Psychologické aspekty stravovania a diéty

Nutričná psychológia je rozvíjajúci sa vedný odbor, ktorý skúma obojsmerné vzťahy medzi výživou a psychikou. Zameriava sa na psychologické a emocionálne aspekty stravovania a odhaľuje, ako naša strava priamo ovplyvňuje emócie, náladu a mentálny výkon. Nedostatok kľúčových živín sa čoraz častejšie spája so stavmi, ako sú depresia, úzkosť alebo zhoršenie kognitívnych funkcií. Naše emócie, stres či naučené vzorce správania priamo formujú naše stravovacie návyky a rozhodnutia.

Nutričná psychológia využíva poznatky z viacerých disciplín, ako sú psychológia, výživa, neurovedy a fyziológia, aby preskúmala tento komplexný vzťah. Strava nie je iba súborom nutričných tabuliek a odporúčaní. To, čo, kedy a koľko jeme, je hlboko ovplyvnené psychologickými faktormi: vnímaním vlastného tela, emóciami, stresom, zvyklosťami, sociálnym kontextom a naučenými presvedčeniami.

Regulácia hladu a sýtosti je výsledkom prepojenia tráviaceho traktu, endokrinného systému a mozgu. Interocepcia - schopnosť vnímať vnútorné telesné signály (tlak v žalúdku, hladina energie). Kognitívne obmedzenie (mentálne pravidlá typu „nesmiem po 18:00“, „chlieb je zlý“) znižuje citlivosť na vnútorné signály a vedie k cyklu obmedzenie → frustrácia → epizóda prejedania → vina → prísnejšie obmedzenie. Psychologicky ide o „efekt bieleho medveďa“: snaha potlačiť myšlienku/parfum jedla ju zosilňuje.

Emočné jedenie často reguluje nedostatkové stavy (únava, osamelosť, preťaženie). Cieľom nie je „zakázať“, ale rozšíriť repertorár stratégií. Negatívny obraz tela zvyšuje obsesívne kontrolné správanie.

Psychologické aspekty diét

Nie je žiadnym tajomstvom, že ak si na internete kliknete na slovo diéta alebo diet (angl.), vychrlí sa na vás viac ako 4 550 000 000 odkazov za 0,39 sekundy. Práve relevantnosť informácií hrá dôležitú rolu pri budovaní návykov detí v súvislosti so životosprávou. Dnes majú adolescenti a deti prístup k internetu, a teda aj k informáciám o strave lepší ako kedykoľvek v minulosti. Nesie to so sebou, žiaľ, aj riziká. Množstvo komerčných diét sľubuje zaručené schudnutie, prípadne uzdravenie z mnohých ochorení a priam magické účinky na takmer všetko týkajúce sa zdravia a výzoru. Množstvo z tvrdení predajcov diét je však zavádzajúce a v niektorých prípadoch sú nebezpečné. Štúdie ukazujú stúpajúci trend diétovania u dospievajúcich. Na sociálnych sieťach sa zdieľa veľa „overených“ a zaručených „receptov“, ako schudnúť, často bez vedecky podložených informácií.

Premýšľala si niekedy o tom, aký vplyv môžu mať všetky módne diéty sľubujúce rýchle chudnutie na tvoje duševné zdravie? Low-carb diéta, keto diéta, grapefruitová diéta... Mohli by sme pokračovať. Všetky tieto diéty sľubujú neuveriteľne rýchle výsledky. Ale aj keď u niekoho môžu krátkodobo fungovať, často nie sú dlhodobo udržateľné a môžu mať negatívny vplyv na tvoje zdravie.

Hlavným problémom je, že sú veľmi striktné. Obmedzujú celé skupiny potravín a ochudobňujú ťa o základné živiny. To môže vážne poškodiť tvoje fyzické zdravie. A so všetkými tými obmedzeniami sa môžu objaviť aj psychické problémy.

Prečo diéty nefungujú z dlhodobého hľadiska?

Základným princípom, ktorý sa nijako nedá oklamať, je počet prijatých a vydaných kalórií. Vždy bude platiť, že ak prijmete viac kalórií ako spotrebujete, nadbytočné kalórie sa budú ukladať do tukových zásob. Naopak, ak budete jesť menej ako vaše telo potrebuje na fungovanie, začne siahať „do zásob“. Pri diétach, najmä tých drastických, sa rapídne znižuje počet prijatých kalórií, preto je samozrejmé, že váha ide dolu. Pamätajte si však, že ako prvá od نمی‌va z tela voda, následne svalovina (pokiaľ silovo necvičíte). Určite ste už počuli o tom, že jojo efekt je preto, lebo naše telo sa počas diéty zľakne a začne si pre istotu ukladať viac tukových zásob. Takto to ale nefunguje, náš metabolizmus nemá vlastné zmýšľanie a nedokáže skonštatovať, že nastal čas na to, aby si robil väčšie tukové zásoby. Počas chudnutia a straty tuku má naše telo menej leptínu (hormón sýtosti), preto sme v diéte neustále hladní a máme na niečo chuť. Aby ste teda predišli jojo efektu a udržali si váhu, spoľahnite sa na zdravý životný štýl, nie na diéty. Počas zdravého a udržateľného chudnutia (kalorický deficit cca 500 kcal denne) stratíte v priemere 0,5 kg tuku za týždeň, teda 2 kilogramy za mesiac.

Cheat day? Kto by nepoznal cheat day, teda deň, v ktorom sa môžeme napchať čímkoľvek na čo máme chuť? Takto to ale v skutočnosti nefunguje. Počas diéty prijímate každý deň 1 300 kcal, no v sobotu si dáte cheat day a zjete čokoľvek, čo vám príde pod ruku. Týmto spôsobom pokojne prijmete aj 6 000 kcal. Ak sa však budete stravovať vyvážene a intuitívne, v pondelok, utorok a v stredu sa vám podarí prijať 1 700 kcal, vo štvrtok 1 500, v piatok pôjdete na kávu a koláčik a dáte si aj nanuk, tak prijmete 2 100 kcal. V sobotu máte grilovačku, tak prijmete 2 400 kcal a v nedeľu si opäť dáte sladkosť aj pohár vína a prijmete 2 100 kcal.

Sacharidy, rovnako ako tuky a bielkoviny, sú základnými makroživinami, bez ktorých naše telo nedokáže fungovať. Práve sacharidy sú základným zdrojom energie pre naše telo, primárne pre mozog. Ak by ste teda na dlhšiu dobu vylúčili sacharidy, budete sa cítiť unavene, bez energie a ospalo. Ďalšia vec je, že v momente, keď zo stravy vylúčite sacharidy, tak telo stratí vodu. Preto sa môže v začiatkoch nízkosacharidovej diéty zdať, že ste rýchlo schudli. Je to však iba voda, ktorú v momente, keď začnete jesť sacharidy, telo prijme naspäť.

Celkom vtipné veriť tomuto marketingovému výmyslu aj v 21. storočí. Jediný spôsob, akým sa naše telo zbavuje toxínov, je pomocou pečene, čriev a obličiek.

Veľa ľudí sa stane vegetariánmi či vegánmi preto, aby schudli. A keď sa im to ani po niekoľkých mesiacoch nedarí, stále sa tomu čudujú. Veľa vegetariánskych, respektíve vegánskych alternatív sú ultraspracované a obsahujú množstvo cukru či soli.

Vždy, keď natrafíte na nejakú novú „zaručenú“ diétu, spýtajte sa, či by ste sa takým spôsobom dokázali stravovať dlhodobo. Ak je vaša odpoveď nie, okamžite na takúto diétu zabudnite. V diétach sú často vyraďované určité druhy potravín, napríklad sacharidy, tuky, mliečne výrobky či ovocie. Telo kvôli tomu môže trpieť deficitom určitých vitamínov, živín alebo minerálov. Najnebezpečnejším dôvodom je však to, že diéty, najmä u mladých ľudí, často vedú k poruchám príjmu potravy, z ktorých je veľmi ťažké dostať sa von. Preto diéty prenechajte ľuďom, ktorí potrebujú špeciálnu stravu kvôli zdravotným komplikáciám či ľuďom, ktorí sa pripravujú na nejakú športovú súťaž. Najlepšia a jediná udržateľná cesta je počúvať a vnímať signály nášho tela.

Temná stránka diét pre rýchle chudnutie

Diéty na rýchle chudnutie ťa môžu viesť k tomu, že tvoja hodnota a zmysel života sa obmedzia iba na číslo na váhe a na veľkosť tvojich nohavíc. Je možné, že pokiaľ sa ti nedarí schudnúť alebo nie je tvoj pokrok natoľko viditeľný ako u ostatných, začneš svoj ho vnímať ako neúspech. To môže mať trvalé následky na tvoje vnímanie tela, sebaúctu a duševné zdravie.

Keď obmedzuješ v príjme celých skupín potravín, obmedzuješ tým aj prísun základných živín do mozgu. Ako prvá sa zníži hladina energie a zmení sa tvoja nálada. Nakoniec ťa môžu začať rozčuľovať drobnosti, ako je vybitá batéria telefónu. Môžeš byť dokonca úplne ľahostajná k situáciám, ktoré sa netýkajú témy chudnutia.

Už sa ti niekedy stalo, že si zrušila plány s priateľmi alebo vynechala rodinnú oslavu, pretože by si tam kvôli svojej rýchlej diéte nemala čo jesť? Môže to viesť až k tomu, že sa začneš izolovať od priateľov a rodiny, čo môže mať negatívny vplyv na tvoju duševnú pohodu. Z dlhodobého hľadiska to môže viesť aj k závažným stavom, ako sú úzkosť a depresia.

Poznáš to, napríklad keď si vyčítaš, že si zjedla celú čokoládu, aj keď si si sľúbila, že si vezmeš len kúsok. Alebo keď sa rozhodneš, že obmedzíš všetok cukor, ale potom si dáš kúsok torty, pretože kolegyňa oslavuje narodeniny. Pocit viny, že si nedodržala diétu, pohltí tvoju myseľ. Možno budeš po zvyšok dňa hladovať. Taký pocit nie je pre tvoje duševné zdravie zdravá. Nikdy by si nemala mať pocit viny kvôli tomu, že ješ dobré jedlo!

Psychologická podpora v súvislosti s jedením a diétami

Nutričná intervencia je základom manažmentu pacientov s diabetom 2. typu (cukrovkou). Kľúčový je aj správny výber nutričnej terapie. Keďže 90 % pacientov s DM2 má obezitu, zväčša je pre týchto pacientov vhodná redukčná diéta, čiže hypokalorická diéta (HCD, t. j.

Dnešné požiadavky na nutričnú intervenciu však zahŕňajú viac ako len krátkodobú „diétu“. Ide o plánovanú, štruktúrovanú a postupnú zmenu zloženia stravovacieho a pitného režimu, jej načasovanie, správnu (ne)tepelnú úpravu stravy a podobne. Nutričný terapeut s pacientom postupne hľadá ten správny výživový vzorec v súlade so súčasnými nutričnými odporúčaniami a „evidence based medicine“ (EBM). Z hľadiska makronutrientov je v zásade jedno, či ide o nízko alebo vysokosacharidovú diétu, najdôležitejší faktor redukcie hmotnosti je kalorický deficit.

Pokiaľ ide o pacientov s cukrovkou 2. typu, aj renomovaní diabetológovia na Slovensku uverili priam zázračnému efektu tzv. NFI diéty. Tento stravovací program vytvorili autori z Veľkej Británie, ktorí však v žiadnom serióznom časopise nepublikovali klinické štúdie porovnávajúce efekt NFI diéty a inej VLCD. Údajne pri NFI diéte ide o stravovací plán zložený výlučne z rastlinnej potravy. Jedálniček pozostáva z ovocia, zeleniny, strukovín, orechov a semien. Je šitý diabetikovi na mieru podľa jeho veku, pohlavia, výšky, hmotnosti a pridružených diagnóz. Takéto stravovanie trvá len 14 až 26 týždňov. Uvádza sa, že pri NFI sa neobmedzujú prijaté kalórie, čo však v praxi nie je pravda, lebo zoznam povolených potravín je veľmi oklieštený. Za dôležité sa pokladá, aby sa dodržiavala konzumácia len predpísaných kombinácií potravín. Pravdou je, že ide o VLDL vegánsku diétu, ktorá poctivo ju dodržiavajúcim pacientom môže priniesť okrem želanej straty tukovej hmoty aj stratu svalovej hmoty a pocit extrémnej slabosti, únavy a podobne. Zväčša ide o komerčné prípravky (tekuté, práškové, vo forme pudingov), ktoré obsahujú najmä bielkoviny a minimum tukov či sacharidov.

Existuje viacero postupov. Uvádzam príklad protokolu VLCD, ktorý sa skladá z 3 fáz: aktívnej, reedukačnej a udržiavacej. Neskôr v druhej a tretej fáze sa k práškovému prípravku pridáva jedno alebo dve proteínové jedlá, napríklad mäso, tvaroh, losos a pod. V reedukačnom štádiu počas 4 - 8 týždňov tvorí denný energetický príjem 1 200 - 1 500 kcal/deň (86 g bielkovín; 40 g tukov; 125 - 200 g sacharidov). Sacharidy sa postupne navyšujú. Odporúčajú sa potraviny s najnižším glykemickým indexom (GI; zelenina, ovocie a mliečne výrobky - 4. fáza), nasledujú potraviny so stredným GI, ako sú strukoviny (5. fáza). Celozrnné potraviny sa pridávajú v 6. V udržiavacej fáze tvorí denný energetický príjem 1 500 - 2 000 kcal/deň (90 - 120 g bielkovín; 40 - 50 g tukov; 180 - 220 g sacharidov).

Pri VLDL sú bežné aj vedľajšie účinky, napríklad poruchy súvisiace s dehydratáciou, prechodná hypoglykémia, gastrointestinálny diskomfort, cholelitiáza, hyperurikémia, strata svalovej alebo kostnej hmoty a podobne. Vedľajším účinkom sa dá zabrániť, ak by sa správne dodržali príslušné indikácie i kontraindikácie pre VLCD a počas procesu sa monitorovali klinické a laboratórne parametre. Samozrejmosťou sú aj výživové doplnky na zabránenie straty mikronutrientov (vitamíny, minerály a podobne). Ak sú tieto diéty bohaté na bielkoviny a majú vysoký obsah tukov a nízky podiel sacharidov, môže to viesť k následnému vzostupu plazmatických hladín celkového cholesterolu a TG, čím sa na druhej strane môže zvýšiť riziko kardiovaskulárnych chorôb.

Vnútorné dieťa a jeho vplyv na stravovacie návyky

Predstavte si malé dieťa sediace v kúte, samo a opustené. Veľa sa bojí a plače, pretože mu nemá kto povedať, že je v poriadku, že je v bezpečí, že nie je opustené. Toto dieťa je v každom z nás, trpezlivo čaká, kým ho vypočujeme, alebo aspoň objímeme. Je to tá časť ľudskej psychiky, ktorá sa formovala v detstve - dávno predtým, než bol človek schopný úplne pochopiť, čo sa okolo neho deje. Už vtedy totiž vnímalo emócie, odkazy a skúsenosti, ktoré ešte nedokázalo spracovať slovami.

Carl G. Jung sa zaoberal archetypmi - symbolmi, ktoré predstavujú aspekty psychiky pochádzajúce z nazhromaždených skúseností ľudstva. Do týchto archetypov zaradil aj motív dieťaťa. Podľa Junga symbol vnútorného dieťaťa predstavuje zjednotenie protikladov a zároveň pôsobí ako sprostredkovateľ, ktorý podporuje liečenie a vedie k dosiahnutiu psychickej celistvosti.

Vnútorné dieťa môže predstavovať silnú prítomnosť sídliacu v našom bytí. Je to tá časť nás, ktorá prišla na svet ako niečo nevinné, hravé, impulzívne, pravdivé, citlivé, veriace v dobro a vedúce k sebarozvoju. Snaží sa spoznávať svet vo všetkých aspektoch, ktoré mu ponúka. Je otvorené voči novým skúsenostiam, novým ľuďom, miluje hru a objavovanie.

Postupom času sa tieto vlastnosti začnú vytrácať. Dieťa je konfrontované s požiadavkami od rodičov, od spoločnosti. Všíma si, že sa vytráca rôznorodosť, a že uniformita je tým, k čomu nás vedú spoločenské tlaky. Začne spochybňovať seba a ostatných. Kreativita sa postupne vytráca a detská spontánnosť je potlačená. Cielene potlačí svoju zraniteľnosť, keďže tá sa dá zneužiť. Uzamkne svoju hravosť a naplno sa ponorí do sveta dospelých, do sveta bez detských jednoduchších ideálov.

A predsa, vnútorné dieťa nezmizlo. Je tam, tiché, trpezlivé, čakajúce na svoje povšimnutie. Možno je čas sadnúť si k tomu dieťaťu v kúte, podať mu ruku a povedať: „Viem o tebe. Poď von.“ Pretože až keď mu dovolíme prehovoriť, môžeme opäť cítiť, nielen bolesť, ale aj radosť - tú čistú a detskú.

Psychologické aspekty vzdelávania a duševné zdravie

Vzdelávanie detí je komplexný proces, ktorý zahŕňa nielen odovzdávanie vedomostí, ale aj rozvoj osobnosti a sociálnych zručností. Psychologické aspekty vzdelávania zohrávajú kľúčovú úlohu v úspechu tohto procesu.

Individuálne (tzv. domáce) vzdelávanie rodičia volia pre svoje deti z rôznych dôvodov. Niektorí ho volia nedobrovoľne - ak škola nedokáže zabezpečiť inklúziu, reagovať na potreby detí so špecifickými potrebami, alebo po zlej skúsenosti dieťaťa bez možnosti nápravy zo strany školy a podobne. Vtedy hovoríme o nútenom homeschoolingu.

Deti sa najefektívnejšie učia praxou spojenou s realitou, ktorú žijú, a nie memorovaním. Rodičia prirodzene poznajú svoje dieťa najlepšie a snažia sa vytvoriť mu aj najlepšie podmienky na vzdelávanie. Angažovaný rodič sa venuje len svojmu dieťaťu (svojim deťom), má k nemu jedinečný pozitívny vzťah a vie odhadnúť a aplikovať individuálne metódy vzdelávania tak, aby sa dieťaťu čo najviac priblížil. Možnosť vzdelávať dieťa formou jeden na jedného prináša viaceré výhody: omnoho vyššiu efektivitu vzdelávania a zároveň možnosť adekvátne reagovať na jedinečné potreby dieťaťa, a tým podporovať jeho napredovanie.

Výchova a vzdelávanie sú tak zásadne prepojené, že ich jednoducho nie je možné oddeliť. Naopak, je všeobecne známy fakt, že bez spolupráce rodiny dieťa nebude dosahovať dobré výsledky.

Deti v domácom vzdelávaní majú možnosť pokračovať v kontextuálnej forme vzdelávania, často využívajú na výučbu exteriér, galérie či múzeá, kde nestrácajú prepojenie s realitou, vstupujú do interakcie s týmto prostredím a aplikujú práve získané poznatky.

Deti v domácom vzdelávaní nie sú vystavené opakovaným stresovým situáciám, ku ktorým v školskom prostredí patrí pravidelné písomné a ústne skúšanie, často pred celou triedou. Dieťa vzdelávané doma nie je samo, keď zažíva neúspech alebo zlyhanie. Vždy má v blízkosti rodiča, ktorý ho môže podporiť pri hľadaní riešení. Dieťa má dostatok času a priestoru zlepšovať sa vlastným tempom a má väčšiu šancu zažiť úspech a vyhnúť sa tak depresívnym stavom.

Výsledky mnohých štúdií preukázali, že individuálne vzdelávanie alebo vzdelávanie v malej skupine (do šesť detí) je z hľadiska učenia efektívnejšie, poskytuje dieťaťu bezpečie, citovú oporu, podporu pri učení a začleňuje poznanie do kontextu života dieťaťa.

Duševné zdravie a školské prostredie

Duševné zdravie je dôležitou súčasťou celkového zdravia a pohody. Za duševne zdravých považujeme ľudí, ktorí majú schopnosť empatie, vedia zvládať konflikty, napätia, tenzie a zdarne riešia životné situácie.

Život jedincov v školskom prostredí predpokladá plnenie určitých cieľov, úloh, pokynov, vzťahov, ktoré podliehajú formálne či neformálne štruktúrovanému režimu. V psychologickej praxi pre prispôsobovanie sa v sociálnom prostredí používame osobitný pojem ‒ adjustácia.

Duševná porucha predstavuje špecifickú formu maladaptácie, prejavujúca sa v kognitívnych procesoch, v správaní, v ich parciálnych zložkách ako aj vo vzájomnej kombinácii, pričom zasahuje vo väčšej alebo menšej miere celú osobnosť. Jej určenie si vyžaduje odborný prístup v rovine vyšetrenia a zachytenia pozorovania správania. Vyznačuje sa neprimeranou adaptáciou, pri ktorej trpí sám jedinec, žiak, učiteľ, pracovník v prostredí školy. Adaptácia je nedostatočná, neefektívna, distorzná, zjavne znižuje nielen duševnú ale aj telesnú výkonnosť a subjektívny pocit spokojnosti a šťastia.

Žiak i školský zamestnanec trpiaci týmto syndrómom má sťažené podmienky vo fungovaní a plnení si každodenných povinností a je veľmi dôležité, aby vyhľadal pomoc, ktorá usmerní jeho mechanizmy správania a prežívania, aby včas eliminoval prvky neurotickej maladaptácie, ktoré môžu prerásť do extrémne patologickej podoby.

Teória vzťahovej väzby a jej vplyv na vývin

Teória vzťahovej väzby vysvetľuje vplyv kvality vzťahu medzi dieťaťom a matkou v rannom veku na psychický vývin dieťaťa. Poukazuje na podmienky nevyhnutné pre vznik bezpečnej a neistej vzťahovej väzby.

Vývinová psychológia zdôrazňuje vplyv ranného detstva na ďalší vývin človeka. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby boli uspokojené všetky potreby dieťaťa už od narodenia. Významnú úlohu v rannom veku zohráva aj stálosť prostredia a osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará.

Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Jedná sa o potrebu, ktorá bola evolučne vytvorená.

Citovú väzbu sprostredkováva šesť primárnych reakcií. Plač a úsmev majú za funkciu privádzať matku k dieťaťu a udržať ju v jeho blízkosti. Nasledovanie a pridržanie sa majú opačnú funkciu. Udržujú dieťa v blízkosti matky.

Základným predpokladom pre vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby je, aby osoba, ktorá sa o dieťa stará prejavila čo najjemnocitnejšie reakcie v rôznych situáciách. To znamená, že má byť schopná správne vnímať a interpretovať signály dieťaťa a reagovať na tieto signály rýchlo a primerane.

Bezpečná vzťahová väzba má dve dôležité funkcie: poskytuje dieťaťu emocionálnu istotu a umožňuje mu objavovať svet.

Kvalita vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom je významným prediktorom ďalšieho sociálneho a emocionálneho vývinu dieťaťa. Bezpečná vzťahová väzba má pozitívny vplyv na psychický vývin. To, ako sa správame k dieťaťu v prvých dvoch rokoch života má významný vplyv na dozrievanie mozgu. V tomto období sa v mozgu vyvíjajú neurobiologické...

Psychologická podpora pre deti a rodičov

Pri riešení stravovacích návykov detí vzniká mnoho otázok, najmä pokiaľ ide o vyhľadanie psychologickej pomoci. Je dôležité zvážiť, kedy je vhodné poradiť sa s psychológom. Ak máte obavy o stravovacie návyky svojho dieťaťa, je dôležité preskúmať dostupné možnosti a pochopiť, akú špecializáciu by mal mať psychológ.

Prvá návšteva psychológa môže prebiehať s dieťaťom alebo bez neho. Často je užitočné začať kontaktom so samotnými rodičmi. To umožňuje psychológovi zhromaždiť komplexnú anamnézu dieťaťa, informácie o rodinnej situácii a ďalšie relevantné údaje.

Výber správneho psychológa je kľúčový. Dôkladne preskúmajte možnosti, ktoré máte, a zvážte, akú špecializáciu by mal mať psychológ. Dôležité je nájsť odborníka, ktorému dôverujete a s ktorým sa cítite komfortne.

Po výbere psychológa si dohodnite termín konzultácie. Ak sa dieťa bráni osobnej konzultácii, zvážte online terapiu. Online terapia ponúka diskrétnu a anonymnú možnosť, ktorú môžete absolvovať z pohodlia domova.

Špecifiká psychologickej diagnostiky a psychoterapie v detskom veku

Psychologická diagnostika a psychoterapia v detskom veku sa oproti situácii u dospelých pacientov (klientov) líšia v mnohých konceptuálnych a metodických aspektoch. Dieťa a dospievajúci sa z psychologického hľadiska v mnohom líši od dospelého človeka - vo svojom úsudku, v zrelosti, (ne)závislosti či sebadôvere. Deti zvyčajne prejavujú väčšiu mieru sugestibility, dôverčivosti a ovplyvniteľnosti psychologickými prostriedkami.

Zvýšená psychická zraniteľnosť detského pacienta súvisí s reálnymi fyzickými a psychickými možnosťami danými stupňom individuálneho vývinu, ale aj s konkrétnymi spoločenskými očakávaniami a s existenciou systému medziľudských vzťahov v rámci jeho sociálneho prostredia. V týchto vzťahoch sa zvyčajne prejavuje silná alebo úplná závislosť maloletého od dospelých osôb, najčastejšie od rodičov (rodiča).

Rodičia sa obyčajne sami rozhodujú o návšteve psychológa a neradia sa s dieťaťom, keď ho privádzajú na vyšetrenie. Problémy, ktoré znepokojujú rodičov alebo okolie, však zvyčajne nesúvisia s tým, že by sa dieťa samé cítilo nepríjemne alebo bolo nešťastné. Skôr sú nepríjemné rodičom, ktorí sú z dieťaťa alebo jeho správania nešťastní. Znepokojuje ich neslušné správanie, neposlušnosť, prehnaná hanblivosť a iné. Ide tu teda často o také prejavy, ktoré si dieťa neuvedomuje ako “problémy”. Niekedy si dokonca možno položiť otázku: Kto je tu vlastne pacientom/klientom: dieťa alebo jeho rodičia?

Rodičia často zanedbávajú a podceňujú prípravu detí na psychologickú konzultáciu a vyšetrenie. Stáva sa, že dieťaťu sa dokonca vôbec nič nepovie (do poslednej chvíle), o dôvode návštevy u psychológa tým menej. Môžu však tým uňho vyvolať negatívne očakávania, založené na minulej negatívnej skúsenosti. Strach a neistota sťažuje, ba znemožňuje nadviazať s dieťaťom rozhovor v príjemnej, priateľskej atmosfére a priviesť ho ku spolupráci. Osobitne to platí pre dospievajúcich adolescentov, pre ktorých je nedôvera alebo aj otvorený odpor k dospelým prirodzeným prejavom tohto vývinového obdobia.

Je dôležité citlivo pripraviť dieťa na prvú návštevu u psychológa. Dieťa si neuvedomuje alebo popiera ťažkosti. Terapia však spravidla zlyháva, ak sa dieťa aktívne nezúčastní aspoň určenia jej cieľov. Preto dieťa má byť integrálnou súčasťou celého procesu, od zrozumiteľného vysvetlenia dôvodov návštevy, až po informovanie o výsledkoch a ďalších odporúčaniach, cieľoch liečby. Dieťa má byť primerane svojim rozumovým schopnostiam informované o všetkých podstatných aspektoch budúceho terapeutického vzťahu, t.j. o tých, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie o tom, či chce do neho vstúpiť alebo nie.

Napriek dodržaniu spomínaných princípov sa však môže stať, že dieťa nechce spolupracovať, odmieta navrhovanú terapiu. Psychológ je eticky viazaný pravidlom vždy hľadať a rešpektovať najlepší záujem dieťaťa. Zároveň však jeho činnosť viac alebo menej predstavuje aj záujem rodiča, ktorý má legálnu zodpovednosť za dobro svojho dieťaťa. V niektorých prípadoch sa tieto záujmy nemusia celkom zhodovať, ba môžu byť aj v príkrom rozpore (narušené rodinné vzťahy, psychopatológia u rodiča a i.). Situácia teda niekedy nie je vôbec jednoduchá a pred konečným rozhodnutím je potrebné zvážiť všetky okolnosti. V krajných prípadoch sa odporúča zaangažovať nezávislého zástupcu dieťaťa (osvedčuje sa spolupráca so starými rodičmi alebo inými blízkymi príbuznými), ktorý prehodnotí všetky okolnosti a terapeutický plán v zmysle najlepších záujmov dieťaťa.

Pri voľbe konkrétnych psychologických diagnostických alebo terapeutických techník je potrebné zvážiť nevyhnutnosť ich použitia, emočnú záťaž, náročnosť voči aktuálnym možnostiam dieťaťa (handicapované dieťa, jeho klinický stav, vek). Okrem známych etických princípov psychodiagnostickej a psychoterapeutickej praxe by mal každý detský psychológ dôkladne poznať a aplikovať aj princípy Deklarácie práv dieťaťa.

Dôvernosť informácií a komunikácia s rodičmi

Informácie získané od dieťaťa v priebehu liečby sa často dostanú priamo k rodičom. Strata dôvery detského pacienta však môže vážne narušiť alebo aj celkom znemožniť ďalšiu spoluprácu a úspech plánovaného terapeutického postupu. Terapeut by však mal dieťa, zvlášť adolescenta, uistiť o profesionálnom zachovávaní dôvernosti informácií, aby mohla nastať otvorená komunikácia. Je dôležité vysvetliť zásadu mlčanlivosti v takom zmysle, že len tie informácie je možné odhaliť alebo konfrontovať s rodičom, ktoré dieťa odhaliť alebo konfrontovať chce. Vo všetkých ostatných oblastiach sa má zachovávať mlčanlivosť. Výnimkou je, samozrejme, prípad, ak sa odhalí informácia o jasne hroziacom nebezpečenstve pre určitú osobu alebo spoločnosť.

Rodičia bývajú často zvedaví na výsledky psychologických testov a obsah terapeutických stretnutí. Psychológ však musí v primeranej miere chrániť súkromie dieťaťa. Preto je potrebné vysvetliť rodičom, ako sa bude zaobchádzať s informáciami získanými v spojitosti s vyšetrením alebo s liečbou dieťaťa. Závažným faktorom je tu získanie potrebnej dôvery rodičov voči konkrétnemu psychológovi, prípadne voči inštitúcii, v ktorej psychológ pôsobí (poradňa, klinika). Niekedy sa situácia komplikuje paralelným poradenstvom alebo terapiou pre rodičov. Terapeut musí chrániť súkromie detského klienta, a pritom hovorí o tých istých problémoch v sedeniach s rodičmi.

tags: #dieta #z #psychologickeho #hladiska