Ján Huňady, známy aj ako Janko Huňady, bol výnimočnou postavou 15. storočia. Jeho život a činy zanechali nezmazateľnú stopu v histórii Uhorska a strednej Európy. Bol sedmohradským šľachicom, vynikajúcim vojvodcom a otcom dvoch významných uhorských kráľov - Mateja Korvína a Ladislava Huňadyho. Jeho meno je neodmysliteľne spojené s bojom proti osmanským výbojom na Balkáne.
Rod Huňadyovcov mal korene vo Valašsku, dnešnom Rumunsku. Ján bol synom rumunského šľachtica Voicu (Vojk) a Alžbety Morzsinayovej. Kráľ Žigmund Luxemburský udelil Voicovi hrad Hunyad (dnes Hunedoara v Rumunsku) ako odmenu za jeho dlhoročnú vojenskú službu. Mladý Ján sa dostal do kráľovskej družiny, s ktorou cestoval po Taliansku, Česku a iných krajinách. Počas týchto ciest si osvojil najnovšie poznatky vojenského umenia, vrátane taktík husitských vojsk.
Po návrate do Uhorska sa Ján Huňady postavil na čelo žoldnierskej armády a zapojil sa do bojov proti rastúcej moci Osmanskej ríše na Balkáne. Jeho vojenské schopnosti sa naplno prejavili v roku 1437, keď zahnal turecké vojská od Smedereva v Srbsku. Za tieto úspechy získal nielen rozsiahle majetky, ale aj titul sriemskeho bána. Sriemsko bolo strategicky významné územie na juhu Uhorska, medzi riekami Dráva, Sáva a Dunaj.
Po náhlej smrti kráľa Albrechta II. sa Ján Huňady aktívne zapojil do politického života Uhorska. Bol presvedčený, že krajina v týchto turbulentných časoch potrebuje silného panovníka. Postavil sa na stranu protihabsburského krídla uhorských veľmožov, ktorých vojská napokon porazili prohabsburskú frakciu. Za túto podporu mu uhorský kráľ Vladislav I. (poľský kráľ Vladislav III.) udelil vysoké tituly - stal sa sedmohradským vojvodom, temešským županom a hlavným kapitánom Belehradu (Nándorfehérvár). Tieto pozície z neho urobili jedného z najbohatších a najmocnejších mužov v Uhorskom kráľovstve, ale zároveň sa stal terčom závisti a nenávisti ostatnej šľachty.
Svoje nadobudnuté bohatstvo a moc využíval predovšetkým na organizovanie a výcvik bojaschopnej armády, ktorej jadro tvorili žoldnieri. S touto armádou sa spoločne s vojskami susedných štátov postavil proti tureckým inváziám. V rokoch 1441 a 1442 dosiahol významné víťazstvá pri Semedereve a neďaleko Sibiu, kde porazil veľké turecké armády. Tieto úspechy prispeli k obnoveniu uhorského vplyvu vo Valašsku a Moldavsku. V júli 1442 porazil tretiu tureckú armádu pri Železných vrátach.
Povzbudený týmito víťazstvami sa Ján Huňady spolu s kráľom Vladislavom vydal na rozsiahlu výpravu známu ako "dlhá výprava". Huňady na čele predvoja prenikol na Balkán cez Trajánovu bránu, zmocnil sa mesta Niš a po víťazstvách nad tromi tureckými pašami obsadil aj Sofiu. Po spojení s hlavnou armádou porazili oddiely osmanského sultána Murada II. pri Snaime. Napriek strategickým úspechom bola výprava predčasne ukončená kvôli kráľovej netrpezlivosti a krutej zime, ktorá prinútila vojská vrátiť sa domov.
V roku 1444, na naliehanie pápeža a jeho vyslanca Juliana Cesariniho, bola zorganizovaná nová rozsiahla križiacka výprava proti Turkom. Ján Huňady bol jedným z hlavných veliteľov tejto výpravy. Bitka pri Varne sa však skončila porážkou križiackych vojsk, čo malo negatívny dopad aj na vnútropolitickú situáciu v Uhorsku a viedlo k vypuknutiu feudálnej anarchie.
Po období politických sporov sa k moci dostal uhorský kráľ Ladislav V. (český kráľ Ladislav Pohrobok). Uhorský snem v roku 1446 vymenoval Jána Huňadyho za regenta krajiny, ktorý mal vládnuť do plnoletosti kráľa. Po svojom vymenovaní sa Huňady ostro postavil proti vplyvným veľmožom a s podporou drobnej šľachty a miestnych komunít sa snažil posilniť centrálnu moc a vybudovať silnú armádu na obranu pred Turkami.
V roku 1448 sa Ján Huňady spolu s vojskami Skanderbega stretol s armádou Osmanskej ríše v Druhej bitke na Kosovom poli. Táto bitka sa skončila porážkou, ktorá vážne otriasla jeho pozíciami v Uhorsku. V roku 1452 sa Huňady vzdal regentstva. Kráľ ho však vymenoval za hlavného krajinského kapitána s úlohou chrániť Uhorsko pred zahraničnými nepriateľmi. Napriek tomu sa mu od dvora a veľmožov dostávalo len malej podpory, hoci osmanský sultán Mehmed II. už plánoval dobyť Belehrad, ktorý považoval za kľúčovú strategickú pevnosť pre vstup do Uhorska.
V roku 1456 Ján Huňady v poslednej chvíli zorganizoval križiacke vojsko a udrel na Turkov pri Belehrade. V tejto epickej bitke sa mu podarilo osmanské vojská zahnať späť, čím dosiahol svoje najväčšie víťazstvo. Toto víťazstvo však netrvalo dlho. Ján Huňady zomrel 11. augusta 1456 v Zemune, pravdepodobne na následky moru, ktorý sa rozšíril v tábore po bitke.
Čo sa stalo po páde Konštantínopolu v roku 1453? Osmanská história
Ján Huňady bol nielen vynikajúcim vojvodcom, ale aj významným štátnikom, ktorý sa snažil o posilnenie a obranu Uhorského kráľovstva v čase jeho najväčšej ohrozenosti. Jeho meno zostáva symbolom odvahy, vojenského génia a neúnavného boja proti expanzii Osmanskej ríše.