Jednou z najväčších výziev pre nových rodičov je uspávanie bábätka. Ako uspať dieťa? Všetko závisí od toho, či ide o novorodeniatko alebo väčšie batoľa. Je rozdiel v uspávaní dojčeného dieťaťa a dieťaťa, ktoré už materské mlieko nepije.
Názorov na to, ako uspať dieťa, je mnoho a sú rôzne. Na jednej strane sú zástancovia samostatnosti, ktorí sú za skoré ukončenie spoločného zaspávania s bábätkom. Na druhej strane sú rodičia, ktorí si užívajú blízkosť svojich detí a nevidia problém v spoločnom spaní.
Spánkový režim a jeho dôležitosť
Spánok je dôležitý nielen pre vývoj bábätka, ale aj pre jeho celkové fungovanie. Rovnako ako dospelí potrebujú spánkom nabrať energiu, tak aj deti ho potrebujú pre načerpanie energie na akúkoľvek aktivitu, ktorou je v prvom rade samozrejme fyzický a psychický rast. Preto je spánkový režim dôležitý už od malička. Tento režim tiež dáva dieťatku pocit istoty a bezpečia.
Podstatným kritériom, ktoré je nutné si všímať, je priemerná dĺžka spánku dieťaťa. Od tretieho mesiaca by mal u bábätka prevažovať nočný spánok nad denným. Na rozpoznanie spánkového rytmu dieťaťa pomáha poznať fázy spánku. Najhlbší spánok má dieťa zvyčajne medzi druhou a treťou hodinou spania.
Samostatné spanie: Kedy je ten správny čas?
Odkedy by malo dieťa spať samo vo vlastnej izbe? Je potrebné, aby rodič vystihol ten správny okamih, kedy cíti, že dieťa je schopné separácie a samostatného spania, hovorí detská psychologička. V období cca medzi 1,5r a 3r. dochádza k potrebe separácie sa dieťaťa od matky. Je preto dôležité, aby mamička chápala jeho pokusy o nezávislosť a rovnako je to dobré obdobie, kedy môže naučiť dieťa spávať samé, pokiaľ je už na to pripravené.
Podľa odborníkov je vhodný vek v rozmedzí 1,5 roka až 3 roky. Avšak, proces osamostatňovania dieťaťa nebude nikdy pre všetky deti rovnaký. Je to hlavne o mamičkinej "intuícii", ako sa vie naladiť na potreby svojho dieťatka. Dieťa sa potrebuje odseparovať, aby nabralo sebaistotu a pevnú vôľu.
Niektoré mamičky dávajú dieťatko spať do postieľky, aby malo svoj priestor, iné ho zase berú k sebe do postele. Nejde o to, či dieťatko spí v posteli s mamou, alebo spí v postieľke, ale o to, ako promptne dokáže mamička reagovať na potreby dieťaťa. Rovnako dobre na jeho potreby môže vedieť reagovať či už spí v posteli s ňou, alebo spí v postieľke samé.
Ak k separácii dôjde príliš skoro, môže sa dieťatko stať ustrašeným, neistým a tým pádom častokrát aj agresívnym alebo neurotickým. Preto je dôležité načasovanie.
Ako naučiť dieťa spať samostatne?
Ako naučiť spať dieťa samé je otázkou správnej motivácie a prostredia. Keď dieťatku urobíme pútavú detskú izbičku a povieme mu aké výhody má spanie vo vlastnej izbe, bude to pre neho jednoduchšie, ako keď ho len bez vysvetlenia presunieme do prázdnej izby. Dieťa tiež musí vedieť, že nech by sa čokoľvek dialo, zľaklo by sa niečoho alebo podobne, môže kedykoľvek prísť za mamou do izby, ktorá ho uteší, ale zase láskavo vráti späť do postele. Hlavne teda v začiatkoch toho, keď začína spať samé.
Dieťa veľmi dobre cíti, aké emócie má v tomto mamička, preto si treba dať pozor na to, aby ho nevystrašila "vlastnými obavami" zo separácie. Pokiaľ sa už raz rodič rozhodne, že je dieťa pripravené na to, aby spalo samé, nie je dobré robiť krok späť, a teda brať dieťa späť k sebe. Dieťatku tým potvrdí, že strach, ktorý má z osamostatnenia je správny, a teda nie je dobré, aby spávalo samo. Pokiaľ mamička "neodhadne" správny čas, kedy by už dieťatko mohlo spávať vo vlastnej izbe, je dobré dať mu radšej dlhšie prechodné obdobie, počas ktorého mu bude dávať pocity istoty napríklad tým, že si na chvíľku ľahne k nemu a ubezpečí ho, že je všetko v poriadku. Nechá mu pootvorené dvere, zasvietenú lampičku a pod.
Postupné privykanie je klasikou, kedy mama či tato dieťatko po zvyčajných večerných rituáloch (rozprávka, pesnička) skracujú svoj čas pri lôžku dieťatka. Po upokojení a uistení, že ak by bolo potrebné, sú blízko, odídu. Prvé dni ale počítajte s tým, že budete k posteli drobca chodiť ako na klavír, hlavne ak ste dojčili alebo uspávali doteraz na rukách. Kroky k samostatnosti treba servírovať postupne: najprv zaspávať spolu ležiaci vedľa seba, potom si na kraj postele či k postieľke sadnúť, potom postupne zvyšovať vzdialenosť, až po odchod mimo izby.
Kedy je vhodný čas na sťahovanie sa do detskej izbičky?
A spí vaše dieťa s vami, možno vám to ani nemusí vôbec prekážať, veď prebúdzať sa po boku malého voňavého uzlíčka je snáď tým najkrajším ranným rituálom. Čo však, keď má už dieťa tri, štyri, päť rokov a vy začínate pociťovať, že v čase večerného spánku by malo byť už rovnako samostatnejšie ako napríklad v jedení, obúvaní topánok či umývaní zúbkov. Toto všetko drobec dokáže ľavou zadnou, keď však príde večer.
Ranné túlenie a maznanie v posteli s dieťaťom si nenechá ujsť žiadny rodič. Je to úplne normálne, prirodzené a krásne. Tých momentov vôbec nemusí ubúdať, práve naopak. Aj keď dieťa spí samé, môže ráno pribehnúť k rodičom, schovať sa pod paplón a vychutnávať si tieto chvíle.
Pre rodiča je spánok bez dieťaťa komfortnejším a rovnako aj pre drobca, keď každý z nich má svoj vlastný priestor na oddychovanie a snívanie. Rodičia potrebujú vlastný priestor, v ktorom trávia spoločné chvíle len sami.
Veda a štúdie o spánku bábätiek často vychádzajú z kultúrnych predstáv o tom, ako by to malo byť "správne", a nie z potrieb dieťaťa alebo rodičov. Spánok a dojčenie sú úzko späté, pričom spoločným spaním sa dojčenie uľahčuje. Zachovanie dojčenia môže súvisieť s tým, či rodičia dajú dieťa spať samé do inej izby.
Nechajte svoje dieťa spať samo
Individuálny prístup a trpezlivosť
Nech už sa rozhodnete (alebo to za vás rozhodnú okolnosti) uspávať vaše dieťatko akokoľvek, najdôležitejšie je vždy riadiť sa dieťaťom a jeho potrebami. Niekedy to skrátka nejde podľa predstáv a nech robíme všetko, čo je treba, dieťa spať samo odmieta. A hoci podľa veku a štatistík by to už malo zvládať, nejde to. Rozhodne lepšie, ako obviňovať sa z neschopnosti, je prijať situáciu takú, aká je. Áno, je to náročné a zrejme sa nejaký čas nevyspíte, ani nebudete mať večer chvíľku pre seba, ale upokojiť vás môže to, že robíte pre vaše bábo maximum a ste pri ňom, keď vás najviac potrebuje.
Proces osamostatňovania dieťaťa nebude nikdy pre všetky deti rovnaký. Chce to však čas a veľkú trpezlivosť, kým dieťatko pochopí, že aj po náhlom prebudení uprostred noci môže opäť zaspať a nič sa nedeje.
Je isté, že pri postupnom odchádzaní rodiča budú prichádzať postupne deti s neodkladnými potrebami: cikať, kakať, piť, bojím. Alebo dokonca: „Prišla som ti povedať, že už zaspávam.“ Do postieľky patrí dieťa dobre napapané, s dodržaním pitného režimu a vycikané. Ak je nevyhnutná potreba wc, ísť tam s ním osobne - zväčša deti vycvrlikajú pár kvapiek a osobný dozor so zdvihnutým obočím im dá jasne najavo, že túto hru sa už hrať nebudeme. Objatie a pohladenie a uistenie o tom, ako sa ľúbime, znovu pomôže odstrániť strach.
Nech už sa k samostatnému zaspávaniu postavíte akokoľvek: nerobte si ťažkú hlavu, ak nepatríte medzi tých superschopných rodičov, ktorí svoje deti už spať naučili v útlom veku alebo ich dostali také rovno v pôrodnici. Jednoducho je fakt, že sú dva tábory rodičov: tí, čo deti osamostatňujú skoro pri zaspávaní a tí, čo s ním zaspávajú dlho - a každý tábor má na to odôvodnenie. Tak, ako je každé dieťa jedinečné a každý rodič tiež, rešpektujte aj vy vlastné pocity a vývoj situácie u vás doma. Urobte si zo spoločného zaspávania dar: čas pre vás oboch s dieťatkom, ktorého popri povinnostiach cez deň nikdy nie je dosť.
