V priebehu posledných päťdesiatich rokov sa na Slovensku vykonalo viac ako 1 300 000 interrupcií, čo svedčí o rozsiahlej praxi, ktorá je úzko spojená s legalizáciou potratov na žiadosť ženy. Hoci je otázka legálnosti interrupcií nesmierne dôležitá, jej konečné riešenie závisí od základnej otázky morálnej prípustnosti tohto činu. Možno rozhodnutie pre interrupciu a jeho následné vykonanie morálne ospravedlniť? Táto otázka otvára komplexnú diskusiu, ktorá zahŕňa biologické, antropologické, etické a spoločenské aspekty.
Nedávno ma zaskočil a možno trochu aj znechutil pohľad na billboard s fotografiou plodu po interrupcii v strede mesta. Tento obrázok vo mne zanechal obrovský dojem, čo spôsobilo, že som sa nad touto témou začala zamýšlať o trochu viac ako doteraz. Ešte stále ten obraz vidím pred očami. Začala som si klásť otázku prečo? Čo ľudí viedlo k takejto negatívnej kampani? Zlepší sa tým niečo? Aký to malo vôbec význam? Niektorých ľudí to možno znechutí, iných rozlútostí. Podľa môjho názoru to nebolo správne. Každý má právo na svoje rozhodnutia, na svoj názor. Túto kampaň beriem ako výčitku všetkým tým ženám, ktoré toto všetko museli absolvovať, či už dobrovoľne alebo nie.
Morálna Problematika Interrupcie
Americký filozof Patrick Lee predkladá argument proti morálnosti interrupcií, ktorý stojí na troch základných bodoch:
- Úmyselné zabitie nevinnej osoby je vždy morálne zlé.
- Interrupcia je úmyselné zabitie nevinnej osoby.
- Záver: Interrupcia je morálne zlá.
Lee identifikuje tri potenciálne spôsoby, ako by sa dal tento argument spochybniť. Prvou možnosťou je spochybniť druhú premisu dokázaním, že to, čo je zabité pri interrupcii, nie je osoba, alebo dokonca ani ľudská bytosť. Druhou možnosťou je argumentovať, že hoci je interrupcia zabitím nevinnej osoby, nejde o úmyselné zabitie. A nakoniec, tretia možnosť spočíva v spochybnení prvej premisy dokázaním, že úmyselné zabitie nevinnej osoby nie je vždy morálne zlé.
Biologický a Antropologický Pohľad na Embryo
V kontexte diskusie o interrupciách zohráva kľúčovú úlohu status embrya. Argumenty často smerujú k otázke, či je embryo osoba, alebo ľudská bytosť. Z biologického hľadiska je embryo od momentu počatia živá ľudská bytosť, kompletný ľudský organizmus a jedinec ľudského druhu Homo sapiens, rovnako ako ľudské plody v neskorších štádiách tehotenstva, novorodenci, adolescenti, dospelí a starci.
Znaky Života Embrya
Embryo vykazuje všetky nevyhnutné znaky života. Každá entita môže byť zaradená do jednej z troch kategórií: živá, mŕtva (predtým živá) alebo neživá/anorganická. Dieťa vzniká splynutím dvoch živých pohlavných buniek a rodí sa živé.
Ľudskosť Embrya
Ľudskosť embrya sa dá preukázať na biologickom fakte, že jeho pôvodcami sú dvaja ľudia, má genetickú výbavu, ktorá je typická práve pre ľudský druh a že jeho ďalší vývin prirodzene speje k ďalším štádiám v procese dospievania až k všeobecne uznanej ľudskej podobe dospelého jedinca.
Individualita Embrya
Embryo vzniká splynutím pohlavnej bunky otca, spermie, a pohlavnej bunky ženy, vajíčka. Pohlavné bunky sú bunky otca a matky, ktoré v jadre obsahujú dvadsaťtri chromozómov s genetickou informáciou otca a matky. Pri oplodnení nastane syntéza DNA otca a matky a vznikne nová bunka, zygota, ktorá obsahuje štyridsaťšesť chromozómov. Genetická výbava zygoty, odlišná od genetickej výbavy otca a matky, sa uplatní v ďalšom vývoji až do štádia dospelého jedinca. Táto nová bunka, zygota, „je prvé a najjednoduchšie vývojové štádium všetkých mnohobunkových organizmov vrátane človeka.“ Momentom počatia vzniká teda nová biologická entita, nový ľudský jedinec, svojou podstatou odlišný od pohlavných buniek ktorých splynutím vznikol. Tento nový človek má biologické charakteristiky ako všetci ostatní ľudia. Je individuálnym organizmom, ktorý zostáva tým istým organizmom počas celého svojho života až do momentu smrti. Má v sebe zakódovaný plán svojej vlastnej bytosti (finalita), ktorý sám aktívne realizuje až do štádia dospelosti. Je nezávislý voči vonkajším vplyvom pre zachovanie svojej štruktúry (samobytnosť), sám kontroluje realizáciu svojho programu (samokontrola). Hoci bude prechádzať dynamickými zmenami, tieto zmeny budú dospievaním organizmu, ktorý počas celého vývoja zostáva tým istým organizmom (kontinuita).
Antropologický Aspekt
Z antropologického hľadiska možno konštatovať, že začiatok ľudskej telesnosti (vytvorenie zygoty) znamená začiatok ľudského jedinca. Človek je telesnou bytosťou, to znamená, že telesnosť nepatrí do oblasti mať, ale do oblasti byť. Človek nevlastní svoje telo (organizmus), človek je telo (organizmus). Ľudské telo sa vyvíja, mení svoju veľkosť, tvar, rastie a dospieva. Človek prechádza počas svojho života množstvom akcidentálnych zmien, to znamená, že sa mení to, aký je. Jeho identita, substancia, teda to kto je, sa však nemení. Dôležitou vlastnosťou embrya je jeho aktívna potencialita, to znamená, že akcidentálne zmeny smerujúce až k úplnému rozvoju ľudskej bytosti realizuje zygota sama od seba, nezávisle od vonkajších faktorov (samozrejme za predpokladu, že má vytvorené vhodné podmienky).
Osobný Status Embrya
Embryo, ako každá iná ľudská bytosť, je osoba. Osoba môže byť definovaná ako „inteligentný a slobodný subjekt“. Preto, aby sme nejaký subjekt označili ako osobu, je dôležité aby tento subjekt mal rozumovú povahu. Každý inteligentný a slobodný subjekt je entitou, ktorá si zaslúži rešpekt a ktorej dobro chceme pre ňu samotnú, nie len ako prostriedok. Inteligentným a slobodným subjektom nemyslíme niekoho, kto práve teraz myslí, kto sa práve teraz slobodne rozhoduje, ale toho, kto má takúto schopnosť. Napríklad niekto, kto práve spí, alebo je v kóme, je osobou, aj napriek tomu, že práve teraz nerozmýšľa a nerobí slobodné rozhodnutia. Ľudská bytosť je od momentu počatia rozumovou bytosťou, pretože má schopnosť myslieť a slobodne sa rozhodovať, aj keď ešte určitý čas potrvá, kým sa vyvinie do štádia, keď túto svoju schopnosť bude prejavovať navonok. Jedinec nie je osoba preto, lebo sa tak prejavuje, ale prejavuje sa tak, lebo je osoba (konanie závisí od bytia). To, že človek bude schopný hovoriť a konať ako rozumová bytosť je zakorenené v tom, čo je už od momentu počatia rozumovou bytosťou s aktívnym potenciálom vyvinúť sa a realizovať svoju rozumovú povahu. Telesnosť človeka (človek nevlastní svoje telo, človek je telo) nás takisto privedie k záveru, že je osobou od počatia. Organizmus, ktorý je osobou, nemôže vzniknúť alebo zaniknúť v inom čase, ako v čase keď vzniká a zaniká osoba. Keďže ľudský organizmus nie je to, čo osoba vlastní, ale to, čo osoba je, moment vzniku ľudskej osoby je ten istý, ako moment vzniku ľudského organizmu.
Morálne Dôsledky Statusu Embrya
Morálne konzekvencie vyplývajúce zo statusu embrya sú jednoznačné. Keďže embryo je osobou ako všetci ostatní ľudia, musí sa s ním zaobchádzať rovnako ako so všetkými ostatnými osobami, inak by sme sa dopustili diskriminácie voči tejto osobe.
Non-Personalistické Teórie
Jeden zo spôsobov, ako by niekto mohol spochybniť nemorálnosť interrupcie, je dokázať, že embryo nie je osoba. Existuje viacero argumentov, ktoré sa uvádzajú v prospech tohto tvrdenia. Tieto argumenty nespochybňujú, že embryo je ľudská bytosť, ale tvrdia, že embryo, ktoré je ľudskou bytosťou, nie je osoba (non-personalistické teórie). Nespochybňujú teda biologický status embrya ako ľudského jedinca, ale spochybňujú jeho antropologický status osoby. A keďže embryo nie je osoba, jeho zabitie nemusí byť nemorálne.
Teória Uvedomenia a Vnímania
V rámci non-personalistických teórií sa často uvádzajú dve hlavné koncepcie. Prvá považuje za hranicu, kedy sa ľudský jedinec stáva osobou, schopnosť uvedomenia (resp. sebauvedomenia) a druhá za túto hranicu považuje schopnosť vnímania.
Ďalšie Teórie
Okrem týchto dvoch teórií treba spomenúť ešte fylogenetickú teóriu, ktorá hovorí že v prenatálnom živote dieťaťa sa zopakuje celý proces evolúcie, teda že dieťa najskôr žije životom rastliny, potom životom zvieraťa a napokon životom ľudskej bytosti. Ďalšia teória tvrdí, že embryo nie je ľudská bytosť na základe toho, že embryo nemá ľudskú podobu. Tieto dve teórie zjavne nemajú oporu v súčasných biologických poznatkoch, a preto nemá veľký význam sa im dopodrobna venovať. Do tejto kategórie patrí ďalej behavioristická teória, ktorá hovorí, že ľudská bytosť je osobou, ak sa tak správa. Niektoré sociologické teórie prisudzujú status osoby na základe spoločenského vzťahu - ľudská bytosť je osobou, ak to matka, resp. rodičia (v prípade ich dieťa), či spoločnosť (napríklad v prípade otroctva) uznávajú. Ide o arbitrárne určené kritériá, ktorých kritika implicitne vyplynie s ďalšieho textu. Ďalšia teória hovorí, že osobou je ten, kto dosahuje určitú „kvalitu života“, rasistické teórie hovoria, že osobou je ten, kto má určitú farbu pleti. Tieto dve teórie sa netýkajú len nenarodených detí, ale určitej rasy či skupiny postihnutých počas celého života. Diskusia o osobnom statuse ľudí inej rasy či ľudí s postihnutím v súčasnosti nie je natoľko aktuálna ako je to u iných teórií, preto sa jej tiež nebudem bližšie venovať.
Teória Schopnosti Uvedomenia
Predstaviteľmi tejto teórie sú napríklad Mary Ann Warren, Michael Tooley, Peter Singer alebo Ronald Dworkin. Aj keď sa ich názory v niektorých aspektoch líšia, v zásade zhodne tvrdia, že právo na život nepatrí každému ľudskému organizmu, ale iba osobám. Na to, aby bol ľudský organizmus osoba, musí mať určité psychologické črty, či schopnosti.
Modifikácie Tooleyho Teórie
Tooley v tom istom článku modifikuje argument tak, že porušiť právo osoby na niečo (povedzme na X) možno nie len vtedy, keď si osoba X práve želá, ale aj vtedy, keď by si osoba práve teraz X želala, ak by nebola v stave duševného rozrušenia, dočasne v bezvedomí, alebo uvedená do stavu, aby po X netúžila (napríklad otrok, ktorý netúži po slobode). Tooley svoju teóriu modifikoval aj ďalej, najmä kvôli výhrade, že práva nenarodených detí by sa mali posudzovať rovnako ako práva ľudí v bezvedomí. K výraznejšej modifikácii došlo v roku 1983 (Abortion and Infanticide), kedy opustil argumentáciu, že právo je spojené s túžbou, namiesto toho dospel k záveru, že právo je spojené s tým, čo je v záujme danej osoby. Túžby však zostávajú naďalej dôležité v inom zmysle. Záujmy majú aj embryá, rovnako ako záujmy majú napríklad aj rastliny, dôležité však je, aby záujmy boli relevantné z morálneho hľadiska. Podľa novej Tooleyho teórie sú záujmy morálne relevantné vtedy, keď sú založené na schopnosti indivídua mať túžby. „Na to, aby bol niekto subjektom práv, je potrebné aby bol spôsobilý mať záujmy v zmysle, ktorý zahŕňa spôsobilosť mať túžby.“ Práva má teda ten, kto má záujmy, za predpokladu že má spôsobilosť mať túžby. Osoba už nemusí mať spôsobilosť želať si vec, na ktorú má právo (indoktrinovaný otrok). Ale v takom prípade vec môže byť v niekoho záujme iba vtedy, ak držba tejto veci umožní niekedy uspokojiť iné túžby toho istého indivídua. Na embryo sa však takáto možnosť nevzťahuje.
Osobná Identita
Kľúčová je v modifikovanej Tooleyho teórii totožnosť indivídua. Tá totiž nespočíva v totožnosti organizmu, ale v totožnosti subjektu vedomia. Osobná identita je konštituovaná „kauzálnymi a psychologickými prepojeniami,“ hlavne pamäťou. Keďže embryo alebo malé dieťa ešte nemá rozvinuté takéto mentálne schopnosti, nie je indivíduom totožným so subjektom uvedomenia, ktorý bude existovať neskôr. Nenarodené dieťa nemá právo na život, pretože jeho pretrvávajúca existencia nemôže umožniť uspokojenie túžob, ktoré budú existovať v budúcnosti, jednoducho preto, že vtedy to už bude iný subjekt. Alebo opačne, túžby dospelého jedinca nemôžu dať základ pre právo na život embrya, pretože embryo nie je tým istým subjektom uvedomenia, embryo je do momentu, kým nenadobudne pamäť, inou entitou. Podľa prvej verzie Tooleyho teórie ľudský jedinec nadobúdal práva v závislosti od schopnosti sebauvedomenia a podľa neskoršej verzie v závislosti od nadobudnutia vedomia. Obe tieto schopnosti je človek schopný realizovať až po narodení, preto z morálneho hľadiska bol potrat možný počas celého tehotenstva.
Peter Singer a Funkcionalizmus
Populárny austrálsky filozof Peter Singer, profesor bioetiky na Princetonskej univerzite, je takisto zástancom teórie, že ľudská bytosť sa stáva osobou až keď si dokáže uvedomovať sama seba. Zastáva doktrínu známu ako funkcionalizmus, podľa ktorej to, čo definuje ľudskú osobu, sú jej schopnosti, to čo je alebo nie je schopná robiť. Interrupcia je preto morálne prípustná. Na rozdiel od niektorých iných filozofov sa Singer nebráni dotiahnuť túto teóriu do svojich logických dôsledkov. Novorodenci, rovnako ako ľudské plody, nie sú osoby, pretože nie sú schopné vidieť seba samých ako odlišné entity existujúce v čase. Nie sú racionálne, seba si uvedomujúce bytosti s túžbou žiť. Podľa Singera má „život novorodenca menšiu hodnotu ako život prasaťa, psa, alebo šimpanza.“ Singer považuje narodenie dieťaťa za arbitrárne kritérium pre uznanie statusu osoby, ako aj pre uznanie ľudských práv deťom v počiatočných štádiách svojho vývoja. Logicky konzistentne tvrdí, že plod v neskorších štádiách tehotenstva môže byť viac vyvinutý ako predčasne narodené dieťa, preto nedáva zmysel, aby bol tento plod chránený viac ako novorodenec. Ale namiesto toho, aby sa za osobu považovalo už dieťa pred narodením, Singer nepovažuje za osobu ani novorodenca. Zabitie novorodenca je preto morálne prípustné a do určitého bodu by malo byť legálne, rovnako ako je legálny aj potrat.
Teória Vnímania
Na rozdiel od Tooleyho a Singera niektorí filozofi tvrdia, že ľudská bytosť sa stáva osobou vtedy, keď nadobúda schopnosť vnímavosti (schopnosť vnímať, cítiť veci). Na rozdiel od schopnosti uvedomovať si, ktorú človek nadobúda až po narodení, schopnosť vnímať získava človek už v prenatálnom štádiu vývoja.
Diskusia o Právach Mužov v Kontext Interrupcie
V kontexte interrupcií sa často otvára diskusia o právach mužov. Zaznievajú argumenty, že by aj otec mal mať právo rozhodovať o osude dieťaťa, keďže je to spoločné dieťa a zasiahne do života oboch rodičov. Niektorí dokonca navrhujú, aby mal otec možnosť požiadať o potrat aj bez súhlasu matky. Táto téma je však veľmi kontroverzná a vyvoláva množstvo etických otázok.
Argumenty pre Rovnaké Práva
Zástancovia rovnoprávnosti argumentujú tým, že ak má žena právo rozhodnúť o potrate, mal by mať rovnaké právo aj muž. Dieťa je predsa spoločné a zasiahne do života oboch rodičov, či už priamo alebo nepriamo. Ak jeden z rodičov dieťa nechce, nemalo by sa narodiť.
Argumenty Proti Rovnakým Právam
Na druhej strane, odporcovia tohto názoru argumentujú tým, že žena je tá, ktorá dieťa nosí a prežíva tehotenstvo. Má teda právo rozhodnúť, čo sa s jej telom stane.
Interrupcie: Celosvetový pohľad a dôvody
Ročne sa asi tretina všetkých tehotných žien (asi 53 miliónov) rozhodne pre umelé prerušenie tehotenstva. V niektorých krajinách je potrat úplne zakázaný (napr. Írsko), aj napriek tomu sa pre interrupciu rozhodne ročne okolo 6000 žien. Väčšina takýchto potratov sa končí s doživotnými komplikáciami alebo pri najhoršom smrťou nielen plodu, ale aj matky. Podľa štatistík zomiera každých 5 minút na svete jedna žena na komplikácie po neodborne vykonanom potrate (ročne asi 200 000 žien). V krajinách, v ktorých je interrupcia legálna sa môže žena rozhodnúť pre prerušenie tehotenstva aj z iných, než len medicínskych dôvodov.
Celosvetovo medzi najčastejšie dôvody vedúce k prerušeniu tehotenstva patrí naplnený počet detí v rodine, prerušenie tehotenstva kvôli práci alebo škole, nedostatok financií alebo problémy vo vzťahu rodičov, nízky vek budúcej matky, alebo znásilnenie. To však nie sú jediné dôvody, pre ktoré sa matky, alebo páry rozhodujú pre interrupciu. Milióny rodičov si želajú dieťa len určitého pohlavia. Iní sú pod tlakom populačnej kontroly, ako napríklad v Číne. Ďalší pristupujú k interrupcii v dôsledku nedostatku ochranných prostriedkov pred neželaním otehotnením. Ostatné dôvody k prerušeniu tehotenstva môžu byť zdravotné, kedy tehotenstvo ohrozuje zdravie alebo život ženy alebo vývoj plodu by mohol byť ohrozený ochorením matky (napr. infekcia) alebo lieky, ktoré žena užívala na začiatku tehotenstva a sú pre vývoj plodu nebezpečné (vrodené vývojové chyby). Tehotenstvo sa dá tiež ukončiť, ak vzniklo z kriminálneho činu - znásilnenia. To všetko je upravené tzv. interrupčným zákonom.
Etické dilemy a osobné postoje k interrupciám
Rozhodne nesúhlasím s potratom len kvôli pracovnej vyťaženosti alebo nechcenému pohlaviu dieťatka. V týchto prípadoch sa mi to zdá nesprávne. Ale keby som sa mala ja rozhodnúť či sa v mojom veku odhodlám na tento zákrok, myslím, že by som ho podstúpila. Určite by nebolo jednoduché sa s tým psychicky vyrovnať, ale v takej situácii by to bolo asi najlepšie riešenie. Nemôžem povedať, že som zástancom potratu, ale nemožem povedať ani to, že s ním nesúhlasím.
Znižovanie počtu interrupcií a prevencia
Myslím si, že počet potratov by sa dal aspoň z malej časti znížiť, a to väčšou informovanosťou širokej verejnosti. Zvýšeným záujmom škôl o rôzne prednášky a iné spôsoby informovania o problematike, alebo väčšou propagáciou ochranných prostriedkov proti nechcenému otehotneniu. Ďalšia možnosť ako zbezpečniť potrat je jeho legalizácia v niektorých krajinách, čim sa zmenší počet neodborných zákrokov. Interrupcia patrila, patrí, a aj bude patriť k bežnému životu človeka. Či to chceme alebo nie.
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik odmietol už predtým medializované informácie o zákaze interrupcií na Univerzitnej nemocnici v Bratislave. Usmernenie, ktoré vydala nemocnica o zákaze interrupcií na žiadosť pacientky nie je podľa vyjadrení ministra zdravotníctva a riaditeľa Univerzitnej nemocnice v Bratislave z ich pera. Zákaz interrupcií do 12.týždňa tehotenstva z dôvodu uplatňovania si výhrady svedomia gynekológov tak zostáva záhadou. A to z dôvodu autora usmernenia či nariadenia. “K žiadnemu odporúčaniu, ktorým by boli lekári manipulovaní nedošlo,” vyjadril sa minister zdravotníctva na stredajšom rokovaní vlády. Minister však upozornil, že odmietnutie interrupcií zo strany pacientky existuje niekde už niekoľko rokov. Nemocnica v Nových Zámkoch nevykonáva umelé prerušenie tehotenstva na žiadosť pacientky už 6 rokov, nemocnica v Trnave 12 rokov. Bratislavská univerzitná nemocnica však naďalej vykonáva interrupcie zo zdravotných dôvodov. Podľa najnovších informácií, ktoré zverejnil spravodajský portál sme.sk sa nariadenie, ktoré zakazovalo interrupcie na žiadosť matky zrušilo. Správu potvrdili zdroje v nemocniciach.
Európsky parlament schválil nezáväznú rezolúciu, ktorá navrhuje vytvorenie finančného mechanizmu na pomoc ženám, ktoré nemajú prístup k bezpečným a legálnym interrupciám vo svojej krajine. Mechanizmus by umožnil členským štátom EÚ poskytovať interrupcie ženám, ktorým to domáce zákony zakazujú. Účasť krajín by bola dobrovoľná a financovaná z európskych fondov. Rezolúcia upozorňuje, že v niektorých krajinách EÚ ženy stále nemajú úplný prístup k bezpečným a legálnym interrupciám. Podnet pre rezolúciu dala Európska občianska iniciatíva „My voice my choice“, ktorá zozbierala viac ako 1,1 milióna podpisov zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Rezolúciu podporili liberáli, socialisti a ľavicové frakcie, proti boli prevažne pravicové a extrémne pravicové skupiny. Európska ľudová strana bola v otázke rozdelená. Na Slovensku majú ženy zákonné právo na interrupciu, no v praxi musia čeliť množstvu prekážok. Až 67 % žien, ktoré podstúpili interrupciu, uviedlo nedostatok informácií, napríklad o tom, kde zákrok podstúpiť, aké sú formy zákroku a poplatky. Až 34 % zdravotníckych zariadení odmieta interrupciu na žiadosť ženy, pričom každá štvrtá žena narazila na tzv. Cena zákroku je tiež problém. Hoci ministerstvo zdravotníctva stanovuje maximálnu cenu na 248,95 €, priemerná cena s dodatočnými poplatkami dosahuje až 414 €. Slovenské zákony ukladajú povinné poučenie pred zákrokom a 48-hodinovú čakaciu dobu, ktorá môže spôsobiť, že sa zákrok nestihne vykonať v zákonnej lehote. Na Slovensku je povolená iba chirurgická interrupcia, medikamentózna forma, bežná vo svete, zatiaľ nie je legálna.
tags: #diskusny #prispevok #interrupcia