Rodina zohráva významnú rolu v rozličných etapách vývinu dieťaťa, jej základné funkcie však zostávajú stabilné v oblasti biologickej, psychickej, sociálnej aj ekonomickej a prostredníctvom nich rodina napĺňa potreby dieťaťa v dostačujúcej miere vo všetkých uvedených oblastiach. Samozrejme len v prípade, pokiaľ je rodina funkčná, t. j. ak dokáže na potreby dieťaťa primeraným spôsobom reflektovať a dokáže rovnako dostatočne dobre zvládať aj fungovanie rodičov v oblasti partnerstva a rodičovstva.
Obvykle sa uvádza, že rodičovská starostlivosť dieťaťu poskytuje primerané naplnenie jeho potrieb v oblasti telesnej, ide o pokrytie základných biologických potrieb dieťaťa, ktoré zahŕňajú hlad, smäd, spánok, duševnej, v jej rámci sú napĺňané psychické potreby dieťaťa, k nim patrí potreba lásky a bezpečia, citovej opory, porozumenia, aj sociálnej, kde dieťa získava od rodičov modely životných hodnôt, sociálnych vzťahov, komunikácie, vzory správania sa v rôznych životných situáciách, na základe ktorých si utvára dieťa vlastný prístup k životu.
Matějček (2003) pokladá za dôležitý znak funkčnosti rodinného prostredia aj za prostriedok uchovania funkčnosti rodiny jej príslušníkmi spoločne zdieľaný humor, schopnosť spolu sa smiať a radovať.
Problematika týraných, zneužívaných a zanedbávaných detí
Táto bakalárska práca sa zaoberá problematikou týraných, zneužívaných a zanedbávaných detí v rodinách, zdôrazňuje dôležitosť prevencie a úlohu orgánov sociálno - právnej ochrane detí a sociálneho pracovníka v procese pomoci takto ohrozeným či postihnutým deťom.
Súčasný stav problematiky na Slovensku
Súčasný stav problematiky v Slovenskej republike poukazuje na nedostatočnú informovanosť verejnosti, ako aj obetí domáceho násilia o možnostiach sociálnoprávnej pomoci. Možnosti pomoci sú v niektorých prípadoch taktiež neznáme u odborníkov, ktorí sa s touto cieľovou skupinou stretávajú v svojej odbornej praxi (lekári, psychológovia, pedagógovia). Z vyššie uvedeného vyplýva, že primárnym zámerom sociálnej práce na úrovni primárnej i sekundárnej prevencie by mala byť informovanosť o pomoci obetiam domáceho násilia prihliadajúc na vybranú cieľovú skupinu.
V kontexte sociálnych vied a sociálnej práce možno domáce násilie považovať za závažný sociálnopatologický jav. Vyskytuje sa v celej spoločnosti bez ohľadu na ekonomickú úroveň, sociálny status, kultúrne a sociálne zázemie. Je problémom celej spoločnosti, teda verejnej politiky, cirkvi, mimovládnych organizácií, ale aj každého z nás buď priamo alebo nepriamo v rámci širšieho sociálneho okolia.
Z pohľadu zahraničia môžeme v súvislosti s problematikou násilia páchaného na ženách hovoriť o sociálnej pomoci v podobe takzvaných „ženských domov“. Tento pojem je využívaný predovšetkým v anglicky hovoriacich krajinách v Európskej únii. Aktuálne štúdie poukazujú na fakt, že v priemere je jedna tretina až štvrtina žien v Európe vystavená násiliu zo strany mužov z ich blízkeho sociálneho prostredia. Spravidla sú to väčšinou partneri / manželia, prípadne taktiež otcovia alebo bratia. Takzvané ženské domy (v zahraničí) a krízové centrá (u nás), sú vo väčšine prípadov jediným možným riešením, ako si chrániť svoj život a pociťovať bezpečie zo strany obete (ženy). Prvé ženské domy fungujú v Európe od sedemdesiatych rokov minulého storočia a sú dôležitým medzníkom vo vývoji v presadzovaní rovnoprávnosti a dodržiavaní ľudských práv v záujme zachovania fyzickej, psychickej i emocionálnej integrity ženy ako obete domáceho násilia. (Appelt, Kaselitz, Logar, 2004).
Domáce násilie ako psychosociálny fenomén
Domáce násilie je významným psychosociálnym fenoménom, ktorý sa vyskytuje v krajinách celého sveta. Formy domáceho násilia sú rôzne, ako aj cieľová obeť. Najčastejšie formy násilia sú fyzické a psychické, avšak aj sociálne. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (2010) uvádza podľa štatistických údajov, že v partnerských vzťahoch sú v 95% zneužívané ženy. Sú to ženy spravidla pasívne, podriadené, ktoré majú sklony k bezradnému správaniu sa, ako aj k depresii a úzkosti.
Problematikou domáceho násilia všeobecne sa zaoberajú mnohí odborníci z viacerých vedných disciplín, ako napríklad psychológia, sociálna práca, ale aj pedagogika a kriminológia. Ide o multidisciplinárnu tému, vzhľadom na multifaktoriálnu kauzalitu a rozsiahle následky.
Sumarizácia charakteristických znakov domáceho potvrdzuje, že v rámci vzťahov v partnerskom vzťahu panuje dokazovanie si moci zo strany jedného partnera. Tento nežiaduci jav má cyklický a stupňujúci charakter a je dlhodobo opakový. Formy násilia sú rozmanité (fyzické, psychické, sociálne). Problémy tohto typu sú latentné a utajované obeťou zo strachu z väčšieho násilia.
Domáce násilie je závažný sociálno-patologický jav, ktorý má fyzické a psychosociálne následky pre jedinca, ktorý je obeťou, ako aj blízke osoby obete. Domáce násilie, respektíve násilie v intímnych vzťahov má spravidla odohráva sa v domácom prostredí. Martinková, Slavětínsky a Vlacha (2014) upozorňujú na devastujúci dopad tohto typu násilia vzhľadom k tomu, že jeho výskyt je v kruhu najbližších osôb, ktoré by mali byť zdrojom istoty, dôvery a bezpečia.
„Domáce násilie je sýtené viacerými faktormi, kde má nemalý zástoj archaický spôsob riešenia sociálnych problémov podmienený fylogenetickým a ontogenetickým prenosom genetických a historických informácií.“ (Havrlentová, 2017, s. 63).
Násilie páchané na ženách, respektíve taktiež aj partnerské násilie, alebo násilie v intímnych partnerských vzťahoch, patrí medzi sociálnopatologické fenomény dnešnej spoločnosti. Tento fenomén je preberaný viacerými vednými odbormi, pričom sa prihliada na charakter potrebnej pomoci, či už ide o pomoc psychologickú, právnu alebo sociálnu.
„Definovať domáce násilie je veľmi ťažké. Vo všeobecnosti možno uviesť, že ide o sociálno-patologický jav „sui generis“. Prečo možno domáce násilie označiť za takýto jav? Je to preto, lebo domáce násilie je deviáciou a osobitným sociálno-patologickým javom rodiny.“ (Polák, 2017, s. 180).
Ondicová (2017, s. 30) uvádza, že „domáce násilie je významným sociálnym fenoménom rozšíreným po celom svete. Môžeme ho zaradiť do kategórie tzv. „nových foriem kriminálneho násilia“.
Psychické násilie v partnerských vzťahoch
V rámci popisu súčasného stavu domáceho násilia je nutné zdôrazniť predovšetkým psychické násilie v partnerských vzťahoch pretože má vo väčšine prípadov latentnú formu. „Samotné psychické násilie je oproti fyzickému, ktoré je laickou i odbornou verejnosťou diskutované spomedzi všetkých foriem domáceho násilia najčastejšie, a špecifické zároveň v tom, že nemusia byť na postihnutom jedincovi viditeľné známky násilia a týrania. V tomto kontexte je tak psychické týranie náročnejšie na spozorovanie. Samotné obete sa často boja priznať, či už sa obávajú následného správania agresora, ďalej majúc obavy z nepochopenia okolia alebo odborníkov, prežívajúc pocti hanby alebo spoluviny, ale často nastávajúc aj situácie, kedy obete nevedia na koho sa majú obrátiť so žiadosťou o pomoc.“ (Habánik, Vavruš, 2017).
Výskumná stratégia a metodológia
Výskumnú vzorku tvorilo 20 participantiek, konkrétne týraných žien vo veku od 23 do 65 rokov, ktoré boli klientkami krízových centier v Bratislavskom kraji. Výskumná vzorka bola vyberaná zámerným výberom na základe ktorého sme si určili špecifiká výberu, ktoré boli vek viac ako 20 rokov a menej ako 50 rokov a ženy participantky museli byť klientkami vybraných krízových centier určených pre týrané ženy, deti a obete domáceho násilia a participantky sa museli chcieť výskumu zúčastniť dobrovoľne z dôrazom na anonymitu ich poskytnutých osobných údajov a informácií.
Výskum bol realizovaný v šiestich krízových centrách za pomoci sociálnych pracovníkov, ako aj psychológov - poradcov a riaditeľov/liek, ktorí v nich pracujú. Bližšie údaje o krízových centrách, vrátane ich sídla a bližšej špecifikácie neuvádzame na základe odporúčaní odborných zamestnancov týchto centier, ktorí taktiež zdôrazňovali nutnosť anonymity.
Výskum sme realizovali za pomoci metódy analýzy a štúdia dokumentov (kazuistiky) a metódy interview (pološtruktúrovaný rozhovor). Kazuistiky, ktoré sme využili pre potreby kvalitatívnej analýzy boli zhotovené sociálnymi pracovníkmi, ktorí s klientkami (týranými ženami) aktívne a dlhodobo pracovali. Dáta z kazuistík sme syntetizovali a analyzovali. Rozhovor, ktorý sme si zostavili bol pološtruktúrovaný a pozostával z otvorených aj uzatvorených otázok. Celkový počet otázok interview bol 15. Otázkami sme sa zaujímali o rodinné a sociálne aspekty týraných žien. Najdominantnejšou premennou v tomto type výskumu bola sociálna izolácia v zmysle jej príčiny, priebehu i následkov.
Pri analýzy kvalitatívnych dát sme v niektorých prípadoch využili aj iné metódy a techniky, a to napríklad techniky, ktoré popisuje Miovský (2010), technika kódovania a technika zafarbenia textu. Pri uplatnení týchto metód je text (odpovede participantiek) spracovávaný tak, že sú vyznačené celky zastrešujúce jednotlivé témy. Kódované sú taktiež rôzne skupiny vybraných tém prostredníctvom takzvanej „metódy vytvárania trsov“. Výskumné témy, ktoré boli objektom nášho záujmu sme vytvorili indukciou a hierarchizáciou získaných kvalitatívnych dát. Na základe vyššie uvedeného postupu sme identifikovali vzťahy medzi jednotlivými premennými.
V nasledujúcom texte predkladáme výsledky kvalitatívnych obsahových analýz prípadových štúdií, pri ktorých sme vychádzali od konkrétneho ku všeobecnému.
Výsledky výskumu
Spoločné znaky týraných žien z pohľadu zdravotnej anamnézy sú chronické ochorenia vedúce k invalidite a nezamestnanosti.
Odlišnosti boli nájdené v prípade typov chronických ochorení. U vybraných participantiek sa vyskytovali rôzne chronické ochorenia, a to onkologické choroby, hypertenzia, psychické problémy...
Čo je domáce násilie? Druhy, príznaky, liečba a ďalšie
tabuľka s dátami o výskyte domáceho násilia na Slovensku