Niekedy deti chcú počuť len to, čo ich zaujíma. Akonáhle začnete hovoriť o niečom, čo ich nebaví alebo ich to nezaujíma, prestanú vás vnímať. Deti občas predstierajú, že vás nepočujú. Rodič potom musí opakovať niečo svojmu dieťaťu dvakrát alebo trikrát. A to rodičov veľmi neteší. Nie vždy ide o reálne poruchy sluchu. Selektívna hluchota znamená, že dieťa počuje len to, čo je preňho dôležité. Nemá to nič spoločné s poruchami sluchu. Súvisí to s tým, akým spôsobom mozog uprednostňuje zvuky. Selektívna hluchota je často mocenská hra, ktorú treba hneď od začiatku neutralizovať, aby sa dieťa nestalo vzdorovitým manipulátorom. Dieťa totiž v tejto „hre“ nepriamo vníma, že hrá vo vzťahu rodič - potomok „prvé husle“. Mnohé deti práve selektívnu hluchotu vedia veľmi dobre využívať na presadenie svojich záujmov a svojho ja.
Čo robiť v takýchto situáciách a ako pôsobiť na dieťa? Pozerajte sa dieťaťu do očí. Namiesto pokrikovania cez celý byt pristúpte k dieťaťu bližšie a zreteľne mu povedzte, čo od neho žiadate. Dbajte na to, aby ste pri rozhovore hľadeli dieťaťu do očí. Včas určte hranice. Niektorí rodičia reagujú tak, že keď sa dieťa snaží vyskúšať selektívnu hluchotu, tak ho hneď upozornia, že ak ešte raz budú musieť niečo povedať trikrát, čakajú ho napríklad dva dni bez počítača alebo bude potrestané iným zákazom. Povedzte dieťaťu, aby zopakovalo váš pokyn. Deti rady skúšajú a posúvajú hranice, a tak testujú vlastnú nezávislosť. Chcú takýmto spôsobom upútať pozornosť rodičov. Niektoré sa tešia z toho, že rodičia kričia, hnevajú sa alebo sledujú ich bezradnosť. Vtedy sa cítia ako víťazi. Urobte niečo nezvyčajné. Aj tým, že urobíte niečo nezvyčajné, upriamite jeho pozornosť na seba a na to, čo hovoríte. Niekedy dieťa vytrhne zo selektívnej hluchoty poklepanie na rameno, inokedy sa môžete postaviť priamo pred neho a určite si vás všimne. V súčasnosti však najlepšie pomáha, keď mu zoberiete myš, mobil alebo na chvíľu vypnete televízor. Môžete však urobiť aj niečo naozaj netradičné. Začnite tancovať, spievať, smiať sa... Dieťa aj toto dokáže vytrhnúť z jeho sveta a aspoň chvíľu sústredí pozornosť na vás a vy potom môžete povedať svoju požiadavku. Aktívne počúvajte svoje dieťa. Niekedy vám deti nevenujú pozornosť, pretože majú pocit, že ich aj vy ignorujete a nepočúvate to, čo vám hovoria. Schopnosť aktívneho počúvania znamená prijímanie informácie od dieťaťa tak, aby ono cítilo, že rodič ho chápe, zdieľa s ním jeho problém a má záujem pomôcť mu ho riešiť. Rodičia mnohé veci v živote detí považujú za bezvýznamné, a tak im nevenujú dostatočnú pozornosť. Niekedy ale práve maličkosti môžu byť pre dieťa najdôležitejšie. Uvedomte si, ktoré pokyny sú skutočne dôležité. Ak má dieťa problém so selektívnou hluchotou, zvažujte dôležitosť svojich požiadaviek. Naozaj dôležité úlohy, ako sú domáce úlohy a domáce práce pre rodinu, by mali mať prednosť pred menšími problémami, ktoré sa objavia počas dňa. Nemusíte vždy riešiť zle uložené topánky, rozhádzané knihy, spadnutú čiapku na zemi a podobne. Pri selektívnej hluchote hovorte požiadavky podľa dôležitosti a postupne.
Tehotenstvo je jedinečné obdobie, počas ktorého sa bábätko vyvíja nielen fyzicky, ale aj zmyslovo. Jedným z prvých zmyslov, ktoré sa u plodu začínajú rozvíjať, je práve sluch. Budúce mamičky si často kladú otázku: „Kedy moje bábätko začne počuť? Vníma už teraz môj hlas? Sluch bábätka sa začína vyvíjať už v prvých týždňoch tehotenstva. Približne v 18. - 20. týždni tehotenstva dokáže bábätko vnímať prvé tlmené zvuky z matkinho tela, ako je tlkot srdca, prúdenie krvi či pohyby tráviaceho traktu. Okolo 24. týždňa tehotenstva už bábätko dokáže jasne reagovať na zvuky prichádzajúce zvonka. Ak počuje hlasný zvuk, môže sa jemne strhnúť alebo zmeniť polohu. Reakcie na zvuky môžu byť rôzne - bábätko môže kopnúť, otočiť sa, alebo mu môže zrýchliť srdcový tep. V posledných týždňoch tehotenstva si bábätko vytvára silné spojenie s matkiným hlasom. Po narodení práve tento hlas uprednostňuje, pretože ho počúvalo celé mesiace v maternici. Hudba môže mať na bábätko upokojujúci alebo stimulačný efekt. Jemné melódie môžu prispieť k uvoľneniu, zatiaľ čo náhle hlasné zvuky môžu vyvolať stresovú reakciu.
Keď si predstavíme bábätko v brušku, môže sa zdať, že je úplne izolované od vonkajšieho sveta. Pravdou však je, že už v druhej polovici tehotenstva dokáže vnímať množstvo zvukov - nielen tie, ktoré prichádzajú zvonka, ale najmä tie, ktoré sa odohrávajú v matkinom tele. Hoci sa k bábätku dostávajú aj zvuky z vonkajšieho prostredia, tie sú často utlmené plodovou vodou a vrstvami matkinho tela. Tlkot matkinho srdca - pravidelný rytmus je jedným z najznámejších zvukov, ktoré bábätko vníma. Matkin hlas je pre bábätko tým najvýraznejším zvukom, pretože sa šíri priamo cez telo a vibrácie sa prenášajú cez amniotickú tekutinu. Štúdie ukázali, že novorodenci už krátko po narodení preferujú hlas svojej matky pred inými hlasmi. Čo je ešte fascinujúcejšie, bábätko sa môže postupne učiť rozoznávať aj tón reči či rytmus jazyka. Hoci bábätko ešte nerozumie významu slov, rytmus reči, melódia hlasu a emocionálny tón môžu mať veľký význam. Práve preto je vhodné začať komunikovať s bábätkom už počas tehotenstva.
Keď sa sluch bábätka postupne vyvíja, začína reagovať na zvuky, ktoré vníma z okolia aj z matkinho tela. Spočiatku sú tieto reakcie jemné a nenápadné, no s pribúdajúcimi týždňami tehotenstva sa môžu stať výraznejšími. Niektoré zvuky bábätko upokojujú, iné ho môžu vyľakať. Prvé pohyby bábätka sa zvyčajne začnú prejavovať medzi 16. až 22. týždňom tehotenstva. Okolo 24. - 28. týždňa začne bábätko aktívnejšie reagovať na zvukové podnety, najmä na hlasné a nečakané zvuky. Väčšina bábätiek reaguje na zvuky najintenzívnejšie počas 30. - 36. týždňa tehotenstva. Rovnako ako dospelí, aj bábätká môžu mať reflexívnu reakciu na náhly alebo hlasný zvuk. Aj keď sa bábätko môže zľaknúť, neznamená to, že mu zvuky škodia. Naopak, niektoré zvuky môžu bábätko upokojovať a pomáhať mu cítiť sa bezpečne. Keďže bábätko reaguje na zvuky už pred narodením, môže to byť krásna príležitosť na vytvorenie prvých väzieb medzi rodičmi a dieťaťom.
Keďže bábätko začína vnímať zvuky už v druhej polovici tehotenstva, budúci rodičia môžu aktívne prispieť k jeho sluchovému vývoju. Hlas matky, hudba alebo rytmické zvuky majú nielen upokojujúci účinok, ale pomáhajú bábätku rozpoznávať hlasy a zvukové vzory ešte pred narodením. Komunikácia s bábätkom môže začať hneď, ako začne vnímať zvuky, teda približne od 20. týždňa tehotenstva. Hudba môže mať upokojujúci aj stimulačný efekt. Existuje tzv. Mozartov efekt, teória, ktorá tvrdí, že počúvanie klasickej hudby môže zlepšiť kognitívny vývoj dieťaťa. Čítanie rozprávok alebo básničiek môže pomôcť bábätku vnímať rytmus reči a rôzne zvukové vzory. Hoci je matkin hlas najvýraznejší, pretože sa prenáša priamo cez jej telo, aj hlas otca môže mať dôležitý vplyv. Podpora sluchového vývoja bábätka počas tehotenstva môže byť krásnym spôsobom, ako si už pred narodením vytvoriť prvé väzby.
Keď sa bábätko narodí, jeho sluchový systém je už pomerne dobre vyvinutý, no stále prechádza ďalšími zmenami a prispôsobovaním sa novému prostrediu. Kým v maternici boli zvuky tlmené plodovou vodou, po narodení sa bábätko ocitá v úplne novom svete plnom rôznych akustických podnetov. Aj keď novorodenec už dokáže vnímať zvuky, jeho sluch sa naďalej vyvíja počas prvých mesiacov života. Jedným z prvých zvukov, ktoré bábätko po narodení rozpozná, je hlas jeho mamy. Po narodení je dôležité ďalej stimulovať sluch dieťaťa, aby sa naučilo správne rozpoznávať zvuky a rozvíjalo svoje komunikačné schopnosti.
Vývoj sluchu bábätka nekončí jeho narodením - práve naopak, v prvých mesiacoch života prechádza rýchlymi zmenami. Počas tehotenstva sa bábätko učí vnímať svet okolo seba oveľa skôr, ako by sme si mohli myslieť. Jedným z prvých zmyslov, ktoré sa rozvíjajú, je sluch. Od približne 20. týždňa tehotenstva začína vnímať zvuky z matkinho tela a neskôr aj z vonkajšieho prostredia. Sluch bábätka sa vyvíja už od 8. týždňa tehotenstva, no prvé zvuky začína vnímať okolo 18. - 20. týždňa. V 24. - 28. týždni už dokáže jasne reagovať na zvuky. V 30. - 36. týždni si vytvára silné spojenie s matkiným hlasom. Bábätko si už v brušku zvyká na matkin hlas a rozpoznáva jeho rytmus a tón. Po narodení je práve tento zvuk preň najupokojujúcejší.
Vnímanie zvuku v maternici
Bábätko v maternici vníma zvuky vytvárané telom matky, zvuk placenty, pulzáciu krvi v žilách, tlkot srdca matky, škvŕkanie v žalúdku, pohyb v čreve, hlas matky a otca, spev, rytmus hudby a zvuky z vonkajšieho sveta. Dieťa na ne reaguje motorickými prejavmi - spomalením alebo zrýchlením frekvencie srdca, pohybmi.
V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch bádatelia Igor Caruso a Sepp Schindler z Univerzity v Salzburgu, Lester Sontag a Peter Fodor zo Spojených štátov amerických, D. W. Winnicott z Londýnskej univerzity a Gustav Hans Graber zo Švajčiarska boli presvedčení, že emócie matky práve takto pôsobia na nenarodené dieťa. Práce neurológov Domonika Purpuru z Lekárskej univerzity Alberta Ensteina v New York City a Marie Z. Salamovej a Richarda D. Adamsa z Harvardu, foniatra Erika Wedenberga zo švédskeho Karolínskeho ústavu, pôrodníkov Antonia J. Ferreiru z Ústavu pre výskum duševnej činnosti v Paolo Alto, Dr. Alberta Lileyho z Postgraduálnej školy pri Štátnej ženskej klinike v Aucklande na Novom Zélande a Dr. Margarety Lilestrovej, jeho ženy, napokon poskytli to, čo tak veľmi chýbalo - solídne, nevyvrátiteľné fyziologické dôkazy, že nenarodené dieťa je počujúca, vnímajúca a cítiaca bytosť.
Počnúc dvadsiatym štvrtým týždňom nenarodené dieťa stále načúva. Škŕkanie v matkinom žalúdku je najhlasnejší zvuk, ktorý počuje. Matkin hlas, hlas otca a iné občasné zvuky sú tichšie, ale počuje ich. Zvuk, ktorý ovláda celý jeho svet, je rytmický tlkot matkinho srdca. Pokiaľ je tento rytmus pravidelný, nenarodené dieťa vie, že všetko je v poriadku; cíti sa bezpečným a tento pocit istoty uňho pretrváva.
Vplyv emócií matky na dieťa
Verny a Kelly v roku 1981 vydali knihu Tajomný život dieťaťa pred narodením a podľa nich: "Jedna skupina bádateľov domnieva, že čosi ako vedomie jestvuje už od prvého momentu počatia. Dôkazom toho sú tisíce zdravých žien, ktoré opakovane spontánne potratili. Jestvujú úvahy, že už veľmi skoro, počas prvých týždňov, možno dokonca hodín, po počatí si oplodnené vajíčko môže byť vedomé, že ho materský organizmus zavrhuje a je schopné na to reagovať."
Naši predkovia si veľmi dobre uvedomovali, že matkine skúsenosti sa vštepujú jej, ešte nenarodenému, dieťaťu. Leonardo da Vinci napísal: "tá istá duša ovláda dve telá… veci, ktoré si matka praje, sa často vtláčajú do jej dieťaťa, ktoré nosí v čase svojej túžby… jedna vôľa, jedno najvyššie želanie, jeden strach, ktorý matka pociťuje, alebo duševná bolesť má väčšiu moc nad dieťaťom ako nad ňou samou."
V roku 1925 americký biológ a psychológ W. B. Cannon ukázal, že strach a úzkosť možno navodiť biochemicky injekciou skupiny chemických látok zvaných katecholamíny, ktoré sa bežne vyskytujú v krvi vystrašených zvierat a ľudí. V prípade nenarodeného dieťaťa pochádzajú od jeho matky, ktorá je rozrušená. Len čo prejdú cez bariéru placenty, takisto vystrašia dieťa.
Ak dieťa cíti lásku, vytvára si tým okolo seba ochranný štít, ktorý môže znižovať alebo niekedy neutralizovať vplyv vonkajších napätí. Vonkajšie stresy, ktoré pôsobia na ženu, sú dôležité, najdôležitejší je však jej citový vzťah k nenarodenému dieťaťu. Jej myšlienky a city sú látkou, z ktorej sa nenarodené dieťa formuje. Ak sú pozitívne a smerujú k ochrane dieťaťa, môže dieťa čeliť akýmkoľvek rizikám. No nenarodené dieťa nemožno klamať. Ak dobre vníma, čo má jeho matka vo všeobecnosti na mysli, tým lepšie vycíti postoj k sebe.
Maternica je prvým svetom dieťaťa. Spôsob, akým tento svet naň pôsobí, či priateľsky, alebo nepriateľsky, predurčuje jeho povahu a osobnosť. Ak bola teplým, milujúcim prostredím, dieťa bude pravdepodobne očakávať, že vonkajší svet bude rovnaký. Ak bolo toto prostredie nepriateľské, dieťa bude svoj nový svet pokladať za rovnako nehostinný.
Tehotenstvo: Sprievodca mesiac po mesiaci | 3D animácia
Zmysly plodu
Děloha je pre človeka optimálnym, stimulujúcim a interaktívnym prostredím. Plod nie je nikdy izolovaný, deloha funguje bez prestania.
Hmat, zmysel pre dotyk, je prvým a v delohe tým najdôležitejším zmyslom. Prvé prejavy hmatu sa prejavujú už v 8. týždni sériou ochranných pohybov, pričom stačí len dotyk vlasu na tváričke. Zmysel pre dotyk sa potom rýchlo rozvíja, v 10. týždni začne byť citlivá aj oblasť genitálií, v 11. týždni ruky a v 12. týždni chodidlá. Práve tieto oblasti sú najcitlivejšie aj v dospelosti. V priebehu 17. týždňa sú citlivé oblasti brucha a zadočku. Koža tela je zázračne komplexný systém stoviek rôznych buniek s rôznou citlivosťou na teplo, chlad, tlak a bolesť. Okolo 32. týždňa je prakticky každá časť tela citlivá na pustý dotyk vlasu.
Prvým dramatickým pohybom, symbolizujúcim život sám o sebe, je prvý tlkot srdca v dobe asi troch týždňov po počatí.
Medzi šiestym a desiatym týždňom sa telo plodu začína rôzne pohybovať. Objavujú sa rôzne naťahovania, kruhové pohyby hlavy, paží a nôh. Ruky sa dotknú hlavy, tváre, úst, ústa sa samy otvárajú a zatvárajú a to všetko už v desiatom týždni. Okolo 14. týždňa je možné zaznamenať prakticky kompletný repertoár pohybových možností plodu. Pohyby sú spontánne, vrodené a prejavujú sa v typických cykloch, rozdelených na aktivitu a odpočinok. Objavujú sa už dychové pohyby a pohyby čeľustí. Ruky začínajú interagovať s ostatnými časťami tela a pupočnou šnúrou.
Vestibulárny systém vyvinutý na registráciu pohybov hlavy a tela, rovnako ako na zvládanie gravitácie, sa objavuje okolo 8. týždňa.
Telesné štruktúry na rozpoznávanie chuti sa začínajú vyvíjať okolo 14. týždňa tehotenstva a vedci veria, že už vtedy je plod schopný vnímať chuť. Testy ukazujú, že prehĺtanie sa zintenzívňuje sladkou chuťou a zoslabuje ho horkou alebo kyslou chuťou. V tekutom svete delohy je k dispozícii veľký výber chutí, vrátane kyseliny mliečnej a citrónovej, kreatinínu, aminokyselín, proteínov a solí. Testy, vykonané pri pôrode odhalili už veľmi vyvinutý zmysel na chuťové rozpoznanie najrôznejších látok.
Nos sa začína rozvíjať medzi 11. a 15. týždňom. Stěnami placenty prechádzajú najrôznejšie chemické zloženia, poskytujúce tak plodu najrôznejšie chute a vône. Deložná tekutina obklopujúca plod omýva ústne, nosné a krčné dutiny, dieťa ich v indígenas a prehĺta, čo umožňuje priamy prístup k receptorom niekoľkých zmyslových systémov.
Hoci je plod oddelený od vonkajšieho sveta niekoľkými bariérami - deložnou tekutinou, embryonálnymi membránami, delohou a bruchom matky - žije vo veľmi stimulujúcom svete zvukov, vibrácií a pohybu. Stačí si uvedomiť, že voda vedie zvuk trikrát rýchlejšie ako vzduch. Dnes už nespočetné štúdie preukazujú, že cez všetky možné hluky, vytvárané matkou a placentou, plod veľmi zreteľne počuje hlas svojej matky. Práve tak bez významných skreslení je schopný rozlišovať intonačné vzory a výšky tónov, rytmus reči, stres a dokonca aj hudbu. Pretože je hlas matky do delohy prenášaný priamo, je silnejší než všetky vonkajšie zvuky.
Zvuk má prekvapivý vplyv na srdcový tep plodu.
Poruchy sluchu u detí
Dvesto detí ročne sa na Slovensku narodí s poruchou sluchu. Až 90 % z nich sa rodí počujúcim rodičom. Základom úspechu rozvoja komunikačných schopností je včasná diagnostika, správna kompenzácia poruchy sluchu a rehabilitácia.
Jedným z varovných signálov poruchy sluchu je, že dieťa nereaguje na zvuky a známe hlasy. Čo najskôr navštívte pediatra, ktorý dieťa pošle k spádovému ORL lekárovi. Ak ten nezistí príčinu, odošle dieťa do jedného zo šiestich centier sluchu na podrobnejšie vyšetrenia.
Ľubicinmu synovi prišla pomoc takmer v hodine dvanástej. „Maťko v pôrodnici prešiel skríningom sluchu, vyšetrenie prebehlo štandardne. Výsledky ukázali, že počuje. Avšak keď ani neskôr nereagoval, tušili sme, že niečo nie je v poriadku. V pätnástich mesiacoch nám lekári oznámili, že syn má ťažkú poruchu sluchu,“ opisuje matka závratný životný míľnik.
Najväčšiu šancu na úspech majú deti, ktoré dostanú potrebnú pomoc čo najskôr. Po potvrdení poruchy sluchu odborník dieťaťu predpíše načúvacie prístroje. Je potrebné ich nastaviť správne, aby s nimi dieťa počulo čo najlepšie. To na začiatku vyžaduje časté návštevy lekára v niekoľkotýždňových intervaloch. Lekár potrebuje na vyšetrenie malých detí tzv. VRA audiometriu, ktorá nie je dostupná na každom pracovisku.
„Maťko dostal svoje načúvacie prístroje v 18 mesiacoch. Správne mu ich nastavili až v troch rokoch, dovtedy nepočul celé spektrum reči. To, že dnes komunikuje veľmi podobne ako jeho počujúci rovesníci, je zázrak alebo skôr šťastie. Ak by sme sa vtedy nedostali do zahraničia, kde sa používali metódy, ktoré už dnes máme aj u nás, Maťkov príbeh by bol pravdepodobne iný,“ hovorí Ľubica Majtánová.
Odborníci z oblasti špeciálnej pedagogiky, logopédie a psychológie navštevujú rodiny s nepočujúcimi deťmi priamo v ich domácnostiach a učia ich, ako s dieťaťom komunikovať. Vysvetľujú im potrebné informácie, ktoré pomáhajú prijať postihnutie detí a naštartovať ich rozvoj cez vhodnú formu komunikácie a spôsob učenia sa.
„Terénna starostlivosť má svoje opodstatnenie. Dieťa je doma v známom prostredí, kde lepšie spolupracuje. Takéto prostredie vytvoriť v ambulancii nedokážem.
Vývoj reči dieťaťa
S ľudskou rečou sa dieťa stretáva už v maternici, keď približne od 8. mesiaca vnútromaternicového vývoja počúva hlasy "prichádzajúce zvonka"! Aj napriek tomu, že to znie strašidelne, bábätko veľmi dobre vie (podľa intonácie, frekvencie a tónu hlasu) rozlíšiť, či sa mu prihovára matka alebo otec. Môže to dať najavo pohybom alebo kopnutím nôžky. Táto pravda sa dá ľahko overiť aj neskôr. Keď sa dieťa narodí, prihovorte sa mu. Určite spozná známy hlas a pri plači sa upokojí.
Vývoj reči pokračuje aj po narodení. Maminy intuitívne vedia, že dieťa ich od začiatku počúva, preto sa mu aj prihovárajú, rozprávajú sa s ním. Je veľmi dôležité venovať sa dieťatku od útleho veku, "darovať" mu svoj čas, maznať sa s ním, džavotať, šantiť, mucinkať... Bábätká to nielenže milujú, ale zároveň sa tým u nich podporuje vývoj komunikácie smerom k jeho okoliu. Sluchom totiž dieťatko vníma zvuky ľudskej reči, a aj keď iba na pohľad nevinne leží v postieľke, v skutočnosti jeho mozog pracuje na plné obrátky a učí sa. Prax ukazuje, že deti, ktorým sa ich rodičia od malička pravidelne a s láskou venujú, sa rýchlejšie učia nové veci a aj ľahšie si osvojujú reč. Tým aj skôr začínajú samostatne hovoriť, komunikovať s najbližšími.
Dieťa "rozpráva" svoju prvú reč prakticky od narodenia. Ide o zvuky, ktoré vydáva. Je to jedna z mnohých vrodených charakteristík. Jeho reč tak už má základy, na ktorých sa bude vyvíjať ďalej. Čím viac sa budeme dieťatku prihovárať, tým viac si bude cvičiť svoj "rečový" sluch, zaznamenávať slová materinskej reči. Už niekoľkomesačné bábätko vie po svojej matke zopakovať niektoré zvuky a pohyby - čo je opäť vrodená záležitosť. Ba, bababa, lalala, bu, dža, gaga, lé, li, lo, ó, bú, ma, á - teraz je ozaj len krôčik ku prvému slovu.
Naozaj je prvé slovo "mama"? Možno u niektorého dieťaťa, ale ide skôr o výnimku. To, že je prvé vyslovené slovo práve mama, je mýtus, ktorý sa traduje z generácie na generáciu. Pre mamy je to asi smutná správa, lebo by si túto poctu naozaj zaslúžili. Ako je to vlastne? Prvé slová detí sú krátke, často opakujúce sa slabiky, nemusia sa ani podobať na ozajstné slová. Zväčša vyjadrujú niečo, čo dieťa chce a fascinuje. Dokonca môžu mať viacero významov: "ta" - môže byť blikajúce a vrčiace autíčko, i svietiaca sviečka... S vystretým ukazovákom to môže znamenať, že chce ísť tam, istým smerom...
Prvou komunikáciou dieťaťa s rodičom sú gestá a krátke slabiky, ktorými dieťa niečo pomenúva (gogo - vysávač, bubu - strašidlo). Zároveň gestami ukazuje, čo vlastne chce (napr. dvíha ruky, keď sa chce nosiť na maminých rukách, ukazuje na hračku, na vodu, ak chce piť a pod).
Prečo nie je prvé slovo "mama"? V prvom roku života sa dieťa samo pokladá za súčasť mamy. Až neskôr si uvedomuje svoju identitu a individualitu - zväčša s príchodom prvých období vzdoru, ktorých býva neúrekom a ktoré dostatočne preveria rodičovskú trpezlivosť... Keď sa teda samo pokladá za súčasť mamy (ešte pozostatok z vnútromaternicového vývoja, keď ozaj bolo súčasťou matky), prečo by ju oslovovalo...?
Ako stimulovať reč dieťaťa? Jednoduchou komunikáciou s ním, opakovaním slovíčok, pomenovávaním vecí, predmetov, ktoré dieťa zaujímajú, s ktorými sa hrá, ktoré momentálne vidí... Ak sa naučí jednoduché slová, pridávať k nim ďalšie...
Niektoré deti začnú samostatne hovoriť svoje prvé jednoduché slová okolo jedného roka, iné neskôr. Najväčší "rečový boom" nastáva od dvoch do troch rokov veku dieťaťa. Vtedy si osvojuje gramatiku materinského jazyka, rozširuje si slovnú zásobu, tvorí vety... Od troch rokov sa učí samostatne porozprávať krátky príbeh, samostatne uvažuje, o všetko sa zaujíma, upresňuje si gramatiku, tvorí zložitejšie súvetia, pozná veľa slov...
Kedy zbystriť pozornosť? Ak dieťa nerozpráva vo veku troch rokov, treba dvíhať varovný prst. Netreba to brať na ľahkú váhu. Môže sa ešte rozhovoriť a dobehnúť svojich rovesníkov, ale stáva sa i to, že nie. Preto neriskujte! Môže ísť o narušený vývin reči - tzv. dysfáziu, pri ktorej detičky hovoria málo, nesprávne, neisto, reči často nerozumejú. K tomu sa potom neskôr môže pridať rozumové zaostávanie, problémy v škole a podobne. Včas podchytiť a správne diagnostikovať tento problém je teda viac ako potrebné a dôležité.
Zvuky, ktoré dieťa vníma v maternici
Pre dieťa sú najprirodzenejšou zvukovou podobou, ktoré vníma sústavne počas tehotenstva matky, jej srdcové ozvy, šum cirkulácie krvi, dýchanie, zvuky z tráviacej sústavy a samozrejme - reč. Reč matky vníma plod intenzívnejšie než iných (napríklad otca, súrodenca, starých rodičov a pod.) preto, lebo dostáva aj súbežnú pocitovú a emocionálnu informáciu o prežívaní hovoreného slova. Vníma súčasne temperament matky, jej rytmus a melódiu reči, momentálne zafarbenie hlasu, jej úsečnosť, intenzitu pri hneve, dobrú pohodu, láskavosť pri pozitívnom naladení, ticho, skleslosť pri únave, či radosť až eufóriu pri prežívaní šťastia. Nevníma preň abstraktný obsah jednotlivých slov.
Ľudská reč má podobné vlastnosti ako hudba (rytmus, melódia) a najbližšie k hovorenej reči má pieseň. Človek dokáže spievať vtedy, keď je šťastný alebo smutný, ale nedokáže spievať v strese a v hneve. Pestovanie spevu v rodinách dnes nie je v móde a pomaly sa aj tradície, rituály, typické pre dané rodiny či regióny, vytrácajú zo sveta. Staré múdrosti, ktoré sa prenášali zo starej matky na matku a vnučku sa týkali aj obdobia tehotenstva - čo má robiť žena počas tehotenstva, aby priviedla na svet zdravé a šikovné dieťa. Tak sa vytrácajú múdrosti o tom, že žena má vyhľadávať krásu, dobro, má sa zaoberať pozitívnymi myšlienkami, má sa venovať svojmu telu aj duchu. Okrem toho existovali aj zákazy, čo všetko sa nemá v tehotenstve robiť, na čo sa nemá myslieť, s čím sa nemá žena zaoberať.
Rozhodne však možno odporúčať v celom období tehotenstva, aby dieťa viac počúvalo nežný spev matky, ktorá si tým „musí“ nájsť chvíľky na pozitívne naladenie, na sústredenie sa na dieťa, ktorému spieva, na vysielanie signálov svojmu dieťaťu, ktoré preň znamenajú extra dávku venovanej energie a času. Okrem jej hlasu a emocionálneho naladenia je tu dôležitá aj zvuková podoba spevu. Je pomalší, rozťahanejší než prúd reči, dáva dieťaťu čas na detailnejšie zaznamenávanie. Matke ponúka viac sa venovať správnemu dýchaniu, viac a účinnejšie prekrvovať organizmus vrátane mozgu. Je dobré, ak sa chvíľky so spevom opakujú v určitú pravidelnú dobu (uspávanky po jedle a pred spaním - hlavne večer, rečňovanky a humorné detské piesne v čase bdelosti - hlavne cez deň doobeda). Aj takto sa dieťa pripravuje na režim bdenia a spania vďaka návyku na spojenie tejto činnosti s dennou dobou. Predíde sa tak aspoň trochu prevráteniu režimu - zámene dňa za noc po narodení.
Dnes je v každej domácnosti minimálne jedno rádio a televízor, z nich v mnohých „hučia“ tieto aparáty celý deň, aj časť noci. Hudobná produkcia skladieb rôzneho žánru, hovorené texty správ, reklamné šoty, to všetko tvorí „kulisu“, z ktorej sa nedá uniknúť (uši sa nedajú zatvoriť ako oči, aj pri spánku sa zvuk dostáva do mozgu). Mnohí dospelí nevedia, prečo sú unavení, nervózni. Pripisujú to mnohým dôvodom, ale k únave zo zvukov, zo zvýšenej hladiny hlučnosti sa málokto dopracuje. Čo majú robiť deti, plod v maternici? Ako sa majú učiť, čo je dôležité a čo nie? Musia si zvyknúť na hluk a vyradiť uvedomovanie týchto neustálych sluchových stimulov, čo ide napr. na úkor kvality a budúceho zámerného sústredenia pozornosti. Okrem toho počúvaním reprodukovanej hudby nedostávajú doplnkovú emocionálnu informáciu v takej kvalite, ako pri speve matky.
Vedieť počúvať „ticho“ či dokonca ho vyhľadávať, je dnes málo populárne, ale stále viac potrebné. Znamená to venovať sa sebe a zaoberať sa svojim vnútorným svetom viac, než je niekedy dospelým príjemné. Výchova dieťaťa je najviac účinná tam, kde už preventívne vieme, prečo, načo a kvôli čomu zámerne robíme a volíme činnosti tak a nie inak. Nemôžme sa neskôr vyhovárať, že sme niečo zanedbali alebo nevedeli. Mať dieťa je úžasná radosť, ale aj úžasná zodpovednosť.
Už v lone matky mozog dieťaťa pracuje, a aby sa mohol správne vyvíjať, potrebuje zaznamenávať veľa vecí a reagovať na ne. Keby tieto podnety, ktoré k dieťaťu doliehajú z materského organizmu a vonkajšieho sveta, nemalo, poznamenalo by to vývoj jeho mozgu. Toto sa napokon potvrdzuje aj u predčasne narodených detí, ktorým sa v inkubátore prehráva hlas ich matky a tlkot jej srdca.
Veľmi dobre. Všetko, čo ich mama zje, sa nejakým spôsobom dostáva do plodovej vody, ktorú dieťa prehlta a má jej plné pľúca, pretože kyslík získava cez pupočné cievy. Keď si dá mamička niečo sladké a cukor sa dostane do plodovej vody, plod prehlta rýchlejšie, pretože mu voda chutí. Hneď ako sa tam však dostane niečo kyslé, na intenzite uberie. Existuje experiment, ktorý sa zameral práve na túto otázku. Vedci vzali cesnakový koncentrát, ktorého aromatické látky sa uvoľňujú do plodovej vody a potom aj do materského mlieka, ktorým je dieťa kŕmené po narodení. Sledovali, ako bude materské mlieko, ktoré bolo naozaj cítiť po cesnaku, deťom chutiť. Deti, ktoré koncentrát konzumovali už počas mamičkinho tehotenstva a zároveň v prvých mesiacoch po pôrode, nemali s cesnakom najmenší problém. Avšak deti, ktoré sa s ním predtým nestretli, takéto materské mlieko odmietali.