Ako naučiť dieťa pravidlám: Sprievodca pre rodičov

Kždé dieťa je iné a bezprostredne po otehotnení sa rozhodne o niekoľkých podstatných faktoroch, ktoré rodičia vôbec nemôžu ovplyvniť svojou vôľou. Nemôžu napríklad rozhodovať o pohlaví bábätka, o jeho výške či stavbe tela, o jeho vzhľade, temperamente, správaní, schopnosti učiť sa, o jeho imunite, chuti do jedla či potrebe spánku. Existujú poslušné deti, ktoré sa tíško hrajú, často sa smejú a ani s jedením nemajú problémy. Sú príjemné a prítulné. Kto z nás by nechcel takéto bábätko? Rodičia, ktorí majú doma takéto ideálne dieťa, môžu byť šťastní. No nie vždy je všetko takéto ideálne a odborníci tvrdia, že sa veľmi často stretávajú aj s neposlušnými deťmi, rodičia ktorých často potrebujú radu, ktorá by im pomohla to zmeniť.

Možno si niekto pomyslí, že aké problémy by už mohli mať malé deti! Mnohí rodičia ako prblémy vnímajú napríklad to, že deti nejdú do postele po tom, čo ich o to požiadali, nechcú takmer nič jesť alebo sa nevedia na jedlo primerane sústrediť, celý deň sa nezasmejú alebo veľmi plačú. Tiež za problémové považujú deti, ktoré bývajú často choré a trpia rôznymi alergiami, ktoré sa nechcú učiť rozprávať, na cudzie prostredie reagujú ustrašene alebo negatívne.

Najlepšie zo všetkého by bolo, keby všetci rodičia akceptovali svoje deti také, aké sú, aké prišli na svet. Psychologička Annette Kast - Zahn vo svojej knihe Ako naučiť deti pravidlá, tvrdí, že aj maličké deti sú schopné naučiť sa pravidlá. Novorodenec pochopiteľne netuší, čo je správne a čo nie, čo sa smie a čo sa naopak nesmie. Ale aj také malé dieťa dokáže dedukovať zo správania rodičov a veľmi rýchlo si potom osvojí štýl akejsi komunikácie so svojou matkou a otcom. Prostriedky, ktorými vám vaše bábätko dáva najavo to, či je alebo nie je niečo v poriadku, sú síce dosť obmedzené, ale na druhej strane veľmi účinné a pre rodičov zrozumiteľné.

Odporúčané pravidlá pre bábätká

• Maminka rozhoduje o tom, kedy a čo mi ponúkne jesť, ale zvyšok nechá na mňa. Ja budem môcť rozhodnúť o tom, či vôbec chcem jesť, ako aj o tom, koľko si z toho prajem zjesť.
• Keď už nemám hlad, mám dobrú náladu a smejem sa, maminka sa bude so mnou ešte chvíľu hrať.
• Keď budem plakať, dostanem to, čo chcem alebo to, čo skutočne potrebujem. Ale ak môj krik neustane ani potom, keď mi rodičia vyhoveli, prestanú si ma všímať.
• Moji rodičia mi venujú dostatok intenzívnej pozornosti niekoľkokrát za deň.

Dvoj až trojročné deti

V tomto období dieťa už vie chodiť a pomaly začína aj rozprávať. Takmer všetci rodičia snívajú o tom, aby sa dieťa v noci už nebudilo, aby sa rado hralo samo ale aj s inými deťmi, aby dokázalo požičať hračky. Toaletu by malo používať bez pomoci rodičov, malo by samo jesť, a to predovšetkým ovocie a zeleninu. Niektoré deti sa v skutočnosti takto aj správajú, ale niektoré aj nie. Annette Kast - Zahn upozorňuje rodičov, že ak sa aj dieťa nespráva opísaným spôsobom, vôbec by nemali mať pocit, že niekde urobili chybu a mali by si uvedomiť, že je úplne prirodzené, ak sa dieťa v tomto období ešte pomočuje, nerozpráva, zdravé jedlo neznáša a v škôlke nespolupracuje.

„V tejto napínavej vývinovej fáze každé dieťa rozširuje svoj horizont vlastným tempom a žiadne dieťa v tomto veku nevie ešte odlišovať dobré a zlé. Jediné čo vie, je vnímať a chápať reakcie rodičov a vyvodzovať z toho svoje vlastné názory. A aké to budú názory, súvisí s tým, čo ho rodičia učia a aké pravidlá mu vštepujú,“ upozorňuje rodičov psychologička.

Odporúčané pravidlá pre deti od dvoch do troch rokov

• Ak na obed nezjem ani jednu lyžičku, budem si musieť počkať až do olovrantu.
• Keď budem kričať a kopať okolo seba, maminka okamžite opustí miestnosť.
• Maminka mi nedáva plienky ani napriek tomu, že sa občas pomočujem.
• Z ponuky hier v jasliach si môžem vybrať iba tie, ktoré ma bavia.
• Všetky deti pri raňajkách sedia za stolom. Aj ja môžem od stola vstať až potom, ako dojem.

Ak sa rodičia rozhodnú nedodržiavať už spomínané pravidlá, dieťa si potom myslí toto:

• Vždy musí byť po mojom a ako sa pritom cítia ostatní, to ma veľmi nezaujíma.
• Ak sa tohto jedla nedotknem, maminka mi uvarí niečo iné.
• Ak začnem kričať a kopať okolo seba, dostanem vždy to, čo chcem.
• Už viem, kedy mám ísť cikať, ale nerád chodím na toaletu. Maminka ma potom umyje, preoblečie do čistého oblečenia, ba dokonca niekedy dostanem aj plienku.

Pri tomto type výchovy, teda keď je dieťaťu dovolené takmer všetko, dieťa si veľmi rýchlo zvykne, že ono môže určovať pravidlá, že vždy sa mu splní všetko, čo chce.

Ak sú rodičia veľmi prísni, dieťa si myslí toto:

• Na záchode musím sedieť tak dlho, kým sa navycikám alebo nevykakám.
• Ak nezjem ani jednu lyžičku, začnú ma rodičia aj proti mojej vôli kŕmiť sami.
• Keď sa nahnevám a kopem okolo seba alebo beriem iným deťom hračky, začnú na mňa kričať a dostanem po zadku.

Rodičia, ktorí zvolia tento typ výchovy, si musia uvedomiť, že neberú ohľad na potreby dieťaťa a tiež ich asi veľmi nezaujíma, ako sa dieťa cíti.

Niektorí rodičia sa stretávajú s problémami pri zaspávaní a nočnom budení dieťaťa. Režim od narodenia zahŕňa pravidelné kŕmenie a spánok, fázy bdenia, kúpanie, uspávanie. Bolo obdobie, kedy dieťa zaspávalo v postieľke bez problémov, ale teraz to trvá dlhšie, dieťa plače, aj keď je unavené. Nočné budenie sa tiež zmenilo, dieťa sa budí častejšie, niekedy nie kvôli hladu. Otázka znie, ako sa vrátiť k starému režimu, keď dieťa prespávalo noci alebo sa zobudilo raz a spalo dlho.

Existujú metódy, ktoré odporúčajú nechať dieťa vyplakať v izbe, s krátkymi návratmi rodiča. Tieto metódy však nie sú univerzálne vhodné. Niektoré deti potrebujú cítiť blízkosť matky a je chybou im ju brať. Chcieť od dieťaťa niečo, čo ešte nemôže pochopiť, ho môže zmätiť. Existujú matky, ktoré tieto metódy pochvaľujú, ale iné sa snažia aplikovať "metódu" a potláčajú svoje materské inštinkty.

Osobne sa odporúča veľa čítať, pýtať sa, spoznať veľa spôsobov a potom si vybrať to, čo vyhovuje. Vyskusat viac veci a zvolit tú, ktorá bude vhodná tak pre vás ako aj pre vaše dieťa. Neexistuje jedina spravna metoda.

Ako zabezpečiť, aby deti rešpektovali hranice?

Každý z nás má iné oblasti, na ktoré je citlivý, a v ktorých je na svoje deti „prísny“. Niekto neznesie, keď sa plytvá jedlom, niekto rozhádzané hračky, či škaredé slová. Ak deti neustále upozorňujeme alebo od nich niečo požadujeme, pravdepodobne väčšinu našich požiadaviek nesplnia. Je dôležité vybrať si situácie, ktoré sú pre vás skutočne podstatné.

Pri stanovovaní hraníc myslite na to, aby boli realistické tak pre vás, ako aj pre vaše dieťa. Najmä pri malých deťoch treba prispôsobiť požiadavky tomu, čo deti zvládnu. Každé dieťa je iné. Nenechajte sa odradiť poznámkami okolia, že „v tomto veku by to už mal vedieť.“ Ak budete od detí žiadať to, čo nedokážu splniť, budete zbytočne frustrovaní vy i ony.

Ak chcete, napíšte si tri až päť pravidiel, o ktorých ste si na 100% istí, že chcete, aby ich vaše deti dodržiavali. Pravidlá je dobre formulovať čo najkonkrétnejšie.

Potreba bezpečia a režim dňa

Deti potrebujú hranice. Dôvodom je naša druhá najdôležitejšia potreba - potreba bezpečia. Ak deťom jednu a tú istú vec raz dovolíme a inokedy zakážeme, či na ne za ňu nakričíme, deti budú zmätené. Veľkým pomocníkom pri určovaní hraníc sú preto režim dňa a rituály. Teda veci, ktoré sa opakujú vždy v rovnakom slede, rovnakým spôsobom.

Rituály veľmi pomáhajú najmä pri základných činnostiach, ako je jedenie, spanie, hygiena či obliekanie. Môžu zahŕňať:

• Prítomnosť konkrétnych predmetov, hračiek (napr. lodička do vane, deka do auta, macík na spanie).
• Pomoc a zapojenie sa detí.
• Komentovanie toho, čo práve robíme.
• Pesničky či básničky.
• Rozprávanie o tom, čo sme robili alebo čo ideme robiť.
• Počítanie.

Ak máte pocit, že vám v istej oblasti chýba rituál, môžete si ho vytvoriť metódou pokusu a omylu. Skúšajte rôzne veci a keď sa vaše dieťa na niečo chytí, skúste to robiť pravidelne.

Prevencia a prispôsobenie sa dieťaťu

Prevencia je dôležitou súčasťou výchovy. Ak napríklad zoberieme deti do prostredia, kde sa nemajú s čím hrať alebo musia ticho sedieť na jednom mieste, koledujeme si o katastrofu. Je dôležité upraviť alebo vybrať prostredie, v ktorom sa dieťa najčastejšie pohybuje.

Plánovanie je ďalší spôsob prevencie. Ak už máme s istými situáciami skúsenosť, že dieťa sa správa nevhodne, môžeme sa dopredu zariadiť. Môžeme ho tam nezobrať, skrátiť čas nákupu na nevyhnutné minimum alebo zariadiť, aby sa tam malo s čím hrať.

Dieťa môžete učiť potrebné zručnosti postupne, tempom, ktoré zvláda. Môžete sa doma zahrať na obchod, ísť kúpiť iba jednu vec alebo sa o nakupovaní porozprávať.

Presmerovanie správania a ponuka výberu

Keď deťom povieme iba, čo nemajú robiť, nevedia, ako sa môžu správať namiesto toho. Je dôležité uvedomiť si, čo v danej chvíli dieťa potrebuje. Potrebuje sa hýbať? Šup s ním na trampolínu, či na ihrisko. Chce sa hrať s autíčkom, ktoré má niekto iný? Môžeme mu nájsť iné. Chce skúšať nové výzvy? Môžeme mu to dovoliť pod naším dohľadom.

Skúste dať deťom šancu napraviť svoje správanie. Dieťa môže fascinovať napríklad zatváranie zásuvky, ktorou však silno búcha. Ukážte mu, ako sa dá otvárať a zatvárať potichu a nechajte ho to skúsiť. Dajte mu dve-tri šance na opravu.

Niekedy môže dieťa potrebovať jednoducho našu pozornosť. Ak si dieťa vašu pozornosť získava nevhodne, treba tomuto správaniu venovať čo najmenej času. Následne môžete nájsť, za čo iné by ste mu mohli venovať pozornosť.

Ďalšia výborná technika je dávanie deťom na výber. Veci, ktoré sú pre nás nepodstatné maličkosti, sú pre naše deti dôležité rozhodnutia. Tým že dáte deťom na výber, smerujete ich správanie a zároveň im dávate možnosť sa realizovať. Dôležité je, aby obe (všetky) možnosti výberu boli pre dieťa reálne.

Konanie a konzistencia

Keď slová nestačia, treba konať. Pokiaľ naše slová nebudú v prípade potreby doplnené aj činmi, deti nás prestanú počúvať. Naše konanie je o to efektívnejšie, o čo pokojnejšie ho realizujeme.

Keď dieťa povedzme skáče do bazéna s guličkami, nie je efektívne ho zakaždým vybrať, povedať nech to nerobí a nechať celú situáciu sa opakovať znova a znova. Po spomínanej poslednej šanci ho môžeme zobrať do inej miestnosti, či k iným hračkám.

Poslednou, no veľmi dôležitou zásadou pri konaní je konzistencia. Keď konáte v tej istej situácii vždy rovnako, dieťa sa (pokiaľ je to v jeho možnostiach) rýchlo prispôsobí. Ak mu však raz niečo dovolíte a raz nie, bude si to zakaždým pýtať a skúšať ďalej, aj keď mu poviete nie.

Taktiež je dôležité dodržať svoje slovo. Ak poviete „Ak to ešte raz urobíš, ideme domov!“, mali by ste naozaj domov odísť. Keď ju nemyslíte vážne, aj tak s najväčšou pravdepodobnosťou nepomôže.

Kniha je určená rodičom, ktorí chcú byť svojim deťom priateľskou oporou, dopriať im dostatok slobody a voľnosti, ale nechcú, aby sa im ich liberálny prístup vymkol z rúk. Deti potrebujú mať stanovené hranice správania a konkrétne pravidlá, aby sa vo svojej rodine cítili isto a bezpečne. Nájdete tu konkrétne praktické rady, ako na to.

tags: #kazde #dieta #sa #vie #naucit #pravidla