Dobrý zrak je pre správny duševný a telesný vývoj dieťaťa mimoriadne dôležitý. Tento článok sa zameriava na najčastejšie očné ochorenia u detí, ako sú refrakčné chyby, poruchy postavenia očí, zápaly a úrazy, a ponúka praktické rady pre rodičov, ako ich rozpoznať a riešiť.
Vývoj zraku u detí
Správne videnie sa vyvíja a upevňuje prakticky až do ôsmich rokov života dieťaťa. V tomto období môže do vývoja zraku zasiahnuť veľa rušivých činiteľov, ktoré zapríčinia, že sa vývoj zastaví, alebo pokračuje nesprávne.
Prenatálny vývoj oka začína už v 3. týždni gravidity a pokračuje až do posledného 40. týždňa, kedy je základný vývoj oka ukončený, čo sa týka jeho anatomickej stavby. Zrakové funkcie oka však dozrievajú ešte dlho po narodení dieťaťa, prakticky až do 8. roku života. V prvých dvoch týždňoch po narodení dieťa rozoznáva svetlo, tmu a hrubší pohyb, dokáže vnímať tvár z 20 cm vzdialenosti, pričom najviac sleduje oči a ústa. V 2. až 4. mesiaci začína dieťa sledovať svoje okolie, pozerá striedavo pravým alebo ľavým okom, obe oči sú funkčne rovnocenné, ale nedokážu pozerať naraz.
Farba očí u novorodencov
Väčšina novorodencov má modré oči, čo je podmienené množstvom pigmentu melanínu, ktorý je uložený v dúhovke. Novorodenci bielej pleti nemajú vrstvu povrchového pigmentu, ktorý je charakteristický väčšou koncentráciou melanínu a určuje, že farba očí je tmavšia. Preto pri narodení majú všetky deti oči bledej farby (niektorý z odtieňov modrej), a to nezávisle od farby očí rodičov. Iba malé množstvo detí si zachová modrú farbu očí.
Refrakčné chyby
Najčastejšou príčinou zlého videnia u detí sú refrakčné chyby - ďalekozrakosť a krátkozrakosť.
Ďalekozrakosť
Najčastejšie sa u detí stretávame s ďalekozrakosťou. Dieťa s touto chybou vidí relatívne dobre do diaľky ale do blízka si musí oči veľmi namáhať. Svetelné lúče sa lámu až za sietnicou, namiesto na nej.
Krátkozrakosť
Podobné ťažkosti môže vyvolať aj krátkozrakosť. Krátkozraké dieťa vidí dobre do blízka, ale na diaľku je obraz rozmazaný. Môže si ho čiastočne zaostriť tým, že prižmúri oči. Sústavné prižmurovanie však vyvoláva stálu námahu, z ktorej vznikajú bolesti hlavy a pocit únavy. Slabé videnie do diaľky často vylučuje krátkozraké deti zo spoločnosti ostatných detí pri hrách a vedie k určitej izolovanosti a samotárstvu. Tieto deti sa potom viac venujú čítaniu a zvyčajne majú väčšie knižné vedomosti , ale bývajú menej obratné v praktickom živote.
Často sa stáva, že deti „píšu nosom“. Príčinou môže byť zlý návyk, alebo očná chyba. Býva to nielen u detí krátkozrakých, ale akokoľvek sa to zdá čudné, i u detí ďalekozrakých.
Refrakčná chyba nemusí byť rovnako vysoká na jednom i druhom oku. V takomto prípade sa stane, že dieťa si uprednostňuje obraz toho oka, s ktorým lepšie vidí a slabšie oko zanedbáva. Toto oko potom stráca svoju funkciu a stáva sa tupozrakým.
Škúlenie
Keď si rodič všimne, že jeho dieťa škúli, netreba váhať s návštevou u očného lekára. V prvom polroku života ešte môže dieťatku občas jedno, či druhé oko zabehnúť, najmä pri pohľade do bokov, dole, ale táto vada by nemala byť vo fyziologickom prípade výrazná a už vôbec nie stála, prítomná pri každom smere pohľadu. Výraznejšie škúlenie už aj v prvých mesiacoch života môže signalizovať ťažšie ochorenie uchýleného oka, prípadne ťažšiu refrakčnú chybu.
Škúlenie vzniká najčastejšie v dôsledku vrodenej alebo získanej poruchy videnia oka alebo funkcie okohybných svalov. U každého pacienta s týmto problémom je nutné vykonať špecializované strabologické vyšetrenie. Zrak na škúliacom oku je zvyčajne slabší.
V prípade, že ide o ďalekozrakosť, alebo krátkozrakosť, je možné tento stav u veľmi malého dieťaťa, kde nie je možné ešte nasadiť okuliare, riešiť aj inými spôsobmi - pravidelným zakrývaním zdravého oka - samozrejme, podľa pokynov lekára na základe predchádzajúceho vyšetrenia, ďalej oslabením vedúceho, zdravého oka kvapkaním atropínu, prípadne iným spôsobom. Každopádne však musí byť vždy najprv vylúčená, iná, závažnejšia príčina škúlenia.
Ročné dieťa už je väčšinou schopné nosiť okuliare. Nosia ich radi a ochotne, lebo im zabezpečujú lepšie videnie a tým aj lepší kontakt so svojím okolím, ktoré sa zatiaľ len učia spoznávať.
Tupozrakosť
Tupozrakosť je funkčná porucha zrakovej ostrosti. V detstve vzniká najčastejšie v dôsledku škúlenia, vysokej refrakčnej chyby, anizometropie, t.j. vyššieho dioptrického rozdielu medzi očami alebo iných očných ochorení (napr. sivý zákal). Od určitého veku nie je možné naučiť mozog vidieť oboma očami.
Žmurkanie a grimasy
Často sa rodičia ponosujú lekárovi, že ich dieťa žmurká, prípadne robí grimasy, poťahuje nosom a podobne. Tento problém vzniká väčšinou na nervovom alebo psychologickom podklade, dieťa, ktoré je citlivé, senzitívne reaguje aj na vonkajšie, konfliktné príhody. Často je to nový režim, začiatok školy, prípadne nemožnosť vysporiadať sa v dostatočnej miere s učivom, konflikt medzi rodičmi, konflikt s kamarátom. Pri odbornom očnom vyšetrení v takomto prípade nenachádzame žiadnu očnú vadu, žiadny podklad pre žmurkanie. V takomto prípade treba dbať na pravidelnosť životosprávy, na odstránenie rušivých vplyvov a dostatok spánku.
Dieťa treba kľudne upozorniť na tento zlozvyk, ale nesnažiť sa ho odvykať neustálym napomínaním, prípadne trestaním. Aj krátkozrakosť a ďalekozrakosť treba naprávať okuliarmi. Na okuliare si dieťa musí zvyknúť a malo by ich nosiť podľa pokynov lekára. Nosenie správne nastavenej okuliarovej korekcie je dôležité.
Deti sa hýbu oveľa viac ako dospelí. Svet vnímajú viac na blízko a nahor. Rám by mal byť plastový, mal by zakrývať obočie a mať dostatočne veľký rám na sklíčka, aby sa dieťa neustále pozeralo cez okuliare - aj keď napríklad zodvihne zrak pri pohľade na vás. Nosník by mal veľkosťou dobre sedieť na nose, aby sa okuliare z nosa nešmýkali a nepohybovali. A zároveň musí byť na úrovni stredu sklíčka.
Príčiny očných chýb
Príčin môže byť veľa a nikdy sa nedá jednoznačne dokázať, ktorá je tá pravá. Veľký podiel na refrakčných chybách nesie dedičnosť. Už Hippokrates v dávnej minulosti povedal, že škúliaci rodičia majú škúliace deti. To isté platí aj pri krátkozrakosti a ďalekozrakosti. Ak je jeden z rodičov, alebo dokonca obaja krátkozrakí, je pravdepodobné, že ich dieťa bude mať túto očnú chybu tiež.
Ďalšou príčinou môže byť rýchly rast dieťaťa, nedostatočná výživa. V prevencii je veľmi dôležitý vitamín A, ktorý sa hojne nachádza v mrkve, listovej zelenine, marhuliach, rybom tuku, v masle.
Ďalšou príčinou môže byť zlé držanie tela pri práci, nedodržiavanie správnej vzdialenosti očí od knihy pri čítaní. Táto vzdialenosť má byť asi 30 cm, preto by deti mali čítať pri stole a nie v posteli. Veľmi dôležitú úlohu pri práci a hre má správne osvetlenie. Ideálne je denné svetlo. Keď je treba pracovať pri umelom svetle, treba dbať na to, aby bolo dostatočne silné. Na osvetlenie pracovného stola je potrebná 60 watová žiarovka, najlepšie s matným sklom. Okolie môže byť osvetlené rovnako, alebo menej, nemalo by byť osvetlené viac, ako pracovná plocha. Svetlo by malo prichádzať mierne zboku, aby sa neodrážalo od papiera ako od zrkadla priamo do očí dieťaťa.
Keď je osvetlenie stola príliš slabé, oči sa musia viac namáhať a to má za následok pocit suchosti, svrbenie, až bolesť očí. Z dlhotrvajúcej námahy potom môže vzniknúť nechuť k učeniu. Práve tak, ako škodí slabé svetlo, škodí aj svetlo príliš silné, lebo oslňuje. Oslnenie sprevádza kŕčovité zvieranie viečok, bolesti očí a hlavy. Obzvlášť bývajú oslnené krátkozraké deti, ktoré majú širšie zrenice.
Alergické zápaly očných spojoviek
U detí môžu byť prvé príznaky alergického zápalu očných spojoviek veľmi dramatické. Charakteristickými prejavmi je opuch očných spojoviek a viečok, ktorý môže byť tak masívny, že dieťa s ťažkosťami otvára oči. Ďalšími prejavmi sú sčervenanie, svrbenie, slzenie, častá je aj svetloplachosť až bolesti očí. Pri alergickom pôvode zápalu bývajú v drvivej väčšine postihnuté obe oči, i keď prejavy nemusia byť na oboch očiach rovnako intenzívne.
Ako prvá pomoc sú najvhodnejšie studené obklady, ktoré opuch mierne stiahnu, no a, samozrejme, nasledovať by mala návšteva u očného lekára, ktorý predpíše pacientovi príslušnú liečbu. Nie je vhodné experimentovať doma s obkladmi z kamiliek, repíka, alebo iných byliniek a domácich „zaručených receptov“, lebo práve tieto alergiu často ešte zhoršia. Takisto častá je aj alergia na v domácnostiach hojne používanú Framykoinovú masť, ktorá by nemala byť používaná mimo indikovaných prípadov. Alergie sú sezónnym ochorením, najčastejšie sa objavujú na jar a na jeseň.
K alergickým prejavom patria aj rôzne ekzémy na viečkach prejavujúce sa začervenaním, šupinkami, svrbením.
Infekčné zápaly
Inými druhmi zápalov sú zápaly infekčné, najčastejšie bakteriálne alebo vírusové. Prejavujú sa sčervenaním očí, sekréciou, od slzenia, cez hlienový výtok až po hnisavú sekréciu, rezaním, pálením očí. U detí tieto zápaly často sprevádzajú zápaly horných dýchacích ciest. Tu je väčšinou nutná antibiotická liečba, ktorú vám predpíše očný lekár.
Vrodená nepriechodnosť slzných ciest
Ďalším problémom, týkajúcim sa našich najmenších je vrodená nepriechodnosť slzných ciest, čo je anomália postihujúca 6 - 8 percent novorodencov. Prekážka priechodnosti je obvykle lokalizovaná v dolnej časti odvodných slzných ciest, v slzovode. Navonok sa nepriechodnosť prejavuje vlhčím okom alebo prebytkom sĺz, ktoré pretekajú cez okraj viečka. Obvykle sa však skoro pripojí infekčná zložka, ktorá v kultivačne výhodnom prostredí slzného vaku privodí pomnoženie mikróbov a následne hnisavú sekréciu, ktorá spätne prechádza na spojovku a vyvolá jej zápal. Väčšinou je potrebné mechanické spriechodnenie kanálika sondou.
Úrazy oka
Najčastejšie ide o drobné cudzie telieska ako zrnko prachu, muška, ktoré sa dostanú pod viečko a dráždia oko, pomerne často sa u detí stretávame aj s kúskami z anilínových farbičiek, ktoré sa vedia prilepiť na rohovku. Pomerne časté, i keď nie natoľko ako u dospelých, sú u detí poškriabania rohovky, napr. vetvičkou zo stromu, kríka, listom papiera, alebo inými predmetmi. Tento typ poranenia spôsobuje pomerne veľké ťažkosti, oko je podráždené, červené, pre bolesť ho pacient nevie často ani otvoriť, hoci po odbornom vyšetrení ťažkosti pominú v priebehu 1 - 2 dní.
Tupé poranenia oka vznikajú v súvislosti s dopadom väčších zraňujúcich predmetov, ktorých priemer presahuje priemer oka alebo aj priemer vstupu do očnice. Časté sú úrazy tenisovou alebo futbalovou loptou, hokejovým pukom, okrajom stola pri pádoch, päsťou pri bitkách, strelení kameňa prakom a podobne. Poranenie môže mať rôzny charakter od mierneho udretia až po ťažké poškodenie oka, v každom prípade je nutné odborné očné vyšetrenie a riešenie stavu.
Pri poleptaní oka kyselinou či zásadou je dôležité postihnuté oko čím skôr vypláchnuť pokiaľ možno čistou vodou a následne vyhľadať odborné ošetrenie. Oko vyplachujeme vždy od vnútorného kútika k vonkajšiemu, aby sme zabránili vniknutiu škodlivej látky do druhého oka.
Retinoblastóm
Ide o zhubný nádor oka, ktorý má pôvod v sietnici. Po šiestom roku života je výnimočný. Asi 20 až 30 % detí má pri diagnóze nádor obojstranný. V približne 5 % prípadov je choroba podmienená geneticky, prítomnosťou tzv. RB1 génu. Pravdepodobnosť, že postihnutý rodič bude mať rovnako postihnuté dieťa, je asi 25 %. Nádor, ak je malý, môže zostať klinicky nemý, pretože malé dieťa nedá nijako najavo, že stráca zrak. Známkou pokročilejšieho štádia choroby je šedobelavé zafarbenie zrenice, tzv. leukokória. Spôsob liečby súvisí s počiatočným rozsahom choroby. Osvedčená je kombinácia chemoterapie a lokálnej terapie (kryoterapia, vnútroočné podanie cytostatík).
Kedy vyhľadať lekára
Deti nám samy od seba veľmi zriedka povedia, že majú problém so zrakom. Pokiaľ sa vo vašej rodine nevyskytujú očné ochorenia, stačí absolvovať kontrolu zraku v rámci preventívnej prehliadky u pediatra. Ak sa v rodine vyskytujú očné ochorenia, dieťa by malo absolvovať vyšetrenie u očného lekára do 3. roku života. Ak majú rodičia alebo súrodenci problém so zrakom, je pravdepodobnejšie, že dieťa bude mať tiež podobný problém.
Medzi varovné signály, ktoré by mali rodičov upozorniť, patria:
- Občasné alebo stále škúlenie (oko alebo oči sú vychýlené do strany).
- Dieťa sa sťažuje, že ho svrbia alebo pália oči.
- Dieťa sa sťažuje na bolesti hlavy.
- Ak jedno oko vidí dobre a druhé nie, dieťa sa tomu prispôsobí a problém môže ostať bez povšimnutia.
Rozpoznanie problémov so zrakom u detí
Čo si všímať u detí
Či už pri vrodených alebo získaných ochoreniach zraku je dôležité všímať si detského pacienta zo strany rodičov i pediatrov. Malé dieťa len veľmi ťažko príde na to, že s jeho zrakom nie je všetko v poriadku. Občasné škúlenie, rozmazaný obraz alebo zlá viditeľnosť do diaľky sa zvyknú v útlom veku považovať za „normálne“.
V prípade, že si spozorujete niektorý z týchto príznakov, nemali by ste viac čakať a ihneď navštíviť vášho lekára:
- Časté bolesti hlavy.
- Neustále si žmolenie očí, zvýšené žmurkanie.
- Nakláňanie hlavy do strany.
- Zlá koordinácia v priestore a narážanie do predmetov.
- Prezeranie si hračiek z veľmi malej vzdialenosti.
Očným chybám u detí treba predchádzať už od narodenia. Preto už v pôrodnici prebieha prvé vyšetrenie zraku. Lekár pozoruje, či dochádza k tzv. červenému reflexu - či sa svetlo odráža od sietnice. Pokiaľ sa odraz nevráti späť, je tu možnosť novorodeneckej katarakty, teda sivého zákalu. Toto ochorenie sa najčastejšie rieši chirurgickou cestou. Prevencia spočíva v ďalších kontrolách, dieťa často nosí špeciálne šošovky a postihnuté oko trénuje tým, že po určitú časť dňa mu rodič prekrýva zdravé oko.
Medzi najčastejšie očné vady u malých detí patrí škúlenie, ďalekozrakosť, tupozrakosť, krátkozrakosť a astigmatizmus. Starosť o zrak dieťaťa je vždy na rodičoch. Kritický je najmä prvý rok života dieťaťa. Od šiesteho mesiaca sa môžu začať prejavovať niektoré vrodené očné chyby. Zrak detí sa následne vyvíja do šiesteho až ôsmeho roku veku. Potom sú už očné chyby nevratné a hrozí trvalé postihnutie zraku. Niektoré očné chyby je totiž možné liečiť iba v detskom veku. Napríklad tupozrakosť a škúlenie možno liečiť iba v detskom veku.
Základom starostlivosti o zrak u detí sú pravidelné kontroly u pediatra, ktorý v rámci preventívnych prehliadok môže očnú chybu odhaliť a následne dieťa odovzdať do starostlivosti špecialistov. Mali by ste byť obzvlášť pozorní, ak sami trpíte niektorou očnou chybou. Genetika v tomto prípade zohráva veľkú úlohu. Dosť často deti napríklad krátkozrakých rodičov budú s najväčšou pravdepodobnosťou mať rovnaké zrakové postihnutie.
Pohyb vonku a zdravá strava. Detské oči sú celodenne namáhané a vnímajú stovky a stovky podnetov, potrebujú preto čas aj na odpočinok a regeneráciu. K tým najzákladnejším opatreniam patrí pobyt na čerstvom vzduchu a strava obsahujúca vo vyššej miere vitamíny A, E alebo C, omega-3 mastné kyseliny, zinok alebo luteín.
Nedovoľte mu tráviť veľa času pri obrazovke. Každodenné niekoľkohodinové sedenie pri displeji telefónov, monitore počítača a televízie nie je pre vývoj detského zraku vhodné. Tieto prístroje aj napriek svojej dokonalosti nie sú schopné zaistiť správny vývoj detského zraku. Môže totiž dochádzať k tomu, že sa oko dostane do kŕča, dôjde k sťahu ciliárneho svalu a výsledkom je potom nárast dioptrií. Navyše sa tiež oko rýchlejšie unaví, pretože pri sledovaní obrazovky tiež reflexnejšie menej žmurká.
Riešte osvetlenie v detskej izbe, najmä u školákov nad písacím stolom. Nevhodné je dlhodobé použitie žiariviek, najmä v zimných mesiacoch, ich vplyvom sa zrak rýchlo unaví. V lete je nutné dbať, aj u tých najmenších, na ochranu zraku pred priamym slnečným žiarením.
