Ginko dvojlaločné: Živá fosília s liečivými účinkami a fascinujúcou históriou

Ginko dvojlaločné (lat. Ginkgo biloba), známe aj ako ginkgo dvojlaločné, ginkyo dvojlaločné či gink(g)o, je jedinečný strom s prastarou históriou, ktorý prezývali aj "živou fosíliou". Je to jediný súčasný zástupca triedy gínk (niektorí autori ich považujú za samostatné oddelenie ginkorasty). Jeho výskyt na Zemi vrcholil v druhohorách, ale následkom treťohorného ochladenia začal ubúdať. Ide o pravdepodobne najznámejšiu "živú fosíliu" vo svete rastlín a najstaršiu žijúcu semennú rastlinu.

Prirodzene sa dnes nachádza už iba na malom území pohoria Tianmu Shan v Číne. S obľubou sa však vysádza ako okrasný strom v parkoch a záhradách po celom svete, vrátane Európy, kam boli jeho semená prvýkrát privezené v roku 1730 do Holandska.

Mapa prirodzeného rozšírenia ginka dvojlaločného v Číne

Charakteristika a vzhľad

Ginko dvojlaločné je dvojdomý, vetrom opelivý strom. Rastie pomaly, zvyčajne do výšky 30 - 40 metrov, ale dožíva sa úctyhodného veku, niektoré zdroje uvádzajú až 3000 rokov. Koruna je kužeľovitá alebo rozložitá, konáre a konáriky zvierajú ostrý uhol. Kôra je hnedosivá až tmavohnedá, borka sieťovito praská.

Ginko ako jediný zástupca nahosemenných rastlín má plochú listovú čepeľ. Nejde však o pravý list, ale o zvláštny tvar ihličia vejárovitého tvaru, vyrastajúceho v skupinách na brachyblastoch (skrátené bočné stonky s obmedzeným rastom). Z jari sú tieto "listy" svetlozelené, v lete stmavnú a na jeseň sa sfarbia do nádhernej maslovožltej farby.

Detail listov ginka dvojlaločného

Kvitnutie a plodnosť

Je to dvojdomá rastlina, čo znamená, že jedinec má buď samčie, alebo samičie kvety. Samčie jahňady vyrastajú výlučne na brachyblastoch. Samičie kvety vyrastajú po 2 - 3 a sú vetroopelivé. Kvitne v marci až apríli. Plody tvorí samičia rastlina. Sú to sivozelené alebo žltkasté semenné kôstkovice, ktoré po dozretí výrazne zapáchajú, preto sa v parkoch často preferujú samčie rastliny.

Rozmnožovanie a pestovanie

Ginko dvojlaločné sa dá rozmnožovať niekoľkými spôsobmi:

  • Výsev semien: Semená je potrebné po narušení obalu namočiť do vody a následne stratifikovať v piesku či vate v chladničke po dobu 30 dní. Po zapustení koreňa a vyhnaní zeleného výhonku sa sadenička presádza do substrátu.
  • Odrezky: V lete sa odoberajú nevyzreté bylinné odrezky, v zime vyzreté drevnaté odrezky. Oba typy sa sadia do pareniska so spodným vyhrievaním.
  • Sadenice: Najjednoduchším spôsobom je zaobstarať si už hotové sadenice.

Ginku sa najlepšie darí v priepustnej, suchšej ílovitej pôde s mierne kyslým pH. Uprednostňuje slnečné stanovištia, ale dobre znáša aj polotieň a teplé ovzdušie. Je mrazuvzdorné a výnimočne odolné voči škodcom a chorobám. Dobre zakorenené rastliny sú odolné proti suchu a zvládajú aj mestský znečistený vzduch.

Mladá sadenica ginka dvojlaločného

Využitie

Ginko dvojlaločné má široké využitie:

Liečivé účinky

Listy ginka sú bohaté na účinné látky, z ktorých najdôležitejšie sú bilobalid, ginkgolid, amentoflavon, bilobetin, sekvoiaflavon, kvercetin, kamferol, ginkgetin, kyselina 6-hydroxykynurenová a vitamín C. V medicínskych preparátoch sa využívajú na rozširovanie ciev, zlepšenie cirkulácie krvi a jej okysličovania. Pomáha pri cievnych ochoreniach, účinkuje proti kŕčovým žilám aj kôrnateniu tepien, cievnym bolestiam hlavy. Odporúča sa pri Parkinsonovej a Alzheimerovej chorobe. Štúdie naznačujú, že extrakt z ginka môže pomôcť pri liečbe cukrovky 2. typu. Často sa používa ako doplnok stravy pre zlepšenie činnosti mozgu, hoci niektoré štúdie spochybňujú jeho prínos pre pamäť a pozornosť u zdravých jedincov.

Tradičná čínska medicína využíva na liečebné účely aj semená (plody), ktoré po tepelnej úprave pomáhajú pri problémoch s dýchaním a pľúcami. Treba však dbať na opatrnosť, pretože čerstvé semená obsahujú jedovaté látky.

Fľaštičky s tinktúrou z ginka

Kulinárske využitie

V Číne a Japonsku sa semená ginka používajú v tradičnej kuchyni. Po zbavení dužiny, namočení v slanej vode a upražení sú pochúťkou. Dužinatý obal semien síce obsahuje organické kyseliny spôsobujúce zápach a možné podráždenie pokožky, ale samotné pražené jadrá sú jedlé a v Ázii považované za delikatesu. Varené plody sa dajú použiť do polievok či kaší. Sú bohaté na škrob a bielkoviny.

Okrasná rastlina

Ginko dvojlaločné sa s obľubou vysádza ako okrasný strom v parkoch a záhradách. Existuje množstvo kultivarov, ktoré sa líšia tvarom koruny, listov či farebnosťou. Medzi populárne odrody patria napríklad ‘Autumn Gold’ so žiarivou jesennou farbou, ‘Mariken’ - malý kompaktný kultivar, či stĺpovité odrody ako ‘Tremonia’.

Symbol húževnatosti a nádeje

Ginko dvojlaločné je známe svojou mimoriadnou odolnosťou. Prežil výbuchy atómových bômb v Japonsku, pričom sa stal symbolom nádeje a obnovy. V mestách veľmi dobre odoláva emisiám oxidu uhličitého aj oxidov síry. V Japonsku, Číne a Kórei je ginko považované za posvätný strom.

Ginkgo Biloba: Strom, na ktorý čas zabudol!

Napriek tomu, že mnohé jeho liečivé účinky sú predmetom ďalšieho výskumu, ginko dvojlaločné si stále udržiava svoje miesto ako významná liečivá rastlina, okrasný strom a symbol pretrvania.

tags: #ginko #dvojlalocne #dvojite #oplodnenie