Jaromír Nohavica sa narodil 7. júna 1953 v Ostrave. Už od útleho veku prejavoval záujem o hudbu a literatúru. Prvú pieseň údajne zložil už ako osemročný.
Na gitaru začal hrať vo svojich trinástich rokoch, pričom jeho otec pôvodne chcel, aby hral na husle, k tým ale nepriľnul. Sám sa naučil hrať na niekoľko hudobných nástrojov. Po základnej škole začal študovať na Vysokej škole báňskej, ale štúdium prerušil a vystriedal niekoľko zamestnaní, než sa rozhodol stať sa textárom na voľnej nohe.
Začiatky kariéry a prvé úspechy
Jaromír Nohavica pochádza z Ostravy. V tomto období písal texty pre ostravských spevákov a kapely. V tejto oblasti sa preslávil textom „Lásko, voníš deštěm“ (v origináli „She's Gone“ od skupiny Black Sabbath) pre Mariu Rottrovú, ale písal tiež napríklad pre Věru Špinarovú. V roku 1981 sa o Nohavicovi dozvedel odborný svet, keď pre Mariu Rottrovú otextoval pieseň „Lásko, voníš deštěm“.
V roku 1982 sa odhodlal verejne vystúpiť ako pesničkár na festivale Folkový kolotoč v Porube, jeho štart bol úspešný a stal sa veľmi populárnym. V tom období mu nevyšla žiadna platňa a pre vtedajší česko-slovenský rozhlas a televíziu bol takmer tabu, napriek tomu si získaval stále väčšiu a väčšiu popularitu. Jeho radenie medzi elitných českých folkových pesničkárov sa začalo počas festivalu Folkový kolotoč v Porube v marci 1982, kde okrem iného zaspieval svoj preklad textu piesne od ruského pesničkára Bulata Okudžavu „Stretnutie s Puškinom“ a vlastnú, dnes sa už dá povedať, že zľudovenú pieseň „Když mě brali za vojáka“.
Jeho prvé skladby sa šírili medzi jeho obdivovateľmi pomocou amatérskych nahrávok jeho koncertov na magnetofónových páskach. Prvá LP platňa Darmoděj mu vyšla pomerne neskoro, až v roku 1988. Následovalo album „Mikymauzoleum“ v roku 1993, ktoré obsahovalo melancholické piesne reflektujúce jeho osobné skúsenosti.
Tvorba a štýl
Tématická šíre textov je pre Jaromíra Nohavicu typická. Nájdeme vedľa seba pesničky milostné, z vojny, s historickým námetom, o športe, zhudobnené básne (Bezruč, Blok) a preklady ruských pesničkárov Vladimira Vysockého a Bulata Okudžavu. Nohavica spieva vlastné pesničky, ale tiež preklady piesní ruských autorov Vysockého, Okudžavu alebo Semyona Slepakova.
Hudobný podklad je tiež rozmanitý - od ľudového nápevu k šansónu, od blues k valčíku, zjavné sú východné vplyvy. S Nohavicovými piesňami sa ľudia stotožnili, pretože dokázali nielen vyjadriť spevákov vnútorné pocity, ale aj trefne pomenovať spoločenskú situáciu - či už priamo alebo cez náznaky (piesne športové, trampské). Jaromír Nohavica tak vlastne zaujal miesto opustené pesničkármi, ktorí emigrovali alebo museli emigrovať.
V roku 1997 získal titul majstra republiky v stolnej hre scrabble. Jeho literárnym obľúbencom je Bohumil Hrabal. Okrem pesničkárskej tvorby sa venuje aj prekladom opier Wolfganga Amadea Mozarta do češtiny. V roku 2006 obdržal za český preklad opery Cosi fan tutte Cenu Sazky a Divadelných novín. V roku 2007 preložil operu Don Giovanni.
Spolupráca s ďalšími umelcami
Spolupracoval s menej významnými regionálnymi kapelami, ale tiež napríklad so skupinou Čechomor. S elektrifikovanou sprievodnou kapelou spieval prvýkrát na koncertnej platni Jaromír Nohavica a Kapela: Koncert (1998). Významná bola jeho spolupráca so skupinou Čechomor, s ktorou absolvoval niekoľko koncertov a podieľal sa na spoločných projektoch. Jeho piesne boli tiež súčasťou albumu „Strážce plamene“ z roku 2006, na ktorom spolupracoval s Petrom Hapkom a Michalom Horáčkom.
Básnířka
Herecká kariéra
Okrem hudobnej kariéry sa Nohavica venoval aj herectvu. V roku 2002 stvárnil hlavnú úlohu vo filme „Rok ďábla“, kde hral sám seba. Tento film získal hlavnú cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch a niekoľko ďalších ocenení. Jeho herecký výkon bol kritikmi aj divákmi veľmi dobre prijatý. Za hudbu k tomuto filmu dostal spolu s Čechomorom a Karlem Holasom Českého leva za najlepšiu hudbu.
Ocenenia a uznanie
Postupne sa stal jedným z najpopulárnejších českých spevákov a v roku 2004 získal aj niekoľko ocenení. V roku 2004 bol časopisom Rock & Pop jeho album „Divné století“ vyhodnotený ako najlepší české hudobné album od roku 1989. Akadémia populárnej hudby ho zaradila pri vyhlasovaní výsledkov ceny Anděl 2003 do Siene slávy a bol nominovaný v dvoch ďalších kategóriách. V cenách Anděl 2009 vyhral v kategórii najpredávanejšie album a v Anděl 2010 sa stal spevákom dvadsaťročia. V roku 2010 sa stal spevákom dvadsaťročia v rámci cien Anděl. Ako prvý český umelec obdržal v roku 2011 taliansku hudobnú cenu Premio Tenco.
Kontroverzie a kritika
V priebehu rokov čelil Nohavica aj kritike. V roku 2007 bol obvinený zo spolupráce s StB v 80. rokoch, čo vyvolalo verejnú debatu o jeho minulosti. Po odtajnení spolupracovníkov StB sa zistilo, že je v týchto registroch od roku 1986 vedený pod krycím menom „Mirek“, k vynútenej spolupráci sa Nohavica neskôr priznal, neskôr na svojom webe reagoval na správu a prehlásil, že nikoho neudal a že StB všetky mená poznala. Nájdená časť súvisiaceho spisu naznačuje, že Nohavica poskytoval aj informácie, ktoré boli síce pomerne banálne, ale podrobné a StB ich všetky poznať nemusela; Nohavica presnosť zápisu spochybňuje. V novembri 2007 médiá tému Nohavicovej spolupráce s StB znovu otvorili v súvislosti s piesňou „Udavač z Těšína“ od Jaroslava Hutku, v ktorej a v komentároch k nej Hutka odsudzuje Nohavicovu spoluprácu a konkrétne donášanie na Karla Kryla po ich stretnutí v auguste 1989 vo Viedni a tiež donášal na spisovateľa Pavla Kohouta a to, že sa Nohavica so svojou minulosťou nedostatočne verejne vyrovnal. Nohavica však s novinármi hovorí len výnimočne, po „udavačskej“ afére dokonca odkázal, že s tlačou komunikovať už nikdy nebude.
V roku 2018 prijal Puškinovu medailu od ruského prezidenta Vladimira Putina, čo viedlo k ďalším kontroverziám, najmä v súvislosti s politickou situáciou. V marci 2022 poľské mesto Katovice vypovedalo zmluvu o prenájme sály, kde sa mal konať Nohavicov koncert. Nohavicov koncert plánovaný na 6. 5. 2020 (preložený na 27. 10. 2020, potom na 12. 5. 2021 a nakoniec na 12. 5. 2022), ktorý sa mal konať v Športovej hale UP v Olomouci, bol v marci 2022 presunutý do nového miesta konania Športcentrum DDM Prostějov. Ku kontroverznému kroku pristúpilo vedenie olomouckej univerzity, keď jednostranne vypovedalo zmluvu o prenájme sály.
Súčasná tvorba a aktivity
I napriek kontroverziám pokračuje Nohavica vo svojej hudobnej kariére. V júni 2012 vydal štúdiový album „Tak mě tu máš“ a v máji 2013 výberovku s názvom „Tenkrát“. Vo februári 2014 vyšlo CD+DVD „Jarek Nohavica a přátelé“, na ktorom je záznam koncertu z festivalu Noc plná hvězd 2012 v Třinci. V novembri 2017 vydal štúdiový album „Poruba“. V júni 2018 vyšlo live CD a DVD „Jarek Nohavica v Gongu“.
Ako hlavné komunikačné médium pre kontakt so svojimi fanúšikmi využíva internet. Na svojom webe zverejnil voľne na stiahnutie MP3 album „Pražská pálená“ a rovnako tak na sklonku roku 2006 mini CD „Od Jarka pod stromeček“. Pravidelne na svojom webe zverejňoval každé pondelok jednu pieseň popísanú dobovými audio a video ukážkami, fotografiami a najmä komentárom mapujúcim na pozadí dobových súvislostí celú svoju tvorbu. Časom sa však táto činnosť stala iba príležitostnou. Dlhý a jedinečný projekt nesie názov Archiv pod lupou.
Jaromír Nohavica je ženatý a s manželkou Martinou má dve deti, syna Jakuba a dcéru Lenku. Je veľkým fanúšikom futbalového klubu Baník Ostrava, pre ktorý naspieval aj klubovú hymnu „Baníčku, my jsme s tebou“. Je tiež čestným členom občianskeho združenia Baník Baníku.
Jeho planetka má základné označenie (6539) Nohavica = 1990 QL.
