17. november nie je oslavovaný „len“ ako mimoriadne dôležitý Deň boja za slobodu a demokraciu. Je tiež venovaný téme predčasne narodených detí.
November nie je len mesiac povedomia o mužskom zdraví (prevencia rakoviny prostaty) a 17. november nie je oslavovaný „len“ ako mimoriadne dôležitý Deň boja za slobodu a demokraciu. Je tiež venovaný téme predčasne narodených detí a na Slovensku sa týka každého 13. novorodenca.
Podľa údajov NCZI (Národné centrum zdravotníckych informácií) z roku 2023 sa celkovo predčasne narodilo 3 757 živonarodených detí, čo predstavuje 7,6 %.
Tento rok zaradila aj WHO, Svetová zdravotnícka organizácia tento deň do svojho oficiálneho kalendára. Celý týždeň od 13. novembra do 17. novembra ste si mohli všimnúť aj na purpurovo vysvietené dominanty na Slovensku - práve purpurová farba je oficiálnou farbou predčasne narodených detí.
Príchod dieťatka na svet pred 36. týždňom tehotenstva znamená pre rodinu extrémne náročnú situáciu a často dlhé týždne až mesiace hospitalizácie. Predčasne narodené deti čelia až 10-násobne vyššiemu riziku dlhodobých zdravotných komplikácií, ktoré predstavujú celosvetovo najčastejšiu príčinu úmrtia detí v ranom veku.
Na Slovensku sa o predčasne narodené deti starajú neonatologické centrá v nemocniciach, no v prípade extrémne nezrelých novorodencov vysokošpecializovanú starostlivosť preberajú vyššie perinatologické pracoviská. Na Slovensku sú to centrá:
- Novorodenecká klinika M. Rusnáka LF SZU a UN, Bratislava
- Neonatologická klinika JLF UK a UN Martin
- Neonatologická klinika FNsP Nové Zámky
- Naonatologická klinika SZU, FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica
- Perinatologické centrum - oddelenie neonatológie FNsP J.A.R. Prešov
- Oddelenie neonatologickej intenzívnej medicíny DFN Košice
Svetový deň predčasne narodených detí založili rodičia predčasniatok, tu je rozhovor s Lenkou, mamou až troch predčasne narodených detí.
Svetový deň predčasne narodených detí vznikol v roku 2008 práve z iniciatívy európskych rodičovských organizácií EFCNI (dnes GFCNI). Cieľom bolo upriamiť pozornosť na globálnu výzvu predčasných pôrodov, ktorých počet by sme nemali opomínať.
Do tohto medzinárodného hnutia sa zapojilo aj Slovensko, OZ malíček každoročne realizuje viacero projektov, ktorých cieľom je zlepšovať podmienky na neonatologických oddeleniach slovenských nemocníc, poskytujú psychologickú podporu rodinám a najmä šíria osvetu.
Bol to práve OZ malíček, na ktorého pomoc spomína aj slovenská maminka Lenka, ktorá trikrát rodila predčasne, pritom všetky tromi tehotenstvami prechádzala s jazvami na maternici, čo jej napokon skomplikovalo situáciu. Aký je jej príbeh, príbeh jej zosnulého Mareka, narodeného v 29. tt.?
A príbeh jej dvoch ďalších detí, ktoré úspešne dobiehajú svojich rovesníkov, trojročného Mareka Antona a dvojročnú Lenku? Príbeh advokátky Lenky spoločne s ďalšími príbehmi rodičov predčasniatok si môžete prečítať aj v brožúrke Príbehy z inkubátora, ktorú spoločne s OZ malíček pokrstili vo štvrtok, 13. novembra a sú k dispozícii zdarma na neonatologických oddeleniach v 27 nemocniciach na Slovensku.
Prajeme nádherný a hlavne uvedomelý Svetový deň predčasne narodených detí.
Príbeh mamy Lenky: Od zdravotných komplikácií k trom predčasným pôrodom
Začnime hneď od začiatku, váš príbeh začína ešte v detstve. Píšete, že ste prekonali ťažký zápal slepého čreva a následkom jeho prasknutia sa u vás rozvinula septická peritonitída. Časom pribudli diagnózy, ktoré tiež veľmi nepriali otehotneniu, ako celiakia, znížená funkcia štítnej žľazy, polycystické vaječníky či syndróm lepivých doštičiek.
Áno, áno. Ja som ako 12-ročná mala komplikovaný zápal slepého čreva, ktorý zahnisal až do obličky. Povedali mi, že deti nebudem môcť mať. Aj poznám ženy, ktoré nemohli mať deti po tomto zákroku. A mňa dvakrát operovali.
Cesta k materstvu cez umelé oplodnenie
Ja som si našla manžela, keď som mala 37 rokov. Je lekár, tak mi povedal: „Ideme na to, proste ideme skúšať a uvidíme, ako to bude.“ A naozaj nám to nevychádzalo prirodzene. Tak sme sa rozhodli, že ideme skúsiť umelé oplodnenie. Zistili sme, že mám anovulačné cykly. Zbytočne mi implantujú embryo do maternice v strede cyklu, keď v tom čase nemám ovuláciu. Vklady embrya najskôr neboli úspešné. Preto som musela ísť do imunologickej ambulancie, kde mi spravili testy, prečo mi neprijíma telo embryá. Podstúpila som kortikoidovú liečbu a potom sa embryo ujalo. To bolo moje prvé tehotenstvo. Všetko bolo v úplnom poriadku.
Od prvého vloženia embrya dlhšie, asi rok. Pretože vždy sa musí mesiac-dva čakať. Tých 11 mesiacov.
Najskôr ma sledovali v centre, kde som podstúpila umelé oplodnenie, potom som prešla k svojej gynekologičke. Všetko bolo úplne bezproblémové, iba mi nerástlo bruško tak, ako by malo. Stále som bola štíhla. Vravela som si, že veľa som športovala, tak som to brala, že je všetko v poriadku.
Okrem svojej gynekologičky som ešte chodila k MUDr. Františkovi Grochalovi, ktorý ma ale upozornil v I. trimestri, že sa mu nezdá krčok maternice, akoby tam bola nejaké tekutina, v II. trimestri, že mám hraničnú plodovú vodu. Ale moja gynekologička mi v 28. tt povedala na bežnej prehliadke, že je všetko v poriadku. Pomerala malého, mal správne miery… A o 4 dni na to som porodila.
Prvý predčasný pôrod a strata synčeka Mareka
V 29. týždni mi odtiekla krv s hlienom, to bolo o 4 dni. Volala som gynekologičke, ktorá mi na to telefonicky predpísala čipky na infekciu, nádchu a celkovú slabosť tela voľnopredajné lieky, ale sa mi to nezdalo, tak mi muž, lekár povedal, aby som prišla do nemocnice v Martine. A tam mi povedali, že som otvorená.
Áno. A mala som odtečenú aj plodovú vodu. To som nevedela kedy, lebo mne nič neodtieklo. Diagnóza bola, že mi unikala postupne. Preto bábätko nerástlo, bola tam retardácia plodu. V 29. tt mal mať 1500 g a on mal 700 g. To sa zanedbalo.
Už vtedy šepkali môjmu mužovi, že dieťa pôjde o dva, tri dni von.
Ale snažili sa ho udržať. To znamená, že som ležala, pichli mi kortikoidy na pľúcka, aby dozreli. Priznám sa, ja som netušila, že dieťa sa môže narodiť predčasne. Brala som to tak, že: „Aha, tak teraz tu ležím a budem tu ležať, vyliečia ma a že potom už vlastne bude dobre a určite porodím, keď mám.“
O dva dni som začala krvácať, tak ma poslali do pôrodnice, kde zistili, že sa otváram, dieťatko určite vyjde von, no jeho vitálne funkcie sa rýchlo zhoršovali. Bola som šokovaná, aj preto si to až tak nepamätám. Veď mi pár dní dozadu povedala lekárka, že je všetko v poriadku.
Veľmi matne sa pamätám, že pôrodník riešil vedenie pôrodu z dôvodu zlých vitálnych funkcií, no mal obavy pre moje jazvy po slepom čreve, hrozbu prirasteného hrubého čreva. Mohla by som vykrvácať, pamätám sa, že som súhlasila so všetkým, len aby bábätko prežilo. Viem, že ešte čakali, čí sa viac neotvorím, ale potom ma poslali na operačnú sálu a syna vybrali cisárskym rezom v 29. týždni.
Manžel ho počul plakať. Aj napriek tomu, že bol maličký, dýchal sám a narodil sa zdravý. S výnimkou infekcie. Plodová voda, vak, všetko bolo vraj úplne zelené, no syn mal dokonca Apgar skóre dobré, takže všetci boli nadšení, že to vyzeralo oveľa horšie, ako to potom vyzeralo, keď sa malý narodil.
Prvé stretnutie a boj o život
Tam zostal v inkubátore. Boli tam veľmi milí, pretože ma nedali na šestonedelie k maminkám, ku ktorým nosia sestričky detičky. Tieto maminky nechávajú na oddelení so ženami pred pôrodom, aby nepočuli plač.
Prvé stretnutie bolo strašné. Syn ležal na tej najhoršej JIS, myslím, že sa volá trojka. Už ma čakali rôzne balíčky zo združenia Malíček. Vtedy som sa s nimi stretla prvýkrát a bola som ukrutne vďačná. Všetko majú krásne popísané: „Porodila si predčasne… Nič sa nedeje… Nestrácaj nádej… Všetko je v poriadku...“ Bol tam denník predčasniatka, možnosť napísať si každý deň. Dostala som háčkované chobotničky, bola to veľká motivácia tiež háčkovať a tak sa manuálne zamestnať.
Bolo to veľmi nápomocné, lebo ešte včera som bola tehotná a dnes sedím sama na nemocničnej izbe. A čo teraz?
Tak som k malému chodila, na vozíku po cisárskom. Čítala som mu, spievala, ale hrozne som sa bála ďalších infekcií, aby nič nechytil, aby sa nič nestalo. Hrozné bolo, že som nedokázala dojčiť. Zo stresu. To je ďalšia veľká kapitola pre ženy - rozbehnutie mliečka pre predčasne narodené deti. Všetky sme sa snažili. Ale čo keď je to bábätko tak ďaleko a nemôže sa pritisnúť.
Ešte bol príliš maličký a nebol tak stabilizovaný, že by mi ho mohli dať. Pamätám sa, že sa nerozpapkal. Snažili sa mu dávať mliečko, tlačili na mňa, ale v dobrom, aby som sa snažila. Na 4. deň sa mi podarilo odsať kolostrum. Bola som celá šťastná. Manžel to odniesol do nemocnice, pretože som už nebola v nemocnici. Čakala som nejaké pozitívne informácie, ale nič nechodilo. Utekala som do nemocnice, čo sa deje. Moje mlieko mu ani nedali, tak sa mu zhoršil zdravotný stav. Celý sa triasol. Sestrička mi ponúkla, že otvorí inkubátor, aby som si ho pohladila, ale som povedala „kdeže, veď ho nakazím, v žiadnom prípade, nech sa stabilizuje, aby bolo všetko v poriadku“. A čítala som mu z knižky.
Synovi sa teda na štvrtý deň náhle veľmi zhoršil krvný obraz. Potom nám volali, že sa zdravotný stav zlepšil, ale môj muž je lekár a ako lekár už tušil, že toto náhle zlepšenie bude mať fatálne následky. Požiadal nemocnicu, aby mu zavolali, keď to príde, aby ho držal v náruči. Ja som povedala, že tam v žiadnom prípade nechcem ísť, bola som ako vo sne. A keď mu o 6-tej večer volali, odmietala som s ním ísť, nepripúšťala som si to, vôbec. Ostala som sedieť v aute… Naozaj, vydýchol naposledy v jeho náruči, za čo mu budem navždy vďačná, že náš prvý syn nezomieral sám.
Už sme v tom čase vedeli, že má ťažkú infekciu, chorioamnionitída sa to volá. Tým, že mi unikala plodová voda, tak sa infikoval. Diagnóza znela zanedbaná infekcia a únik plodovej vody.
Chorioamnitída je závažná bakteriálna infekcia membrán obklopujúcich plod (chorion a amnion) a plodovej vody. Vyskytuje sa pred alebo počas pôrodu a môže viesť nielen k predčasnému pôrodu, ale aj vážnym infekciám matky a dieťaťa. Udeje sa tak vtedy, keď sa baktérie normálne prítomné vo vagíne presunú do maternice, príčinou môžu byť E.coli, streptokoky skupiny B či anaeróbne baktérie.
Pamätám si, akú strašnú vinu som cítila, že som toto dopustila, a pýtala som sa samej seba, čo som spravila zle…
Zvládanie straty a cesta k ďalším deťom
Tiež som cítila vinu, ale strašnú. Chcela som, aby sa so mnou manžel rozišiel, vyhľadávala som hádky. Chcela som riešiť pohreb sama, zatvoriť dvere pred mužom a ísť si žiť svoj život. Strašné to bolo.
V tom čase bola podpora okolia zvláštna. Jedni hovorili - „no, veď 38-ročná, tehotná z umelého oplodnenia...veď...“ Druhá strana verila, že na vine je lekár - „ale prečo ste to neriešili… Mali ste ísť k inému gynekológovi… Mali ste, mali ste...“ Po vojne je každý generál. Manžel sa cítil najhoršie, že mi ako lekár nepomohol.
Oporu som našla v rodine, mojich rodičoch, ktorým tiež umrel v 6. mesiaci syn, a blízkych dlhoročných priateľoch. Rodina má pohrebnú službu, zariadili pohreb, s priateľmi boli na pohrebe, bolo to veľmi pekné od nich, ako ma podporili. Veľmi neviem prejavovať emócie, ale veľmi som im vďačná za ich lásku a podporu.
Aj môj muž ma nadovšetko podporil. Zbožňuje ma a ja jeho. To, čo sa stalo, nás najviac spojilo. Ja som ho dávala od seba preč a on nie a nie. Mohla som mu povedať hocičo, vždy ma išiel objať a ideme ďalej. A išli sme ďalej. O 5 mesiacov som išla na ďalší vklad.
Áno, cítila som sa pripravená otehotnieť znova. Prirodzene sme vymenili gynekologičku, za pani Dr. Maľovú zo Senca, ktorej budeme navždy vďační za naše deti. V každom tehotenstve sa mi ale veľmi oslabila imunita, takže som každé preležala v nemocnici a stále som mala tieto baktérie ako E.coli.
Aj nová gynekologička mi povedala, že netreba čakať, jazva je v zlom stave tak či tak, keďže som rodila v nízkom týždni. Čím väčšie bruško, tým lepšie sa jazvička akoby vstrebe a tým väčší priestor dá maternici, aby sa naspäť vrátila do pôvodného stavu. Tým, že som mala malé bruško, maternica sa už nedokáže v ďalšom tehotenstve tak napnúť. Predčasné pôrody spôsobujú, že to druhé dieťa je potom náročné vynosiť.
Ale išli sme do toho. Veľmi sme chceli. Pamätám si ešte dnes, bolo to niečo úžasné, zážitok. My sme si kúpili psíka, ktorý sa narodil v deň, keď syn zomrel. Tak som sa pripravovala na vklad embrya, bola som si ešte zabehať so psíkom, ešte som si to užívala, snežilo, vyváľali sme sa v snehu, milovali sme sa, pila som víno. A o tri dni na to som išla na vklad.
Tam zistili, že som tehotná. Inak - otehotnela som počas menštruácie.
Áno. Nemala som problémy ani v druhom tehotenstve. Len som stále zvracala, až do konca.
Druhé tehotenstvo a ďalšie komplikácie
V 35. týždni som mala ukrutné bolesti v jazve. Nevedela som, čo sa to deje. Prišla som zbalená do nemocnice, ale ma poslali domov, vraj je všetko v poriadku, no keď by bolesti neprechádzali, mám prísť. Večer som cítila bolesti už tak ukrutné - v jazve v podbrušku, že ma hospitalizovali. Bola to tragédia. Pán doktor si zo mňa robil srandu. Povedal mi, že je ešte skoro rodiť, takže mi dá magnéziové infúzie, nech si nevymýšľam bolesti, určite chcem od neho cisársky rez a ten mi neurobí. Vraj aby to bol aspoň 36. týždeň, tých pár dní vydržím.
Ja by som veľmi rada vydržala, veď pred rokom som porodila chlapca, ktorý zomrel pár dní po pôrode. Takže veľmi rada porodím v termíne narodené dieťa. Keď som sa dívala na impulzy na monitore, bolo to vtedy, keď mi prichádzali bolesti do jazvy, pýtala som sa, čo to znamená a on mi povedal: „Veľmi dobre ste zainštruovaná, ako chcieť cisársky rez, ale neurobím vám ho.“ Neskôr som zistila, že to boli kontrakcie, vtedy som mala ukrutné bolesti v jazve. Každý lekár by mal vedieť, že to znamená, že sa mi plod pretláčal cez jazvu von.
A tak ma nechal trápiť sa. Stieklo mi toľko magnéziových infúzií, že sa to sestričke nezdalo. A zrazu som pocítila „puk“ v bruchu. Nevedela som, čo to je, stále som bola naivná, po všetkom čo som si prežila, akoby ...
Štatistiky a informácie o predčasných pôrodoch na Slovensku
Podľa údajov NCZI (Národné centrum zdravotníckych informácií) z roku 2023 sa celkovo predčasne narodilo 3 757 živonarodených detí, čo predstavuje 7,6 %.
Tento rok zaradila aj WHO, Svetová zdravotnícka organizácia tento deň do svojho oficiálneho kalendára. Celý týždeň od 13. novembra do 17. novembra ste si mohli všimnúť aj na purpurovo vysvietené dominanty na Slovensku - práve purpurová farba je oficiálnou farbou predčasne narodených detí.
Príchod dieťatka na svet pred 36. týždňom tehotenstva znamená pre rodinu extrémne náročnú situáciu a často dlhé týždne až mesiace hospitalizácie. Predčasne narodené deti čelia až 10-násobne vyššiemu riziku dlhodobých zdravotných komplikácií, ktoré predstavujú celosvetovo najčastejšiu príčinu úmrtia detí v ranom veku.
Na Slovensku sa o predčasne narodené deti starajú neonatologické centrá v nemocniciach, no v prípade extrémne nezrelých novorodencov vysokošpecializovanú starostlivosť preberajú vyššie perinatologické pracoviská. Na Slovensku sú to centrá:
- Novorodenecká klinika M. Rusnáka LF SZU a UN, Bratislava
- Neonatologická klinika JLF UK a UN Martin
- Neonatologická klinika FNsP Nové Zámky
- Naonatologická klinika SZU, FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica
- Perinatologické centrum - oddelenie neonatológie FNsP J.A.R. Prešov
- Oddelenie neonatologickej intenzívnej medicíny DFN Košice
Svetový deň predčasne narodených detí vznikol v roku 2008 práve z iniciatívy európskych rodičovských organizácií EFCNI (dnes GFCNI). Cieľom bolo upriamiť pozornosť na globálnu výzvu predčasných pôrodov, ktorých počet by sme nemali opomínať.
Do tohto medzinárodného hnutia sa zapojilo aj Slovensko, OZ malíček každoročne realizuje viacero projektov, ktorých cieľom je zlepšovať podmienky na neonatologických oddeleniach slovenských nemocníc, poskytujú psychologickú podporu rodinám a najmä šíria osvetu.
Podpora pre rodičov predčasniatok
Bol to práve OZ malíček, na ktorého pomoc spomína aj slovenská maminka Lenka, ktorá trikrát rodila predčasne, pritom všetky tromi tehotenstvami prechádzala s jazvami na maternici, čo jej napokon skomplikovalo situáciu.
Príbeh advokátky Lenky spoločne s ďalšími príbehmi rodičov predčasniatok si môžete prečítať aj v brožúrke Príbehy z inkubátora, ktorú spoločne s OZ malíček pokrstili vo štvrtok, 13. novembra a sú k dispozícii zdarma na neonatologických oddeleniach v 27 nemocniciach na Slovensku.
Predčasne narodený Alfie prišiel na svet o tri mesiace skôr | Tiny Lives 2. séria | BBC Scotland
Ako pokrivkáva systém pri podpore niektorých rodičov - a patria sem aj rodičia predčasniatok.
