Genetika živočíchov sa v praxi venuje predovšetkým šľachteniu hospodárskych zvierat. Hospodársky významné zvieratá sú zvieratá, ktoré človeka sprevádzajú od nepamäti a zohrali kľúčovú úlohu pri jeho prechode k usadlejšiemu spôsobu života. V zmysle legislatívy sa považujú za zvieratá chované za účelom ich ekonomického zhodnotenia.
Každý jedinec nesie genetickú informáciu v podobe génov, ktoré ovplyvňujú charakteristiky ako produkcia mlieka, rast svaloviny alebo odolnosť voči chorobám. Šľachtenie je preto cielené využívanie týchto genetických princípov. Šľachtitelia vyberajú zvieratá s požadovanými vlastnosťami na základe analýzy ich genotypu (genetickej výbavy) a fenotypu (vonkajších prejavov týchto génov). Vďaka moderným genetickým metódam, ako je genomická selekcia, môžu chovatelia identifikovať jedince s najlepšími genetickými predpokladmi ešte predtým, než sa tieto znaky prejavia vo výkone alebo produkcii. Táto selekcia zahŕňa aj odstránenie nežiaducich znakov.
Šľachtenie teda zahŕňa cielený umelý výber jedincov s požadovanými genetickými vlastnosťami a ich následné kríženie (hybridizáciu). Tento proces vedie k zlepšovaniu existujúcich plemien alebo k vzniku nových plemien, ak sú zmeny dostatočne výrazné a stabilné, aby sa udržali v populácii počas viacerých generácií. Plemeno predstavuje skupinu zvierat v rámci jedného druhu, ktorá sa odlišuje špecifickými znakmi a vlastnosťami, ako sú napríklad vzhľad, fyziológia alebo správanie.
Kategórie hospodárskych zvierat
Zvieratá môžeme rozdeliť do niekoľkých hlavných skupín podľa toho, akým spôsobom prispievajú k ľudskému životu:
- Produkčné zvieratá - poskytujú nám potraviny a suroviny (mäso, mlieko, vlna, vajcia).
- Pracovné zvieratá - sú využívané na ťahanie, prácu na poli alebo dopravu.
- Strážne a pomocné zvieratá - pomáhajú pri ochrane majetku, pasení a špeciálnych úlohách, vrátane kontroly škodcov.
Okrem tradične vnímaných hospodárskych zvierat sem patrí aj celý rad ďalších živočíchov a skupín, ktoré sú významné svojím špecifickým spôsobom a majú nezastupiteľné miesto v ekosystémoch aj hospodárstve.
Šľachtenie a domestikácia
Proces, ktorý viedol k prispôsobeniu divých zvierat človeku prostredníctvom selektívneho chovu, sa nazýva domestikácia. Pri vedeckom pomenovaní hospodárskych zvierat by sa malo správne uvádzať, že ide o poddruhy ich divokých predkov. Zatiaľ čo sa v bežnom použití často používajú názvy ako Canis familiaris pre psa domáceho alebo Bos taurus pre hovädzí dobytok, správnejšie je uvádzať ich ako poddruhy, napríklad Canis lupus familiaris (poddruh vlka dravého) alebo Bos primigenius taurus (poddruh divokého tura Bos primigenius). Týmto spôsobom sa zdôrazňuje, že ide o domestikované formy, ktoré majú svoj jasný pôvod v divokých predkoch, a že v rámci taxonomického zaradenia tvoria samostatné poddruhy.
Produkčné zvieratá
Do tejto skupiny patria zvieratá, ktoré sú chované najmä pre svoje produkty, ako je mäso, mlieko, vajcia či vlna. Tieto zvieratá sú dôležitou súčasťou poľnohospodárstva a poskytujú ľuďom základné potraviny a suroviny na každodenné použitie.
Hovädzí dobytok
Predkom dnešného dobytka (Bos primigenius taurus) bol tur divý (Bos primigenius), ktorý bol domestikovaný pred viac ako 10 000 rokmi. Hovädzí dobytok je kľúčovým hospodárskym zvieraťom, využívaným na produkciu mäsa, mlieka a kože, a v niektorých oblastiach aj ako pracovné zviera. Počas tisícročí vznikli rôzne plemená, ktoré sa líšia podľa úžitkového zamerania a prostredia, v ktorom sa chovajú.
Pokiaľ žijú kravy v horúcom podnebí, ľahšie sa adaptujú na vysoké teploty. Existujú plemenné rozdiely, zvlášť Zebu a Girolando (kríženec Gir x Holštejn) sa ľahšie vyrovnávajú s teplejšími podmienkami. V pastevnom systéme je rozhodujúcim dostatok tienistých miest - priame slnečné žiarenie je najväčším rizikovým faktorom. Zabezpečenie tieňa s cieľom 4 - 6 m2 na kravu, maximalizácia času na kŕmenie s možnosťou vo večerných hodinách a častejšie kŕmenie čerstvým a studeným krmivom pomôže kravám ľahšie znášať horúčavy.
Ovce
Domestikácia ovce domácej (Ovis aries) prebehla približne pred 10 000 rokmi v oblasti Blízkeho východu. Najčastejšie sa spomínajú dva hlavné druhy, z ktorých pravdepodobne pochádza ovca domáca: muflón (Ovis orientalis) a arkal (Ovis ammon). Ovce sú na Slovensku významným hospodárskym zvieraťom, ktoré sa chová pre produkciu mäsa, mlieka a vlny. Chov oviec má dlhú tradíciu, najmä v horských a podhorských oblastiach. Na Slovensku sa chovajú rôzne plemená, ktoré sa líšia podľa úžitkovosti.
Kozy
Domestikácia kozy domácej (Capra aegagrus hircus) prebehla približne pred 10 000 rokmi v oblasti úrodného polmesiaca. Predchodcom kozy domácej je pravdepodobne koza bezoárová (Capra aegagrus). Kozy sú na Slovensku chované najmä pre produkciu mlieka, pričom jej mlieková úžitkovosť je vysoká. Priemerná dojivosť na Slovensku dosahuje 900-1 000 kg mlieka ročne. V porovnaní s jej hmotnosťou má najvyššiu relatívnu úžitkovosť zo všetkých hospodárskych zvierat. Kozie mlieko je veľmi cenené pre jeho zloženie a vynikajúcu stráviteľnosť, pričom sa spracováva aj na rôzne druhy syrov. Chov kôz je u nás prevažne v rukách drobnochovateľov.
Sviňa domáca
Sviňa domáca (Sus scrofa domesticus), alebo tiež ošípaná, vznikla domestikáciou svine divej (Sus scrofa) a iných foriem divých ošípaných, pričom najstaršie záznamy o domestikácii pochádzajú z Blízkeho východu a Číny. Sviňa domáca je na Slovensku jedným z najdôležitejších hospodárskych zvierat, chovaným hlavne pre produkciu bravčového mäsa. Bravčové mäso tvorí významnú časť potravy slovenskej populácie, pričom z ošípaných sa získava aj koža a rôzne vedľajšie produkty. V súvislosti s ošípanými sa spomína niekoľko odborných pomenovaní: prasnica, sviňa - samica; kanec - samec; ciciak - mláďa v období cicania mlieka.
Husi
Domestikácia husi domácej je mierne komplikovaná, pretože existujú dve hlavné línie domestikovaných husí: európska hus domáca (z divokej husi divej - Anser anser) a ázijská hus domáca (z husi labutej - Anser cygnoides). Niektoré moderné plemená domácich husí môžu byť hybridmi týchto dvoch línií. Hospodársky význam husi spočíva v produkcii mäsa, vajec, peria a tuku. Husi sú známe svojou plodnosťou, niektoré plemená môžu zniesť až 500 vajec ročne.
Kačice
Väčšina domestikovaných kačíc (Anas platyrhynchos domesticus) pochádza z kačice divej (Anas platyrhynchos), ktorá bola domestikovaná v Číne. Niektoré plemená kačíc pochádzajú aj z kačice pižmovej (Cairina moschata), prípadne z hybridov týchto druhov. Hospodársky význam kačíc spočíva predovšetkým v produkcii mäsa a vajec. Kačice majú dobré kŕmne návyky a sú schopné efektívne využívať pastvu. Kačice sú odolné voči mnohým vtáčím chorobám.
Kury domáce
Domestikácia kury domácej (kur domáci, Gallus gallus domesticus) sa uskutočnila približne pred 8 000 až 10 000 rokmi v juhovýchodnej Ázii z kury bankivskej (Gallus gallus). Kura domáca je jedno z najrozšírenejších domácich zvierat na svete, chované predovšetkým pre mäso a vajcia. Kury sú dôležitým hospodárskym vtákom na Slovensku, kde sú plemená chované nielen pre produkciu, ale aj pre ich špecifické vlastnosti, ako je odolnosť voči klimatickým podmienkam a efektívna produkcia. Počet plemien sliepok sa počíta na stovky. V závislosti od účelu sa plemená delia na nosné (nosnice) a mäsové (brojlery). Značky na vajciach (0, 1, 2, 3) sa vzťahujú na spôsob chovu nosníc a informujú o podmienkach, v ktorých boli sliepky chované.
Morky
Morka domáca (Meleagris gallopavo domesticus) je domestikovaná forma morky divej (Meleagris gallopavo), pôvodom zo Severnej Ameriky. Morky domáce boli domestikované pred viac ako 2 000 rokmi, pričom sa chovajú hlavne pre mäso. Morčacie mäso je obľúbené pre svoju výživovú hodnotu, vysoký obsah bielkovín a nízky obsah tuku.
Pracovné zvieratá
V tejto kategórii sú zvieratá, ktoré človek využíva na prácu, ako je ťahanie ťažkých nákladov, práca na poli alebo preprava ľudí.
Kone
Domestikácia koňa (Equus ferus caballus) prebehla približne pred 5 500 rokmi v oblasti dnešného južného Ruska, Ukrajiny a Kazachstanu. Pôvodným divým predkom domestikovaného koňa je pravdepodobne tarpan (Equus ferus ferus). Kôň Przewalského (Equus ferus przewalskii) je považovaný za posledného žijúceho divého koňa. Kôň je dôležitou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva a v minulosti zohrával významnú úlohu v spoločnosti. V súčasnosti sa kone u nás chovajú najmä pre jazdecké športy, prácu v lese, poľnohospodárstve a rekreačné jazdenie. Bežné je tiež ich využitie v terapii (hipoterapia). Kone sa delia na teplokrvné a chladnokrvné, pričom teplokrvné kone sú ľahšie, temperamentnejšie a vhodné na športové účely, zatiaľ čo chladnokrvné kone sú ťažšie, robustnejšie a vhodné na ťažkú prácu.
Somáre
Domestikácia somára domáceho (Equus africanus asinus) začala približne pred 5 000 až 6 000 rokmi v severovýchodnej Afrike. Somáre majú na Slovensku dlhú históriu ako hospodárske zvieratá, hoci ich význam v posledných desaťročiach poklesol. Tradične sa používali na prepravu nákladov v horských oblastiach. Sú dobre prispôsobené životu v suchých oblastiach a sú známe svojou schopnosťou prežiť na chudobnej pastve. Okrem sily, ktorou dokážu uniesť až 300 kg, poskytujú aj mlieko a v minulosti sa používali aj ako zdroj mäsa. Dnes sa ich chov zameriava najmä na udržanie tradičných foriem hospodárenia a na využitie v menších rodinných farmách na rekreačné účely. Somáre sa krížia s koňmi, no ich krížence sú neplodné.
Strážne, pomocné a spoločenské zvieratá
Psy a mačky, ktoré sú zaradené v tejto skupine, pomáhajú ľuďom pri rôznych špeciálnych úlohách. Psy pomáhajú pri strážení majetku, pasení dobytka, pri záchranných operáciách. Na tieto úlohy sa špeciálne cvičia a sú veľmi dôležitými pomocníkmi v rôznych oblastiach. V prípade mačiek bolo, a stále je, dôležité ich nasadenie v oblasti kontroly výskytu škodcov, najmä hlodavcov. V neposlednom rade sú to zvieratá, ktoré človek chová ako domácich spoločníkov.
Pes domáci
Pes domáci (Canis lupus familiaris) je domestikovaná forma vlka dravého (Canis lupus) a patrí medzi najstaršie a najrozšírenejšie domáce zvieratá na svete. Pes bol domestikovaný pred viac ako 10 000 rokmi a odvtedy sa stal nenahraditeľným spoločníkom človeka. Genetika sa ako veda začína formovať až v 18. storočí. Na rozdiel od chovu hospodárskych zvierat nie je chov psov založený jednostranne na ekonomickom základe. Na prvom mieste by mala stáť radosť z chovu nášho spoločníka.
Genetika a chov | Epizóda 1 | Cesta vodiaceho psa
V reprodukcii jednotlivých plemien je v priebehu striedania generácií celkom prirodzeným rysom zachovávanie vlastností plemena a individuálnych zvláštností. Táto zhoda alebo podobnosť vlastností rodičov a ich potomkov je prejavom dedičnosti. Potomok nededí od rodičov vlastnosti, ale iba vlohy (gény), ktoré sú podnetom k vývoju týchto vlastností. V celej populácii nenájdeme prakticky dvoch jedincov, ktorí by boli rovnakí vo všetkých vlastnostiach.
V ostatných rokoch ukončili vedci štúdium genomu psa. To vyvolalo v mnohých nádej, že dokážeme v budúcnosti ovládať dedičnosť a dokážeme u potomstva namixovať taký genetický základ, aký potrebujeme. Zvládnutie procesu ovládnutia tohto potenciálu v celom priebehu delenia a kombinácie rôznych genotypov v najbližšom desaťročí určite nehrozí. Vymedzenie vplyvov genetických a negenetických činiteľov pri vývoji vlastností je jedným zo základných problémov, ktorým sa zaoberá genetika.
Reprodukcia zvierat a moderné metódy
Učebnica je rozdelená na kapitoly podľa druhu zvierat a podkapitoly podľa priebehu reprodukčného procesu od popisu štruktúry reprodukčných orgánov až k pôrodu zvierat. Samostatnú spoločnú kapitolu tvorí pohľad na najdôležitejšie a najčastejšie sa vyskytujúce poruchy plodnosti, ich symptomatiku, prevenciu voči nim a možnosti zamedzenia ich šírenia v chove i mimo neho.
Ako jediná klinika na Slovensku máme špecializované pracovisko výhradne zamerané na reprodukciu a asistovanú reprodukciu. Vysoký štandard služieb pre chovateľov zabezpečujeme aj vďaka našej spermobanke, ktorá je jedinou akreditovanou spermobankou v Slovenskej republike. Odber a analýza vzorky psieho semena sa používa na stanovenie kvality psieho ejakulátu a je súčasťou komplexných vyšetrení týkajúcich sa zdravia jedinca pred jeho zaradením do chovu. Analýza vzorky nám slúži na zistenie kvality semena u podozrivých sub-fertilných a neplodných psov.
Semeno sa odoberá od chovného psa manuálnou stimuláciou. Vo všeobecnosti platí, že semeno s najlepšou kvalitou a s najvyšším počtom spermií je odobraté len v prípade, že je psie libido vysoké. Preto je potrebné pred odberom nevystavovať psa stresu, vykonať odber v prirodzenom prostredí bez klzkých podláh, v kľude a čo možno najviac priblížiť odber typickej situácii párenia. Osudzujeme objem, farbu, pH, percento progresívne sa pohybujúcich spermií, koncentráciu a celkový počet spermií v ejakuláte, percento morfologicky nezmenených spermií a posúdime semennú tekutinu z hľadiska cytologického vyšetrenia a mikrobiologickej kultúry.
Kvalita spermií môže byť ovplyvnená zmenou prostredia, ochorením pohlavného ústrojenstva, systémovým ochorením, vekom a aj ročným obdobím. Po vyšetrení ejakulátu vám vystavíme medzinárodný certifikát ako v slovenskom tak aj v anglickom jazyku. Ako doplnkové vyšetrenia poskytujeme bakteriologické, sérologické, mykologické a PCR vyšetrenia.
Semeno je možné ihneď po odbere a spracovaní uskladniť v spermobanke. Uskladnenie zmrazeného semena je časovo neobmedzené (100 rokov a viac), keďže po jeho zamrazení zostáva genetický materiál uchovaný bez zmien. Kvalitne odobraté, spracované a zmrazené semeno od vášho psa je devíza pre vás a váš chov do budúcnosti. Dnešná doba nám ponúka možnosti o ktorých chovatelia pred mnohými rokmi mohli len snívať, a to použiť kvalitných jedincov aj roky po ich smrti. To nám umožní vrátiť sa ku starším krvným líniám a uskutočňovať spojenia, ktoré by za iných okolností neboli zrealizovateľné.
Pri mrazení sa po správnom nariedení semeno uskladní do špeciálnych úložných slamiek a takto pripravené prechádza procesom zmrazenia. Zmrazuje sa prostredníctvom tekutého dusíka pri teplote -196 °C. Takto pripravené semeno je možne v tekutom dusíku skladovať roky. Celý proces trvá 5-6 hodín od času odberu.
Ejakulát je vložený za pomocou rigidných pipiet do kraniálnej časti vagíny. Oveľa precíznejšia metóda inseminácie v porovnaní s predošlou. Vykonáva sa za pomoci endoskopu s kamerou a špeciálnych katétrov. Katéter prejde cez krčok maternice až do maternice kde je následne vložený ejakulát. Takto sa mnohonásobne zvyšuje percento oplodnenia. Používaná výhradne pri mrazenom semene. Rozmrazené semeno sa vloží priamo do materničných rohov, kde dochádza k okamžitému oplodneniu vajíčok.
Genetické choroby a ich prevencia
Warmblood Fragile Foal Syndrome Type I (WFFST1), teda syndróm „krehkých žriebät“ patrí medzi dedičné ochorenia, ktoré postihujú spojivové tkanivo. WFFS je spôsobené mutáciou v LH1 géne, ktorý kóduje enzým potrebný pre tvorbu kolagénu. Prejavuje sa hneď po narodení žriebäťa abnormálne uvoľnenou, tenkou, krehkou pokožkou, ktorá sa ľahko trhá. WFFS je autozomálne-recesívne ochorenie, to znamená, že pre vznik ochorenia musia mať obaja rodičia vo svojej genetickej výbave mutovanú alelu (vlohu) pre WFFS.
Od roku 1995 je laboratórium členom ISAG (International Society of Animal Genetics), kde sa ako aktívny člen zúčastňuje porovnávacích testov.
tags: #genetika #a #reprodukcia #zvierat