Rodičovská výchova je fenomén, ktorý každý z nás okúsil na vlastnej koži, ktorý má dopad na každého jednotlivca v spoločnosti. A tak spôsob výchovy, aj keď si to väčšina z nás neuvedomuje, priamo podmieňuje, ako sa naša spoločnosť správa a aké vzťahy v nej panujú. Rovnako výchovou získavame postoje, vedomosti a zručnosti, ktoré sú pre náš spokojný život kľúčové. Logicky by teda rodičovská výchova mala byť v centre pozornosti našej spoločnosti.
Byť človekom so všetkým, čo k tomu patrí nám nie je dané pri narodení. Keď sa mladým rodičom narodí dieťa, zdravotný personál ich postupne zasväcuje do fyzickej opatery a neustále kontroluje stav jeho vývoja. V nemocnici mamičky poučia ako dieťa správne prebaliť, vykúpať, polohovať pri spaní, prípadne úspešne nakojiť. Dostanú presné inštrukcie o tom, kedy sa treba hlásiť detskej lekárke spolu s potrebnými dávkami vitamínov, či iných podporných liekov. Avšak dieťa je aj duševnou bytosťou. Starostlivosť o túto časť človeka zabezpečuje výchova, ktorá je pre dieťa rovnako dôležitá ako fyzická opatera.
Vychovávať dieťa znamená v prvom rade ho milovať bezpodmienečnou láskou, prijať jeho jedinečnosť a rešpektovať ho ako osobnosť. Výchova (alebo aj duševná opatera) je aj súbor zručností, ktoré rodičia musia nadobudnúť. Naša spoločnosť však systematickú pomoc, či podporu v oblasti výchovy detí neposkytuje. Absentuje plnohodnotná výchova k manželstvu a rodičovstvu na školách, predmanželská príprava, jedným slovom, programy či kurzy systematického vzdelávania pre budovanie kvalitných vzťahov. A tak si väčšina rodičov vlastne ani neuvedomuje, že rodičom-vychovávateľom sa automaticky nerodíme, ale stávame sa ním postupným učením a vzdelávaním.
Pozrime sa na istú paralelu. Ak sa chceme stať šoférom automobilu, musíme spraviť skúšky, ktoré potvrdzujú, že máme zručnosti a vedomosti na to, aby sme mohli bezpečne jazdiť a nespôsobovali havárie. Spoločnosť vyžaduje praktické zručnosti vedenia auta a znalosť pravidiel cestnej premávky, lebo sa poučila, že bez nich nie je doprava schopná fungovať a môžu nastať aj smrteľné úrazy. Ak máme vychovať samostatného a zodpovedného človeka, musíme získať vedomosti o tom, ako dieťa viesť, povzbudzovať, naučiť ho rozhodovať sa, komunikovať a riešiť problémy. Musíme získať zručnosti, ktoré nás naučia „šoférovať“ výchovu, rozoznať, kde postaviť značku STOP - teda, kde dieťaťu položiť hranice, aby vedelo dať prednosť na križovatke života. A v konečnom dôsledku sa raz stať aj inštruktorom, čo v preklade znamená byť prvým príkladom pre naše deti.
Ako dospelí si zväčša veľmi reálne uvedomujeme, aké chyby urobili na nás rodičia v rámci svojej výchovy, čo nám neposkytla škola, kde sú slabiny spoločnosti. Ako je však možné, že väčšina z nás napriek tomu rieši výchovu za pochodu, prevažne metódou pokus-omyl? Odpoveď pravdepodobne tkvie v tom, že si dostatočne neuvedomujeme možné riziká vyplývajúce z nesprávnej výchovy. Myslíme si, že keď to ako-tak zvládli naši rodičia, podľa modelu predošlých generácií, prečo by to nemalo fungovať aj v našom prípade. Je tu však jeden háčik. Spoločnosť, v ktorej sme vyrastali my, ako deti, a v ktorej nás vychovávali naši rodičia, sa podstatne odlišuje svojim charakterom. Nastala zmena autoritatívneho režimu na demokratický, ktorý sa premietol do základných pravidiel spoločnosti, a tým zmenil aj postavenie rodiny. Zmenené spoločenské vzťahy sa odzrkadlili aj vo vzťahu rodičov a detí. Autoritatívne výchovné metódy trestov a odmien, zákazov a moralizovania už nemajú takú moc ako kedysi a ak fungujú, zväčša len do času. Deti získavajú stále viac slobody a práv, ale väčšina zodpovednosti ostáva vo veľkej miere na rodičovi.
A práve rozoznaním akútnej potreby podporiť rodičovskú výchovu vznikla myšlienka efektívneho rodičovstva. Účinnou formou realizácie tohto prístupu sú kurzy ako miesto, kde otcovia a mamy so svojimi otázkami a bezradnosťou neostávajú sami a môžu niečo konkrétne urobiť.
Výchovné štýly a ich vplyv na deti
Výchova je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich vývoj dieťaťa. Rodičia majú rôzne prístupy k výchove, pričom každý z nich má svoje výhody aj svoje riziká. Psychologička Diana Baumrind na konci 60. rokov 20. storočia uskutočnila výskum na základe dôkladného pozorovania rodičov a ich detí. Vďaka tomuto výskumu vytvorila štyri výchovné štýly v rodine, ktoré sa dodnes používajú v psychológii:
Autoritatívna výchova - zlatá stredná cesta
Tento štýl výchovy kombinuje jasne stanovené hranice s láskou, rešpektom a podporou. Rodičia sú dôslední, ale zároveň počúvajú názory dieťaťa a vedú ho k samostatnosti.
- Sebavedomie a zdravá sebadôvera
- Dobré sociálne zručnosti
- Schopnosť riešiť problémy
- Vnútorná motivácia a zodpovednosť
Autoritatívna výchova je považovaná za najefektívnejšiu, pretože pomáha deťom rozvíjať zdravé sebavedomie a samostatnosť.
Autoritárska výchova - prísna disciplína
Tento prístup je založený na prísnych pravidlách, vysokých nárokoch a nízkej miere citovej podpory. Rodičia očakávajú poslušnosť bez diskusie a často používajú tresty.
- Nízka sebadôvera
- Strach z chýb a zlyhania
- Problémy s komunikáciou a vyjadrením emócií
- Skôr vonkajšia než vnútorná motivácia
Deti vychovávané týmto spôsobom môžu byť síce disciplinované, ale často sa cítia nepochopené a majú problém s vlastnou hodnotou.
Permisívna výchova - rodič ako kamarát
Tento štýl je charakteristický veľkou voľnosťou a nedostatkom hraníc. Rodičia sú láskaví a podporujúci, ale nekladú deťom jasné požiadavky a pravidlá.
- Nízka schopnosť zvládať frustráciu
- Problémy s autoritou a rešpektom k pravidlám
- Nízka zodpovednosť a slabé sebakontrola
- Riziko egocentrického správania
Hoci deti vychovávané permisívne môžu mať vysokú sebadôveru, často im chýba disciplína a schopnosť vyrovnať sa s prekážkami.
Zanedbávajúca výchova - minimum záujmu
Tento štýl je charakterizovaný nízkou mierou kontroly aj citovej podpory. Rodičia môžu byť emocionálne alebo fyzicky neprítomní, či už v dôsledku pracovného vyťaženia, osobných problémov alebo iných faktorov.
- Nízka sebaúcta a neistota
- Zvýšené riziko depresie a úzkosti
- Tendencia k problémovému správaniu
- Hľadanie náhradného prijatia v nevhodných skupinách
Deti, ktoré nezažívajú dostatok rodičovského záujmu, môžu mať problémy so vzťahmi a často sa snažia nájsť prijatie inde, čo ich môže viesť k rizikovému správaniu.
Aký prístup je najlepší? Každé dieťa je jedinečné, preto je dôležité prispôsobiť výchovný štýl jeho individuálnym potrebám. Kľúčom k úspechu je rovnováha medzi láskou, dôslednosťou a rešpektom.
Najlepšie metódy výchovy pre zdravý vývin dieťaťa
Každé dieťa je jedinečné a to, čo funguje u jedného, nemusí byť efektívne u druhého. Moderné výskumy však ukazujú, že určité prístupy k výchove významne podporujú zdravý emocionálny, sociálny a intelektuálny vývin dieťaťa.
Najlepší základ pre zdravý vývin dieťaťa je rovnováha medzi láskou a hranicami. Deti potrebujú cítiť bezpodmienečnú lásku a bezpečie, no zároveň aj jasne stanovené pravidlá. Keď rodičia nastavujú hranice s rešpektom a konzistentnosťou, dieťa sa učí disciplíne, zodpovednosti a rozvíja vnútornú sebareguláciu.
Jednou z najefektívnejších metód je rešpektujúca výchova, ktorá podporuje vzájomné porozumenie a spoluprácu medzi rodičmi a dieťaťom. V rámci tejto výchovy sa berie do úvahy názor dieťaťa, podporuje sa jeho samostatnosť a zodpovednosť za svoje rozhodnutia. To vedie k budovaniu sebavedomia a schopnosti riešiť problémy.
Deti sa najlepšie učia hrou. Prirodzená zvedavosť ich vedie k objavovaniu sveta a získavaniu nových zručností. Rodičia môžu podporiť rozvoj dieťaťa tým, že mu umožnia experimentovať, skúmať a učiť sa na vlastných skúsenostiach. Kreatívne aktivity, ako sú kreslenie, hudba, stavanie či rolové hry, pomáhajú rozvíjať kognitívne schopnosti, jemnú motoriku aj emocionálnu inteligenciu.
Efektívnejším prístupom je pozitívne posilňovanie - pochvala a uznanie za dobré správanie, povzbudzovanie a vedenie k náprave chýb bez ponižovania. Tento prístup podporuje motiváciu, sebadôveru a schopnosť učiť sa z vlastných skúseností. Tresty môžu dieťa naučiť vyhýbať sa problémom zo strachu, ale neposkytujú mu návod, ako sa správať správne.
Pre zdravý vývoj dieťa potrebuje bezpečné a stabilné prostredie. Emočná podpora zo strany rodičov mu pomáha rozvíjať odolnosť voči stresu, schopnosť zvládať emócie a budovať si zdravé vzťahy s ostatnými. Dôležité je tiež vytvárať priestor na otvorenú komunikáciu, kde sa dieťa cíti vypočuté a prijaté.
Deti sa najviac učia napodobňovaním. Ak rodičia prejavujú rešpekt, trpezlivosť, láskavosť a zodpovednosť, dieťa tieto hodnoty prirodzene preberá. Dôležité je byť autentický a ukazovať dieťaťu, ako zvládať aj náročné situácie s pokojom a rozvahou.
Dôležité je pamätať, že cieľom výchovy nie je formovanie „dokonalého“ dieťaťa, ale podpora jeho jedinečného potenciálu a zdravého sebavedomia.
Prečo je komunikácia kľúčová pri výchove detí?
Komunikácia je základným pilierom vzťahu medzi rodičmi a deťmi. Nie je len o tom, čo hovoríme, ale aj o tom, ako načúvame, aké signály vysielame neverbálnou rečou a akú atmosféru v rodine vytvárame.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo je komunikácia dôležitá, je budovanie dôvery. Deti, ktoré cítia, že im rodičia načúvajú a berú ich pocity vážne, majú väčšiu istotu vo svojom prostredí a sú ochotnejšie sa otvárať. Naopak, ak rodičia pravidelne odbíjajú detské otázky alebo ignorujú ich potreby, deti sa môžu uzavrieť do seba a hľadať pochopenie inde.
Ďalším dôležitým aspektom je formovanie emocionálnej inteligencie. Keď s deťmi otvorene hovoríme o ich pocitoch, učíme ich, ako svoje emócie pomenovať, pochopiť a zvládať. Ak sa dieťa naučí vyjadrovať frustráciu, radosť či smútok slovami, je menšia pravdepodobnosť, že svoje pocity bude prejavovať nevhodným správaním, ako sú záchvaty hnevu či agresia.
Komunikácia je tiež nástrojom pri nastavovaní hraníc. Jasné a konzistentné pravidlá, vysvetlené primeraným spôsobom, pomáhajú dieťaťu pochopiť, čo sa od neho očakáva. Nezabúdajme ani na to, že komunikácia je modelom pre budúce vzťahy dieťaťa. Ak rodičia ukazujú rešpekt, empatiu a trpezlivosť, dieťa si tieto vzorce osvojí a prenesie ich do svojho správania voči kamarátom, učiteľom či neskôr vlastnej rodine.
Najčastejšie chyby vo výchove a ako sa im vyhnúť
Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie, no v snahe správne ho viesť sa môže dopustiť chýb, ktoré majú dlhodobý vplyv na jeho vývoj. Jednou z najčastejších chýb je nadmerná kontrola a ochrana. Rodičia chcú svoje deti ochrániť pred všetkými nástrahami sveta, no ak sú príliš ochranárski, dieťa si nevybuduje potrebné zručnosti na riešenie problémov. Ak zaň rodič rozhoduje, plánuje mu celý život a chráni ho pred každou nepríjemnosťou, dieťa môže vyrastať s nízkou sebadôverou a strachom z neúspechu.
Nedostatok hraníc a pravidiel je vo výchove rodičov, ktorí sa boja byť prísni, pretože nechcú, aby ich deti vnímali ako autoritatívnych alebo nemilujúcich. Výsledkom je však neistota dieťaťa, pretože hranice mu poskytujú pocit bezpečia. Ak dieťa vyrastá bez pravidiel, môže mať problémy s disciplínou, rešpektovaním autorít a sebareguláciou.
Ak rodičia často kritizujú namiesto povzbudzovania, ak dieťa počúva častú kritiku a negatívne hodnotenie, môže si vybudovať pocit menejcennosti a strach zo zlyhania. Porovnávanie s inými deťmi, môže v dieťati vyvolať pocit, že nie je dosť dobré a že lásku si musí zaslúžiť výkonom.
Nedostatok času a pozornosti je v dnešnej uponáhľanej dobe typické. Mnohí rodičia sa sústredia na prácu, domácnosť a povinnosti, pričom na deti im zostáva málo času. Ak sa s nimi nerozprávajú, nepočúvajú ich alebo ich odmietajú, deti sa môžu cítiť prehliadané a hľadať pozornosť inde.
Tresty namiesto výchovy môžu dieťa viesť k strachu a pocitu nespravodlivosti, namiesto toho, aby mu pomohli pochopiť správne správanie. Nesprávne vzory správania sú tiež častou chybou vo výchove detí, pretože tie sa učia hlavne napodobňovaním. Ak rodičia kričia, klamú alebo sa k sebe správajú neúctivo, deti tieto vzorce preberajú.
Výchova nie je o dokonalosti, ale o snahe byť vedomým rodičom. Každý robí chyby, no dôležité je ich rozpoznať a postupne meniť prístup. Ak deťom ponúkneme lásku, pochopenie, ale aj jasné hranice a podporu, pomôžeme im vyrásť v sebavedomé a zodpovedné osobnosti.
Ako nastaviť zdravé hranice vo výchove?
Výchova detí je neustály balans medzi láskou, podporou a stanovovaním hraníc. Zdravé hranice sú kľúčové pre to, aby deti vyrastali v bezpečnom, predvídateľnom a rešpektujúcom prostredí. Pomáhajú im rozvíjať sebadisciplínu, zodpovednosť a empatiu. Ako však tieto hranice nastaviť tak, aby boli účinné a zároveň rešpektovali potreby dieťaťa?
Hranice by mali byť jasne definované a nemali by sa meniť zo dňa na deň. Ak dnes niečo dovolíte a zajtra to zakážete bez vysvetlenia, dieťa bude zmätené a môže sa snažiť pravidlá testovať. Napríklad, ak sa dohodnete, že po večeri už nebudú sladkosti, držte sa toho aj vtedy, keď si ich dieťa vypýta so slzami v očiach.
Používajte pozitívnu komunikáciu, namiesto zákazu skúste formulovať pravidlo pozitívne. Pozitívne vyjadrenia pomáhajú deťom lepšie pochopiť, čo od nich očakávate a zároveň posilňujú ich sebavedomie.
Deti sa pri nastavovaní hraníc môžu hnevať, plakať alebo byť frustrované. To je úplne normálne. Dôležité je uznať a rešpektovať ich pocity („Vidím, že si nahnevaný, lebo nechcem, aby si hral na mobile dlhšie. Rozumiem ti, ale dohoda bola polhodina.“). Týmto spôsobom dieťa cíti, že jeho emócie sú dôležité, aj keď sa pravidlo nemení.
Namiesto trestania sa snažte, aby dieťa pochopilo prirodzené dôsledky svojho správania. Ak si napríklad neodloží hračky, môže sa stať, že sa niektorá stratí alebo zničí. Ak nechce ísť spať načas, bude ráno unavené. Prirodzené dôsledky sú účinnejšie ako tresty, pretože dieťa si samo uvedomí súvislosti.
Deti sa učia predovšetkým napodobňovaním. Ak chcete, aby rešpektovali hranice, musíte ich dodržiavať aj vy, buďte im príkladom a vzorom. Ak im napríklad zakazujete kričať, ale sami pri hádke zvýšite hlas, dieťa sa bude riadiť tým, čo vidí, a nie tým, čo mu hovoríte.
Nastavenie zdravých hraníc je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť. Deti môžu proti nim protestovať, ale v konečnom dôsledku im poskytujú bezpečie a pomáhajú im rozvíjať sa v samostatné a zodpovedné osobnosti. Najdôležitejšie je, aby boli hranice nastavené s láskou, rešpektom a pochopením.
Vplyv rodinného prostredia na vývoj dieťaťa
Rodina je prvým a najdôležitejším prostredím, v ktorom sa dieťa vyvíja. Už od narodenia získava základné skúsenosti, ktoré ovplyvňujú jeho fyzický, emocionálny a sociálny vývoj. Výskumy v oblasti psychológie a pedagogiky potvrdzujú, že kvalita rodinného prostredia môže zásadne ovplyvniť nielen detskú osobnosť, ale aj jeho budúce šance na úspešný a spokojný život.
Emočné puto ako základ istoty: Jedným z najdôležitejších faktorov je kvalita vzťahov medzi členmi rodiny. Dieťa, ktoré vyrastá v láskyplnom prostredí, kde sú jeho potreby vnímané a napĺňané, si buduje zdravé sebavedomie a schopnosť vytvárať bezpečné vzťahy.
Výchovné štýly a ich dopad: Rodičia formujú správanie dieťaťa prostredníctvom rôznych výchovných prístupov. Autoritatívna výchova, ktorá spája jasné pravidlá s láskou a podporou, vedie k zodpovednosti a sebakontrole. Naopak, príliš prísna autoritárska výchova môže vyvolávať strach a nízke sebavedomie, kým permisívna výchova (prílišná voľnosť) môže viesť k problémom s disciplínou a nedostatku zodpovednosti.
Sociálne a vzdelávacie podnety: Rodinné prostredie zohráva kľúčovú úlohu aj v kognitívnom vývine dieťaťa. Podpora zvedavosti, spoločné čítanie kníh, rozhovory a podnetné aktivity pomáhajú rozvíjať intelekt a jazykové schopnosti.
Ekonomická a sociálna stabilita: Materiálne zabezpečenie rodiny ovplyvňuje nielen životné podmienky dieťaťa, ale aj úroveň stresu rodičov. V rodinách s finančnými problémami sa môže zvýšiť výskyt konfliktov, čo môže negatívne vplývať na emocionálnu pohodu dieťaťa.
Výchova a disciplína: Ako nájsť rovnováhu medzi prísnosťou a voľnosťou?
Výchova detí je neustály balans medzi dvoma pólmi - prísnosťou a voľnosťou. Prílišná prísnosť môže viesť k strachu a rebelantstvu, zatiaľ čo prílišná voľnosť k chaosu a nedostatku zodpovednosti. Ako teda nájsť rovnováhu?
Kľúčom je dôslednosť a láskavá pevnosť. Deti potrebujú jasne stanovené hranice, ktoré im poskytujú pocit bezpečia, no zároveň priestor na objavovanie a samostatnosť. Dôležité je aj vysvetľovať dôvody pravidiel. Ak dieťa chápe, prečo niečo nemôže alebo prečo by malo niečo robiť, učí sa rozmýšľať nad dôsledkami svojho správania. Napríklad namiesto: „Prestaň kričať, lebo som to povedala!“ môže rodič povedať: „Ak kričíš, druhí sa necítia dobre. Poďme sa o tom porozprávať pokojne.“
Ďalším faktorom je rešpekt a empatia. Rodičia môžu byť pevní vo svojich rozhodnutiach, no zároveň vnímaví k pocitom dieťaťa. Ak dieťa dostane priestor vyjadriť svoj názor a cíti, že jeho emócie sú dôležité, rozvíja si dôveru a lepšie spolupracuje.
Na druhej strane, úplná voľnosť bez hraníc môže dieťa zahltiť. Keď nemá žiadne pravidlá, môže sa cítiť neisté a dezorientované. Príliš veľa možností môže paradoxne viesť k úzkosti a neschopnosti rozhodnúť sa. Preto je dôležité ponúkať dieťaťu primerané možnosti - napríklad: „Chceš si upratať hračky teraz alebo po rozprávke?“ Tým mu dávame pocit kontroly, no zároveň ho vedieme k zodpovednosti.
Aké hodnoty sú vo výchove naozaj podstatné?
Každý z nás chce, aby z nich vyrástli dobrí, šťastní a úspešní ľudia. Ale čo to vlastne znamená? Aké hodnoty by sme im mali vštepovať, aby boli pripravené na život v tomto nepredvídateľnom svete?
- Láska a prijatie: Sú základom zdravej psychiky dieťaťa. Keď vie, že je milované také, aké je - bez ohľadu na chyby či neúspechy - buduje si zdravé sebavedomie a dôveru v seba i v druhých.
- Rešpekt a empatia: Znamenajú nielen byť slušný, ale aj chápať, že každý má svoje vlastné pocity, potreby a názory. Ak deti učíme empatii, pomáhame im budovať pevné vzťahy, predchádzať konfliktom a vnímať svet aj očami druhých.
- Zodpovednosť a samostatnosť: Od malička vedie deti chápať, že ich činy majú dôsledky. Keď im dávame primerané úlohy a zodpovednosť, učíme ich samostatnosti a schopnosti riešiť problémy. Dôležité je nechať ich robiť chyby - práve na nich sa učia najviac.
- Odolnosť a vytrvalosť: Ak deti naučíme nevzdávať sa pri prvom probléme, ale hľadať riešenia, dáme im jednu z najcennejších životných zbraní - schopnosť vytrvať aj v ťažkých časoch.
- Pokora a vďačnosť: Vedie dieťa k uvedomeniu si, že nie sme stredom vesmíru, ale súčasťou niečoho väčšieho. A to je dôležitá lekcia. Vďačnosť nás učí vážiť si to, čo máme, a pokora nám bráni v tom, aby sme sa správali nadradene.
- Úprimnosť a dodržiavanie morálnych zásad: Sú základom dôvery v medziľudských vzťahoch. Ak chceme, aby naše deti vyrástli v poctivých ľudí, musíme im ísť príkladom - lebo slová nestačia, dôležitejšie sú skutky.
- Schopnosť spolupracovať: Učí deti fungovať v kolektíve, zdieľať a nachádzať kompromisy.
Výchova dieťaťa je krásna, ale náročná úloha. Vyžaduje si čas, trpezlivosť a neustále vzdelávanie. Nezabúdajte, že ste pre svoje deti najdôležitejším vzorom a vaša láska, podpora a múdrosť im pomôžu vyrásť v silné a šťastné osobnosti.
Ivana bola viac ako pripravená mať dieťa a plne si uvedomovala všetky problémy, ktorým bude musieť čeliť. Bezsenné noci, záchvaty hnevu, nedostatok času, nové obmedzenia jej slobody - nič z toho ju však nedesilo natoľko ako to, že by nikdy nemohla mať dieťatko. Jej túžba, skrátka, hovorila za všetko. Využila možnosť umelého oplodnenia a o deväť mesiacov neskôr sa jej narodil syn Lukáš. „Vďaka tomu, že som otehotnela až v štyridsiatke, som si uvedomila, že som pripravená nechať niektoré veci plávať,“ spomína. V roku 2016 sa podľa Eurostatu v Európskej únii narodilo 5,1 milióna detí. V ôsmich členských štátoch EÚ sa väčšina detí narodila samotným alebo nezosobášeným rodičom. To podľa výskumníkov predstavuje výrazný nárast oproti roku 2000. Stať sa súčasťou tejto štatistiky pre Ivanu nikdy nebol problém a bolo jej jasné, ako veľmi sa jej život po tomto rozhodnutí zmení. Bude mať menej času na seba a na všetky veci, ktoré chcela v živote robiť. Ale šlo len o to prijať to. Napriek tomu, ako sama hovorí, to zvládla hlavne vďaka tomu, že od začiatku mala veľkú podporu blízkych priateľov. Od chvíle, keď sa syn Lukáš narodil, jej stále bola oporou jej mama, ktorá jej pomáhala. „V prvých dvoch týždňoch života môjho syna mi naozaj veľmi pomohla,“ spomína Ivana. Potom už však bola na všetko sama. Našťastie ani ako single mamička nepotrebujete mnoho znalostí ani predchádzajúcich skúseností. Podľa Ivany sú nevyhnutné tri faktory, ktoré musia byť v živote ženy prítomné, aby všetko zvládla bez problémov. Dieťa je totiž obrovská zodpovednosť, ktorá sa dvojnásobne zvýši, ak ho vychovávate bez partnera. Napríklad už spomenutá podpora blízkych, profesijné postavenie a finančná stabilita. „Môžem odísť z práce vo chvíli, keď mi zavolajú zo školy, aby som si dieťa vyzdvihla? Ak nie, mám niekoho, kto to môže urobiť? Čo sa týka každodenného chodu domácnosti, Ivana hovorí, že je to takmer ako „práca na montážnej linke“. Time manažment je zásadný. Všetko musí byť perfektne zorganizované, aby v živote dieťaťa nedochádzalo k náhlym zmenám. Skoro ráno odvádza syna do školy a potom ho vyzdvihuje na bicykli, aby sa mohli prejsť a napríklad aj zastaviť v parku a pohrať sa pred tým, ako sa vrátia domov. „Najťažšie je nájsť si čas na starostlivosť o seba,“ vysvetľuje. A keď sa jej syn jedného dňa spýta na svojho otca? Ivana už vie, ako si v takej situácii poradiť. „Predovšetkým poviem pravdu,“ hovorí. Jej syn mal vždy možnosť stretávať sa s postavami oteckov, či už v televízii, alebo keď videl iné deti s ich oteckami a mamičkami, takže Ivana vie, že na to musí byť pripravená. Nevylučuje však, že jedného dňa môže vyhľadať odbornú pomoc, ak to bude nutné.
Ahojte. Idem si po radu, ako mám vychovávať dieťa, keď sa mi do výchovy všetci starajú? Ja už nevládzem, psychicky už nezvládam, lebo môžem povedať pravdu, síce sú to deti malé, ale neposlušné, nemajú voči mne rešpekt, pretože mi druhí narúšajú autoritu... Ja niečo zakážem, a už reči, chudá malé, veď je to iba dieťa, ja dieťa potrestám, lebo niečo neuposlúchlo a už som titulovaná, že som chorá na hlavu, že sa mi to raz vráti, že som nemala byť nikdy matkou a podobne. Dieťa pošlem upratať hračky, ono si nechce, tak to idú velice upratovať za neho, keď do toho skočím, tak som zlá... Chcem naučiť svoje deti poslúchať, aby rešpektovali dospelého, nikdy svoje deti nebijem, len chcem, aby poslúchali.. ale vzhľadom na to, že som v takejto situácii sa to nedá, som z toho nešťastná, len nemám možnosť ísť bývať sama.
Obhajcovia autoritatívnej výchovy detí sú presvedčení o tom, že dieťa má počúvať. Vždy a všade. Neexistujú výnimky. Urobia všetko preto, aby im dieťa „neskákalo po hlave“, čo je pomerne častý jav tzv. voľnej výchovy, pri ktorej sa deťom necháva absolútna sloboda a nenastavujú sa žiadne hranice. Aj autoritatívna výchova, ktorú možno aj vy dôverne poznáte z detstva, má svoje nevýhody. Rešpekt a strach sú dve diametrálne odlišné veci. Vzájomný rešpekt je známkou vyváženého vzťahu, zatiaľ čo pri strachu z trestu absentuje láska: „Bola som vychovávaná veľmi prísne. Otec sa s nami prakticky nerozprával. Keď prišiel do mojej izby, vedela som, že je zle. Väčšinou mi prišiel vynadať. Môže mať samé jednotky a na rodinných oslavách byť vzorom slušného správania pre všetkých. Na druhej strane sa pri autoritatívnej výchove dieťaťu neodpustí žiadne zlyhanie. Rodič sa viac sústredí na jeho mínusy, pričom kladné stránky bude považovať za samozrejmú vec. To úzko súvisí so zníženým sebavedomím dieťaťa, ktoré bude mať vďaka prísnej výchove tak vysoko postavenú latku, že samo na seba začne byť príliš kritické. Každá chyba je skúsenosť. „Odriekaného chleba najväčší kus býva.“ A je to naozaj tak. Dieťa, ktoré je vychovávané príliš prísne, zákonite začne túžiť po slobode. U takýchto detí je oveľa vyššia pravdepodobnosť rebélie v porovnaní s ich rovesníkmi, ktorí neboli vychovávaní autoritatívne: „Bola som vychovávaná veľmi prísne a rovnako prísne som vychovávala aj svoju dcéru, na ktorú som ostala sama,“ spomína Jana. „Dorotka bola vzorná žiačka, ktorá poznala len učebnice, krúžky a domáce práce. Nedovolila som jej stretávať sa s rovesníčkami, pretože som bola presvedčená, že majú na ňu zlý vplyv. Na strednú školu išla do krajského mesta. Tam začali problémy. Dorotka začala piť, kašľala na učenie a v slabej chvíli z nej vyliezlo, že mi chcela urobiť napriek. Dcére nastavila hranice, no nezabudla ani na určitú dávku voľnosti. Aj vy máte problém povedať si otvorene svoj názor či prejaviť zdravú dávku asertivity? Môže to byť spôsobené aj prísnou výchovou, ktorá bráni slobodnému prejavu. Akákoľvek snaha prejaviť svoj názor býva autoritatívnymi rodičmi väčšinou vnímaná ako odvrávanie, čo u dieťaťa posilňuje presvedčenie, že povedať to, čo si myslí, je nesprávne. Dieťa vychovávané autoritatívnym spôsobom výchovy zvykne plniť všetky nariadenia rodičov bez slova, hoci v jeho vnútri to môže poriadne vrieť. Neraz sa práve takéto deti dostávajú do partie, v ktorej budú automaticky plniť príkazy autority. Jednoduchá cesta pre rodičov? Mnohí rodičia si zvolia autoritatívny typ výchovy v snahe zjednodušiť výchovu dieťaťa. Vnímajú, že oveľa ľahšie je dieťaťu niečo prikázať alebo zakázať, ako mu vysvetľovať súvislosti, čo si vyžaduje čas. Štúdia publikovaná v Child: care, health and development ukázala, že prísna výchova môže u rodičov detí s poruchou vývoja viesť k zvýšenému stresu. Autoritatívna, ako aj voľná výchova môže mať negatívny dopad na dieťa. WOOLFSON, L. a E. GRANT. Authoritative parenting and parental stress in parents of pre-school and older children with developmental disabilities. Child: Care, Health and Development [online]. 2006, 32(2), 177-184 [cit. 2021-6-22]. ISSN 0305-1862. XIONG, Ruoshan, Spencer De LI a Yiwei XIA. A Longitudinal Study of Authoritative Parenting, Juvenile Delinquency and Crime Victimization among Chinese Adolescents. International Journal of Environmental Research and Public Health [online]. 2020, 17(4) [cit. 2021-6-22]. ISSN 1660-4601.
tags: #je #mozne #vychovavat #dieta