Vzťah rodičov k deťom je prirodzený a zákonom chránený. V momente narodenia dieťaťa vznikajú rodičom nielen práva, ale aj povinnosti voči nemu. Tieto práva a povinnosti sú rovnako dôležité pre matku aj pre otca.
Právny základ rodičovských práv a povinností
Základný rámec rodičovských práv a povinností voči ich (maloletým) deťom obsahuje ustanovenie § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“). Ako však prezrádza už použitie slova „najmä“, ZR ani zďaleka nestačí na to, aby pokryl všetky práva a povinnosti rodiča, ktoré sa od neho očakávajú vo vzťahu k jeho dieťaťu.
Podľa § 28 ods. 2 ZR platí, že „Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.“ V odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia sa exemplifikatívne (príkladmo) vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Aj napriek rozvodu manželstva stále platí, že „rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine, ďalej ako „ZR“).“
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a to bez ohľadu na to, či sú manželia, rozvedení alebo žijú spolu. Rodičia sú povinní pri výkone svojich práv chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu (§ 28 ods. 3 ZR). Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Zastupovanie a správa majetku dieťaťa
Rodičia sú zároveň oprávnení i povinní zastupovať svoje maloleté dieťa pri všetkých úkonoch, na ktoré samo nemá spôsobilosť, a to až do momentu, kým nedosiahne plnú spôsobilosť na právne úkony (štandardne dovŕšením 18-teho roku života). Rodičia majú na starosti aj správu majetku ich maloletého dieťaťa. Majetok, ktorý zaňho spravovali, mu odovzdajú „najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti (§ 32 ods. 2 ZR).“
Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po skončení správy majetku.
Vyživovacia povinnosť rodičov
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (§ 62 Zákona o rodine). Nesplnenie vyživovacej povinnosti rodičom, aj keď je možné považovať ho za sústavné a dlhodobé, nemusí nevyhnutne viesť k obmedzeniu alebo pozbaveniu rodičovských práv, ak existuje zachovaný citový vzťah a kontakt medzi rodičom a dieťaťom.
Úprava rodičovských práv a povinností súdom
V zásade každému rodičovi dieťaťa (bez ohľadu na to, či sú rodičia rozvedení alebo manželia, či žijú spolu ako druh a družka, alebo spolu nežijú), patria zo zákona rodičovské práva a povinnosti. K nim patrí aj právo byť informovaný o svojom dieťati. Rodiča je možné rodičovských práv pozbaviť alebo obmedziť len na základe rozhodnutia súdu (§ 38, § 39 zákona o rodine).
To, že rozsudkom o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (prípadne neodkladným opatrením) bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov ešte neznamená, že druhý rodič stratil svoje rodičovské práva.
Pri rozvode manželstva je súčasťou rozsudku aj úprava styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, s dieťaťom. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Výlučná osobná starostlivosť
Výlučná osobná starostlivosť znamená, že dieťa je zverené do starostlivosti jedného z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti. Druhý rodič je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa a je oprávnený na styk s maloletým dieťaťom. Je však veľmi dôležité upozorniť, že pokiaľ je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, druhý rodič nie je ukrátený ani obmedzený vo svojich rodičovských právach a povinnostiach. Rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov ostávajú zachované aj za podmienky, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov.
Pokiaľ by malo dôjsť k významnému rozhodnutiu v živote dieťaťa, ako je napríklad zmena školského prostredia alebo presťahovanie do zahraničia, je potrebný aj súhlas druhého rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Zachovanie rodičovských práv a povinností sa prejavuje aj v povinnosti rodiča, ktorému bolo dieťa do osobnej starostlivosti zverené, informovať druhého rodiča o otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, napríklad zdravotný stav, školské výsledky, a podobne.
Striedavá osobná starostlivosť
Striedavá osobná starostlivosť znamená, že starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa obaja podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Obvykle dochádza k striedaniu v pravidelných intervaloch, napríklad v týždňových alebo dvojtýždňových. Podmienkou striedavej osobnej starostlivosti je schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove, zabezpečenie stabilného prostredia v oboch domácnostiach, vhodný vek a psychická vyspelosť dieťaťa. Podľa § 24 ods. 3 ZR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
Spoločná osobná starostlivosť
Spoločná osobná starostlivosť bola do Zákona o rodine zavedená novelou s účinnosťou od 01.01.2023. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy starostlivosti je záujem a súhlas oboch rodičov s takouto formou. Pri tejto forme starostlivosti je teda zdôraznená rovnocenná participácia rodičov na výchove maloletého dieťaťa.
Právo rodiča na informácie o dieťati
K rodičovským právam patrí aj právo byť informovaný o svojom dieťati. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
V zásade to teda znamená, že v prípadoch, že keď jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nevyhnutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak však ide o podstatnú vec, treba sa spýtať druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa § 35 zákona.
Zákon o rodine napr. výslovne uvádza medzi rodičovské práva a povinnosti „zastupovanie maloletého dieťaťa“ alebo „správu majetku maloletého dieťaťa“.
Styk s dieťaťom a jeho úprava súdom
Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.“
Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť na podmienkach starostlivosti o dieťa, je nevyhnutné obrátiť sa na súd. Súd v krajine obvyklého miesta pobytu dieťaťa rozhodne o tom, kto bude mať dieťa v osobnej starostlivosti, a určí aj miesto jeho bydliska. Taktiež sa upraví právo druhého rodiča na styk s dieťaťom.
Pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov. Ak je oprávnený schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný.
Kolízny opatrovník
Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený.
Možné konflikty a ich riešenie
Aj keď sú vzťahy medzi rodičmi narušené, ich zákonné práva a povinnosti voči dieťaťu zostávajú. V situáciách, keď jeden z rodičov nejaví o dieťa záujem alebo sa odmieta podieľať na jeho výchove, môže byť potrebné riešiť situáciu prostredníctvom súdu. Súd môže určiť presný časový harmonogram styku rodiča s dieťaťom a taktiež upraviť ostatné aspekty rodičovských práv a povinností.
Ak Vám matka dieťaťa odopiera styk s dieťaťom a zlyhala aj možnosť dohody s ňou, bude zrejme najlepším riešením podať na súd návrh na úpravu styku s dieťaťom. Ak už existuje súdne rozhodnutie o styku a matka ho nerešpektuje, môžete podať návrh na výkon rozhodnutia. Súd môže matke uložiť aj pokutu za marenie styku.
Záverom
Rodičovské práva a povinnosti sú neoddeliteľnou súčasťou vzťahu rodiča a dieťaťa. V prípade akýchkoľvek nejasností alebo konfliktov je vždy najlepšie obrátiť sa na právneho odborníka, ktorý vám poskytne relevantné rady a pomoc.
tags: #intergrovane #dieta #a #prava #rodica