Kolchida, známa aj ako Kolchis, je staroveký názov územia na východnom a juhovýchodnom pobreží Čierneho mora. Táto oblasť, situovaná medzi južným predhorím Veľkého a severným predhorím Malého Kaukazu, na Kolchidskej nížine v dolnom toku rieky Rioni, je opradená legendami a bohatou históriou.
V gréckej mytológii je Kolchida bájnou krajinou a kráľovstvom Aiéta. Práve sem priletel Frixos na zlatom baranovi. Tento mýtický príbeh o Zlatom rúne je jedným z najznámejších v gréckej mytológii a úzko súvisí s históriou a kultúrou Kolchidy.
Formovanie Kolchidského kráľovstva
Na prelome neskorej bronzovej a rannej železnej doby, približne v 2. polovici 2. tisícročia pred n. l. až do 1. polovice 1. tisícročia pred n. l., sa na tomto území sformovala tzv. kolchidská kultúra. Táto kultúra nezasahovala len na územie dnešného severovýchodného Turecka (Anatólia), ale aj do oblasti okolo Soči v Rusku. Jej nositeľmi boli najmä Kolchovia, súhrnný názov kmeňov patriacich do megrelsko-čanskej, resp. lazskej vetvy a na severe do svanskej vetvy kartvelských kmeňov. Títo obyvatelia sú známi aj pod menom Heniochovia.
Na prelome 2. a 1. tisícročia pred n. l. sa Kolchovia spojili pod jedným vládcom do silného kmeňového zväzu, ktorý sa stal základom pre budúci štátny útvar nazývaný Kolcha. Najstaršia písomná zmienka o tomto názve pochádza z asýrskeho nápisu Tiglatpilesara I., pravdepodobne z prelomu 12. a 11. storočia pred n. l.
Život a hospodárstvo Kolchov
Kolchovia stavali svoje osady na vyvýšených miestach, pričom ich domy boli zvyčajne drevené zruby. Niektoré osady boli obkolesené vodným kanálom, ako napríklad archeologické nálezisko Namčeduri pri meste Kobuleti.
Ich hospodárstvo bolo založené na:
- Poľnohospodárstve: Pestovali pšenicu, proso a hrozno, pričom polia boli umelo zavlažované.
- Chove dobytka: Chovali dobytok, kozy a ovce.
- Ťažbe dreva: Drevo bolo dôležité najmä na stavbu lodí.
- Získavaní kovov: Ťažili bronz a od konca 2. tisícročia pred n. l. aj železo. Banské štôlne boli objavené v povodí rieky Rioni, zatiaľ čo metalurgické centrá sa nachádzali v povodí rieky Čorochi, na strednom a hornom toku Rioni a na území Abcházska.
- Remeslách: Vyrábali špecifickú keramiku čiernej farby a mali vysoko rozvinutú výrobu poľnohospodárskych nástrojov a zbraní z bronzu a iných zliatin, ako sú sekery, motyky, kopije, meče, ozdobné predmety, sošky ľudí a zvierat, či šperky.
Kolchidská sekera
Najtypickejším predmetom kolchidského kultúrneho obdobia je šesťhranná tzv. kolchidská sekera. Tento nástroj, ktorý sa používal na vojenské, hospodárske a neskôr aj kultové účely, sa našiel na viac ako sto náleziskách v západnom Gruzínsku. Najstarší nález pochádza z 18. - 17. storočia pred n. l. z obce Ureki.
Od 11. storočia pred n. l. sa na sekerách objavujú grafické ornamenty a farebná inkrustácia, ako je vidieť na náleze z obce Ude (11. - 9. stor. pred n. l.). Od 9. storočia pred n. l. sa tento typ sekier ďalej rozvíjal.
Obchodné a kultúrne styky
Medzi obyvateľmi nížin, kde sa nachádzali remeselnícke centrá, a obyvateľmi horských oblastí, kde sa ťažila ruda a drevo, existoval čulý obchodný ruch. Kolchidská kultúra vykazuje mnoho spoločných charakteristík s tzv. kobanskou kultúrou, ktorá sa rozvíjala v rovnakom období na Severnom Kaukaze. Preto sa tieto dve kultúry často spájajú do tzv. kolchidsko-kobanského kultúrneho okruhu.
V období 750 - 741 pred n. l. bolo kráľovstvo Kolcha výrazne oslabené vojnou s urartským kráľom Sardurom II.
Kolchidské kráľovstvo a helenistický vplyv
Na prelome 7. a 6. storočia pred n. l. vzniklo na území Kolchidy Kolchidské kráľovstvo, ktoré sa rovnako sformovalo na báze kmeňového zväzu Kolchov a kolchidskej kultúry. Kráľovstvo malo vysoko rozvinutú ťažbu a metalurgiu železa a farebných kovov. Grécky historik a geograf Strabón spomínal kolchidské zlatonosné rieky na začiatku nášho letopočtu.
Ďalšími rozvinutými odvetviami boli ťažba dreva, remeselnícka výroba a umelecké remeslá, najmä zlatotepectvo (výroba zlatých šperkov). Vyrábala sa keramika na hrnčiarskom kruhu, pestovala sa pšenica, ľan, konope, rozvinuté bolo vinohradníctvo a chov dobytka.
Kolchidské strieborné mince (tzv. kolchidské strieborniaky) svedčia o rozvinutom hospodárstve. Vznikli aj obchodno-remeselnícke centrá mestského typu, ako napríklad Kutaia (dnešné Kutaisi), Vani, Dablagomi a Ciche Godži (známe aj ako Archaiopolis).
Kolchida mala od najstarších čias čulé obchodné styky s ostatnými čiernomorskými oblasťami a ostrovmi Stredozemného mora, napríklad s Krétou.
V 6. storočí pred n. l., v rámci tzv. veľkej gréckej kolonizácie, založili Gréci, najmä obyvatelia mesta Milétos, na východnom pobreží Čierneho mora kolónie ako Fasis (dnešné Poti) a Dioskurias (dnešné Suchumi).
Podľa gréckych prameňov sa Peržanom nepodarilo podmaniť si Kolchidské kráľovstvo, hoci im Kolchovia pravidelne posielali dary. Od 4. storočia pred n. l. bolo Kolchidské kráľovstvo ovplyvnené helenistickou kultúrou. V 3. storočí pred n. l. sa väčšia časť územia dostala pod správu Kartlijského kráľovstva.
Na prelome 2. a 1. storočia pred n. l. kráľ Mithradatés VI. Eupator začlenil rozdrobené územie Kolchidského kráľovstva do Pontskej ríše. Po porážke Mithradata VI. rímskym vojvodcom Pompeiusom v roku 66 pred n. l. bolo územie Kolchidy zverené pod vládu domáceho vládcu Aristarcha. Neskôr rímsky vojvodca Marcus Antonius vytvoril z Kolchidy vazalský štát.
V 1. polovici 2. storočia n. l. kartlijský kráľ Pharsman II. rozšíril svoje územie až k pobrežiu Čierneho mora.
Obchodní partneri Hitlera nemecký dokumentárny film v slovenčine
Zlaté rúno a techniky ryžovania zlata
V gréckej mytológii je zlaté rúno symbolom bohatstva a moci. Ide o rúno zlatovlasého, okrídleného barana Chrysomallosa, ktorý zachránil Frixa a priviedol ho do Kolchidy. Tu Frixos barana obetoval Diovi a jeho zlaté rúno zavesil na dub v háji zasvätenom Áresovi, kde ho strážil drak.
Príbeh o Zlatom rúne je starý a známy už v Homérových časoch. Hrdina Iasón a jeho posádka Argonautov sa vydali na výpravu za týmto rúnom.
Techniky získavania zlata, ktoré mohli inšpirovať mýtus o Zlatom rúne, súvisia s ryžovaním. Ryžovanie je mechanický proces získavania zlata, ktorý využíva princíp gravitačného ukladania zložiek. Pri ručnom ryžovaní sa zmes štrku a piesku naberá do kovovej panvice a pomocou prúdu vody a krúženia sa odplavujú ľahšie častice.
Pri ryžovaní zlata sa používali aj ryžovacie splavy s priečkami, gumovými rohožami alebo ovčou kožušinou. V minulosti sa často kládlo na dno potoka zaťažené ovčie rúno, ktoré slúžilo na zachytávanie zlatiniek. Po vytiahnutí rúna z vody sa z neho pomocou amalgámu s ortuťou získalo zlato.
V súčasnosti je ryžovanie zlata obľúbenou zábavou a športom. Na Slovensku sa ryžuje v zlatonosných riekach a potokoch. V Baníckom skanzene pri Zlatých Horách si návštevníci môžu ryžovanie zlata aj vyskúšať.