Jozef Vachálek, bývalý kriminalista s 30-ročnou praxou v Policajnom zbore SR, patrí k tým, ktorí na vlastnej koži zažili najtemnejšie obdobie slovenského podsvetia. Jeho kariéra je spätá s vyšetrovaním najzávažnejších zločinov, od brutálnych vrážd až po rozkrývanie zložitých sietí organizovaného zločinu, ktoré formovali Slovensko v 90. rokoch. V rozhovore pre portál Aktuality.sk sa podelil o svoje skúsenosti a pohľad na svet zločinu, ktorý sa snažil dlhé roky potierať.
Od vodiča k elitnému detektívovi
Vachálekova cesta do radov polície začala v roku 1978, keď nastúpil ako vodič z povolania. Inšpiráciou mu bol vtedajší krajský riaditeľ Verejnej bezpečnosti, ktorý tiež začínal na pozícii vodiča. Po niekoľkých rokoch práce pre 1. odbor Verejnej bezpečnosti, ktorý sa zaoberal vyšetrovaním vrážd a iných závažných trestných činov, Vachálka práca v tomto prostredí pohltila. S vlastnou iniciatívou oslovil zástupcu náčelníka a po úspešnom absolvovaní potrebných policajných škôl sa stal detektívom-začiatočníkom.
Hneď od začiatku svojej kariéry sa stretával s tzv. "pomníkmi" - nevyjasnenými vraždami, ktoré sa dlhé roky nedarilo objasniť. Jedným z prvých takýchto prípadov bola vražda zamestnanca Kablovky Františka Nigreša. Po mesiacoch analýzy výpovedí svedkov a dôkladného preštudovania spisov, zlom nastal po vypočutí mladého narkomana, ktorý naznačil spojitosť s vraždou. Vďaka Vachálkovej práci sa napokon podarilo objasniť tento päťročný prípad, čo viedlo k jeho mimoriadnemu povýšeniu do dôstojníckej hodnosti.
Slovenský detektívny román: Prípady, ktoré formovali éru
Jozef Vachálek sa stal legendou slovenského vyšetrovania. Medzi jeho najznámejšie prípady patrí vyšetrovanie vraždy Petra Steinhübela, známeho ako Žaluď, na ktorom pracoval neuveriteľných 20 rokov. Bol tiež zapletený do vyšetrovania vraždy Jozefa Slováka, prezývaného Škrtič, sériového vraha, ktorý terorizoval Bratislavu v rokoch 1978 až 1991. V tomto prípade sa Vachálkovi podarilo s páchateľom vybudovať vzťah dôvery, čo viedlo k priznaniu.
Vachálek bol tiež svedkom osudných udalostí, ako bol vstup Mikuláša Černáka s Jánom Kánom na policajné prezídium, či krátko po výbuchu auta s Tutim a Papasom. Tieto udalosti len potvrdzujú, akým náročným obdobím boli 90. roky pre slovenskú políciu.
Divoké 90. roky: Brutalita, strach a zrod mafie
Vachálek opisuje 90. roky ako obdobie extrémnej brutality a strachu, nielen v podsvetí, ale aj medzi bežnou populáciou, najmä v podnikateľskom prostredí. "Vzniklo to z bývalých vyhadzovačov, zápasníkov, taxikárov či chlapcov z diskoték, ktorí mali k tomuto prostrediu akosi bližšie. Vznikali také ochranárske skupiny - dokonca boli registrované a organizované legálne ako zapísané podniky. A súperilo sa o všetko, z čoho boli peniaze," spomína.
V začiatkoch bola komunikácia s policajtmi veľmi ťažká a všetko sa muselo odobriť, pretože "každému išlo o krk". Neskôr sa zločinecké skupiny stali nenápadnými, aby nevzbudzovali pozornosť polície. V tomto období sa objavili aj prvé mafiánske gangy, ktoré začali s výpalníctvom. Ako jeden z prvých spomína Vladimíra Daniša, alias Tutiho, ktorý napokon aj sám skončil tragicky pri výbuchu auta spolu s bratom Jozefom Danišom, alias Papasom.
Metódy vyšetrovania: Skladanie puzzle a digitálna stopa
Vachálek opisuje prácu vyšetrovateľa ako "skladanie puzzle. Taká mravčia práca: vypočúvanie, snaha prísť na to, kto, s kým, kedy, čo." Zdôrazňuje, že na vyriešení prípadu pracuje kolektív a každý nesie zodpovednosť. Ak sa prípad nepodarí vyriešiť v krátkom čase, je pridelený konkrétnej dvojici kriminalistov.
V súčasnosti vidí Vachálek v digitálnej stope obrovskú výhodu pre kriminalistov. "Dnes však pribudla digitálna stopa a informácie, ktoré sa z nej dajú vytiahnuť aj po niekoľkých rokoch. Po tejto stránke to majú kriminalisti jednoduchšie. Za mojej éry to bolo síce prácnejšie, ale v istom zmysle aj stabilnejšie."
Mikuláš Černák a otázka spravodlivosti
Na postavu Mikuláša Černáka sa Vachálek pozerá s odstupom. "Ja som Mikuláša Černáka osobne nevypočúval. Naposledy som ho videl presne v ten deň, keď sa prišiel prihlásiť. Vychádzal som vtedy z budovy na Vajnorskej, z prezídia, bol tam aj s tým Kánom."
Čo sa týka snahy o jeho prepustenie, Vachálek vyjadruje pochybnosti: "Nemôžem si predstaviť, že sa tým súd vôbec zaoberá. Ale musí. Nielen ja, ale aj ľudia v mojom okolí si kladú otázku, ako môže niekto, kto spáchal toľko brutálnych vrážd, vyjsť na slobodu." Obavy z jeho prepustenia odrážajú potrebu pocitu bezpečia a dôvery v právny systém.
Koniec éry divokých 90. rokov
Podľa Vachálka, incident, ktorý ukončil éru divokých 90. rokov, súvisí s vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. "Lebo práca Kuciaka poukazovala na prepojenie mafiánskych skupín medzi podnikateľmi a politikmi. Ich vražda vyvolala masívne protesty verejnosti, krízu vo vládnej koalícii a silný tlak na reformu spoločnosti."
Hoci mafiánske skupiny a mafia na Slovensku ešte úplne neskončili, teraz fungujú v skrytejšej forme. "Teraz vedia, že robiť ramená sa nenosí. V dnešnej spoločnosti panuje určitá preinformovanosť. Ak chcete, nájdete návod na všetko, vrátane „správnej“ exekúcie vraždy."
Kniha "Príbeh detektíva - Hon na sériového vraha Ondreja Riga"
Novinár Pavol Knapko sa spojil s Jozefom Vachálkom a spoločne v novej knihe s názvom "Príbeh detektíva - Hon na sériového vraha Ondreja Riga" spísali detaily z pozadia prípadu. Kniha prináša jedinečný pohľad na vyšetrovanie a odhaľuje detaily, ktoré zaujímajú väčšinu Slovákov.
