V súčasnosti sa priemerný vek, kedy sa žena stane matkou a prvýkrát porodí, blíži v Európe k tridsiatke. Zároveň stúpla miera plodnosti žien vo vyššom veku. V roku 2001 bola miera plodnosti žien vo veku 25-29 rokov najvyššia spomedzi všetkých vekových skupín, no v roku 2022 sa miera plodnosti žien vo veku 30-34 rokov stala najvyššou. Miera plodnosti žien vo veku 35 rokov a viac sa tiež zvyšuje.
Priemerný vek ženy, kedy sa stanú prvýkrát matkami, sa posunul v roku 2022 v EÚ na 29,7 rokov. Slovenky pritom patria k tým najmladším - no priemerný vek sa stále zvyšuje. V roku 2022 sa Slovensko nachádza v rebríčku priemerného veku žien pri pôrode prvého dieťaťa na chvoste - sme 3. v poradí so ženami prvorodičkami vo veku priemerne 27,3 rokov. Prvé dve miesta si vyslúžili Bulharsko (26,6) a Rumunsko (27,0), v Česku je to 28,8. Krajinami s najvyšším priemerným vekom sú Taliansko (31,7), Španielsko (31,6) a Írsko (31,5).
Priemerný vek prvorodičky na Slovensku sa postupne zvyšuje, kým v roku 1990 to bolo 22 rokov, vlani už 27 rokov. V roku 2013 sa na Slovensku zrealizovalo celkovo 3166 cyklov in vitro fertilizácie, ktoré podstúpilo 2849 žien. Počet detí narodených vďaka asistovanej reprodukcii je zhruba jedno percento ročne, čo predstavuje približne 600 detí. Na celom svete príde týmto spôsobom na svet zhruba 350-tisíc detí.
V Bukurešti už niekoľko rokov úspešne funguje klinika, ktorá umelo oplodňuje vajíčka rumunských darkýň spermiami zahraničných klientov a potom tento genetický materiál posiela späť do cudziny. Ten potom rovnako umelo vložia do maternice partnerky dodávateľa spermií. Rumunská klinika je v prevádzke od konca deväťdesiatych rokov a založil ju popredný izraelský odborník na umelé oplodnenie Illya Barr. Ten vyvinul a vypracoval metódu zmrazenia spermií a ich bezpečného transportu zo zahraničia do Rumunska. Tieto spermie sa potom na klinike zasadzujú do vajíčok od miestnych darkýň a po úspechu akcie plod zašlú späť k objednávateľovi. Doktor Barr odmieta kritiku, že sa z tejto veci stal obchod. Upozornil, že za jedno vajíčko požadujú v Spojených štátoch darkyne zhruba 7000 dolárov. V Rumunsku je cena iba 200 dolárov, čo je polovica tunajšej priemernej mzdy. Barr hovorí, že rumunské ženy, ktoré sa rozhodnú pre darcovstvo, v žiadnom prípade nezneužívajú. Klinika v Bukurešti nepochybne prosperuje a očakáva, že záujem o ňu ďalej porastie. Barr nevylučuje, že podobné kliniky by mohli vzniknúť aj v iných krajinách Európy. Rumunské ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že o existencii tejto špeciálnej kliniky doteraz nemalo žiadne informácie. Teraz oznámilo, že činnosť kliniky z odborného i zákonného hľadiska bude okamžite preverená.
Príbehy žien, ktoré sa stali matkami v neskoršom veku
Keď pred 16 rokmi porodila vo veku 66 rokov svoje prvé dieťa, svet bol v šoku. Adriana Iliescu z Rumunska sa musí stále vyrovnávať s odmietaním, no dnes už 82-ročná žena naďalej kráča životom so vztýčenou hlavou v mene lásky k svojej dcére. Kým množstvo ľudí ju odsudzuje, má aj priaznivcov obdivujúcich jej silnú vôľu. Adriana sa vydala ako 20-ročná. Manžel, do ktorého bola po uši zamilovaná, však bol zásadne proti deťom. Dlho sa trápila, no nakoniec sa rozhodla pre rozvod. Túžba po dieťati bola veľmi silná, no nedarilo sa jej otehotnieť. Deväť rokov podstupovala liečbu neplodnosti, no všetky pokusy otehotnieť boli neúspešné. Až vo veku 66 rokov sa rozhodla vyskúšať oplodnenie in vitro i keď vedela, že je to obrovské riziko. Viac ako čokoľvek iné chcela Adriana zistiť, aké je to byť matkou. Mnohí ju za to tvrdo odsúdili a tým, že je to nemorálne. Keď otehotnela, pod srdcom nosila trojčatá. Dve z nich však zomreli ešte v maternici a dcéra Eliza sa narodila predčasne. Ako veriaca sa rozhodla dcéru pokrstiť, no aj tu sa stretla s odsúdením. Viaceré náboženské organizácie zhodnotili jej rozhodnutie mať dieťa v takom vysokom veku za sebecké a počas obradu krstu započula, ako jedna z mníšok označila maličkú Elizu za produkt temnej sily. Adriana si bola od začiatku vedomá, že tu nemusí byť dlho, preto dcérke hneď na začiatku zabezpečila budúcnosť. Obetavá mama už veľakrát dokázala, že rozhodnutie stať sa matkou bolo omnoho viac ako len sebecké želanie. Keďže Adriana už bola na dôchodku, mohla všetok svoj čas venovať výchove dcéry. Ako učiteľka rumunského jazyka a literatúry a autorka vyše 25 kníh pre deti jej je veľkým vzorom. Eliza miluje vedu a vyhrala množstvo školských súťaží. Medzi Adrianou a Elizou je veľmi silné puto lásky. Matka investuje všetku svoju moc, skúsenosti a vedomosti do svojej jedinej dcéry. Stále žije veľmi aktívne a má zdravý životný štýl. Snaží sa podieľať na Elizinom spoločenskom živote. Aj keď má už 82 rokov, cíti sa skvele a verí, že bude ešte roky sledovať ako z jej dcéry rastie krásna dospelá žena.
Michelle mala jediné prianie - aby sa jedného dňa stala matkou. Michelle totiž len v 18. rokoch prekonala rakovinu krčka maternice. Následne jej diagnostikovali syndróm polycystických vaječníkov. Hoci sa so svojím osudom zmierila, stále v kútiku duše verila, že sa jej raz podarí otehotnieť. S o desať rokov mladším manželom sa o dieťatko stále snažili, no nedarilo sa im. Mužovi niektorí dokonca radili, aby ju opustil, keďže si nedokázali založiť rodinu. Potom sa však stalo niečo, v čo už ani nedúfali! Na jar 2024 si Michelle na sebe všimla, že je neustále hladná. Pripadalo jej to veľmi zvláštne, keďže pred rokmi podstúpila podviazanie žalúdka. Výsledok ju šokoval, keďže vyšiel pozitívne! "Celý život som sa za to modlila, ale už som ani nedúfala. A potom, tesne pred mojimi 47. narodeninami som si urobila ten najlacnejší test, ktorý som si kedy kúpila a ukázal, že som tehotná," priznala pre britský web thesun.co.uk. Dvojici sa nakoniec narodil zdravý syn, ktorému dali meno Emanuel. Hoci sú manželia radosťou bez seba a so svojím príbehom sa zverili svetu, ani oni sa nevyhli rôznym posmeškom na internete. Ľudia jej nadávali, že stať sa matkou v takom neskorom veku je nezodpovedné a sebecké. Michelle je však presvedčená, že práve pre svoj vyšší vek ako prvorodička, má oveľa viac trpezlivosti a je aj pokojnejšia matka.
Medicínske a genetické aspekty
Štúdie ukazujú, že šance na otehotnenie po 40. roku života klesajú na 44 %, zatiaľ čo po 30. roku života je to 85 %. Každá žena sa rodí s obmedzeným počtom vajíčok. Po 35. roku života sa ich počet výrazne znižuje. Po 45. roku života je prirodzené otehotnenie veľmi nepravdepodobné (ale deje sa).
Na začiatku by sa mal zhodnotiť stav reprodukčných orgánov - napr. vaginálny ultrazvuk ukáže, či vo vaječníkoch, vajíčkovodoch a maternici nie sú patologické stavy. Odporúča sa tiež vykonať cytologické vyšetrenie, vyšetrenie krvného obrazu, ESR, vyšetrenie moču, vyšetrenie glukózy v krvi, hladiny protilátok proti rubeole, ovčím kiahňam a toxoplazmóze, cytomegalovírusu. Dôležitú úlohu zohráva aj hladina hormónov štítnej žľazy.
Pre ženy po 40. roku života je pri plánovaní tehotenstva dôležité aj hormonálne vyšetrenie a posúdenie ovariálnej rezervy. Čo je tiež potrebné zdôrazniť a vziať do úvahy pri plánovaní tehotenstva v neskoršom veku, je skutočnosť, že kvalita vaječných buniek sa s vekom znižuje. Sú náchylnejšie na poškodenie DNA a genetické mutácie. Pokiaľ ide o hormóny, mali by sa kontrolovať hladiny LH, FSH, estradiolu, progesterónu a prolaktínu.
S pribúdajúcim vekom sú vajíčkové bunky náchylnejšie na rôzne mutácie. Napríklad v prípade Downovho syndrómu je riziko takejto mutácie vyššie: 1:667 u 20-ročnej ženy, 1:107 u štyridsaťročnej ženy, 1:30 u štyridsaťpäťročnej ženy. Po 35. roku života sa tehotným ženám odporúča podstúpiť prenatálne vyšetrenia, ktoré hodnotia riziko vzniku vád plodu.
Tehotenstvo po 40. roku života patrí medzi rizikové tehotenstvá, pretože u žien v tomto veku je vyššia pravdepodobnosť výskytu komplikácií, ako je tehotenská cukrovka, preeklampsia alebo potrat v rôznych štádiách tehotenstva. Predčasný pôrod a pôrod cisárskym rezom sú tiež častejšie ako u mladších žien.
Primeraná starostlivosť o ženu, ktorá sa pokúša o dieťa po štyridsiatke, ako aj následná starostlivosť počas tehotenstva a v období po pôrode môžu minimalizovať riziká spojené s neskorým materstvom. Štúdie ukazujú, že u starších žien, ktorým sa poskytuje primeraná prenatálna starostlivosť, sa výsledky tehotenstva v porovnaní so ženami mladšími ako 40 rokov výrazne nelíšia. Vhodná prenatálna starostlivosť môže zahŕňať:
- vedenie zdravého životného štýlu pred tehotenstvom a počas neho - stravovanie bohaté na živiny, udržiavanie fyzickej aktivity, vyhýbanie sa stimulantom - nefajčenie a obmedzenie alkoholu
- pravidelné preventívne prehliadky vrátane prenatálnych prehliadok
- pôrod v centre, ktoré sa špecializuje na rizikové tehotenstvá
- liečba základných ochorení (hypertenzia, cukrovka 2. typu alebo ochorenie štítnej žľazy)
Odporúčania sa výrazne nelíšia od odporúčaní pre mladšie ženy. Základom je vylúčiť zo stravy alkohol, prestať fajčiť a obmedziť kofeín. Okrem toho strava bohatá na živiny - základom by mala byť zelenina, ovocie, celozrnné výrobky, zdravé tuky a mliečne výrobky. Dôležitá je aj fyzická aktivita. Telo sa počas tehotenstva veľmi mení, preto je vhodné zabezpečiť, aby bolo silné a výkonné.
Stres neprispieva k otehotneniu a udržaniu tehotenstva. Preto je vhodné stres obmedziť a naučiť sa ho zvládať. Po konzultácii so svojím gynekológom či gynekologičkou je dôležité užívať vhodné doplnky stravy pred a počas tehotenstva. Užívanie kyseliny listovej je nevyhnutné, ale vhodné môžu byť aj iné doplnky stravy, napr. s omega-3 kyselinami, vitamínmi skupiny B, zinkom, horčíkom, selénom a vápnikom.
Spokojnosť so službami asistovanej reprodukcie
Ženy sú vo všeobecnosti spokojné so službami centier asistovanej reprodukcie pôsobiacich na Slovensku. Vyplýva to z výskumu, ktorý realizovala Slavica Karajičić v spolupráci s Health Policy Institute (HPI) v štyroch z ôsmich slovenských centier asistovanej reprodukcie. Výskum trval deväť týždňov a zapojilo sa doň 190 žien, ktoré v ostatných dvanástich mesiacoch podstúpili liečbu neplodnosti. Tie odpovedali na 50 otázok štandardizovaného dotazníka, ktorý vytvorili odborníci z Radboud Universiteit v holandskom Nijmegene. Otázky sa týkali skúseností a spokojnosti so službami centier asistovanej reprodukcie.
Veľmi dobré hodnotenie získali slovenské centrá predovšetkým v kategóriách kompetentnosť lekárov, zdieľanie rozhodovania o postupe liečby s pacientom a koordinácia práce personálu, ďalej tiež zhoda v informáciách podávaných ošetrujúcimi lekármi, ochota personálu hovoriť o pochybeniach a mimoriadnych udalostiach a vybavenie návštevy lekára do troch týždňov.
Naopak najhoršie pacientky hodnotili to, že personál často hovorí „o klientovi“ namiesto priamo k nemu. Nedostatočná je tiež ponuka psychologickej pomoci a určenie sestry alebo iného zamestnanca kliniky, ktorého môžu pacientky kontaktovať kedykoľvek s urgentnými otázkami.
