Deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky. Dieťa sa podvedome potrebuje nejako brániť. Niekedy ide o obranu popretím obrazu o sebe alebo vytvorením nereálneho obrazu o sebe. Inokedy sa snaží dieťa tieto nedostatky nejakým spôsobom kompenzovať upútavaním pozornosti, negativizmom a pod. Nepriaznivým dôsledkom takýchto porúch v škole je ľahkosť rozptýlenia pozornosti a neschopnosť dokončiť začatú činnosť. Takéto deti často prerušujú svoju prácu činnosťami, ktoré s ňou nesúvisia, sú upútavané všetkými možnými podnetmi, ktoré stimulujú ďalšie, zbytočné a neúčelné aktivity. Robia rôzne nezmyselné chyby a úlohu často vôbec nestačia dokončiť. Tieto chyby však nie sú z nedostatočnej schopnosti, ale nepozornosti.
Pozornosť je funkciou vedomia, uplatňuje sa predovšetkým v uvedomovaných, teda kontrolovaných procesoch. Pozornosť umožňuje zamerať sa na určitý podnet, obsah, činnosť. Jej dôležitosť je pri zaumatizovaných a uvedomovaných aktivitách nižšia. Pri konfrontovaní sa s problémami pozornosti a správania by sme si mali byť vedomí charakteristických čŕt pozornosti v detskom veku.
Charakteristika pozornosti v detskom veku:
- Rastúca schopnosť ovplyvňovať svoju pozornosť v jej dĺžke trvania, zamerania aj jej kontroly.
- Zvýšená schopnosť rozlišovať podnety, sústrediť sa iba na tie práve dôležité.
Mladšie deti sa ľahko nechajú vyrušiť akýmikoľvek podnetmi a preto nepodajú z hľadiska ich aktuálnych schopností dostatočne dobrý výkon. Ich pozornosť sa nedokáže prispôsobiť požiadavkám situácie. Kvalita pozornosti je závislá na zrelosti centrálnej nervovej sústavy, na koordinácii rôznych oblastí mozgu. Jej nedostatočná kvalita sa najviac prejavuje na začiatku školskej dochádzky.
Zautomatizované činnosti sú menej náročné na pozornosť, prebiehajú bez väčšej účasti vedomia a omnoho rýchlejšie. Automatizácia je výsledkom častého opakovania a ďalšieho fixovania príslušnej vedomosti i schopnosti. Tento proces, najmä čo sa týka času potrebného na dostatočné zautomatizovanie, je výrazne individuálny aj u detí rovnakého veku. Keďže platí, že zautomatizované činnosti žiaka menej zaťažujú, ale na novú alebo nedostatočne osvojenú látku sa musí plne sústrediť, je nevyhnutné, aby si deti zafixovali základy učiva a zautomatizovali potrebné vedomosti.
Existujú akési včasné varovné signály toho, či dieťa bude trpieť poruchu pozornosti a správania, treba si však uvedomiť, že ich rozmer je diskutabilný a do istej miery sú príznaky úplne prirodzené a adekvátne veku. Tieto deti sa snažia kontrolovať, či robia správne aj to, čo už dávno vedia, pretože nemajú dostatočnú sebadôveru. Úzkosť a napätie narušujú činnosť takéhoto dieťaťa a dieťa robí zbytočné chyby. Okrem toho sa takýto žiak zbytočne zdržiava a nemôže splniť úlohu v danom časovom limite.
Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD)
Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je neurovývinová porucha, ktorá ovplyvňuje deti v rôznych aspektoch ich života, vrátane vzdelávania. Prejavuje sa ťažkosťami so sústredením, impulzívnym správaním a nadmernou aktivitou. Tento článok sa zameriava na skúsenosti detí s ADHD v školskom prostredí a na možnosti podpory, ktoré im môžu pomôcť dosiahnuť úspech. ADHD nie je len o "zlobení" alebo nedostatku disciplíny. Je to komplexná porucha, ktorá má biologický základ. Na jej vzniku a vývine sa podieľajú genetické, biologické faktory, ale aj faktory rodinného prostredia a štýl výchovy rodičov.
V minulosti sa v odbornej terminológii používal termín ľahká mozgová dysfunkcia (ĽMD), ktorý označoval približne to isté. Rozdiel spočíva v tom, že ĽMD zahrňuje poruchy, ktoré majú určitú etiológiu, drobné organické postihnutie centrálnej nervovej sústavy. Termíny ADD, ADHD sú iba popisné, označujú určité prejavy bez ohľadu na ich príčinu. Ďalšia odlišnosť je v tom, že ĽMD zahŕňa viac rôznych príznakov (rôzne špecifické vývinové problémy v oblasti percepcie, motoriky, vývinu reči). Charakteristika ADD, ADHD vychádza z predstavy, že sa na vzniku týchto ťažkostí môžu podieľať rôzne etiologické faktory.
Príčiny ADHD
To, čo poruchu spôsobuje, doteraz nie je úplne známe. Jedno je však isté. Problémy nevznikajú zo zlej výchovy, či nepriaznivého stavu prostredia. Problém sa viaže na jemné porušenie mozgu, ktoré môže byť spôsobené rôznymi príčinami (následok infekcie, poranenia počas pôrodu, predčasný, zdĺhavý, kliešťový pôrod, nezrelosť novorodenca, nízka alebo príliš vysoká pôrodná hmotnosť, infekcie mozgu, úrazy hlavy, vplyvom krátkeho nedokrvenia a nedostatočného okysličenia mozgu, rizikovým tehotenstvom, ale i negatívnymi vplyvmi životného prostredia).
Symptómy ADHD
Symptómy ADHD môžeme rozdeliť na dve skupiny:
Symptómy nesústredenosti:
- Dieťa nie je schopné sústrediť sa na detaily, robí chyby z nepozornosti v škole, práci, alebo pri iných aktivitách.
- Často sa zdá, akoby nepočúvalo, aj keď sa na neho hovorí priamo.
- Nerešpektuje pokyny, nie je schopné ukončiť školské úlohy, alebo iné povinnosti.
- Často sa vyhýba, nemá rado, alebo sa nezapája do aktivít, ktoré si vyžadujú sústredené mentálne úsilie.
- Často stráca veci, ktoré sú potrebné na vykonanie povinností.
- Je ľahko rušené vonkajšími stimulmi a často zabúda na každodenné povinnosti.
Symptómy hyperaktivity/impulzívnosti:
- Dieťa sa často správa nepokojne, nekontrolovateľne pohybuje rukami a nohami.
- Často opúšťa svoje miesto v triede, behá, lezie v situáciách, kedy je to nevhodné.
- Má problémy zapojiť sa do hier alebo iných voľnočasových aktivít.
- Často a veľa rozpráva.
- Má problém počkať, kým na neho príde rad.
- Často prerušuje alebo skáče do reči iným.
V dôsledku týchto symptómov sa deťom a adolescentom v škole nedarí alebo dokonca neprospievajú, a to aj napriek priemernej alebo nadpriemernej inteligencii. Dobrou správou je, že s touto diagnózou sa dá pracovať. Dôležité je včasné diagnostikovanie poruchy a poskytnutie pomoci dieťaťu i rodine.
Skúsenosti detí s ADHD v škole
Školské prostredie môže byť pre deti s ADHD náročné. Problémom s učením: Ťažkosti so sledovaním výkladu, dokončovaním úloh, organizáciou školských potrieb. Problémom so správaním: Vyrušovanie v triede, nedodržiavanie pravidiel, konflikty s rovesníkmi a učiteľmi. Matka 9-ročného syna Tomáša s ADHD mi raz povedala, že stačí len vysloviť Tomášovo meno a on sa už strhne, divoko sa otáča a kričí: „ Čo zase?“ Je to príklad dieťaťa, ktoré asi budeme ťažko motivovať, prejavuje sa precitliveno, reaguje odmietavo hneď na začiatku, zle interpretuje dobre zamýšľané slová.
Nízkemu sebavedomiu: Opakované neúspechy a negatívna spätná väzba môžu viesť k pocitom menejcennosti a frustrácie. Sociálnej izolácii: Ťažkosti s nadväzovaním a udržiavaním priateľstiev, odmietanie rovesníkmi.
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa s ADHD je jedinečné a jeho skúsenosti sa môžu líšiť. Niektoré deti s ADHD môžu byť veľmi inteligentné a kreatívne, ale ich potenciál je brzdený ťažkosťami so sústredením a impulzívnym správaním.
Možnosti podpory pre deti s ADHD v škole
Existuje mnoho spôsobov, ako podporiť deti s ADHD v škole a pomôcť im dosiahnuť úspech. Medzi najúčinnejšie patria:
Včasná diagnostika a intervencia
Čím skôr je ADHD diagnostikované a liečené, tým lepšie sú vyhliadky na úspech. Pri diagnostikovaní ADHD je nevyhnutné, aby rodičia spolupracovali s tímom lekárov - pediatrom, pedopsychiatrom, neurológom, ale aj psychológom a špeciálnym pedagógom a v škole s triednym učiteľom. Diagnostika je náročný, no nevyhnutný proces.
Individuálny prístup
Každé dieťa s ADHD má iné potreby a preto je dôležité prispôsobiť vzdelávacie a výchovné postupy jeho individuálnym potrebám. Dieťa s ADHD môže byť vzdelávané v bežnej triede ZŠ formou začlenenia ako dieťa so ŠVVP (špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami).
Úprava prostredia
V triede by malo byť čo najmenej rušivých vplyvov. Dieťa by malo sedieť vpredu, aby sa mohlo lepšie sústrediť.
Štruktúra a rutina
Deti s ADHD potrebujú jasné pravidlá a rutinu. Je dôležité, aby vedeli, čo sa od nich očakáva a aké sú dôsledky nedodržiavania pravidiel.
Pozitívna motivácia a ocenenie
Deti s ADHD často zažívajú neúspechy, preto je dôležité ich povzbudzovať a oceniť aj za malé pokroky. Každé dieťa chce získať pozornosť pozitívnym spôsobom. Dôležité je správne prejaviť lásku dieťaťu. Niekedy to nám dospelým robí problém. Koľkokrát nás naše dieťa s ADHD uhovorilo, uprosilo, zmanipulovalo, niečo predstieralo, aby nás „obmäkčilo“ a tak dosiahlo, čo chce? Deti veľmi dobre vedia o našich citlivých miestach a majú vypracované „stratégie“, čo na nás platí a ako nás získať na svoju stranu.
Stratégie na podporu študentov s ADHD | Caroline Odom | TEDxYouth@MBJH
Terapeutické metódy a lieky
Základným prvkom komplexnej starostlivosti o dieťa s určenou diagnózou ADHD je kombinácia terapeutických metód a liekov. Významne pomáha individuálna psychoterapia pre dieťa, ale veľmi potrebná, ba až nevyhnutná je aj rodinná psychoterapia, kde sú prítomní rodičia i dieťa.
Spolupráca medzi rodičmi, učiteľmi a odborníkmi
Dôležitá je otvorená komunikácia a spolupráca medzi všetkými, ktorí sa podieľajú na výchove a vzdelávaní dieťaťa. Publikácia je určená predovšetkým poradenským a školským psychológom, špeciálnym a liečebným pedagógom, sociálnym pracovníkom a vychovávateľom, ktorí sa každodenne podieľajú na vzdelávacom a výchovnom procese detí s ADHD.
Odporúčania pre učiteľov:
- Pri priebežnom hodnotení je vhodné používať rôzne formy hodnotenia (napr. Pri slovnom skúšaní sa odporúča skúšať žiaka kratšie a radšej dvakrát. Ak žiak píše písomnú úlohu je vhodné ju rozdeliť na viac kratších častí.
- Často budete vystavení otázke - prečo to jemu dovolíte a mne nie?
- Pokiaľ zavediete nejaké sankcie, zdôraznite, že to robíte preto, aby ste dieťaťu pomohli.
- Podporujte u detí s problémami zodpovednosť a kamarátstvo. Pomôžte dieťaťu vytvárať kamarátske vzťahy, poraďte mu, ako má postupovať, ako sa má správať k iným deťom, čo im má povedať.
- Pokúste sa nadviazať dobrý vzťah aj s rodičmi dieťaťa.
- Na začiatku hodiny oznámte presný program hodiny, na konci ho zrekapitulujte.
- Na hodinu si pripravte viac rôznych činností.
- Zaistite v triede miesto, kde sa môže žiak sám upokojiť (napr. oddelená lavica).
- Snažte sa, aby vaše ústne pokyny boli krátke, jednoduché a konkrétne.
- Deti s problémami obvykle nebývajú v škole prijímané pozitívne všetkými učiteľmi, práca s takýmto dieťaťom si vyžaduje oveľa viac energie, námahy, nápadov a času. Nájde sa však mnoho učiteľov, ktorí sú ochotní hľadať spôsoby ako pomôcť týmto deťom.
Prístup rodičov a rodinné prostredie
Na zhoršovanie symptómov hyperaktivity, impulzivity a nepozornosti vplýva do značnej miery aj rodinné prostredie a výchovné postupy rodičov. Dieťa často na nedostatok lásky, záujmu, konflikty a zmeny v rodinnom prostredí reaguje zhoršením symptómov ADHD. Ak stráca dôležitú osobu alebo pri rodičovských hádkach prežíva pocity smútku a neistoty, narastá jeho úzkosť, nedokáže sa sústrediť. Ak pociťuje nedostatok vonkajšej autority, rastie jeho hnev, impulzivita, neschopnosť organizovať svoje veci a potreba získať pozornosť za každú cenu.
Rodičia by si mali uvedomiť, že hyperkinetická porucha - ADHD,ADD nie je choroba, ale vzorec problémov v správaní ich dieťaťa. Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemôžme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle. Hyperkinetická porucha je vývojová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzivita. Predpokladom sú ústretové postoje rodičov. Rodičia často prežívajú bezradnosť a bezmocnosť, nedokážu sa na problémy pozrieť s nadhľadom, s odstupom a meniť svoje výchovné postupy a stratégie. Dieťa s ADHD,ADD zasahuje do celej dynamiky rodiny, netreba prehliadať jeho súrodencov, ktorí sú „bezproblémoví“ a nevyžadujú si toľko pozornosti, nie je vhodné porovnávať deti medzi sebou navzájom.
Často sa predpokladá, že by sa nadmerne aktívnemu dieťaťu malo vo všetkom vyhovieť len preto, že má určitú poruchu - ADHD,ADD. Je to ale mylný názor. Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc. Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine. Samozrejme, že môžete očakávať len to, čo je v rámci jeho možností.
Ako zvládnuť dieťa s ADHD
- Buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední.
- Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno pokojne a pomaly. Hnev je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť.
- Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou.
- Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať tv, učiť sa, pomáhať, ísť spať… Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje.
- Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite. Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje.
- Dajte mu, pokiaľ je to možné, oddelenú izbu alebo vlastný kútik, ktorý bude jeho ríšou.
- Pri plnení úloh prenášajte na neho zodpovednosť.
- Naučte sa rozoznávať varovné signály, skôr než vybuchne.
- Nech sa hrá s jedným, nanajvýš s dvoma kamarátmi naraz, pretože je ľahko nahnevateľný.
- Trpezlivosť, pokoj, optimistický pohľad do budúcnosti.
- Nedopustiť, aby sa dieťa naučilo niečo nesprávne.
- Učte sa spolu s dieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie.
- Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu.
- Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Napr. 10-15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť a k úlohe sa vrátiť.
- Nútiť hyperaktívne dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť iba zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť.
- Zabráňte pocitom menejcennosti. Je potrebné tieto deti taktne chrániť pred príliš trápnymi a opakovanými zážitkami neúspechu v súťažiach, v ktorých pre svoje ťažkosti musí byť vždy posledné.
- V celom rodinnom prostredí je potrebné vytvoriť atmosféru spolupráce. Dieťa má poznať, že ho v rodine majú radi, že sú mu ochotní pomáhať, nie iba kontrolovať a kritizovať, musí sa cítiť spokojne a prežívať toľko radosti ako každé dieťa.
- Deti s ADHD,ADD sú spravidla pracovne veľmi horlivé a rôzne práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť, ak ich pochválime za snahu. Radi sa učia robiť niekomu niečo pre radosť, napr.
Metafora bicykla vo výchove: Výchova dieťaťa sa veľmi podobá tomu, keď ho učíte jazdiť na bicykli. Ako správne odhadnúť, kedy ho máte držať a kedy ho môžete pustiť? Bicykel je, obrazne povedané, v našom prípade dieťa a jeho potreba lásky, istoty, bezpečia. Ďalšou potrebou je potreba motivácie, sebarealizácie a cieľa, čo môžeme priradiť k riadeniu bicykla. Kolesá a os môžeme prirovnať k spolucíteniu s druhými, k spolupatričnosti.
S postupujúcou zrelosťou CNS je dieťa pokojnejšie, sústredenejšie, pracovne vytrvalejšie, takže lepšie využíva svoje intelektové schopnosti. Aké vlastnosti musia mať rodičia, aby dokázali zvládnuť starostlivosť o dieťa, ktoré má špeciálne potreby? Byť rodičom nie je jednoduché. Byť rodičom dieťaťa, ktoré má vyhranené potreby a vyžaduje si špeciálnu starostlivosť, je obzvlášť frustrujúce a ťažké. Je veľmi ľahké tešiť sa z detí, ktoré sú dobré a spolupracujú. Mať rád svoje dieťa znamená vychovávať ho, naučiť ho mať radosť z práce, naučiť ho aj k láske k iným ľuďom. Každá rodina má svoj vlastný problém a každý problém má svoju vlastnú dynamiku a riešenie. Spoločné je to, že riešenie je vždy v ochote ku zmiereniu, to znamená, v ochote ku láske. Základom výchovy nepokojných detí je zvýšenie pozitívneho rodičovského záujmu, vynechanie fyzického a psychického trestania.