Dojčenie je prirodzený proces, ktorý prináša nespočetné množstvo benefitov pre dieťa aj matku. Napriek tomu sa v súvislosti s dojčením a materským mliekom šíri množstvo mýtov a povery. V tomto článku sa pozrieme na tie najčastejšie a poskytneme vám fakty podložené odbornými poznatkami.
Najčastejšou obavou žien pred pôrodom zvyčajne býva práve obava z nedostatku materského mlieka. Mamičky zo všetkých strán počúvajú informácie o tom, ako sa niektorým kamarátkam, prípadne členkám rodiny netvorilo materské mlieko. Preto sa snažia na dojčenie pripraviť podľa rôznych rád, ktoré bývajú často nielen protichodné, ale aj v protiklade k informáciám, ktoré sme o dojčení získali štúdiom dojčenia a jeho princípov. Snáď v každom rodičovskom fóre nájdete dotazy na tému „podpora tvorby mlieka“. Rady v týchto fórach sú väčšinou buď na úrovni pomoc matka-matke, teda ,,mne zabralo‘‘, alebo sa používajú čiastkové informácie vytrhnuté z kontextu. Dojčenie je komplexná problematika a neexistuje nič, ako zázračná tabletka, ktorá pomôže vyriešiť všetky problémy. V prípade reálnych problémov s dojčením je potrebné obrátiť sa na certifikovanú poradkyňu pri dojčení.
Prečo je potrebné dojčiť svoje dieťa
Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia trvania pre dieťa nenahraditeľný. Považovať kŕmenie dieťaťa umelým mliekom z fľaše za rovnocenné s dojčením je jedným z najväčších omylov v tejto téme. Samotné zloženie materského mlieka a umelého mlieka (to sa väčšinou vyrába z kravského mlieka) je neporovnateľné. Newman (2004) a stovky iných štúdií uvádzajú, že dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia.
V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Jedným z faktorov, ktorý dieťaťu pomáha prekonať ochorenie, je tzv. laktoferín. Ten ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý majú dojčené deti možnosť bojovať voči patogénom a udržať si zdravie.
Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu.
Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi.
Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou. Bábätká, ktoré dostávali materské mlieko, v porovnaní s bábätkami, ktoré dostávali umelú výživu, mali v bielej mozgovej hmote výrazne vyššie hladiny inozitolu a kreatínu. Ako vysvetľuje autorka štúdie, Katherine Ottolini: „Hladiny metabolitov sa zvyšujú počas rýchleho rastu mozgu bábätiek. Kreatín umožňuje recykláciu adenozíntrifosfátu, ktorý je zdrojom energie pre bunky. Vyššie hladiny tejto látky svedčia o rýchlejších zmenách a vyššej úrovni dozrievania buniek. Cholín zas pozorujeme pri obnove bunkových membrán, jeho hladina sa zvyšuje pri vytváraní nových buniek," hovorí doktorka Ottolini.
Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Metanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %.
Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Spomenieme aspoň najvýznamnejšie z nich: výsledky štúdie z roku 2015 ukazujú, že matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili. Štúdia z roku 2018 skúmala vplyv dojčenia na depresiu žien v období po menopauze. Závery tejto štúdie ukazujú, že dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Táto štúdia priniesla dva závery: "Dojčenie menšieho počtu detí a celkovo kratšie obdobie dojčenia za život sa spájajú so zvýšeným rizikom depresie u žien v období po menopauze." Štúdia vedcov z Južnej Kórey, publikovaná v apríli 2020, ukazuje, že medzi ďalšie riziká nedojčenia pre matky je možné zaradiť aj vyššiu náchylnosť na vznik cukrovky po pôrode. Dojčenie totiž chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Dojčenie nielen zvyšuje ich počet, ale aj zlepšuje ich funkciu. Zároveň podľa ďalšej štúdie z roku 2017 vyplýva, že dojčenie dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.
Ako funguje tvorba mlieka
S materským mliekom prichádzate už do pôrodnice, nemusíte na jeho vytvorenie čakať. Mimoriadnu pozornosť v tomto kontexte je potrebné venovať aspektu, ktorého dôležitosť býva najviac prehliadaná, a tým je počiatočné materské mlieko - kolostrum. V skutočnosti sa toto materské mlieko tvorí už v 16. týždni tehotenstva a jeho tvorba pokračuje približne do prvých dvoch-troch dní po pôrode. Vo zvýšenej miere obsahuje obranné látky, a to najmä imunoglobulíny. Tieto pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu správnou mikroflórou, pomáha urýchliť vylučovanie smolky a je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie (novorodenecká žltačka).
Dojčenie je biologická funkcia tela, je to súhra biologických zákonitostí a ich rešpektovanie je mimoriadne dôležitou prevenciou proti problémom s dojčením. Medzi tieto zákonitosti patria:
- Bezprostredná blízkosť matky a dieťatka kontaktom koža na kožu.
- Možnosť prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka.
- Dojčenie priamo z prsníka (bez mätúcich zásahov používaním umelých náhrad prsníka).
- Časté a výdatné nočné dojčenie, a to už od prvých okamihov po narodení.
V prípade narušenia týchto procesov dochádza k problémom s dojčením.
Najčastejšie mýty o dojčení
1. Slabé mlieko
"Keď mal môj Oliver asi 3 týždne, veľmi plakával, stále chcel byť na prsníku a akoby mu stále nestačilo. Moja mama i starká mi tvrdili, že je to tým, že mám slabé mlieko. To mi potvrdila aj moja detská lekárka, vraj materské mlieko naozaj môže byť u niektorých matiek slabé, teda málo sýte a preto treba bábätko dokrmovať. Začala som Olivera dokrmovať, upokojil sa a situácia sa naozaj zlepšila. Dojčenie však skončilo o pár týždňov, pretože sa nechcel prisať..." Takéto a podobné príbehy možno počuť pomerne často. Pravdou však je, že materské mlieko nemôže byť slabé. Je to len pojem poukazujúci na nejaký iný problém.
2. Materské mlieko po 6. mesiaci nemá význam
Hovorí sa tiež pomerne často, že po 6. mesiaci života nemá materské mlieko pre dieťa význam. Je to doba, kedy sa začína s príkrmami a mnohé ženy vtedy na radu lekára začnú detičky odstavovať a pridávať umelé mlieko do ich stravy. Niektorí lekári a matky zasa veria, že materské mlieko stráca zmysel po roku života dieťaťa. Ani jedno tvrdenie však nie je správne. Materské mlieko má stále význam a stále obsahuje cenné látky pre dieťatko, látky podporujúce jeho imunitný systém a mnoho vitamínov a minerálov, čo dokazujú mnohé štúdie. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča výlučné dojčenie do 6. mesiaca života dieťaťa a potom dojčenie popri inej strave do veku, kým dojčenie vyhovuje matke i dieťaťu. Priemerná veková hranica prirodzeného odstavenia detí (to znamená, že sa odstavia v dobe, kedy sú na to pripravené) je okolo 4 rokov.
3. Čím viac tekutín pijete, tým viac mlieka sa tvorí
Samozrejme, pitný režim je dôležitý pre naše zdravie a dodržiavať by ho mali aj dojčiace mamičky. Nie je však pravda, že by tvorba materského mlieka bola podmienená tým, koľko toho žena vypije. Niektoré odporúčania hovoria, že treba vypiť pohár vody počas každého dojčenia, aby sa tak doplnili tekutiny a vytvorilo sa dosť mlieka na ďalšie dojčenie. Takto to však nefunguje. Ak má žena zníženú tvorbu mlieka, s najväčšou pravdepodobnosťou je za tým niečo iné než nedostatok tekutín.
4. Buď materské alebo umelé - žiadne miešanie!
Mnoho ľudí verí, že bábätko musí dostávať buď výlučne materské mlieko alebo mlieko umelé, teda že sa tieto dve zložky nesmú v žalúdku bábätka miešať. Neexistujú však žiadne dôkazy, že by miešanie umelého a materského mlieka malo nejaký nežiaduci efekt. Ak má matka málo mlieka, môže byť dieťatko dokrmované aj umelým mliekom (ideálne, ak sa to deje pomocou suplementora na prsníku, takže dieťatko zároveň stimuluje satím bradavky a prispieva k zvyšovaniu tvorby materského mlieka u matky).
5. Umelé mlieka sú dnes takmer rovnako dobré ako materské
Reklamy sa nás snažia predstaviť, že umelé mlieka majú dnes takmer navlas rovnaké zloženie ako materské mlieko. To je síce pekná predstava, no žiaľ, nemožná. Materské mlieko je také výnimočné, že jeho zloženie kolíše nielen v jednotlivých obdobiach života dieťatka, ale mení sa aj počas dňa, či podľa zdravotného stavu dieťaťa. Ak je napríklad dieťa choré, v materskom mlieku sú cenné protilátky, ktoré pomáhajú bojovať s chorobou. Materské mlieko je jednoducho v každom období a v každej chvíli šité na mieru daného dieťaťa. Toto nedokáže žiadne umelé mlieko, takže tvrdiť, že je nejaké svojim zložením takmer rovnaké ako mlieko materské, je poriadne zavádzajúce a odvážne.
6. Materské mlieko „nabieha“ tri dni po pôrode
Keď sa dieťa narodí, matka ešte nemá mlieko - takto to aspoň vidia mnohé mamičky i zdravotníci. Mlieko podľa nich „nabehne“ až asi na tretí deň po pôrode a dovtedy sú bábätká často prikrmované, aby neboli hladné. Opäť ale ide o mýtus. Bábätko sa môže dojčiť prakticky hneď po narodení, materské mlieko je v prsiach pripravené (začína sa tvoriť už asi v 4. týždni tehotenstva). Bábätko sa má dojčiť hneď po pôrode. Ak sú matka a dieťa v neprerušovanom kontakte a dieťa nie je obmedzované v dojčení, nemusí dôjsť k výraznému naliatiu prsníkov.
Vnímaný nedostatok mlieka vs. reálna potreba podpory laktácie
Keďže v pôrodnici mamičky nie vždy dostanú správne informácie o dojčení, po príchode domov ich začne trápiť otázka: “Mám dostatok mlieka“? Dôvody vplývajúce na vznik tejto otázky a neistoty môžu byť rôzne. Najčastejšie sa stáva, že mamička nedokáže rozoznať, či bábätko naozaj pije, alebo len nenutritívne saje (dudluje). Rovnako často sa stáva, že bábätko v pôrodnici schudlo, a tak sa mamičky obávajú, či začne dobre priberať. Prípadne bábätko môže byť spavé, tzn. neprejavuje záujem o dojčenie, prisaje sa a hneď zaspí. Alebo môže nastať aj úplne opačná situácia, kedy bábätko vôbec nechce zaspať, je dlho hore a ťažko zaspáva.
Ďalšou skupinou sú bábätká, ktoré sa vôbec nechcú prisávať, prípadne sa prisajú a hneď sa „zošuchnú“ z prsníka (čo signalizuje, že v skutočnosti prisaté nie sú). Iným mamičkám sa stáva, že bábätko plače pri dojčení či medzi dojčeniami, v podstate stále. Táto situácia býva často nesprávne pripisovaná bolestiam bruška - vetríkom a podobne.
V poslednej kategórii, kedy matky majú obavy o dostatočnosť mlieka, sú bábätká, ktoré sa často v noci, alebo aj cez deň budia. Síce zaspia, ale o pár minút sú opäť hore. Pri väčšine týchto situácií, ktoré sú často pre mamičku náročné, sa pridáva tlak okolia, ktoré automaticky pripisuje týmto prejavom ako hlavnú a častokrát aj jedinú príčinu nedostatok materského mlieka.
Ako teda rozlíšiť, kedy príčinou problémov je, alebo nie je nedostatok materského mlieka? Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť.
Čo však môžete urobiť už predtým je pozorovať pitie dieťatka. Medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka je viditeľný rozdiel. Ak bábätko pije a prehĺta, prejaví sa to tzv. „pauzou v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť. Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mliekadieťatko vypilo. Pri pozornom sledovaní pitia túto pauzu môžete sledovať, a tak zhodnotiť, či vaše dieťatko na prsníku pilo dostatočne, alebo nie.
Kedy je možné, že máte nedostatok mlieka
Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Takže nie každé dieťa, ktoré má prsník v ústach a robí sacie pohyby, reálne na prsníku aj pije. Preto je najdôležitejšie pozorovanie dojčenia. Tento spôsob zhodnotenia príjmu mlieka je smerodajnejší, ako váženie pred a po dojčení, obzvlášť v prvých dňoch po pôrode. Ak sledujeme, že bábätko saje, ale nepije, môžeme mu pomôcť vypiť viac mlieka pomocou stláčania prsníka. Ak už nepije ani so stláčaním, ponúknite dieťatku druhý prsník.
Niekedy sa stane, že po počiatočnom pokojnom období dojčenia a dobrého priberania príde po pár týždňoch, či po pár mesiacoch k zmene správania bábätka. Vtedy je možné všimnúť si jeden alebo viacero z týchto znakov, ktoré predstavujú situácie, kedy matka môže mať sekundárne zníženú tvorbu materského mlieka:
- Bábätko už je dokrmované, alebo sa zistí, že nepriberá (to, že dieťa prestane priberať je jedným zo základných znakov problémov s dojčením, rovnako ako to, že je občasne dokrmované).
- Bábätko začne tráviťčoraz kratšiu dobu pitím z prsníka, a zároveň po skončení dojčenia je nespokojné, prípadne sa dojčenie končí plačom.
- Bábätko sa pri dojčení vzpiera, hnevá, plače, začne otáčať hlavičku preč od prsníka, aj keď to predtým nerobilo, plače už aj pri prisávaní.
- Bábätko sa javí pokojné keď je položené na podložke, ale pri pokuse vziať ho na ruky a prisať sa, začne plakať a odtláča sa.
- Bábätko sa viackrát za deň odmieta nadojčiť, hoci je hladné, celkovo odmieta dojčenie počas bdelosti, typicky sa dojčí lepšie v noci ako cez deň.
- Bábätko sa pri pokuse o prisatie prehýba do luku, odťahuje sa od prsníka, púšťa prsník po krátkej chvíli a nechce sa prisať na druhý prsník, aj keď evidentne nepilo dostatočne.
- Bábätko si radšej saje pästičku alebo prsty miesto prisávania na prsník.
- Dojčenie neprebieha často, medzi dojčeniami sú veľké rozostupy a bábätko nie je ochotné prisať sa ani keď je viditeľne hladné a nespokojné.
- Veľa času denne venujete vystihovaniu správneho okamihu aby sa vaše dieťatko prisalo, dojčenie je pre vás frustrujúce.
- Paradoxne môžete cítiť naliate prsia, môžete mať v prsníkoch hrčky a teda mať pocit, že mlieka máte dostatok. Naliate prsia však hovoria o tom, že bábätko mlieko nevypilo a toto sa hromadí v prsníkoch.
Všetky tieto znaky by mali byť pre vás dôvodom na kontaktovanie poradkyne pri dojčení a riešenie začínajúcich problémov s dojčením.
Kedy sa pravdepodobne obávate zbytočne
Ak bábätko získava dostatok mlieka, materské mlieko pokrýva všetky jeho výživové potreby a nie je potrebné ho dokrmovať. V prípade, že máte problém rozlíšiť, kedy bábätko pije a kedy saje bez pitia, pomôže vám v tom poradkyňa pri dojčení, ktorá pri osobnom stretnutí vie ukázať mamičke prehĺtanie dieťatka.
Niekedy sa stáva, že mamičky uvažujú o tom, či je tvorba mlieka dostatočná na základe rôznych príznakov, ktoré nemusia znamenať, že sa niečo s tvorbou mlieka deje. Napr. často sa mamičky vo veku 2 mesiacov bábätka znepokojujú preto, že prestávajú pociťovať naliatie prsníkov medzi dojčeniami, prípadne preto, že nie sú schopné odsať alebo odstriekať po dojčení mlieko, alebo ich bábätko býva nespokojné a uplakané, najmä večer. Za predpokladu, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav.
Preplnené prsia nie sú ideálom dobrého dojčenia, skôr naopak. Tvrdé prsia totiž znamenajú prílišné naliatie prsníkov, a to sa postupom času mení, takže matky, ktoré bez problémov dlhodobo dojčia, majú normálne mäkké prsníky. Niekedy sa totiž aj úspešne dojčiace matky obávajú straty mlieka, i keď to nemusí byť podložené, pretože je úplne reálne dojčiť dlhú dobu tak, že tvorba materského mlieka je bezproblémová.
Možné príčiny nedostatku materského mlieka
Prvou a najčastejšou príčinou, ktorá spôsobuje, že tvorba materského mlieka je nedostatočná, je nesprávny začiatok dojčenia, a potom nasledujúce nesprávne postupy. Jednou z častých príčin, pre ktoré sa zníži tvorba mlieka, je používanie cumlíka, fľaše a klobúčikov pri dojčení. Cumlík a fľaša negatívne ovplyvňujú prisávanie bábätko k prsníku. Fľaša navyše poskytuje stabilný a rýchly tok mlieka, ktorý bábätko často začne preferovať pred tokom, ktorý zažíva na prsníku. Ďalšou častou príčinou je začatie užívania hormonálnej antikoncepcie. Niekedy je možné, že ochorenie, ktoré je spojené s horúčkou (ako napríklad pri črevnej viróze), spôsobí pokles tvorby mlieka.
Dojčenie: správne prisatie
V prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je najlepším krokom vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vám poskytne individuálnu pomoc a podporu.