V diskusii o potratoch sa často zdôrazňuje právo ženy rozhodnúť o svojom nenarodenom dieťati. Pritom sa však zabúda na otca, ktorý sa na počatí podieľal rovnako. Je logické sa pýtať, či by nemal mať aj on rovnaké právo na rozhodovanie. Táto otázka rezonuje v spoločnosti a poukazuje na potrebu hlbšieho zamyslenia sa nad otcovstvom v kontexte straty dieťaťa.
Inštrukcia "Donum Vitae" o rešpektovaní začínajúceho sa ľudského života a o dôstojnosti plodenia, publikovaná 22. februára 1987, sa stretla so živým ohlasom zo strany duchovných pastierov, veriacich a širokej verejnosti. Dokument si nerobí nároky na systematický a úplný traktát o učení Cirkvi, ale ponúka odpovede na niektoré najaktuálnejšie otázky súvisiace s novými možnosťami zásahu do počiatočných štádií života ľudskej bytosti prostredníctvom biomedicínskych techník.
Jednou z kľúčových antropologických téz je dôraz na podstatnú jednotu ľudskej osoby, kde ľudské telo je základnou zložkou osoby. Telo je prejavom osoby vďaka spojeniu s duchom. Z toho vyplývajú závažné dôsledky na antropologickej i etickej rovine. Zatiaľ čo z vedeckého pohľadu možno telo považovať za súbor tkanív, z metafyzického a teologického hľadiska je to bytosť kvalitatívne vyššie. V dnešnej dobe, kedy pohŕdanie telom nadobúda rozsiahle rozmery, je zdôrazňovanie tejto pravdy mimoriadne dôležité.
Druhá téza zdôrazňuje, že ľudská osoba je obdarovaná takou dôstojnosťou, pre ktorú ju nikdy nemožno pokladať za "predmet", ale vždy a len za "subjekt". Nie je "niečo", ale "niekto". Táto téza sa nachádza v centre záujmu dokumentov Kongregácie pre vieroučné otázky a ideálne sa dopĺňa s novými dokumentmi v tejto oblasti.
Rola otca v rozhodovaní
V súvislosti s verejnou debatou o interrupciách sa málokedy opomenie „právo“ ženy rozhodnúť o svojom nenarodenom dieťati. Takmer nikdy sa však nespomenie otec, ktorý pri jeho počatí splnil rovnaký diel úlohy. Logická otázka znie: nemal by mať aj on na rozhodovanie rovnaké „právo“ ako žena?
Otvorený list vicepremiérovi pre ľudské práva a menšiny Rudolfovi Chmelovi inicioval návrh, ktorý by umožnil otcom spolurozhodovať o živote ešte nenarodeného dieťaťa. Predseda občianskeho združenia Právo detí na oboch rodičov Samuel Prušinský uviedol, že ak sa matka rozhodne pre interrupciu, otca sa na súhlas nikto nepýta.
Hoci sa táto téma hovorí menej, aj otcovia nesú spoluvinu za potrat. Ak muž ľahostajne prijme rozhodnutie ženy o potrate, stáva sa spoluvinníkom. Je dôležité, aby si aj muži uvedomili svoju zodpovednosť.
Duchovné a psychologické následky potratov
Potraty so sebou nesú hlboké duchovné a psychologické následky, ktoré sa dotýkajú nielen matky, ale aj otca a celej rodiny. Dominik Chmielewski a otec Piotr Glas sa dlhodobo venujú tejto problematike a stretávajú sa s ľuďmi, ktorí prežili traumu spojenú s potratom.
Matky, ktoré podstúpili potrat, často trpia pocitmi viny, výčitkami svedomia a neschopnosťou odpustiť si tento čin. Ich lono sa stáva miestom vraždy, cintorínom, čo negatívne ovplyvňuje aj ďalšie deti. Prenatálna medicína a psychológia potvrdzujú, že popotratový syndróm sa týka všetkých členov rodiny.
Aj otcovia nesú spoluvinu za potrat. Ak muž ľahostajne prijme rozhodnutie ženy o potrate, stáva sa spoluvinníkom. Je dôležité, aby si aj muži uvedomili svoju zodpovednosť a vyznali tento hriech.
Čo sa stane, keď ľuďom zakážeme potraty? | Diana Greene Foster | TED
Cesta k uzmiereniu a prijatiu
Jednou z možností, ako sa vyrovnať s traumou potratu, je modlitba uzmierenia sa s dieťaťom. Rodičia môžu prosiť o vnuknutie, či to bol chlapček alebo dievčatko, dať mu meno a prijať ho do svojej rodiny. Týmto aktom nastáva preseknutie prekliatia potratov a uzmierenie sa s dieťaťom.
Ak ste podstúpili potrat, je dôležité vyhľadať pomoc a podporu. Medzi kroky, ktoré môžete podniknúť, patria:
- Vyznať hriech v spovedi.
- Zrieknuť sa zlých duchov.
- Obrátiť sa a zmeniť život.
- Často prijímať sviatosti.
- Zapojiť sa do duchovnej adopcie nenarodeného dieťaťa.
- Vykonať púť s úmyslom odprosiť za svoj skutok.
- Modliť sa pred potratovými klinikami.
- Zúčastniť sa programu Ráchelina vinica.
Svedectvá žien, ktoré sa rozhodli pre život napriek ťažkým okolnostiam, sú silným povzbudením. Tieto príbehy ukazujú, že aj v ťažkých situáciách je možné rozhodnúť sa pre život a nájsť šťastie a naplnenie.
Rodičia majú právo na dôstojný pohreb pre svoje nenarodené dieťa. Zákon im umožňuje požiadať o vydanie pozostatkov dieťaťa z nemocnice a pochovať ho. Tento akt môže byť dôležitou súčasťou smútenia a vyrovnávania sa so stratou.
Veda a technika, cenní pomocníci človeka, ak sú postavené do jeho služieb a podporujú jeho celkový rozvoj zameraný na prospech všetkých, nemôžu samy od seba vysvetliť zmysel ľudskej existencie. Veda nie je absolútna hodnota, ktorej by sa všetko malo podriadiť. Veda bez svedomia nemôže viesť k ničomu inému, než je skaza človeka. V tomto zmysle sa hovorilo o "zadných radoch", ako o ľuďoch, ktorí tak veľmi obhajujú vedeckú autonómiu. Tak možno pochopiť, že "nie" voči určitým pokusom a určitým reprodukčným technikám, je v skutočnosti "áno" voči človeku.
Manželská sexualita je výrazom definitívneho daru, ktorý jeden manželský partner poskytuje sebou samým tomu druhému, a preto sexualita potvrdzuje a prehlbuje spoločenstvo bezvýhradnej a neoddeliteľnej lásky medzi manželmi. Pre túto svoju vnútornú pravdu je manželská sexualita povolaná, a to cez špecifický úkon manželského spojenia, na "osobitnú účasť na samotnom stvoriteľskom diele". Nie je náhodné, že manželský styk spája v sebe dva základné významy: zjednocujúci a plodiaci. Tento "vzájomný súvis" je požiadavka morálneho charakteru.
Každá osoba si zasluhuje bezpodmienečnú úctu a nikdy nemôže byť zredukovaná na užitočný predmet: to platí od okamihu počatia až po smrť.