Margita Figuli, po sobáši Margita Šustrová, známa aj pod pseudonymami Morena a Oľga Morena, patrila medzi výrazné osobnosti slovenskej literatúry. Jej dielo, charakteristické pre slovenský naturizmus, dodnes oslovuje čitateľov a je súčasťou povinnej školskej literatúry. S jej tvorbou sa žiaci na základných a stredných školách stretávajú už desaťročia.
Margita Figuli sa narodila 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne. Pochádzala z roľníckej rodiny. Jej rodičia, Júlia (rodená Bocková) a Jozef Figuli, odišli v roku 1904 za prácou do Ameriky. Margita sa narodila ako tretia dcéra, čo v rodine, ktorá očakávala syna, nebolo vítané. Detstvo Margity Figuli nebolo ľahké; mala len päť rokov, keď jej otec narukoval do prvej svetovej vojny.
Základné vzdelanie získala vo Vyšnom Kubíne. Gymnaziálne štúdiá začala v Dolnom Kubíne, no maturovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici v roku 1928. Jej ambície ju viedli k pokusu o štúdium maliarstva v Prahe, avšak neúspešne. Po maturite odišla do Bratislavy, kde pracovala ako anglická korešpondentka v Tatra banke. Popri zamestnaní si splnila sen o hudbe a študovala hru na klavíri na konzervatóriu.
Literárnu činnosť začala rozvíjať už v mladosti. Publikovať začala v roku 1930 v časopise Slovenská nedeľa a v kalendároch Tatra banky, neskôr aj v časopisoch Elán, Slovenské pohľady a Živena. Knižne debutovala v roku 1936 poviedkou Uzlík tepla, ktorá vyšla ako bibliofilia s ilustráciami Kolomana Sokola. O rok neskôr vydala knihu desiatich noviel Pokušenie, kde na príbehoch ľudí rôznych povolaní a sociálneho prostredia zobrazila jedinečnosť ľúbostných i medziľudských vzťahov.
Výrazný zlom v jej kariére nastal po vydaní protivojnovej novely Olovený vták. V tejto odvážnej novele reagovala na napadnutie Poľska Nemeckom, čo viedlo k jej prepusteniu z Tatra banky v roku 1941 z politických dôvodov. Toto obdobie ju donútilo venovať sa výlučne literárnej činnosti. Vojnové roky 1941 až 1945 strávila vo Vyšnom Kubíne u Emílie Meškovej.
Margita Figuli je považovaná za významnú predstaviteľku slovenského naturizmu v novelistickej a románovej tvorbe. Tento literárny smer, charakteristický pre medzivojnové obdobie, sa vyznačuje používaním básnických výrazových prostriedkov v próze, silným vplyvom ľudovej slovesnosti a dôrazom na filozofiu prírodného človeka, pudovosť a prirodzenosť postáv. Medzi ďalších predstaviteľov slovenského naturizmu patria Jozef Cíger-Hronský, Ľubo Ondrejov, František Švantner či Dobroslav Chrobák.
Vrcholom jej tvorby je román Tri gaštanové kone, ktorý patrí k najznámejším dielam slovenského naturizmu a je dlhé roky súčasťou povinnej školskej dochádzky. Toto dielo sa dočkalo prekladov do viacerých jazykov a úspešnej televíznej adaptácie. Román zobrazuje ľúbostnú drámu s výrazným sociálnym pozadím v malebnom prostredí Oravy. Príbeh sa odohráva v klasickom trojuholníku, kde o lásku Magdalény súperia dvaja muži. Autorka v diele využíva nielen básnické výrazové prostriedky, ale aj dedičstvo ľudovej slovesnosti, čo sa prejavuje aj v samotnom názve.
Okrem románu Tri gaštanové kone napísala Margita Figuli aj ďalšie významné diela. Po poviedke Tri noci a tri sny (1942) vydala v roku 1946 historický štvorzväzkový román Babylon. Dej tohto románu sa síce odohráva v posledných rokoch existencie starovekej Chaldejskej ríše, ale zároveň slúži ako alegória o zániku nielen fašisticko-nacistickej totality, ale akejkoľvek totalitnej moci. Po roku 1948 bolo celé dielo Margity Figuli podrobené kritike a jej publikačné mlčanie trvalo do roku 1956. Vtedy vydala autobiografický román Mladosť, v ktorom zachytila svoje detstvo a život ľudí na chudobnej Orave počas prvej svetovej vojny. Autobiografický charakter má aj memoárová esejistická próza Ariadnina niť z roku 1964. Posledným knižne vydaným dielom Margity Figuli bol román Víchor v nás (1974), situovaný do prostredia ženského kolektívu fabriky na Orave.
Margita Figuli sa venovala aj iným formám tvorby. Pre rozhlas napísala hru Sen o živote. Je autorkou libreta k baletu Šimona Jurovského Rytierska balada a lyricko-epickej skladby Balada o Jurovi Jánošíkovi (1980). Sporadicky sa venovala aj publicistike a prekladala z češtiny, pričom na svojom konte má preklady diel Fraňa Šrámeka, Karla Čapka či Karola Jaromíra Erbena.
V roku 1939 sa Margita vydala za MUDr. Jozefa Šustra, očného lekára a neskoršieho univerzitného profesora, ktorý pochádzal z vojvodinskej obce Pivnica. Manželstvo jej prinieslo lásku, porozumenie a podporu. Spolu mali syna Borislava. Od roku 1946 žila s rodinou v Bratislave, kde 27. marca 1995 vo veku 85 rokov zomrela. Je pochovaná na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.
Za celoživotnú tvorbu bola Margita Figuli ocenená titulmi zaslúžilej umelkyne (1964) a národnej umelkyne (1974), čím sa potvrdilo jej výnimočné postavenie v slovenskej literatúre.
Tri gaštanové kone (Margita Figuli) | Kompletný rozbor, postavy a obsah na maturitu
Jej rodný dom vo Vyšnom Kubíne je dodnes zachovaný, označený pamätnou tabuľou a nachádza sa v ňom pamätná izba venovaná spisovateľke.
Tri gaštanové kone, ako klasické dielo magického realizmu, zaznamenalo ohlas nielen v knižnej podobe, ale aj ako ebook, audiokniha, televízna a divadelná adaptácia. Divadelné centrum v Martine uviedlo inscenáciu, ktorá predstavuje tento román ako silné, fyzické, surové a zároveň poetické divadlo.