Úvod do problematiky
Život prináša rôznorodé situácie a jednou z nich je aj tá, kedy jeden z rodičov (prípadne obaja) vykonáva trest odňatia slobody. Majú odsúdení v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody právo na styk so svojimi deťmi? Právo na styk je implicitnou súčasťou rodinného života chráneného tak článkom 19 Ústavy SR ako aj článkom 8 EDĽP. Samotná skutočnosť, že rodič vykonáva trest odňatia slobody, ho práva na rodinný život a v ňom obsiahnuté právo na styk teda nemôže zbaviť. Avšak právo na rodinný život (ako základné ľudské právo) nemá absolútny charakter a teda je ho možné obmedziť.
V súvislosti s väznením rodičov je dôležité zvážiť aj dopady na deti. Komisár pre deti Jozef Mikloško zisťoval od detí ich priania a zistil, že maloletí vnímajú citlivejšie problémy dospelých, ktoré bránia rodine byť spolu. "Aby mama prestala piť a vzala si ma domov," píše šesťročná Ariel. "Nech sa ocko vylieči z drog," odkázala šesťročná Eliška. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) na medzinárodnej vedeckej konferencii Spoločne pre deti uviedol, že "Výkon trestu odňatia slobody nezasahuje len odsúdeného, ale aj jeho rodinu a jeho deti, ktoré patria medzi najzraniteľnejšie skupiny."
Právny rámec a podmienky vo väzbe
Vo Švédsku zaznelo mimoriadne prísne rozhodnutie súdu. K prípadu došlo v meste Borås, kde rodičia doniesli deti na bežnú prehliadku zubárovi. Ten okamžite nahlásil, že ich chrup je vo vážnom stave s hlbokým kazom, zápalom a abscesmi. Kým rodičia popierali akúkoľvek vinu a tvrdili, že sa o deti starali, súd vyniesol tvrdý verdikt: ide o trestný čin hrubého zanedbania starostlivosti o maloleté deti. Rodičia sa na súde bránili tvrdením, že sa snažili viesť deti k pravidelnému čisteniu zubov, ale že sa im to „nedarilo“. „Zubná pasta sa im nepáčila.
Vyšetrovacia väzba je nástroj trestného konania, ktorý umožňuje obmedziť osobnú slobodu osoby obvinenej zo spáchania trestného činu ešte pred právoplatným odsúdením. Dôvody na uvalenie väzby sú na Slovensku tri: úteková väzba, kolúzna väzba a preventívna väzba. Trestný poriadok stanovuje maximálnu dĺžku trvania vyšetrovacej väzby, ktorá v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom je štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin. V susednom Česku je táto lehota len tri mesiace.
Podmienky vo vyšetrovacej väzbe sú často kritizované ako neľudské a porušujúce ľudské práva. Obvinení sa sťažujú na obmedzený priestor (3,5 m²), nedostatok súkromia, prísny režim, obmedzený kontakt s vonkajším svetom a na stravu. Ministerstvo spravodlivosti pripúšťa, že evidujú takéto sťažnosti, pričom najčastejším dôvodom je rôzne vnímanie podmienok výkonu väzby.
Podmienky mnohých obvinených vo vyšetrovacej väzbe podľa odborníkov hraničia s mučením. Príkladom môže byť advokát Martin Ribár, ktorý opísal 23 hodín denne zavretý na cele, obmedzený kontakt s rodinou a dlhé čakanie na listy.
Európske štandardy a kritika
Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) už vyše desať rokov poukazuje na skostnatenosť a prehnane tvrdý režim pre obvinených na Slovensku. CPT vyzval slovenské úrady, aby preskúmali možnosti ponúknuť obvineným, na ktorých sa stále v tomto štádiu vyšetrovania pozerá ako na nevinných, viac ústretovejších podmienok. Podľa odborníkov sa na Slovensku výhrady CPT zatiaľ nebrali dostatočne vážne.
CPT opätovne pripomenul, že všetci väzni by mali mať nárok a v praxi aj reálnu možnosť na návštevu aspoň jednu hodinu týždenne. Odporúča zabezpečiť súlad s týmito minimálnymi požiadavkami. Obdobne aj Odporúčanie Výboru ministrov Rec (2018) 5 členským štátom týkajúce sa detí uväznených rodičov hovorí, že návštevy zo strany detí by v zásade mali byť povolené jeden krát týždenne.
Dopady väzby na psychické zdravie
Vyšetrovacia väzba má devastačné dôsledky na psychické zdravie obvinených. Môže viesť k zhoršeniu psychického stavu, zvýrazneniu pocitu izolácie, strachu a obavám, neschopnosti koncentrácie, zhoršeniu celkovej mentálnej a fyzickej výkonnosti a k úvahám o samovražde. Psychologička Viera Trusková zdôrazňuje, že väzby na rodinu a funkčné vzťahy môžu u neurolabilnej osobnosti spôsobiť zhoršenie psychického stavu.
Na zlé podmienky poukazuje aj príliš vysoké číslo samovrážd väzňov. Podľa bývalého šéfa väzníc Milana Ivana si za posledný rok siahlo na život až 41 väzňov. Psychológ Juraj Zajac upozorňuje, že väzba obvinených je z hľadiska samovrážd rizikovejšia ako samotný výkon trestu.
Alternatívy k vyšetrovacej väzbe
Trestný poriadok umožňuje nahradiť väzbu zárukou dôveryhodnej osoby alebo združenia, písomným sľubom obvineného, mediačným a probačným dohľadom alebo peňažnou zárukou. V minulosti bola možnosť nahradenia kolúznej väzby pripustená nálezmi Ústavného súdu SR a judikatúrou Najvyššieho súdu SR, avšak novelou č. 308/2021 Z. z. Tr. por. sa táto možnosť obmedzila.
Dohody o vine a treste sú nástrojom na urýchlenie trestného konania, kde obvinení priznajú vinu výmenou za miernejší trest. Organizácia Fair Trials informovala, že tieto dohody môžu mať závažné dôsledky, vrátane zničeného zdravia a povesti.
Alternatívy k zadržaniu
Práva obvinených a odsúdených
Vo Švédsku platí prísna legislatíva, ktorá rodičov právne zaväzuje zabezpečiť deťom nielen vzdelanie a výživu, ale aj adekvátnu zdravotnú starostlivosť vrátane dentálnej hygieny. V tomto kontexte sa vynára otázka práv obvinených a odsúdených rodičov.
ZVTOS v § 24 ustanovuje, že odsúdený má právo prijímať návštevu blízkych osôb (teda aj detí, bez ohľadu na ich vek, obmedzenie je dané len v prípade maloletých mladších ako 15 rokov, ktorí sa môžu návštevy zúčastniť len v sprievode plnoletej osoby) v čase určenom riaditeľom ústavu najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní dvoch hodín. Považujeme za potrebné poukázať na ústavný poriadok ÚVT Leopoldov, podľa ktorého sa návštevy vykonávajú spravidla v stredu, štvrtok a piatok. Pre blízke osoby, obzvlášť maloleté deti, je vzhľadom na pracovné povinnosti resp. povinnú školskú dochádzku často až nemožné v uvedené dni odsúdeného navštíviť. Bolo by žiadúce nahradiť uvedené dni návštev aspoň jedným dňom v rámci víkendu.
Z ústavno-právneho hľadiska je neudržateľné paušalizovane realizovať návštevy takýchto odsúdených iba na základe vonkajšej resp. vnútornej diferenciácie. Pri každom jednom odsúdenom je nevyhnutné posudzovať, či v jeho prípade existujú skutočné a pretrvávajúce bezpečnostné riziká resp. riziká spojené s narušením účelu trestu pri návšteve priamym kontaktom. Pokiaľ takéto riziko pri odsúdenom neexistuje, je nepovolenie bezkontaktnej návštevy neprípustným zásahom do práva odsúdeného na rodinný život.
V prípade Messina v. Taliansko sa ESĽP zaoberal sťažnosťou týkajúcou sa spôsobu realizácie a obmedzenia počtu návštev odsúdeného. ESĽP konštatoval, že síce došlo k zásahu do práv sťažovateľa podľa článku 8, avšak tieto opatrenia mali zákonný podklad, sledovali legitímny cieľ a boli nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.
V podmienkach Slovenskej (rovnako aj Českej) republiky sa návštevy realizujú výlučne na základe iniciatívy odsúdeného a to formou „pozvánky“ určenej osobám, o ktorých návštevu má odsúdený záujem. Dieťa odsúdeného resp. jeho blízka osoba teda nemôže sama iniciovať návštevu s odsúdeným. Ak ide o maloleté deti odsúdeného, ktoré nie sú na pozvánke výslovne uvedené, môžu sa návštevy zúčastniť iba ak s tým odsúdený súhlasí. Uvedené korešponduje s tézou, že ide skôr o právo odsúdeného (rodiča) na styk, nie jeho povinnosť. Z povahy osobného styku sme ale hlboko presvedčení, že vo vzťahu k maloletým deťom je právo styku potrebné, v mnohých prípadoch dokonca nevyhnutné, vnímať cez prizmu jeho negatívneho vymedzenia, teda povinnosti styku s maloletým.
V zmysle § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Niet pochýb o tom, že sústavná a dôsledná starostlivosť o dieťa sa realizuje predovšetkým osobným stykom. Odsúdený rodič - hoci je prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä zo sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa - nie je zbavený zodpovednosti za všestranný vývin maloletého dieťaťa. Je len na tomto rodičovi, aby využíval aspoň obmedzené možnosti k tomu, aby aj v nedostatku príležitostí pre sústavné výchovné pôsobenie vykonával vhodný vplyv na výchovu maloletého dieťaťa. Jedným z prostriedkov zabezpečujúcim spoluúčasť odsúdeného rodiča na výchove je osobný styk odsúdeného rodiča s maloletým dieťaťom.
Dieťa má právo na styk so svojim rodičom a tomu následne zodpovedá aj povinnosť rodiča tento styk realizovať. Pre porovnanie poukazujeme na právnu úpravu v ČR, kde je koncepcia rodičovskej zodpovednosti upravená v § 858 Občanského zákonníka. Uvedený paragraf, na rozdiel od ZR, výslovne zakotvuje osobný styk do pojmu rodičovská zodpovednosť a tiež vyzdvihuje skutočnosť, že pri výchove dieťaťa ide predovšetkým o povinnosti rodiča.
Pri vážení záujmu dieťaťa o stály kontakt s rodičom so záujmom rodiča o absenciu takéhoto kontaktu by sa malo záujmu dieťaťa prikladať oveľa väčšia váha, ako prianiam rodiča. ESĽP opakovane konštatuje, že s ohľadom na svoju povahu a závažnosť môže záujem dieťaťa prevážiť nad záujmom rodičov. Je tomu tak preto, že ako základ pre udržiavanie rodinného vzťahu a pre získanie rodičovskej podpory a výchovy je kontakt dieťaťa s rodičmi veľmi dôležitý pre rozvoj jeho osobnosti a je to niečo, čo prispieva k jeho blahu.
Samozrejme, keď je ochota rodiča realizovať styk so svojím maloletým dieťaťom na bode mrazu resp. je na dosiahnutie styku potrebná donucovacia moc štátu, styk s takýmto rodičom zvyčajne nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Pri kontakte dieťaťa s rodičom to nie je len o samotnej prítomnosti rodiča, ale predovšetkým o náklonnosti a poskytnutí emocionálneho tepla, ktoré dieťa potrebuje cítiť.
Pri pokročilej gravidite by mala byť miera posudzovania nastavená ešte s väčšou starostlivosťou, pričom by mali byť dôkladne zvážené všetky lekárske správy, v nich uvedené názory odborníkov a zdravotné riziká pre matku a dieťa v prípade, ak sa počas tehotenstva vyskytujú komplikácie. Väzenie rodiča neznamená zánik rodičovských práv, no ich výkon je výrazne obmedzený.
Zmenou právnej úpravy sa zaviedla okrem fyzickej návštevy aj možnosť návštevy formou videohovoru v trvaní dvoch hodín, ktorého náklady znáša zbor. Čas návštevy si podľa nej môže väznená osoba rozdeliť na dve hodinové návštevy.
