Na Ukrajine bola odhalená rozsiahla schéma prepravy novorodencov do zahraničia pod rúškom náhradného materstva. Ako referuje web Ukrajinská pravda, organizátormi tejto schémy sú šéfovia lekárskych kliník, ktoré poskytujú služby v oblasti reprodukčnej medicíny v Kyjeve a Charkove.
Podľa vyšetrovania bolo do zločineckej organizácie zapojených celkovo 12 osôb, z toho dvaja spoluorganizátori a desať účastníkov. Taktiež boli do schémy zapojení zamestnanci týchto kliník, manažéri, správcovia a právnik.
Pod rúškom programu náhradného materstva predávali novorodencov cudzincom, ktorí nie sú manželmi v zmysle ukrajinskej legislatívy a žijú v krajinách, kde je náhradné materstvo za peňažnú odmenu zakázané. Podozriví si na území Charkovskej oblasti vytypovali darkyne vajíčok a ženy, ktoré súhlasili s tým, že sa stanú náhradnými matkami pre cudzincov z dôvodu ich zraniteľného stavu alebo finančnej núdze.
Biznis za desiatky tisíc eur
Výška peňažnej odmeny, ktorú dostali účastníci schémy, sa pohybovala od 50 do 70-tisíc eur za novonarodené dieťa. Z toho bol poplatok náhradným matkám približne 12-tisíc eur. Podľa dohôd po narodení dieťaťa dala náhradná matka súhlas na presťahovanie bábätka do zahraničia a súhlas s následným získaním občianstva inej krajiny.
Ak náhradná matka nesúhlasila s určitými podmienkami, účastníci schémy sa uchýlili k vyhrážkam a zastrašovaniu. Taktiež ženy dostávali za účasť na náhradnom materstve oveľa nižšiu odmenu, ako im členky zločineckej organizácie sľubovali.
Právne a etické aspekty náhradného materstva
V súčasnosti trvá systematizácia a analýza zhabanej dokumentácie. V posledných dekádach zažíva náhradné materstvo celosvetový boom. S deťmi a aj ženskými maternicami sa obchoduje ako s obyčajným artiklom.
Komerčné náhradné (surogátne) materstvo možno charakterizovať ako dohodu, pri ktorej sa žene-matke zaplatí za vynosenie bábätka pre inú osobu alebo pár. Existuje viacero typov takéhoto materstva - najmä v závislosti od toho, aké je biologické prepojenie náhradnej matky s dieťaťom.
Zákony týkajúce sa náhradného materstva sa v jednotlivých štátoch značne líšia. V USA je táto prax niekde povolená, inde zakázaná. V Kanade a Spojenom kráľovstve je zase umožnené len altruistické náhradné materstvo - bez zaplatenia za vynosenie bábätka, hradia sa zväčša iba zdravotné náklady. V Gruzínsku, na Ukrajine a v Rusku sú zatiaľ legálne obe formy.
Ukrajina bola pred februárom minulého roka v globálnom biznise s náhradným materstvom dôležitým článkom. Mnohé zahraničné páry si tamojšími ženami nechávali vynosiť deti, ktoré samy nemohli mať. Vhodné prostredie pre tento obchod nevytvárala len ukrajinská legislatíva, ale aj v celosvetovom porovnaní pomerne nízke ceny.
Pre tisíce mladých Ukrajiniek bolo práve vynosenie dieťaťa dobrou možnosťou, ako si zarobiť a zlepšiť životnú úroveň. Podľa zdrojov prestížneho periodika Economist pred vojnou na Ukrajine ročne porodilo približne 2 500 náhradných matiek. Treba podotknúť, že ide len o oficiálne štatistiky, reálne počty boli pravdepodobne vyššie. Objednávateľmi mali byť najmä zahraničné páry, väčšinou z Európy a Číny.
Dopyt po náhradných matkách prudko vzrástol od roku 2015, keď Thajsko či India zakázali v dôsledku zneužívania žien náhradné materstvo pre cudzincov. Vojna však dala biznisu na Ukrajine stopku. Konflikt vytlačil toto odvetvie do krajín, ako je napríklad neďaleké Gruzínsko, kde zákony presne kopírujú ukrajinské, informuje spravodajský portál CNBC.
Spoločnosť World Center of Baby, ktorá bola založená v roku 2017 na Ukrajine, tam podľa spravodajcu plánuje tento mesiac otvoriť svoju pobočku. "Tu v Mexiku opäť zažívame boom okolo náhradného materstva, pretože Ukrajina je zatvorená," povedal Ernesto Noriega, výkonný riaditeľ a zakladateľ agentúry Egg Donors Miracles, ktorá sídli v mexickom Cancúne a pôsobí v tomto kvitnúcom odvetví.
Do roku 2032 sa predpokladá, že hodnota trhu s náhradným materstvom vzrastie na 129 miliárd dolárov. Tento prudký 9-násobný nárast má mať na svedomí hlavne zvýšená neplodnosť medzi obyvateľstvom a takisto rastúci počet homosexuálnych párov. CNBC dopĺňa, že dopyt je poháňaný najmä pármi v bohatých západných krajinách, ktoré si chcú rodičovstvo naplánovať.
Medzinárodné odsudzovanie a legislatívne výzvy
Laurence Trochu, zakladateľka Konzervatívneho hnutia, ktoré sa neskôr pod vedením Marion Maréchal premenilo na stranu Identita a sloboda (Identité-Libertés), je od roku 2024 poslankyňou Európskeho parlamentu, kde zastupuje skupinu Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Zástupcovia skupiny ECR presadili diskusiu o náhradnom materstve v Európskom parlamente počas budúceho plenárneho zasadnutia v Štrasburgu.
„V auguste minulého roka Reem Alsalem, osobitná spravodajkyňa OSN pre násilie páchané na ženách a dievčatách, vydala odsudzujúcu správu o náhradnom materstve, v ktorej túto prax označila za praktiku podobnú otroctvu a porušujúcu nespočetné množstvo medzinárodných zákonov… Pri tej príležitosti som vyzvala skupinu ECR, aby požiadala o plenárnu rozpravu na túto tému v septembri. Z technických dôvodov to nebolo možné v septembri ani počas prvého plenárneho zasadnutia v októbri, ale rozprava sa napokon uskutoční budúci týždeň vďaka koalícii pravicových skupín, ktoré sa touto témou zaoberajú, od skupiny EPP po skupinu ESN,“ uviedla politička.
„Správa Reem Alsalem, ktorú privítame v Európskom parlamente v novembri z iniciatívy môjho kolegu Paola Inselviniho, je jediným medzinárodným textom, ktorý jednoznačne odsudzuje náhradné materstvo vo všetkých jeho formách. A pochádza z najoficiálnejšej inštitúcie - OSN, ktorá je pre všetky krajiny sveta.
„Casablanská deklarácia je dobre známa (vyzýva štáty, aby sa zaviazali k všeobecnému zrušeniu náhradného materstva, pozn. red.), ale v žiadnom európskom texte sa nikdy neuvádza ako referenčný zdroj. Navyše nemá iný status ako „občianska iniciatíva“, čo je už samo osebe dôležité a má svoju vlastnú hodnotu.
„Otázka náhradného materstva je konkrétne spomenutá v európskej Smernici proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorá odsudzuje „(zneužívanie) náhradného materstva“. Je to prvý krok, ale zďaleka nestačí, pretože ponecháva otvorené dvere náhradnému materstvu, ktoré by mohlo byť považované za etické, pretože sa zaň (údajne) neplatí.
„Aké právomoci má EÚ v oblasti náhradného materstva? „Mohlo by sa to považovať za otázku zdravotnej alebo demografickej politiky, v ktorej si členské štáty musia skutočne zachovať svoje výsady. Ale to nie je podstatné. Náhradné materstvo nie je formou zdravotnej starostlivosti. Existuje Európska charta základných práv, ktorá zakotvuje napríklad právo dieťaťa poznať oboch rodičov. Ide o právne záväzný text. Ďalej Zmluva o Európskej únii, ktorá je pre členské štáty tiež záväzná, stanovuje, že EÚ chráni práva dieťaťa. Náhradné materstvo musí byť všeobecne odsúdené a existujú nástroje, ako to dosiahnuť.
„Existuje zo strany EÚ určitá forma „zhovievavosti“ voči náhradnému materstvu? Existuje zo strany niektorých poslancov EP alebo Európskej komisie odpor voči tomu, aby bolo náhradné materstvo odmietnuté? „Nemyslím si, že Únia je v tomto ohľade zhovievavá. Predovšetkým existujú veľké rozdiely. Pokračuje: „ Náhradné materstvo sa však podporuje nepriamo, najmä prostredníctvom uznania európskeho osvedčenia o rodičovstve (European Parental Certificate), ktorého cieľom je, aby všetky členské štáty uznávali náhradné rodičovstvo, ktoré je povolené v jednom štáte, ale nie v inom. Odvrátenou stranou týchto rozdielov je však to, že sa o tom vyhýbame hovoriť a zakrývame realitu tejto praxe, ktorá je pri bližšom pohľade dosť odpudzujúca.
„Myslím si, že je chybou tieto dve veci oddeľovať. Odsúdením náhradného materstva chránime ženy aj deti. Oddelenie dieťaťa od ženy, ktorá ho nosila, je tragédiou pre oboch, psychicky aj biologicky, pričom úplné dôsledky tohto oddelenia ešte nie sú známe. Je to dehumanizácia ženy, ktorá je vnímaná ako továreň na deti, a dieťaťa, ktoré sa stáva spotrebným tovarom.
„Čo očakávate od diskusie, ktorá sa čoskoro uskutoční na plenárnom zasadnutí? „Už len skutočnosť, že táto diskusia prebieha, je už veľkým krokom vpred. Sme poslanci, poďme diskutovať o tejto veľmi dôležitej téme. Očakávam, že zvýši povedomie o realite problémov, s ktorými sa v tejto oblasti stretávame, o realite každodenného života žien, ktorých lono je zneužité, o realite traumy spôsobenej deťom, ktoré sú odtrhnuté od matiek, ktoré ich vynosili. Ak sa táto realita bude riešiť bez ľahostajného prístupu a bez klamstiev, bude to mať dôsledky, a prečo by nemalo dôjsť k prijatiu uznesenia?!
Situácia na Slovensku a v Českej republike
Na Slovensku sa v súčasnosti situácia okolo náhradného materstva dostáva do popredia. Ministerstvo spravodlivosti začalo pripravovať vecný návrh zákona, pretože dospelo k záveru, že takýto stav už nebude akceptovať. Nedávno bola napríklad odhalená veľká kriminálna skupina, ktorá organizovala obchod so ženami a deťmi. Matky vykorisťovala a s deťmi zaobchádzala úplne šialeným spôsobom.
Pre mnohých je už samotný termín „náhradné materstvo“ bolestivý. Podľa niektorých názorov je náhradnou matkou žena, ktorá sa stará o dieťa, ak to skutočná biologická matka robiť nemôže, napríklad ak je dlhodobo v nemocnici alebo zomrie. Systém, kde žena dieťa porodí a je jej odobraté hneď po pôrode, sa považuje za nemorálny a opovrhnutiahodný.
Náhradné materstvo bolo pred nejakými 20, 30-timi rokmi altruistickou záležitosťou, keď napríklad jedna sestra donosila dieťa druhej sestre, ak tá nemohla otehotnieť. Dnes už nejde primárne o liečbu neplodnosti. Týmto spôsobom si zaobstáravajú deti napríklad celebrity, ktoré nechcú tehotenstvom pokaziť postavu, alebo bohaté homosexuálne páry zo zahraničia, prípadne staršie ženy, ktoré sú single.
V Českej republike neexistuje oficiálna legislatíva, ktorá by náhradné materstvo upravovala, čo vytvára tzv. „sivú zónu“. Nejde o zakázanú, ani povolenú prax. Prebieha to tak, že prostredníctvom internetu nájdete ženu, ktorá je ochotná nechať si za vynosenie dieťaťa zaplatiť. Keď sa dieťa narodí, tak si pár alebo aj jednotlivec, ktorý je objednávateľ, to dieťa vezme. V tomto procese sú často ignorované hormonálne a psychologické zmeny, ktoré prebiehajú v tele tehotnej ženy.
Jedinou oficiálnou možnosťou, ako legalizovať rodičovstvo v tomto prípade, je osvojenie alebo adopcia, čo je v ČR zložitý proces. Pri náhradnom materstve sa to obíde tak, že muž z objednávateľského páru ide spolu s náhradnou matkou na matriku a nechá sa zapísať ako otec dieťaťa. Od toho momentu s dieťaťom zaobchádza ako s biologickým otcom zapísaným v rodnom liste.
Nemáme oficiálne štatistiky, ale ročne sa tak v ČR narodí okolo 400 až 500 detí. Odmena pre náhradnú matku sa zvykne pohybovať od pol milióna až po milión CZK. Dopad na všetky zúčastnené strany je obrovský. Náhradné matky sa neskôr často trápia, pretože im je za dieťaťom smutno a pokúšajú sa ho vyhľadať. Veľkou traumou je to aj pre deti, ktoré, keď sa o všetkom dozvedia, začnú pátrať po svojich koreňoch.
Problémy majú aj súrodenci týchto detí, teda ďalšie deti náhradnej matky. Mnohé prípady sú naozaj strašné. O náhradnom materstve sa nesmie uvažovať ako o obchodnej transakcii. V prvom rade ide o dieťa a štát by mal vždy chrániť najslabších.
Prečo ukrajinský priemysel s náhradným materstvom prekvitá pod bombami? | The Take
V Európe sa na úrovni Rady Európy hovorí o koncepte „polyparenthood“ (viacrodičovstvo), ktorý zahŕňa darcov biologického materiálu, náhradnú matku a objednávateľský pár. Všetci by mali mať právo sa o dieťa starať, čo by mohlo viesť k zmätku v hlave dieťaťa, ak by si všetci uplatňovali rodičovské práva.
Kritici poukazujú na to, že niektorí ľudia chcú všetko, na čo si zmyslia, bez limitov. Existuje trend, ktorý podporuje progresívne a „woke“ názory, ktoré sa objavujú v médiách. Avšak tento trend nálepkovania a umlčovania spôsobuje, že mnoho ľudí sa bojí vyjadriť svoj názor. Politici ako Jiří Pospíšil z Top09, ktorý sa stane rodičom vďaka náhradnému materstvu, ukazujú, ako elity posúvajú hranice.
Je zaujímavé, že obchod s deťmi neprekáža, ale v prípade prostitúcie sa kritizuje celý svet, najmä svet mužov za vykorisťovanie žien. Právnici, ktorí chcú zlegalizovať vzťahy v centre asistovanej reprodukcie, musia klamať, pretože táto služba je legálne realizovateľná jedine v prípade heterosexuálneho páru.