Materské mlieko je ideálna strava pre bábätko v prvých mesiacoch života. Dojčenie však prináša výhody nielen pre dieťa, ale aj pre matku. Otázkou zostáva, ako dlho by žena mala svoje dieťa dojčiť a aké sú benefity dlhodobého dojčenia.
Výhody dojčenia pre bábätko
Materské mlieko je svojím zložením optimálne prispôsobené potrebám bábätka. Poskytuje mu všetky zložky potrebné pre výživu a hydratáciu, vrátane makroživín ako cukry, tuky a bielkoviny, ako aj mikroživín, minerálov a vitamínov. Aby mohla matka poskytnúť dieťatku všetky potrebné živiny, je dôležité, aby mala pestrú a vyváženú stravu a dostatočný príjem tekutín.
Okrem výživy má materské mlieko významný vplyv na imunitný systém bábätka. V prvých mesiacoch života, kedy imunitný systém dieťaťa ešte nie je plne vyvinutý, materské mlieko poskytuje potrebné protilátky a podporuje dozrievanie jeho vlastnej imunity. Obsahuje aj oligosacharidy, ktoré majú prebiotické účinky a podporujú zdravú črevnú mikroflóru. Dojčené deti majú v porovnaní s deťmi kŕmenými umelým mliekom menej tráviacich ťažkostí.
Dojčenie má pre dieťa aj dlhodobý pozitívny vplyv na zdravie. Štúdie ukazujú, že dojčené deti majú nižšie riziko rozvoja alergií, cukrovky, celiakie a dokonca aj niektorých typov leukémie.
Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok. Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast.
Materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. Počas dlhodobého dojčenia môže energia z tukov v materskom mlieku významne prispieť k výžive dieťaťa.
Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím. V metaanalýze z roku 2015 Sankar et al. identifikovali 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 - 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761). Toto znamená, že deti, ktoré nie sú dojčené v 12 - 23 mesiaci života, majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú ako tie, ktoré sú v druhom roku života dojčené."
Materské mlieko chráni väčšie dojčené deti pred infekciami. Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne.
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje množstvo jedinečných látok ako napríklad oligosacharidy materského mlieka, ktoré vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. Takýchto oligosacharidov je v materskom mlieku viac ako 200 druhov a sú treťou najviac zastúpenou zložkou v materskom mlieku. Znižujú schopnosť patogénov priľnúť k slizniciam a znižujú tak riziko vírusových, bakteriálnych a parazitických infekcií. Okrem toho zlepšujú reakciu imunitných buniek a poskytujú dieťaťu kyselinu sialovú, ktorá je esenciálnou živinou pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií. Oligosacharidy dostáva dieťa v materskom mlieku vždy, keď sa dojčí, v akomkoľvek veku.
Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom. Čím dlhšie je dieťa dojčené, tým dlhšie má šancu ich získavať.
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Nejde len o leukocyty, ktoré hrajú rolu v ochrane pred ochoreniami, či epiteliálne bunky, ale dokonca aj kmeňové bunky, a to má implikácie z hľadiska potenciálu pre regeneráciu tela. Kmeňové bunky dokážu vytvárať svoje vlastné kópie a dokážu sa premeniť na rozličné vyspelé funkčné bunky. Kmeňové bunky, ktoré dieťa získava v materskom mlieku, prenikajú do krvného obehu a dostávajú sa do rozličných orgánov, kde poskytujú aktívnu imunitu. Tento proces sa nazýva mikrochimérizmus a dokazuje význam dojčenia nielen z hľadiska výživového a imunitného, ale aj z hľadiska pomoci, ktorú matkin organizmus poskytuje dieťaťu z hľadiska využívania živín a vytvárania tolerancie.
Podľa štúdií materské mlieko okrem toho obsahuje viac ako 1400 mikroRNA, ktoré sú dôležité pre regulovanie génov, rozvoj a prevenciu ochorení, pomáhajú rozvíjať imunitný systém a hrajú rolu pri rozvoji a zmenách v prsníku.
Dojčenie - ochrana dieťaťa pred obezitou. Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity.
Existujú aj ďalšie mechanizmy, ako dojčenie chráni dieťa pred obezitou. V metaanalýze týkajúcej sa obezity zahŕňajúcej viac ako 200 000 účastníkov autori opisujú, že dojčenie je významným nástrojom na prevenciu obezity a že efekt dojčenia je tým väčší, čím dlhšiu dobu je dieťa dojčené.
Okrem obezity má dojčenie dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu.
Dojčenie - ochrana proti zápalu stredného ucha. Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha.
Dojčenie - ochrana pred ochoreniami dýchacích ciest. V situácii, keď sa jednoročné či dvojročné deti stretávajú oveľa viac so svojimi rovesníkmi a majú tak viac príležitostí nakaziť sa vírusmi či baktériami, predstavuje dojčenie starších detí mimoriadne dôležitý spôsob ochrany obzvlášť pred ochoreniami dýchacích ciest a pomáha im prípadné ochorenia ľahšie prekonať.
Dojčené deti - vyšší zárobok, vyššie IQ, vyššie vzdelanie, dobré správanie. Pozoruhodnú prospektívnu štúdiu uskutočnil Horta, ktorý so svojím tímom dlhodobo, až 30 rokov, sledoval vplyv dojčenia na deti až do dospelosti. Zistením tejto rozsiahlej štúdie bolo, že dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ (čo potvrdili už predtým iné štúdie) či vyššie dosiahnuté vzdelanie.
Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok. Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast.
Podľa štúdií materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. Počas dlhodobého dojčenia môže energia z tukov v materskom mlieku významne prispieť k výžive dieťaťa.
Materské mlieko nielenže nestráca po prvom roku na kvalite, ale naopak sa jeho kvalita ešte zvyšuje. V prvom a druhom roku života sa deti dojčia v podobnej frekvencii za deň a podobnom čase a frekvencia dojčenia za deň sa znižuje až v treťom roku života. Inými slovami, vzorec dojčenia dvojročných detí je podobný ako vzorec dojčenia 4-mesačných detí, dojčia sa v priebehu dňa často. A materské mlieko takto dojčených detí prispieva k výžive, pretože podľa štúdií vypijú až 460 - 550 ml materského mlieka.
Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím."
Výhody dojčenia pre matku
Dojčenie prináša benefity nielen pre dieťa, ale aj pre matku. Skorý začiatok dojčenia po pôrode urýchľuje proces zavinovania maternice, ktorý je spôsobený hormónmi, ako napríklad oxytocín, uvoľňovaný pri dojčení. Dojčenie má aj dlhodobý priaznivý vplyv na zdravie matky.
Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka. Všetky kampane zameriavajúce sa na prevenciu rakoviny prsníka by sa mali zamerať na dojčenie. Dojčenie je tiež prevenciou pre rakovinu vaječníkov, maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, spravidla odďaľuje návrat plodnosti a na dlhú dobu potláča ovuláciu, dojčiace matky po pôrode spravidla ľahšie schudnú. Mnohým zdravotným problémom, s ktorými ženy neskôr v živote bojujú, by sa dalo zabrániť dojčením.
Ako dlho by žena mala dojčiť? Odporúčania odborníkov
Odborníci Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v oblasti správnej výživy dojčiat vydali odporúčania ohľadom potrebnej dĺžky dojčenia detí. Podľa nich by bábätká do veku 6 mesiacov mali prijímať jedine materské mlieko. Od veku 6 mesiacov postupne dieťatku zavádzame prvé príkrmy, ale v dojčení by mala maminka pokračovať ďalej a to až do veku 2 rokov.
Antropológovia odhadujú, že prirodzený vek, dokedy sa dieťa môže dojčiť je dokonca viac ako dva roky. Dojčenie treba podporovať tak dlho, ako trvá.
Odporúčanie WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresáva len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Vyzerá to tak, že mnohí si prečítajú číslo "6 mesiacov" a toto si vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko. A pritom v 6 mesiacoch ide ešte len o "začiatok" dlhého a významného obdobia dojčenia, počas ktorého dieťa navyše k dojčeniu prijíma aj rodinné jedlo - teda stravu, ktorú konzumuje jeho rodina.
Neexistuje nijaké obmedzenie v tom, ako dlho by ste mali svoje dieťatko kojiť. "Preskúmanie dôkazov ukázalo, že na základe populácie je optimálnym spôsobom výživy dojčiat výlučné dojčenie počas šiestich mesiacov. Dojčatá by potom mali dostávať doplnkové jedlá s dojčením do dvoch rokov alebo aj dlhšie. Pri zavedení pevnej stravy, zvyčajne okolo polovice prvého roka začne vaše dieťa presúvať svoj hlavný zdroj výživy z vášho mlieka do iných jedál. Ľudské mlieko, aj keď v malom množstve, prispieva k výžive a zdraviu vášho dieťaťa, pokiaľ vaše mlieko dieťa prijíma. Mnoho zdravotných výhod ľudského mlieka závisí od dávky, to znamená, že čím dlhšie dieťa dostáva ľudské mlieko, tým väčšie sú jeho výhody."
Mnohé ženy, ktoré dojčia dlhodobo potrebujú podporu a možnosť podeliť sa o svoje obavy, neistoty, komentáre okolia ako aj ťažkosti, ktoré v súvislosti s dojčením zažívajú. Túto potrebu veľmi dobre napĺňajú podporné skupiny dojčenia, v ktorých je možné stretnúť matky s bábätkami a deťmi rozličného veku.
Je dobré uvedomiť si, že je normálne, ak sa deti dojčia 3 - 5 rokov. Mnoho detí je dojčených omnoho dlhšie. Ženy, ktoré v súčasnosti takto dlho svoje (prvé) dieťa dojčia, to väčšinou nerobia preto, že by to plánovali, ale skôr preto, že to tak „dopadne“ - dojčia svoje deti mesiac po mesiaci postupne dlhšie a dlhšie a v procese toho si uvedomia, že na tom nie je nič zlé. Naopak. Je to nádherné.
Odstavenie dieťatka nastane samostatne bez toho, aby k tomu muselo byť dotlačené. Každé dieťa sa odstaví v čase, keď je na to pripravené. Inými slovami, nejde v skutočnosti o dlhodobé dojčenie, ale o normálnu dĺžku dojčenia. Akurát dĺžka dojčenia sa nemeria v mesiacoch, ale v rokoch.
Podľa mojich skúseností sa mamičky často cítia previnilo a obávajú sa, že nemajú dostatok mlieka. Opýtajte sa radšej sama seba: Rastie dieťa a priberá na váhe? Je moje dieťa bdelé? Má správnu farbu kože? Vyprodukuje dostatok mokrých a špinavých plienok?
V ideálnom svete by totiž matka mala dať prednosť tomu, čo je dobré pre dieťa a pre ňu - bez ohľadu na okolie.
Podľa štatistík sa väčšina detí prirodzene odstaví vo veku 4 až 7 rokov - v priemere je to 4,2 roka.
Mnoho ľudí si myslí, že ak sa do procesu odstavovania aktívne nezapojíme, tak sa dieťa bude dojčiť donekonečna. To nie je pravda. Odstavenie nastane vždy. Je to prirodzený proces a každé dieťa k nemu speje, pretože prirodzene speje k samostatnosti. Tento proces nie je zvrátiteľný a dieťaťu, ktoré sa už nechce dojčiť, sa nedá dojčenie vnútiť. Dojčené deti sú si navyše veľmi dobre vedomé svojich pocitov a nedajú sa nútiť do niečoho, čo nechcú.
Odstavenie nemusí byť spojené s plačom, naliatymi prsníkmi či nešťastným dieťaťom i matkou. Odstavenie môže byť krásny proces, v ktorom si dieťa uvedomí, že dojčenie nepotrebuje. Toto sa väčšinou stane niekedy okolo 3 - 5 rokov.
Väčšina odborníkov sa zhoduje, že dojčenie dieťaťa vo veku vyššom ako 3 roky neposkytuje dieťaťu žiadnu zdravotnú výhodu a že dojčenie šesťročného dieťaťa nie nutné, ani výhodné, ani normálne. Veľké dieťa má úplne iné potreby ako mu ponúka materské mlieko, navyše to už v tomto období zvyčajne veľa živín neobsahuje.
Niektorí kritici toto dokonca s pohoršením prirovnávajú ku pornografii, než ku starostlivosti o zdravie dieťaťa a jeho psychickú pohodu.
Nie je žiaden dôvod na to, aby matka takéto dieťa nedojčila mimo domu, ak chce. Ak by sa to tak dialo dostatočne často, prispelo by to k tomu, že by takéto dojčenie verejnosť vnímala ako normálne. Je paradoxné, ako je na verejnosti a v médiách vnímané dojčenie staršieho dieťaťa ako senzácia. Dôvod je jednoduchý - treba, aby ľudia mali možnosť vidieť takéto deti čo najčastejšie, aby to bol bežný jav. Nie je nič krajšie ako vidieť dojčiace sa dieťa. Dojčenie nie je intímna záležitosť matky a dieťaťa. Dojčenie je normálny spôsob kŕmenia detí, ktorý si nezaslúži tabuizovanie. Navyše dojčenie je omnoho viac ako len materské mlieko.
Je dobré uvedomiť si, že je normálne, ak sa deti dojčia 3 - 5 rokov. Mnoho detí je dojčených omnoho dlhšie.
Pre mnohé mamičky, ktoré dieťa dlho dojčia, je odúčanie od dojčenia nemalým problémom. Spravidla, čím dlhšie dieťa dojčíme, tým je to väčší problém - pre dieťa i pre nás. Je pre nás veľmi ťažké odmietnuť dieťaťu čosi, čo prirodzene vyžaduje, i keď už má „svoje roky“. Odborníci však upozorňujú na vznik nezdravej závislosti, ktorú bude mať dieťa neskôr problém nahradiť.
Hovoria o tom, keď dieťa vo veku 3 a viac rokov neustále vyžaduje matkin prsník a tá mu ho dáva.
Kde sú hranice?
Na druhej strane sú mamičky, ktoré plne podporujú čo najdlhšie dojčenie a na otázku či je normálne dojčiť aj šesťročné dieťa odpovedajú: „No a čo?“ alebo „Prečo nie?“ Zakázať im to nik nemôže, ale má skutočne dojčenie v tomto veku ešte nejaké výhody?
Jednou z mamičiek, ktorá plne podporuje dojčenie veľkých detí je brušná tanečnica a bojovníčka za ľudské práva turkyňa Maha Al Musa , ktorá žije v Austrálii. Maha Al Musa nie je obyčajnou „bežnou“ mamou. Svedčí o tom i fakt, že svoje tretie dieťa mala ako 46-ročná, dnes má už 52. Je svetoznámou obhajkyňou trendu, ktorému sa hovorí večné alebo neustále dojčenie. Nemá totiž plány prestať dcérku dojčiť, kým si sama nepovie, že už nechce, aj keby to znamenalo, že bude dojčiť desaťročnú.
Podľa tejto mamičky je dôležité, aby moderné matky neboli blokované predsudkami, ktoré v našej spoločnosti neustále panujú a riadili sa samy sebou - pocitmi, ktoré s ich materstvom súvisia.
Podľa nej nie je prirodzené odtrhnúť dieťa od prsníka vtedy a preto, že ide do škôlky.
Maha si pobúrila veľkú časť verejnosti i tým, že svoje „veľké“ dieťa dojčí aj na verejnosti vždy, keď dcérka požiada o mlieko. Vraví, že jej je úplne jedno, čo si myslí verejnosť.
Denise zas dojčí malého syna i 6-ťročnú dcérku. Táto mamička však nie je zďaleka sama na svete, i keď je jednou z najstarších dojčiacich žien na svete. Angličanka Denise Sumpter stále dojčí svoju viac ako šesťročnú Bellu. 44-ročná matka je presvedčená, že je to jedna z najlepších vecí, ktoré spravila pre svoju rodinu.
Podľa odborníkov však ide len o druh maznania sa a spôsob vyjadrenia citovej väzby. Denise je pripravená dcérku dojčiť kým jej nevypadajú všetky mliečne zuby alebo kým sa sama nevzdá svojej pochúťky.
Keďže táto mamička dojčí v prvom rade 1,5-ročného syna, mlieka má dostatok. Teší sa z toho, že Bella vôbec nebýva chorá a je o hlavu vyššia ako všetci spolužiaci.
Je pravdou, že môže ísť o psychickú potrebu dieťaťa, istý druh psychického uspokojenia, citovej potreby, ale to tiež vždy nemusí byť dobré, nakoniec sú aj iné spôsoby ako si vyjadriť city.
Inou otázkou je - aj keby to bolo dobré pre dieťa - kto z nás si môže ešte dovoliť dojčenie dieťaťa v takomto veku?
Ako úspešne začať a pokračovať v dojčení
Takmer každá žena je schopná svoje dieťatko dojčiť. Po pôrode sú prsníky pripravené tvoriť dostatok materského mlieka, ale na spustenie tohto procesu je nutné dieťatko včas a často prikladať. Vďaka zavedeniu rooming-in v pôrodniciach môže matka bábätko prikladať často a dojčiť ho hocikedy, keď o to prejaví záujem. Čím častejšie a silnejšie bábätko saje, tým viac materského mlieka sa tvorí.
Počet dojčení by sa mal odvíjať od potrieb bábätka a nepodriaďovať sa žiadnym obmedzeniam či striktnému rozvrhu. V prvých týždňoch života sa bábätko dojčí veľmi často, zväčša v časových rozostupoch 2 až 3 hodiny. Bábätko dojčite aj v noci a to na začiatku v podobných intervaloch ako cez deň. Pokiaľ potrebujete množstvo mlieka zvýšiť, sústreďte sa najmä na časté nočné prikladanie.
Úspech dojčenia závisí aj od správnej polohy bábätka. Počas dojčenia sa o prsníky vhodne starajte. Po každom dojčení ošetrite bradavky ochranným krémom, aby ste predišli ich poškodeniu a podráždeniu. Avšak, azda najdôležitejšou časťou úspešného dojčenia je nastavenie maminky. Dôverujte svojmu telu, dokáže vytvoriť dostatok mlieka pre vaše bábätko a celé dojčenie pôjde po istom čase hladko. Zbytočný stres, napätie, ako aj nedostatok spánku sa môže prejaviť na tvorbe a množstve mlieka.
Najčastejšie ťažkosti pri dojčení a ako ich riešiť
Mnohé ťažkosti pri dojčení spôsobuje dojčenie v nesprávnej polohe alebo nedostatočné prisatie bábätka. Správna technika dojčenia zabráni nesprávnemu prisatiu, bolestiam chrbta, či poraneniu bradaviek. Pri dojčení záleží aj na dĺžke satia z jedného prsníka. Materské mlieko sa totiž uvoľňuje po častiach. Na začiatku bábätko pije predné mlieko, ktoré je bohaté na vodu a tekutiny. Až neskôr sa z prsníka začne uvoľňovať zadné mlieko, ktoré má vyšší obsah tukov a je pre dieťatko sýtejšie. K ťažkostiam vedie aj zanedbanie prvotných príznakov bolesti bradaviek alebo prsníkov. Každý pocit nepohodlia sa snažte čím skôr riešiť. Pokiaľ začnete pociťovať bolesť bradaviek pri dojčení, skontrolujte, či sa vám nezačínajú tvoriť na bradavkách trhlinky. Tie bývajú veľmi bolestivé a môžu krvácať, čo ďalšie dojčenie zbytočne skomplikuje. Dávajte pozor na množstvo mlieka, najmä či sa vám nezačína tvoriť v prsníku hrča.
Čo by mala dojčiaca žena jesť a čomu sa vyhýbať
Takmer čokoľvek, čo dojčiaca žena zje, vypije alebo v inej forme prijme do svojho tela sa v nejakej forme prejaví v zložení materského mlieka. Každá maminka by sa preto mala za každú cenu vyhnúť prijímaniu pre bábätko škodlivých látok. Pokiaľ žene samotnej chýbajú určité živiny, môže to ovplyvniť množstvo produkovaného mlieka.
Na začiatku dojčenia preto dbajte na správny príjem železa a vitamínov skupiny B, ktoré môžu z dôvodu straty krvi po pôrode v tele chýbať. Zdravú stravu preto podporte potravinami ako je ovos a iné celozrnné potraviny, tmavú listovú zeleninu, kvasnice, orechy, semená, mrkvu, cviklu a iné vhodné druhy ovocia a zeleniny. Na doplnenie tekutín môžete staviť na čaj na dojčenie, ktorý obsahuje aj vhodné bylinky podporujúce tvorbu mlieka.
Dojčiaca matka by mala mať pestrú a vyváženú stravu, energeticky a biologicky výdatnú, s dostatočným príjmom tekutín. Strava by mala obsahovať dostatok probiotík a prebiotík. Energetický príjem by v období dojčenia nemal byť nikdy nižší ako 1800 kcal denne.
Niektoré zložky mlieka sú podmienené zložením stravy matky. Dojčiaca matka by sa mala vyhýbať pitiu alkoholu, pretože už aj malé množstvo alkoholu spôsobuje u dieťaťa nepokoj a poruchy spánku. Niektoré potraviny môžu u dojčiat vyvolať koliku, ako napríklad čerstvé pečivo, surová zelenina a surové ovocie. Alergické reakcie a koliky spôsobuje taktiež čokoláda a orechy. Dobre tolerovaná je zelenina vo varenom stave- teda polievky, okrem nafukujúcich druhov (brokolica, karfiol). Z ovocia je vhodný banán, ale ostatné druhy ovocia radšej vo forme kompótov. Surové ovocie bábätká nafukuje. Staršie pečivo je tolerované lepšie.
Problémy s bradavkami
Ešte pred pôrodom začnite bradavky ošetrovať ochranným krémom a s jeho aplikáciou pokračujte aj po každom dojčení. Dbajte na správne prisatie dieťatka a vhodnú polohu dojčenia. U väčšiny žien sa po stimulácii bradavky vztýčia a bábätko sa na ne môže bez ťažkostí prisať. Lenže, isté percento žien má aj napriek tomu bradavky stále ploché, alebo dokonca vpadnuté. V takomto prípade môžete bábätku pomôcť pomocou silikónového klobúčika, prípadne povytiahnuť bradavky podtlakom pomocou korektora bradaviek. Bábätko pri dojčení saje dosť prekvapujúcou silou, na čo bradavky nie sú zo začiatku prispôsobené. Môže sa preto stať, že dôjde k ich poraneniu, až vytvoreniu trhliniek. Tie sú samozrejme, bolestivé, nepríjemné a môžu až krvácať.
Mám dosť mlieka?
Mnohé čerstvé maminky sa obávajú toho, či majú pre svoje bábätko dostatok mlieka. Vo väčšine prípadov sú tieto obavy bezdôvodné a maminku zbytočne stresujú. Tvorba mlieka je zo začiatku slabšia a naplno sa spustí až po niekoľkých dňoch od pôrodu. Podporiť ju môžete dostatočným príjmom tekutín, jedla a oddychom. Vo výnimočných prípadoch však skutočne môže dôjsť k zníženej tvorbe mlieka, čo spozorujete tým, že bábätko má málo pocikaných plienok za deň. Pokiaľ máte obavy, radšej sa poraďte s odborníkom, ako sa doma zbytočne sama trápiť obavami.
Samovoľný únik mlieka je na začiatku dojčenia úplne bežný a niekedy pretrváva aj počas celého obdobia dojčenia. Pomôžete si pravidelným používaním kvalitných vložiek do podprsenky, ktoré vaše prsia aj oblečenie udržia v suchu. I keď v prvých dňoch dojčenia budete skôr bojovať s pocitom nedostatku mlieka, neskôr sa tvorba mlieka rozbehne a môžete zažiť práve opačný stav a to, že mlieka budete mať zrazu príliš veľa. Riešením je časté dojčenie bábätka, pričom dieťatko necháte vypiť čo najviac mlieka z obidvoch prsníkov. Ak sú pocity v prsníkoch nepríjemné až bolestivé, časť mlieka po dojčení odstriekajte. Každú takúto pochybnosť preberte s vaším pediatrom a dohodnite sa na ďalšom postupe. Dojčenie je pre dieťatko to najlepšie, zbytočne ho neprikrmujte dojčenským mliekom bez výslovného odporučenia od pediatra dieťatka. Detičky totiž nepriberajú a nerastú stále rovnakým tempom, ale môžu nastať obdobia, kedy dieťatko priberá pomalšie. Nemusí to ešte naznačovať jeho slabé prospievanie.
Kedy je dojčenie zakázané
Existuje viacero liekov, pri ktorých je vyslovene zakázané dojčiť dieťatko. Našťastie, týchto liekov nie je veľa a bežných liekov sa to takmer netýka. Aj keď v minulosti panoval názor, že ďalšie tehotenstvo je pádny dôvod na okamžité odstavenie bábätka, dnes to už neplatí.
