V prípade, ak manželia nemôžu mať vlastné deti, hľadajú inú cestu, ako dať svojmu manželskému životu aj ten rodičovský rozmer.
Existuje viacero ciest, ako dať svoju rodinu k dispozícii dieťaťu, ktoré nemôže vyrastať so svojou vlastnou rodinou.
Náhradná osobná starostlivosť
Náhradná osobná starostlivosť je výraz, ktorý sa úzko spája s problematikou detí, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine a s vlastnými rodičmi a to z akýchkoľvek dôvodov.
Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý zabezpečí jeho riadnu výchovu.
O zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti rozhoduje súd a keďže je to vždy rozhodnutie veľmi závažné, musí nevyhnutne osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti spĺňať predpoklady zabezpečujúce riadnu výchovu dieťaťa v jeho najlepšom záujme.
Táto možnosť náhradnej starostlivosti sa využíva najčastejšie v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti starých rodičov alebo blízkych členov rodiny.
Súd zároveň vymedzí rozsah práv a povinností, ktoré je občan povinný vykonávať.
V podstate súd rozdelí práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností medzi rodičov dieťaťa a osobu, ktorej dieťa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti.
Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom a pokiaľ sa nedohodnú s osobou, ktorej bolo dieťa zverené, na výkone tohto práva, môže jeden z rodičov podať návrh na súd, ktorý o tom rozhodne.
Maloleté dieťa možno zveriť jednotlivcovi ale i manželom.
Ak má byť zverené jednému z manželov, musí to byť so súhlasom druhého.
Podmienky pre náhradnú osobnú starostlivosť
- S trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
- Ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
- Osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.
Práva a povinnosti
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia.
Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.
Zánik náhradnej osobnej starostlivosti
Náhradná osobná starostlivosť zaniká:
- Dosiahnutím plnoletosti dieťaťa.
- Smrťou maloletého dieťaťa.
- Smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
- Právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
- Právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.
- Rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.
Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť rozvodom manželov a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia.
Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.
Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.
Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodu smrti osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Osvojenie (adopcia)
Osvojenie (adopcia) je rodinnoprávnym vzťahom, ktorý vzniká medzi osvojiteľom (žiadateľom) a osvojencom (dieťaťom) rozhodnutím súdu.
Na základe tejto právnej skutočnosti nadobúdajú osvojiteľ a osvojenec práva a povinnosti biologických rodičov a ich detí.
Osvojenie teda nie je formou dočasnej náhradnej starostlivosti ale trvalým riešením pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine.
Osvojeniu sa môže zveriť iba dieťa, o ktorom súd rozhodol, že je osvojiteľné (kedysi sa používal pojem „právne voľné“).
Zjednodušene povedané, ide o dieťa, o ktoré sa jeho rodičia nezaujímajú, prípadne dali súhlas na osvojenie.
Súd žiadateľom o osvojenie najskôr zverí dieťa do predosvojiteľskej starostlivosti, ktorá trvá minimálne deväť mesiacov a je možné ju zrušiť.
Až potom môže súd rozhodnúť o osvojení.
Osvojenie dieťaťa je nezrušiteľné.
Teda je najväčšou istotou pre dieťa - garantuje mu, že má rodičov natrvalo a nemusí sa báť, že bude musieť ísť preč.
Spoločne si môžu osvojiť dieťa manželia.
Jednotlivo si môže osvojiť dieťa každý človek, ktorý splní zákonom stanovené podmienky.
Dieťa vhodné pre osvojenie je len maloleté dieťa (do 18 rokov), ktoré sa ocitlo bez vlastnej rodiny a nemá nádej navrátiť sa do svojej pôvodnej rodiny.
K osvojeniu sa vyžaduje súhlas zákonného zástupcu.
Osvojiteľ má nárok na rodičovskú dovolenku spojenú s rodičovským príspevkom až do šiesteho roku veku zvereného dieťaťa, najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa (od 1.7.2005).
Pestúnska starostlivosť
Pestúnska starostlivosť je náročné rodičovstvo-nerodičovstvo.
Dieťa, ktoré súd zverí do pestúnskej starostlivosti, môže, ale nemusí byť osvojiteľné, môže, ale nemusí mať kontakt so svojimi vlastnými rodičmi, môže, ale nemusí u pestúnov ostať navždy…
Pri tejto forme pestúni preberajú na seba určité, ale nie všetky, rodičovské záväzky (zákonným zástupcom dieťaťa ostáva biologický rodič dieťaťa).
Dieťaťu obvykle ostáva jeho meno (ale pestúni môžu požiadať o jeho zmenu a dať dieťaťu svoje priezvisko).
Na túto formu starostlivosti o dieťa štát prispieva finančným príspevkom pre dieťa a pre pestúna.
Pestúnska starostlivosť by mala mať dočasný charakter, je určená pre deti, o ktoré sa ich rodičia chcú starať, ale momentálne nemôžu alebo nedokážu.
Ak sa to zmení, dieťa sa môže vrátiť do vlastnej rodiny.
Alebo ak sa situácia dlhodobo nemení, status dieťaťa sa môže zmeniť na „osvojiteľné“ a pre dieťa sa môže nájsť nové trvalé riešenie - osvojiteľská rodina (ktorou sa často stáva práve jeho pestúnska rodina).
Pestúnsku starostlivosť ako jednu z foriem náhradnej starostlivosti upravuje Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon č. 627/2005 Z.z o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.
Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť iba maloleté dieťa v prípade, ak toto sleduje jeho najlepší záujem - teda ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou a to v jeho biologickej rodine alebo osvojením.
Maloleté dieťa môže byť zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom.
Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela.
Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života.
Výška tohto príspevku je určená na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb dieťaťa, ktorý ustanovuje zákon o životnom minime.
Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd.
Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, môže byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zverené do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom.
Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia.
Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi.
Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti.
Profesionálne rodičovstvo
Profesionálne rodičovstvo z právneho hľadiska nie je formou náhradnej rodinnej starostlivosti, ale ústavnej starostlivosti.
Dieťa totiž nie je zverené do starostlivosti konkrétnej rodiny, ale do starostlivosti určitého zariadenia (napríklad detský domov alebo krízové stredisko).
Profesionálny rodič je zamestnancom daného zariadenia a poskytuje dieťaťu starostlivosť (teda vykonáva svoju prácu) vo svojej vlastnej domácnosti 24 hodín denne.
Deti do jednotlivých profesionálnych rodín rozdeľuje spravidla vedenie zariadenia.
Jeden profesionálny rodič môže mať takto v starostlivosti najviac tri deti - takže ak sú zamestnancami detského domova obaja manželia, môžu mať ako profesionálni rodičia v starostlivosti dve až šesť detí.
Profesionálne rodiny vznikli preto, aby sa predišlo pobytu detí v ústavnom zariadení, a to hlavne u najmenších detí, ktorých vývin je pobytom v ústavnom zariadení najviac ohrozený.
Takže prioritne sa do profesionálnych rodín umiestňujú najmenšie deti na čas, kým sa im nájde osvojiteľská rodina.
Keď sa teda do ústavného zariadenia dostane bábätko alebo malé dieťa, čo najskôr by malo byť umiestnené do profesionálnej rodiny.
Z toho je zrejmé, že deti v profesionálnych rodinách sa môžu relatívne rýchlo striedať (dieťatko sa po pár týždňoch pobytu presunie do predosvojiteľskej rodiny a do profesionálnej rodiny môže čoskoro prísť nové dieťa).
Prípadne sa môže v profesionálnej rodine ocitnúť naraz niekoľko bábätiek, čo je situácia nesmierne fyzicky aj psychicky vyčerpávajúca.
Ale výnimkou nie sú ani profesionálne rodiny, v ktorých deti prežijú celé svoje detstvo.
Nie každé dieťa má totiž to šťastie, že sa preň nájde vhodná osvojiteľská či pestúnska rodina.
Takéto deti potom v profesionálnej rodine ostávajú dlhý čas.
V horšom prípade putujú z jednej profesionálnej rodiny do druhej, alebo sa vracajú do ústavného zariadenia.
Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova.
Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom.
Profesionálny rodič podpíše pracovnú zmluvu s detským domovom a stáva sa jeho zamestnancom, pričom jeho pracovnou náplňou je výchova dieťaťa (súčasťou pracovnej zmluvy je i dohoda o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej rodine).
Ako vidno, každá z foriem náhradnej starostlivosti má svoje špecifiká.