Závislosť od počítača: Ako ju rozpoznať a ako jej predchádzať

V dnešnej digitálnej dobe je ľahké stratiť pojem o čase strávenom pred obrazovkou. Internet, sociálne siete a hry ponúkajú nekonečné možnosti zábavy a informácií, no zároveň predstavujú aj riziko vzniku závislosti. Psychológovia a odborníci na internetové závislosti upozorňujú na rastúci problém závislosti od počítača, najmä u detí a mladistvých.

„Ak by sme to vulgárne zjednodušili, mimovoľnú pozornosť človeka zaujímajú tri veci: či sa to dá zjesť, či nás to chce zjesť alebo či s tým môžeme mať sex. A keď dáme všetky tieto tri veci do kvalitného internetového kokteilu, máme zarobené na problém,“ hovorí psychológ a odborník na internetové závislosti Juraj Holdoš.

Evolučné nastavenia mozgu a digitálny svet

Náš mozog je evolučne nastavený tak, aby vyhľadával odmeny. Hry a sociálne siete túto vlastnosť zneužívajú tým, že ponúkajú malé odmeny v správnom čase. V hre odomkneme vyšší level, na sociálnej sieti dostaneme lajk či komentár, ktoré sú pre nás obrovskou sociálnou odmenou. Pri sledovaní porna sa za pár klikov dostaneme k obsahu, ku ktorému sa v realite dostávame veľmi dlho alebo nikdy. Náš mozog toto všetko vníma ako odmenu a prirodzene reaguje. Aktivuje sa centrum odmien a zažívame vlnu vzrušenia a uspokojenia. Funguje podobne ako drogy, aj keď pomalšie. Postupne si náš mozog na prílev stimulov zvykne a potrebujeme čoraz väčšiu dávku, aby sme mali ten istý zážitok.

Ďalším atraktívnym aspektom hier a sociálnych sietí je responzívnosť. Word nám maximálne tak podčiarkne, že sme niečo napísali zle, no na sociálnej sieti či v hre na nás všetko reaguje a dáva nám pozitívnu spätnú väzbu. Extrémne silným mechanizmom je aj sociálne porovnávanie, a to najmä u dievčat. Porovnávame sa síce neustále, je to mimovoľný proces, pri ktorom sliedime, kto je krajší či silnejší. No na Instagrame sa dvanásťročné dievčatko porovnáva s nalíčenými modelkami a chalani s top športovcami. V tomto období sú mladí ľudia voči sebe tiež oveľa kritickejší.

U chlapcov je silná najmä súťaživosť, ktorú online svet bohato využíva. A k tomu samozrejme zábava, relax a prirodzená hravosť. Nehovoriac o farbách, hudbe a rýchlo sa meniacich podnetoch, ktoré náš mozog nadmerne stimulujú. Podľa výskumov dokážeme zámernú pozornosť udržať asi deväť až pätnásť minút, no potrebujeme vyvinúť vedomú snahu. Internet pracuje s našou mimovoľnou pozornosťou, do ktorej nepotrebujeme investovať žiadnu energiu. Aj preto sa nám stáva, že sa zbadáme až po polhodine nechceného pozerania.

Internet je tu dvadsať a sociálne siete desať rokov. Kým sa im evolučne prispôsobíme, chvíľu to potrvá. Internet teda využíva evolučné nastavenia človeka, no poskytuje nám viac, ako sme schopní zvládnuť? Práve tretia vec - sex - je mimoriadne stimulujúca a návykotvorná. A keď dáme všetky tieto tri veci do kvalitného internetového kokteilu, máme zarobené na problém.

Príznaky závislosti od počítača

O závislosti hovoríme, až keď dlhodobo, pol roka až rok, spĺňame šesť kritérií. Tým prvým kritériom je významnosť, teda keď sa online aktivita stane akýmsi centrom nášho života, neustále o nej premýšľame či snívame. Druhým je takzvaná tolerancia, teda keď potrebujeme zvyšovať dávku, aby sme dosiahli želaný efekt. Tretím je, že si prostredníctvom internetu zlepšujeme náladu. Štvrtým sú spomínané abstinenčné príznaky ako nervozita, nesústredenosť, úzkosť až zúrivosť. Piatym kritériom je konflikt - vnútorný konflikt, že by sme aj radi robili niečo iné, no nedarí sa nám to, a tiež konflikt s blízkymi. Posledným kritériom je takzvaný relaps, keď sme sa čas aj intenzitu pokúsili zredukovať, no opäť sme sa vrátili k starému fungovaniu.

Laickým zvončekom môže byť aj to, že dieťa s mobilom zaspáva aj vstáva alebo že aj keď doteraz rado chodilo von, už sa nepýta. U dospelého môže vytvorenie závislosti trvať niekoľko mesiacov aj rokov, u detí to uvidíme skôr. Väčšinou si negatívne dosahy všimnú najprv naši blízki. Kamaráti povedia, že už s nimi nechodíme von, prepadáme či nestíhame v práci. Rodičia si všimnú, že dieťa už nešportuje alebo horšie spí. Kolega mi vravel o dieťati, ktorému rodičia chceli hry zakázať, a tak v emocionálnom ataku vyhodilo počítač cez zatvorené okno. Často musí prísť k niečomu zlomovému, aby sme spozorneli.

Nesústredené rozprávanie, neustále sedenie pred počítačom, nervozita, ignorácia iných záľub a minimum skutočných priateľov - to sú príznaky závislosti u detí. Pre deti závislé na počítači a internete sa skutočný svet nezdá dostatočne atraktívny. Utiekajú sa k svojej virtuálnej realite, pretože v tej sa cítia bezpečnejšie a nemusia čeliť pre nich nepríjemnej skutočnosti.

Odporúčania a prevencia

Internet nám vlastne zachránil túto generáciu. V pandémii sme vďaka nemu my dospelí mohli pracovať, deti sa mohli aspoň istým spôsobom stretávať so svojimi rovesníkmi a dostať aspoň nejaké vzdelanie. Samozrejme, počet hodín na internete výrazne narástol a spolu s nimi aj výskyt závislosti. No nemôžeme povedať, že ide len o patológiu.

Technológie môžu byť neutrálne, otázka je, ako ich používame. Nie každé dieťa s mobilom je katastrofa. Ale sú dospelí a deti, ktorým to vôbec neprospieva, a u niektorých sa môže vyvinúť aj závislosť. Hovoríte o sebe, že ste technologický nadšenec a displeje ako apokalypsu nevidíte. Platí to aj po dvoch rokoch pandémie? Iste, nič zásadné sa predsa nezmenilo.

„Mami, celý minulý týždeň som strávil v posteli,“ povedal mi Adam. „Nevyšiel som zo svojej izby na intráku. Nedokončil som všetky svoje predmety. Nikdy nezabudnem na šok, ktorý som vtedy cítila. V tom momente mi začalo posledných šesť rokov konfliktov dávať zmysel. Mala som si všimnúť varovné signály už na konci základnej školy, keď Adam prestal hrávať športy a zaujímať sa o svoje predchádzajúce záľuby a namiesto toho začal hrávať viac video hier. Začal si aj častejšie vyberať svoj svet hier pred časom stráveným s nami alebo pred chodením do kostola. Bolo to normálne, že môj tínedžer šťastne sedával celé hodiny zhrbený pred monitorom v zatemnenej izbe? Moje kamarátky, ktoré boli tiež mamy, ma ubezpečovali: „Aspoň sa nedostáva do problémov. Aspoň vieš, kde je.“ Pamätám si, ako som si hovorila, že to je ale celkom nízka latka. Jeho mediálne návyky sa zhoršili v deviatej triede, keď jeho škola, podobne ako mnohé iné, pridelila každému študentovi jeden laptop. To bol v našej rodine bod zlomu, lebo sme stratili akúkoľvek možnosť kontrolovať čas, ktorý za počítačom strávil. Ako som jedného dňa kráčala po školskej chodbe na stretnutie so psychológom, s ktorým som sa o tomto probléme chcela porozprávať, išla som okolo skupinky chlapcov, ktorí hrali Call of Duty na laptopoch zo školy. Zvyšok času, ktorý Adam strávil na strednej škole bol plný konfliktov - tlak a stres spôsobený snahou zvládať jeho nezvládateľnú obsesiu hrami. Boli sme veľmi šťastní, keď odchádzal na univerzitu; verili sme, že zo svojich tínedžerských zvykov vyrastie a konečne začne žiť svoj život. Ale mýlili sme sa.“

„Nie je to len o vôli. O mozgu dnes vieme pomerne veľa a poznáme, ako sa buduje návyk. Do tohto procesu môžeme vstúpiť a pracovať s ním. Na zmenu je tiež potrebné aj uvedomenie si vlastného stavu a, samozrejme, motivácia, bez ktorej to nejde. No problémom je, že mozog detí je mimoriadne plastický. Čím skôr sa dostane k nejakému závislému podnetu, tým silnejší návyk si vytvorí. Vôľu si deti budujú len postupne. Dokázať si potešenie odložiť ich musia naučiť rodičia. Dať teenagerovi limit desať minút na mobile denne nám vzťah s ním nezlepší, ale pri malých deťoch majú hranice veľký zmysel.“

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča sledovať takzvaný screen time, teda kumulovaný čas, koľko dieťa strávi za akoukoľvek obrazovkou. Do jedného roka sa neodporúča žiaden, pretože dieťa nevie rozpoznať, čo na monitore vidí, a nemá mu to ako prospieť. Do piatich rokov sa odporúča maximálne hodina, a radšej oveľa menej, no vždy v sprievode dospelého. Návyk používať médiá ako digitálnu pestúnku, keď miesto cumlíka strčíme dieťaťu tablet s rozprávkou, je zarábanie si na problém.

Iná pomôcka hovorí, že vek dieťaťa by sa mal rovnať počtu hodín, ktoré strávi pred obrazovkami za týždeň. Krajiny si tieto usmernenia môžu sprísniť, Francúzi do troch rokov neodporúčajú žiaden čas s digitálnymi médiami. Osobne som zástancom realizmu. Aj maličká zmena je lepšia ako žiadna. Ak dieťa trávi niekoľko hodín denne pozeraním aj dobrých vecí, poďme to skúsiť znížiť tým, že sa o tom budeme spolu rozprávať a tráviť spolu čas.

Ďalším odporúčaním, s ktorým bude mať problém nejeden dospelý, je nepoužívať mobil pri jedení. Po prvé, vtedy spájame dve aktivity, ktoré nám prinášajú uspokojenie: jedlo a zábavu v mobile. Mnoho výskumov tiež potvrdilo, že s mobilom sa na jedlo nesústredíme a v konečnom dôsledku priberáme. V neposlednom rade spoločné jedlo a rozhovor pri ňom sú dôležitý spoločný čas. Asi nie je reálne jesť spolu trikrát denne, ale nejesť spolu vôbec znamená, že sa neučíme komunikovať. Je overené, že pri stole sa deti aj dospelí otvárajú, riešia veci a budujú vzťahy. A to isté platí o spánku. Tu treba byť prísny aj pri dospievajúcich. Nedovoliť, aby ponocovali pri mobiloch, tabletoch a počítačoch.

Deti, ktoré majú školu, krúžky a nebodaj aj pomáhajú doma, si zvýšený čas na hranie nevedia nájsť inde ako na úkor spánku. Zároveň aj náš výskum potvrdil, že nadmerné používanie sociálnych sietí súvisí s poruchami spánku. Dieťa, ktoré ide spať hlboko po polnoci, sa menej sústredí, má horšie výsledky, je frustrované. Čím pôjde riešiť svoju frustráciu? Sociálnymi sieťami. To je však začarovaný kruh, ktorý sa zhoršuje.

Väčšine klientov, rodičom aj deťom často stačí pomôcť, aby pravidelne jedli, normálne spali a športovali - zrazu sa začnú riešiť úzkosti aj ďalšie veci. Samozrejme, nefunguje to vždy, no mnohé veci sa zdravým režimom dajú napraviť. Platí, že keď preháňajú rodičia, preháňajú aj deti. A naopak, keď ideme deťom dobrým príkladom, pridajú sa aj sami: stanoviť láskyplné, no jasné pravidlá, ktoré sú prispôsobené veku, a sledovať ich.

Je chybou, keď rodičia v panickom výchovnom záchvate chcú deťom zakázať všetko naraz. To nevydrží a náš vzťah to len zhorší. Aj trinásťročný človek nás vie prekvapiť svojím názorom. Rozprávajme sa s ním o tom, či mu tie hodiny pri hrách niečo neuberajú a ako sa potom cíti. Či to nemá negatívny vplyv na veci, na ktorých mu záleží, na čas s priateľmi či koníčky. Ideálne je urobiť malú zmenu tak, že sa na nej dohodneme a budeme ju dodržiavať všetci, rodičia aj deti. Aby deti videli, že aj my sa trápime a snažíme.

Dať si celá rodina jedno poobedie bez internetu. Alebo obnoviť sobotný výlet či spoločný futbal. Urobiť malú behaviorálnu zmenu a trvať na nej niekoľko týždňov aj mesiacov, kým sa zautomatizuje. A stanovme si, čo sa stane, keď nové pravidlá nedodržíme. Nevolajme ich tresty, ale spolu s deťmi si urobme zoznam dôsledkov, z ktorého si pri porušení dohody môžeme...

„V prvom rade máme byť pre deti príkladom my dospelí - v bežnom živote, a teda aj v používaní internetu,“ vraví Jana Trebatická. „Je dobré zaviesť v domácnosti zóny bez mobilu a internetu, trvať na zákaze používať mobil v určitých časoch ako napríklad počas spoločného stravovania alebo návštevy, nebrať si mobil so sebou všade, kam sa pohneme. Trvať na vypnutí mobilu v konkrétnom čase pred spaním. Podporovať iné záujmy a spoločenské aktivity.“

Deti, ktoré si už vybudovali závislosť od technológií, sa často dostanú do psychologickej ambulancie z celkom iného dôvodu. Rodičia napríklad prídu s prosbou vyšetriť dieťa, lebo sa im zdá neprimerane úzkostné alebo depresívne. „Až pri anamnestickom rozhovore často zistíme, že dieťa od rána, ako vstane, nepustí mobil z ruky. K vyššiemu riziku vývoja závislosti prispieva aj aktuálna pandemická situácia. Mnohé deti dnes trávia 4 až 6 hodín denne pred počítačmi a mobilmi len z dôvodu online vyučovania. Ako pritom upozorňuje, odborníci odporúčajú, aby deti staršie ako šesť rokov trávili s technológiami maximálne 2 hodiny denne.“

„Tým dochádza k rozvoju úzkostných a depresívnych porúch. Najmä u dospievajúcich detí. U nich ešte nedozrela ani schopnosť kritického uvažovania, ani obranný a regulačný systém osobnosti. Hoci internet je dnes pre mnohé deti jediným spojením s vonkajším svetom, určite nenahradí zručnosti, ktoré deti nadobúdajú pri každodennom medziľudskom kontakte. „Problém je v tom, že táto situácia trvá už veľmi dlho, a tak mladí ľudia pomaly, ale isto začínajú strácať predtým nadobudnuté zručnosti. A rodičia dnes ani pri najlepšej vôli nedocielia, aby ich tínedžer trávil menej ako 4 hodiny pred monitorom. Rodičia by to napriek tomu nemali vzdávať.“

„Môžete si určiť pravidlo, že pri stolovaní odložia všetci členovia rodiny mobily, pred spaním sa minimálne hodinu nebudete venovať mobilom ani počítaču,“ radí odborníčka. „Nebuďte len strážcom a kritikom, pozrite si nejaký internetový obsah spoločne a diskutujte o ňom. Dbajte na dostatok času stráveného v prírode pri pohybe alebo prechádzke.“

V úvode pomôže zákaz. Budete mať naozaj veľké šťastie, pokiaľ sa vám podarí zasiahnuť včas a obmedziť čas strávený na počítači ešte vtedy, keď sa u dieťaťa neprejavujú viaceré negatívne príznaky. Takže pokiaľ uvidíte, že dieťa trávi pri počítači viac ako dve hodiny denne a len veľmi nerado od neho odchádza, čo navyše spája vždy s nervóznymi komentármi, je na čase obmedziť im to. Najmä ak nedokážu mať žiadne iné záľuby a všetok čas trávia pri hrách alebo sú online, začína to byť nebezpečné. Pokiaľ nepotrebujú pracovať na niečom do školy, musia od počítača odísť a nájsť si niečo iné, čím sa zabavia. Musíte byť veľmi prísni a precízne im tento čas limitovať. V opačnom prípade sa bude stav len zhoršovať a prerastie do vážnej závislosti.

Pri závislosti detí na počítači však nerobia chybu len oni samotné. Tá je predovšetkým v nás rodičoch. Zlyhali sme v tom, že sme si nevšímali ako trávia svoj čas a že až pridlho sedia pohltení do virtuálneho sveta. Druhou chybou je, že sme im nedokázali vymyslieť program, ktorý by im kvalitne vyplnil chvíle voľna a keďže by sa nenudili, nenachádzali by si takúto náhradnú zábavku. Preto keď im zakážete počítač, musíte im nájsť nejakú novú záľubu. Sú ešte malí, tak nečakajte, že si dokážu urobiť takýto poriadok v živote len oni sami. Ponúknite im viacero možností, skúšajte ich s nimi a buďte trpezliví, ak vás budú zo začiatku odmietať. Je pochopiteľné, že keď im zoberiete niečo, čo bolo dovtedy hlavným zmyslom ich života, novú náhradu nenájdu tak ľahko. Časom sa však upokoja a pochopia, že na svete je veľa príjemnejších vecí ako sedenie pred počítačom.

Ak máte už staršie deti, musíte ísť na to opatrnejšie, no o to dôslednejšie. Vtedy nepomôžu vyhrážky a ani tresty, ktoré by ich viac poburovali. Namiesto toho si spolu sadnite a spíšte akúsi zmluvu. Dohodnite v nej harmonogram času, ktorý strávia na počítači a tiež odmenu, ktorá na nich čaká pri zlepšení jeho postoja k tomuto problému. Jednajte s nimi ako s rovnocennými partnermi a ubezpečte sa, že i oni budú k vzniknutej situácii pristupovať seriózne.

Vážnejšie stavy už musíte liečiť rovnako, ako aj iné závislosti. Najprv by ste mali zájsť spolu s dieťaťom za psychológom, ktorý sa venuje presne tejto problematike. Lekár bude riešiť jeho stav najprv pomocou osobných konzultácií. Oveľa účinnejšie sú však spoločné sedenia, na ktorých sa môže stretnúť priamo s ostatnými ľuďmi s rovnakým problémom. Nad ich debatami má vždy dozor odborník, ktorý zároveň pracuje na posilnení odhodlania a udržaní chuti bojovať ďalej a nedostať sa do pôvodnej pasce. Deťom zároveň môže pomôcť to, že sa stretnú s inými rovesníkmi v podobnej situácii a vzájomne sa podporia v zmene postoja.

Dávajte pozor na agresiu. Jedným z najťažších štádií závislosti na počítači je zvyšujúca sa agresia. Časom môže prerásť až do fyzických útokov, keď si budú vybíjať nervy na súrodencoch alebo spolužiakoch. Pokiaľ by ste im náhle a bez upozornenia vypli počítač, mohli by udrieť i vás. K horším stavom patrí už len odmietanie jedla a tekutín, ale tiež hodiny strávené pred monitorom aj počas nočných hodín. V tomto prípade ide o silnú závislosť, ktorá sa musí liečiť v liečebni.

Jednoduchšie ako riešiť túto náročnú situáciu je istotne vsadiť na prevenciu. Aby sa deti nedostali až do stavu závislosti, nedajte im šancu, aby ich počítač a internet ovládli. Musíte im neustále vymýšľať program, aby sa nenudili.

tags: #dieta #zavisle #na #pocitaci