Dojčenie dvojročného dieťaťa: Všetko, čo potrebujete vedieť

Dlhodobé dojčenie je úplne v poriadku, pokiaľ to vyhovuje matke aj dieťaťu. Otázkou pre mňa ostáva forma, resp. situácie, pri ktorých sa dojčenie deje. Nie som zástancom skrývania sa s dojčením, najmä pokiaľ je dieťa na materskom mlieku závislé a je to preň jediný zdroj potravy, a tú potrebuje dostať hoci aj v parku na lavičke. Na druhej strane si však myslím, že v istom veku by malo dostať signál, že dojčenie nie je nevyhnutné vždy a všade. Vo veku dvoch rokov dokáže dieťatko pochopiť nielen neverbálne signály, ale aj jasnú reč matky, ktorá by mala stanoviť isté hranice. Podľa možnosti ešte skôr, než v dvoch rokoch. Verím, že ste robili to najlepšie, čo ste vedeli, a dcérke ste dojčením zrejme chceli poskytnúť aj určitú istotu, možno to bolo aj riešenie náročnejších situácií, keď bola unavená alebo mala nejakú bolesť. Podľa mňa je vhodné dávať deťom možnosť zoznámiť sa aj s inými prostriedkami upokojenia sa, alebo uľavenia od bolesti, než je prsník.

Milá Ivo, nachádzate sa momentálne v pravdepodobne najťažšom období materstva. Už ste veľa investovali a neviete, ako má táto situácia pokračovať ďalej. Vaše dieťatko je stále veľmi maličké a súčasne sa oňho intenzívne staráte už mnoho, mnoho mesiacov a do toho máte na starosti ešte aj ďalšie staršie dieťa. Vaša situácia je o to komplikovanejšia, že žijete v spoločnosti, kde dojčenie 2-ročných detí nie je bežným javom. Dojčiacim matkám detí tohto veku chýbajú vzory a predstava, čo je vlastne normálne. Presne to, o čom píšete aj vy: ak by sa tak, ako sa správa teraz, správal váš synček ako novorodenec, bez problémov by ste to tolerovali. V 2 rokoch však neviete, ako má dojčenie vyzerať. A tak dojčenie, ktoré je časté, s častým striedaním prsníkov, s tým, že dieťa sa tvári ako „závislák“, nevyzerá ako to, kam to má smerovať. Snaha zmeniť tento systém dojčenia je spojená s obrovskou energiou, ktorú musíte vynaložiť, pretože - pochopiteľne - synček vôbec nemá predstavu, že sa dojčí „nevhodne“ a má to nejako zmeniť. V skutočnosti je totiž presne tento vzor dojčenia to, ako sa typicky dojčia dvojročné deti. Spoločnosť to však nevie, pretože 2-ročné deti už väčšinou dojčené nie sú. Spoločnosť si myslí, že „dojčenie dvojročných detí už treba pomaly prerušiť“ a tieto predstavy nevyhnutne vplývajú aj na vás, ako na matku. Nie preto, že by dojčenie už nepotrebovali. Ale jednoducho preto, že ľudia majú takúto predstavu o dojčení a táto predstava o dojčení sa odvíja od toho, že sme sa vzdialili od normy a stratili sme vzory pre dojčenie starších detí. A aj preto sa cítite rozpoltene. Pretože vo svojom vnútri cítite rozpor medzi tým, „čo sa od vás očakáva“, čo možno počúvať od svojej rodiny, známych, priateľov a medzi tým, čo signalizuje vaše dieťa. A do toho ešte vnímate svoje pocity únavy a sama sa zamýšľate nad tým, kde je vlastne pravda.

Príroda si však napríklad vôbec nemyslí, že dojčenie by teraz malo skončiť. Vedeli ste napríklad, že práve v tomto čase sa vo vašom materskom mlieku zvýšil dvojnásobne obsah látky s názvom lyzozým, ktorý je dôležitý pre imunitu bábätka? Ak by bolo dojčenie už teraz len akýmsi bonusom alebo zbytočnosťou, ktorú je možné bez obáv zrušiť, načo by sa takto zmenil obsah materského mlieka? A to je len jeden z mnohých príkladov toho, čo obsahuje materské mlieko ešte v tomto veku. Dojčenie dieťaťa aj po 2. roku života je rovnako dôležité ako dojčenie novorodenca. Naďalej poskytuje dieťaťu výživovo kvalitné materské mlieko obsahujúce nutrične hodnotné látky, ale okrem toho aj probiotiká napomáhajúce jeho črevnej mikroflóre v správnom fungovaní, látky pomáhajúce vyzrievaniu čreva a ďalších orgánov, rôzne látky napomáhajúce správnemu rozvoju imunitného systému dieťaťa a zlepšujúce jeho schopnosť brániť sa rôznym ochoreniam a mnohé ďalšie mimoriadne cenné látky ako kvalitné vitamíny, minerály, bielkoviny a tuky. Pritom, ako sme uviedli, niektoré látky podporujúce imunitu bábätka sa nachádzajú po 2. roku života v materskom mlieku vo vyšších koncentráciách, než v prvom roku života, čo dáva zmysel, ak si predstavíte 2.ročné dieťa, ktoré už samostatne chodí a na rozdiel od novorodenca, je ho ťažšie udržať v čistote, okrem toho 2. ročné deti sa často stretávajú s inými deťmi, od ktorých sa môžu ľahko nakaziť. Pritom množstvo materského mlieka, ktoré takéto dieťa vypije, sa pravdepodobne významne nelíši od množstva, ktoré pije mesačné alebo polročné bábätko. To znamená, že materské mlieko je naďalej významným doplnkom ostatnej stravy dieťaťa aj po 2 roku života. Tieto je možné nahradiť pestrou a rozmanitou stravou v dostatočnom množstve a kvalite. Okrem toho, že materské mlieko je aj pre dieťa tohto veku stále nenahraditeľná, jedinečná tekutina, ktorá je dôležitá pre správny rast a vývin orgánov a celého tela dieťaťa, dojčenie je dôležité aj z iných dôvodov. Samotné satie na prsníku napomáha správnemu rozvoju tváre dieťaťa, najmä správnemu formovaniu zubných oblúkov, podnebia, a tým vplýva na postavenie zubov a následne na zdravotný stav ústnej dutiny po celý zvyšok života človeka. Správne formovanie ústnej dutiny ovplyvňuje postavenie aj iných dôležitých súčastí hlavy dieťaťa - napr. veľkosti nosových štrbín, postavenie Eustachovej trubice, hltana atď. Dojčenie je mimoriadne dôležité v rozvoji mozgu dieťaťa. Dojčenie naďalej pomáha regulovať činnosť srdiečka dieťaťa, jeho dýchanie, znižuje hladiny stresových hormónov a znižuje prežívanie bolesti. Z týchto dôvodov je to naďalej jednoduchý a rýchly spôsob ako utíšiť dieťa, ktoré sa fyzicky zranilo, či ho niečo rozľútostilo a najviac tieto funkcie mamička ocení v nepríjemnom čase nejakej choroby či rastu zubov dieťaťa, keď je mrzuté, ubolené a často krát je dojčenie jediné, čo dieťa upokojí či uspí. Toto sa často dezinterpretuje ako absencia priestoru pre učenie sa zvládať emócie. Nič by však nemohlo byť ďalej od pravdy! Ak mamička reaguje na plač dieťaťa dojčením, napĺňa potreby dieťaťa bez ohľadu na ich pôvod, nemusí komplikovane hľadať nejakú "správnu" reakciu. Dojčenie napĺňa rozmanité funkcie. Pre človeka, ktorý vníma dojčenie v širokom kontexte, je náročné predstaviť si, akým mechanizmom by mohlo dojčenie „potláčať emócie“ dieťaťa. Dieťa, ktoré sa dojčí v tomto veku, sa postupne učí zvládať situácie samo. V dvoch rokoch je ešte príliš malé na to, aby to vedelo a tak sa vám môže zdať, že synček rieši dojčením svoju frustráciu, hnev, nespokojnosť, potrebu zaspať, nudu - skrátka všetko. A tak to skutočne je. To však neznamená, že sa pri tom neučí tieto emócie zvládať. Každým jedným dojčením v tejto situácii zažíva dôležité podnety: upokojenie, čas na rozmyslenie si toho, čo sa stalo, kto ako reagoval a pri tom zažíva absolútne prijatie zo strany matky, nech sa správa akokoľvek, nech je akokoľvek rozrušený. Len pri vás môže byť sám sebou a zažíva prijatie. Toto ho motivuje byť lepším, správať sa viac a viac sociálne prijateľne. V dvoch rokoch ešte nebudete vidieť veľké výsledky tohto procesu, pretože tento proces ešte potrebuje viacero mesiacov pokračovať. Ale proces prirodzeného odstavenia je presne o tom, že postupne, pomaly začne dieťatko zvládať čoraz viac týchto pocitov a svojich potrieb samo a prestane pre ich uspokojovanie potrebovať dojčenie. Váš synček je však úplne iné dieťa a starostlivosť o dojčené a nedojčené dieťa je skutočne iná. Pokúste sa práve využiť to, že synčeka dojčíte: pri dlhodobom dojčení dieťaťa je pre matku úžasné sledovať, ako sa postupne dieťa osamostatňuje a ako v čase prirodzeného odstavenia vidí, že dieťa samo z vlastnej iniciatívy skúša niektoré situácie, ktoré dovtedy vždy potrebovalo riešiť dojčením, vyriešiť samo a ako sa mu to čoraz lepšie darí. Istota toho, že ak sa mu to nepodarí, mamička mu pomôže nastoliť znova rovnováhu, je zdrojom sebavedomia a stúpajúcej nezávislosti dojčeného dieťaťa. Takto sa môže dieťa pre ukončenie dojčenia rozhodnúť samo, postupne a v čase, keď je na to pripravené a kedy je zrelé riešiť rôzne životné situácie samo. Predstava, že sa toto nikdy neudeje a je potrebné dieťa v určitom veku odstaviť, pretože samo to nikdy neurobí, vychádza z nedostatku skúseností a praktických príkladov z okolia.

Dojčenie ovplyvňuje pozitívne aj zdravie matky, aj preto je prospešné v ňom pokračovať. Predčasné odstavenie dieťaťa zvyšuje riziko rakoviny prsníka, maternice a vaječníkov, zhoršuje osteoporózu v starobe atď. Píšete o svojom vyčerpaní a chudnutí. Otázka je, či za týmito príznakmi stojí dojčenie. Ak by to tak bolo, väčšina žien dojčiacich staršie deti by mali tieto príznaky. A tak to nie je. Dokonca existujú štúdie, ktoré hovoria o lepšej imunite žien dojčiacich staršie deti. A z hľadiska hmotnosti sa na nás obracajú ženy, ktoré sa sťažujú, že pri dojčení extrémne schudli a rovnako ženy, ktoré sa sťažujú, že priberajú a pýtajú sa, či to súvisí s dojčením. Niet pochýb, že sa môžete cítiť vyčerpaná: máte dve maličké deti, ktoré majú svoje potreby a o ktoré sa treba intenzívne starať. Súvisí však s týmto nejako dojčenie? A ak nie, bude zlepšením tejto situácie odstavenie? Pomôže odstavenie zmeniť starostlivosť o dve deti? Pokúste sa zamyslieť nad svojou situáciou odmysliac si to, čo vám hovorí vaše okolie. Hranica únosnosti je niečo, čo si musí každý zvážiť sám pre seba. Ale táto hranica je nesmierne daná aj kultúrou a vonkajšími okolnosťami - inými slovami, to, ako sa žena cíti (negatívne pocity voči dojčeniu) je často spôsobované tlakom okolia, aby už konečne odstavila.

Prečítajte si napríklad rozprávanie matky o odlišnom prístupe k dojčeniu v jej rodnej Kanade a v Mongolsku, ktoré je známe podporou dojčenia v spoločnosti. Keby ženu okolie za dojčenie oslavovalo, keby jej každý deň ráno napríklad partner povedal: "Úžasné, že si v noci kojila, ja ťa tak obdivujem, teraz si si ja nášho syna zoberiem a pohrám sa s ním a ty si chod dať sprchu, čítaj si a daj si kávu," tak by sa cítila úplne inak, ako keď jej všetci hovoria, že "už ho dávno mala odstaviť a že ako si to zariadila, tak to teraz má, a nech sa nesťažuje...". V ženách často vrie zlosť voči dieťaťu práve v konečnom dôsledku preto, že majú pocit, že nenapĺňajú očakávania okolia o tom, aké by ich dieťa malo byť. A skĺznu do toho pocitu, ktorý im vnucujú aj ostatní - že dojčenie tomu dieťaťu už nič nedáva, že sa len tak hrá, že len manipuluje. A zrazu ženy nie sú ochotné tolerovať dieťaťu to, čo by mu ako 1-ročnému úplne v pohode tolerovali. Lebo už má 2 roky a predsa by sa malo už správať inak. Ľudia nie sú zvyknutí na dojčené deti a na to, ako sa správajú a aké majú potreby. Ak má žena nepríjemné pocity, tak často skočí k rovnakému záveru, ako keď ženu dojčenie napríklad bolí v začiatkoch - prestať dojčiť. Pretože pokračovať v dojčení znamená pokračovať v niečom, čo nie je v našej spoločnosti bežné a toto ovplyvňuje, akú predstavu o dojčení matky majú. Na podporných skupinách sa stretávajú mamičky s dlhodobo dojčenými deťmi a vzájomne získajú predstavu, ako vyzerá pokračovanie v dojčení - ako často a v akých situáciách sa takéto deti dojčia, čo je niečo, čo bežne človek okolo seba nemá možnosť vidieť. Pre mnohé mamičky vo veku vášho dieťaťa nastal v dojčení bod, kedy nevedia, ako pokračovať ďalej. Majú pocit, že už urobili veľa, z okolia prestávajú cítiť podporu pre to, aby v dojčení pokračovali a ony samé už nevedia, čo ich má motivovať k pokračovaniu v dojčení.

Ako väčšina činností, ktorú človek robí už dlho, neprináša dojčenie len úžasné chvíle. Omnoho častejšie prináša aj neustále sa opakujúce úkony, ktoré už svoje čaro stratili. Nie vždy prináša len radosť a nadšenie. Niekedy si človek nie je istý, či ešte dojčiť má, a predstavuje si, o čo lepšie by to bolo, ak by nedojčil. A v niektoré dni sa dojčenie spojené s náročnou starostlivosťou o maličké dieťa javí také nepríjemné, že odstavenie vyzerá lákavo. Ale všetky tieto pocity spolu s pravdepodobne mnohými ďalšími, ktoré máte, sú normálne. Sú normálne pre každú činnosť, ktorá sa každodenne opakuje. Avšak detstvo vášho synčeka utečie rýchlejšie, ako si viete predstaviť, a v tejto každodennej rutine sa vyskytnú okamihy, ktoré si budete navždy pamätať. Ak budete v dojčení pokračovať, nakoniec budete rada, že ste to urobili. Okrem toho je dobré vedieť, že ak budete pokračovať v dojčení zažijete spolu s dieťatkom v súvislosti s dojčením neuveriteľne krásne okamihy, z ktorých budete mať potešenie, ktoré si možno teraz ešte ani neviete predstaviť. Nehovoriac o tom, že dojčenie vám pomôže prekonať choroby, ktorým sú staršie deti častejšie vystavené ako mladšie, a pomôže vám pri výchove vášho dieťaťa do budúcnosti. Odstavenie potom bude méta, ktorú synček hrdo dosiahne bez toho, aby ste sa o to museli snažiť.

Výhody dlhodobého dojčenia

Dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa a rovnako aj pre zdravie matky. Pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislý od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia. Čím viac "dávok" dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa.

Výživová hodnota materského mlieka

Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory, ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok. Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast. Materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. Počas dlhodobého dojčenia môže energia z tukov v materskom mlieku významne prispieť k výžive dieťaťa.

Imunitná ochrana

Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne. Materské mlieko po prvom roku života dieťaťa obsahuje podľa štúdie Perrina a Fogelmana z roku 2017 dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým.

Vývojové benefity

Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity. Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha. Okrem obezity má dojčenie dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ či vyššie dosiahnuté vzdelanie. Dojčenie so sebou prináša aj dobré správanie dojčených detí.

Čo robiť pri dlhodobom dojčení dvojročného dieťaťa

Keď sa uvažuje o dojčení, často sa myslí len na maličké bábätká. Po určitom čase sa zdá, že "už je to vlastne jedno". A dokonca, keď má dieťatko viac ako jeden či dva roky, tak sa zdá, že celé pozitívne naladenie spoločnosti voči dojčeniu sa zrazu zmení a dojčenie je videné ako "nevhodné", "nepotrebné", "vyčerpávajúce" či "zbytočné".

Odporúčanie WHO o celkovej dĺžke dojčenia, ktorá má byť 2 roky a viac, sa často okresáva len na prvú vetu WHO, v ktorej sa hovorí o výlučnom dojčení v trvaní 6 mesiacov. Vyzerá to tak, že mnohí si prečítajú číslo "6 mesiacov" a toto si vezmú za konečnú métu, hoci 6 mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie dojčenia, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko. A pritom v 6 mesiacoch ide ešte len o "začiatok" dlhého a významného obdobia dojčenia, počas ktorého dieťa navyše k dojčeniu prijíma aj rodinné jedlo - teda stravu, ktorú konzumuje jeho rodina.

Postupné znižovanie frekvencie dojčenia

Ak sa rozhodnete pre odstavenie, je najmiernejšou a najmenej stresujúcou metódou postupné znižovanie frekvencie dojčenia. Začnite tým, že vynecháte jedno dojčenie počas dňa a nahradíte ho inou aktivitou alebo kŕmením. Potom postupne, podľa reakcií a potrieb dieťaťa, znižujte aj ďalšiu frekvenciu dojčenia. Pri pocitu napätia v prsiach mlieko odstriekajte. Počas nasledujúceho týždňa vynechajte ďalšie dojčenie, až postupne vynecháte všetky.

Alternatívy na upokojenie

Dojčenie je pre bábätká upokojujúce, preto majte pripravené alternatívne spôsoby upokojenia. Pomôcť im môže jemné hojdanie, spievanie uspávaniek, cumlík alebo hryzátka na hryzenie. Zapojte aj otecka, napríklad po upokojení ho požiadajte, nech ho skúsiť hojdať alebo nosiť v šatke práve on.

Intenzívny kontakt a pozornosť

Intenzívny kontakt s dieťaťom, maznanie a prejavy lásky podporujú jeho dôveru a vedomie, že ho stále milujete rovnako a naďalej ste mu oporou. Obmedzovať kontakt s dieťaťom v období odstavovania nie je vhodné. Nahradiť spoločné chvíle dojčenia môžete napríklad intenzívnym maznaním a objímaním. Okrem toho hľadajte aj ďalšie spôsoby, ako dieťa zaujať a zabaviť. Môžete si spoločne prečítať rozprávku, stráviť čas hraním rôznych hier, alebo sa vybrať von na ihrisko a užiť si hru na čerstvom vzduchu.

Odvedenie pozornosti

Je dobré odviesť pozornosť dieťaťa iným smerom. Pred obvyklým časom dojčenia, než si samo spomenie, že chce cicať, mu môžeme ponúknuť jedlo a pitie a zabaviť ho spoločnou hrou, čítaním, spevom… Zmena prostredia môže pomôcť tomu, že dieťa na prsník zabudne. Deti často vyžadujú dojčenie na určitom známom mieste. Ak ho vyžadujú doma, buďte v tom čase s dieťaťom vonku na prechádzke či inde, kde ho zabaví množstvo nových vnemov. Niektoré deti však vyžadujú dojčenie, keď sú unavené. Pre také je lepšie, keď v období odstavenia viac odpočívajú.

Riešenie naliatych a bolestivých pŕs

Ešte určitý čas po odstavení sa môže z prsníkov uvoľňovať malé množstvo mlieka. To je normálny jav. Pri rýchlom odstavení sú problémy s naliatymi a bolestivými prsami oveľa väčšie. Neostáva iné, len časté odstriekavanie, kým sa vám neuľaví. Predtým je vhodné prsia prehriať. V medziobdobí prinesú, naopak, úľavu obklady studené alebo ľadové. Sťahovanie pŕs sa už neodporúča. Ak je to potrebné z hľadiska napĺňania prsníkov mliekom pri odstavovaní, môžete si trochu mlieka ručne odstriekať do úľavy. Toto mlieko môžete použiť na nakŕmenie dieťatka alebo do príkrmov. Na ukončenie tvorby mlieka nie sú potrebné lieky. Tvorba mlieka prestane aj sama od seba.

Individuálny prístup a podpora

Pri rozhodovaní o odstavení nemávajú ženy väčšinou dostatok odborných informácií ani podpory. Dojčenie (a odstavovanie) sa spája s množstvom nesprávnych predstáv a nemusí byť jednoduché sa v nich vyznať. Získajte psychologickú pomoc napríklad od laktačnej poradkyne MAMILY, aby ste mali možnosť otvorene a bez posudzovania hovoriť o svojich pocitoch z odstavenia. Deti sa pri odstavovaní správajú rôzne. Nevhodné obdobie na odstavenie: Ak je to možné, neodstavujte dieťa v čase jeho choroby. Brušná chrípka či hnačka alebo zvracanie nie sú správnym časom ani signálom na odstavenie. Nerobte príliš veľa krokov k osamostatňovaniu naraz.

Milá Paula, to, že sa 2,5-ročné dieťa dojčí často cez deň aj v noci, je normálne a správne pre jeho vývoj. Časté dojčenie zároveň nie je dôvodom, pre ktorý dieťa menej papá. Najdôležitejšou otázkou v celej tejto situácii je, či dieťatko naďalej dostatočne priberá a prospieva. Bez ohľadu na to, aká je príčina správania vášho dieťatka, dojčenie preňho môže byť v takejto situácii len dobré, pomáha mu získavať životne dôležité živiny a vo všeobecnosti celú situáciu zachraňuje. Nie je príčinou toho, prečo odmieta jesť viac potravy a odmietnuť dať mu možnosť sa nadojčiť nijako nezvýši jeho chuť do jedla. Ak by išlo o čokoľvek iné, teda keby napr. dieťa bolo ochotné jesť len chlieb a nič iné, nikoho by ani nenapadlo neumožniť mu dať si chlieb, každý by hľadal spôsoby, ako k chlebu pridať aj iné jedlá. Pri dojčení je veľmi typickou nesprávnou radou vziať dieťaťu aspoň to, čo je ochotné jesť - materské mlieko a s tým aj dojčenie. Je pre vás dôležité vedieť aj to, že materské mlieko je dobré, kvalitné po celú dobu dojčenia, navyše obsahuje imunitné faktory, ktoré sa nenachádzajú nikde inde, pokrýva (úplne alebo čiastočne) potrebujú mnohých vitamínov a špeciálne pri deťoch, ktoré dobre nepapajú, je záchranou. Vaša situácia si pravdepodobne bude vyžadovať dlhší čas a veľa úsilia, kým sa postupne začne meniť. Konkrétny návod, ako postupovať pri tom, aby ste dieťatku pomohli, aby sa postupne naučilo papať rozličné jedlá, pre vás nemáme, ale tu je pár tipov, ktoré by vám mohli pomôcť: Pokračujte v dojčení, dojčenie nijako neobmedzujte ani dieťatku dojčenie neodmietajte. Nenúťte ho do jedla. Netlačte naňho. Začnite tým, že mu budete v prvom rade ponúkať jedlá, ktoré má rado. Z nich vychádzajte, keď sa mu budete snažiť dávať nové jedlá - dávajte mu podobné jedlá ako tie, čo mu už chutia. Mnohé takéto deti nemajú rady, keď sa im do jedla snažíte miešať niečo nové. Dávajte mu čo najviac toho, čo má rado. Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohlo hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedla. Takéto deti potrebujú veľa príležitostí na skúmanie jedla a veľa šancí na ochutnanie. Väčšinou nefungujú stratégie typu "vidieť iné deti jesť", "nechať ju vyhladovať", "dať do pusinky niečo, keď sa nedíva", "dávať mu vybrať, že bude jej toto alebo nič" a podobne. Nerozprávajte pred dieťatkom o tom, že "nechce papať". Väčšinou nefunguje žiadne "podplácanie" darčekmi, hračkami, tanierikmi, sladkosťami. Vo vašej situácii asi nie je nič horšie, ako sa každý deň budiť s pocitom, že už dnes by ste naozaj mali prísť na to, ako motivovať vaše dieťatko jesť. Obrňte sa veľkou trpezlivosťou, ak dieťatko nechudne, tak sa omnoho viac sústreďte na to, aby ste ho spoznávali, zisťovali čo, ako sa cíti, čo mu pomáha. Ak totiž budete každodenne hľadať tú správnu odpoveď, tak čoskoro dospejete do štádia, v ktorom budete mať strach pred každým jedlom, a to vám nepomôže. Jedna z možností tiež je dať bábätku skontrolovať hladinu železa a zinku v krvi, pretože toto niekedy môže byť jedna z možných príčin nechutenstva dieťaťa.

Tabuľka: Porovnanie výživových hodnôt materského mlieka v rôznych fázach dojčenia

tags: #dojcenie #dvojrocne #dieta