok sú takisto súčasťou najčastejších chýb, ktorých sa môžeme ako rodičia nechtiac dopúšťať. Riešenie: Choďte deťom vzorom a neodchádzajte z domu bez raňajok.
NÁPADY NA ZDRAVÉ SNACKY
Tehotenstvo v mladom veku: Výhody a nevýhody
Tehotenstvo v mladom veku má okrem zdravotných výhod aj ďalšie - mladé mamičky majú zvyčajne mladých rodičov, ktorí sa o bábätko dokážu postarať a pomôcť vždy, keď treba. Na rozdiel od tých, ktoré rodili po 30-tke, či v 35-ke a majú starších rodičov, je to veľké plus. Napríklad Laura sa veľmi teší z toho, že jej rodičia pomohli s bábätkom. Nemusela byť celé noci hore, jednoduchšie bolo odstavenie od dojčenia, výchova, varenie a starostlivosť vôbec. Keby nebývali v rodičovskom dome, všetko by bolo inak. Teraz sa môže plne sústrediť na seba. Beriem to tak, že nebude medzi nami veľký generačný skok. Mňa mali naši dosť neskoro a je to vidno, mamina nemá ani tušaka o hudbe, čo počúvam, o filmoch, čo fičia atď. Proste ja to beriem tak, že budeme s krpcom kamoši a budeme si rozumieť.
Na druhej strane, nie každá to má také jednoduché, keď porodí skoro. Napríklad Rosie Mortimerová sa vydala pred štyrmi rokmi, kedy tiež porodila syna. Mala 25 rokov a materstvo ju odrezalo od kamarátok. Keď sa s nimi po čase začala opäť stretávať, cítila sa ošumelá, neupravená a vystresovaná, pričom kamošky vždy vyzerali svieže, skvele upravené, veselé a bez problémov. Aj Rosie sa cnelo po oslavách, víkendoch na chate, žúrkach, veselom spôsobe života. Musela však uprednostniť výchovu svojich detí a starostlivosť o ne. Byť v 29-tich rokoch mamičkou dvoch detí, je niekedy skľučujúce. Rosie nemala spoločné témy s kamarátkami, nedokázala diskutovať o nekonečných zábavkách a milostných skúsenostiach. „Pred pár mesiacmi som konečne po rokoch išla na koncert. Sotva som sa posadila a môj telefón už začal zvoniť. Samozrejme, bola to opatrovateľka, ktorá ma informovala o tom, že môj syn je chorý, a tak som musela, či som chcela alebo nie, nechať koncert koncertom a utekať domov,“ spomína na negatívne zážitky Rosie.
Byť mamičkou krátko po 20-ke má však aj svoje výhody. Rosie ich sama priznáva a teší sa z nich. Keďže si založila rodinu skôr, ako začala budovať kariéru, nemusela podstúpiť doťahovanie v práci kvôli tehotenstvu, ani prípadný stres z toho, že sa po tehotenstve nebude môcť vrátiť do zamestnania, ako to aj u nás neraz býva. Teraz, keď sa blížia jej 30. narodeniny, sa cíti konečne šťastnou. I keď sa jej kamarátky tešia z voľného života a slobody, jedna z nich už dostáva chuť usadiť sa a zmeniť svoj životný štýl. Na Rosie dokonca teraz pozerá s otvorenou závisťou.
Priemerný vek, v ktorom porodíme svoje prvé dieťa každým rokom rastie. Teraz je to približne 30 rokov. Nie je zriedkavé, že rodia aj 40-tničky, naopak, stáva sa to pomaly nepísaným pravidlom. V tom čase majú už vybudované zázemie i časť kariéry za sebou. Prečo sa teda Rosie tak ponáhľala? Prvé tehotenstvo neplánovali, ale stalo sa tak, už po zásnubách a obe deti chceli. Rosie tvrdí, že mať deti v skoršom veku je prirodzenejšie a zdravšie - je to v súlade s prírodou. Telo sa rýchlejšie zotaví z bezsenných nocí a lepšie zvláda aj starostlivosť o deti.
Špecifické riziká tehotenstva v mladom veku
Tehotenstvo v mladom veku, najmä u 14-ročných dievčat, je komplexná a citlivá situácia, ktorá si vyžaduje starostlivé zváženie a podporu. Tehotenstvo v mladistvom veku je celosvetový problém, ktorý má závažné dôsledky pre jednotlivcov, rodiny a spoločnosť. Na Slovensku sa ročne narodí približne 3 500 detí matkám do 19 rokov. Aj keď toto číslo predstavuje menej ako 10 % všetkých pôrodov, stále ide o významný problém, ktorý si vyžaduje pozornosť.
Tehotenstvo v mladom veku prináša zvýšené zdravotné riziká pre matku aj dieťa. Mladé dievčatá sú náchylnejšie na komplikácie, ako sú: anémia (nedostatok železa v krvi), preeklampsia (vysoký krvný tlak v tehotenstve), predčasný pôrod a tehotenská cukrovka. Riziká pre dieťa zahŕňajú nízku pôrodnú hmotnosť, predčasný pôrod a vrodené chyby. Je dôležité, aby tehotné dievča dostalo kvalitnú lekársku starostlivosť, vrátane pravidelných prenatálnych prehliadok, správnej výživy a psychologickej podpory.
Tehotenstvo v 14 rokoch je emocionálne a sociálne náročné. Mladé dievča sa musí vyrovnať s fyzickými zmenami, hormonálnymi výkyvmi a stresom spojeným s tehotenstvom, a zároveň čelí spoločenským predsudkom a obmedzeným možnostiam. Podpora rodiny, psychologické poradenstvo a sociálne služby sú kľúčové pre zvládnutie tejto situácie. Právne aspekty týkajúce sa interrupcie v mladom veku vyžadujú súhlas zákonného zástupcu. Etické otázky zahŕňajú právo dievčaťa na autonómiu, právo nenarodeného dieťaťa na život a povinnosť spoločnosti chrániť zraniteľné osoby.
Prevencia a riešenia
Prevencia tehotenstva v mladom veku je kľúčová pre ochranu zdravia a pohody mladých ľudí. V prípade problémov s váhou u detí a dospievajúcich je dôležité zamerať sa na zdravé stravovacie návyky a zvýšenie pohybovej aktivity. V prípade podozrenia na poruchy príjmu potravy je nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc.
Programy ako napríklad "Chudnutie pre teenagerov" od 14 do 18 rokov zohľadňujú osobitné požiadavky na výživu a pohyb v mladom veku a prebiehajú pod vedením špecialistiek. Základom zdravého chudnutia je vyvážený redukčný jedálniček, ktorý sa zostavuje na mieru, zohľadňuje chute, možnosti prípravy a potrebu energie a živín. Dôležitou súčasťou sú aj termoterapia a individuálne cvičenie pod odborným dohľadom.
Je mimoriadne dôležité, aby rodičia dbali o pravidelný prísun potrebných živín aj u detí, ktoré už chodia do školy a začína nimi pomaly točiť puberta. V prípade, že máte podozrenie, že vaše dieťa sa nestravuje dobre, skontaktujte sa s pedagógmi zo školy a skonzultujte jeho správanie pri jedle. Neraz pomôže v rannom veku návšteva psychológa a naopak, ak sa stav včas nerieši, môže viesť až ku skutočne nebezpečným ochoreniam a komplikáciám. U pubertálneho dieťaťa môže totiž odmietanie stravy znamenať čokoľvek - napríklad vzburu proti nadvláde rodičov alebo učiteľov.
Rodinné zázemie vytvára všetky predpoklady na prevenciu proti obezite v detskom veku. Dieťa napodobňuje dospelých. Stravovanie má byť racionálne, bez zbytočných extrémov. Jesť pravidelne a primerane k hmotnosti a k veku dieťaťa. Pravidelná pohybová aktivita, aktívne trávenie voľného času, to je cesta k zdraviu a k primeranej hmotnosti. Dieťa nemá mať pocit, že musí schudnúť za každú cenu. Vyzvať mladého človeka na trpezlivosť, zdvihnúť mu sebadôveru a spoločne hľadať a odhaľovať, kde pochybil.
Príklad jedálnička pre dieťa:
- Raňajky: Vločky opražíme nasucho, zmiešame s jogurtom a s jablkom.
- Obed: Malá porcia chudého mäsa (80 g v surovom stave) - so šťavou. Omáčky len občas, ale radšej zeleninovú, paradajkovú, dusený špenát alebo strukovinovú. Príloha: (podľa veku) 2 - 3 lyžice zemiakov, dusenej ryže naturálnej alebo cestovín.
- Večera: Porcia jedla ako pri obede. Posledné jedlo okolo 18. - 19.
Ak vaše dieťa nemá rado zeleninu, jedzte ju vy, aby si zvyklo, že k hlavnému jedlu patrí. Dobré návyky získané v mladosti sú dobrým základom udržania zdravej váhy, štíhlosti a zdravého životného po celý život.