Pyometra alebo hnisavý zápal maternice je najčastejším a najnebezpečnejším ochorením pohlavného aparátu súk. Termín pyometra pochádza z gréckych slov pyon (hnis) a metra (maternica). Ako už napovedá samotný názov ochorenia, ide o prítomnosť hnisavej náplne vo vnútri maternice. Pyometra sučky patrí k najčastejším a zároveň najzávažnejším ochoreniam pohlavného aparátu sučiek. Hnisavý zápal maternice totiž predstavuje potencionálne život ohrozujúci stav.
K rozvoju pyometry dochádza najčastejšie mesiac až tri mesiace po háraní. Zápal maternice vzniká po predchádzajúcej patologickej hormonálnej stimulácii maternicovej sliznice vplyvom hormónov (najmä estrogénu). Sliznica maternice hrubne, je prekrvená, zmnožujú sa v nej maternicové žliazky, ktoré vplyvom progesterónu produkujú nadmerné množstvo sekrétu. K tomuto stavu môže dôjsť v priebehu niekoľkých pohlavných cyklov a nazýva sa cystická glandulárna hyperplázia endometria. Maternicový hlien sa cez zhrubnutú vrstvu sliznice nedokáže normálne vstrebávať, hromadí sa a následkom infekcie bakteriálnou mikroflórou, ktorá sa v maternici normálne vyskytuje, dochádza k vzniku pyometry. Vznikajúce endotoxíny z hnisavého obsahu sa vstrebávajú do krvného riečiska čím sa rozvíja intoxikácia organizmu, až celková sepsa (otrava krvi).
Hnisavý zápal maternice (pyometra) sa môže rozvinúť u každej dospelej nesterilizovanej sučky, ktorá je v diestrálnej fáze cyklu alebo tesne po nej. Približne 1-3 mesiace po ruji je organizmus sučky pod vplyvom progesterónu- hormónu produkovaného vaječníkmi po ovulácii. Jeho úlohou je pripraviť organizmus na graviditu po potenciálnom oplodnení ovulovaných vajíčok. Hoci progesterón ovplyvňuje najmä fungovanie maternice a krčka maternice, pôsobí aj na metabolické procesy (napr. zabraňuje interakcii inzulínu so svojím receptorom).
Krčok maternice zohráva dôležitú úlohu pri vzniku pyometry. Anatomicky oddeľuje sterilnú a nesterilnú časť reprodukčnej sústavy. Počas proestra a estra je otvorený, čo umožňuje presun prirodzenej bakteriálnej flóry z pošvy do maternice. Pod vplyvom progesterónu produkovaného v nasledujúcej fáze cyklu (diestrus) sa krčok maternice uzatvára a maternica produkuje vo zvýšenej miere sekréty, rastie jej výstelka a znižujú sa sťahy hladkej svaloviny. Súčet týchto zmien vytvára bakteriám v maternici veľmi vhodné podmienky pre množenie sa: uzatvorený krčok ich oddeľuje od vonkajšieho (potenciálne stresujúceho) prostredia, sekréty žliaz im dodávajú potrebné živiny, zhrubnutá výstelka poskytuje potrebný povrch a pokojná, nesťahujúca sa maternica zase príjemný „inkubátor“. Po odznení vplyvu progesterónu prechádza sučka do poslednej- pohlavne neaktívnej fázy cyklu- anestra. Sekrécia žliaz a sťahy maternice sa tak navracajú do stavu pred začiatkom ruje, avšak výstelka maternice sa k svojej pôvodného hrúbke nenavracia úplne. Zmeny na výstelke sa tak s kažďou ďalšou rujou akumulujú. To vysvetľuje, prečo je vek sučky (a s tým priamo súvisiaci počet rují) predispozičným faktorom pre vznik pyometry.
Rizikovým sučkám podávajte priebežne (3 mesiace s 1 mesiacom prestávky) Omega 3 mastné kyseliny v dávke 75-100 mg/kg EPA/DHA.
Najčastejšou baktériou spojenou s pyometrou je Escherichia coli, ktorá bežne osídľuje tráviaci a močový trakt psa. Táto baktéria má schopnosť prenikať cez steny maternice, hrubého čreva a močových ciest. Do maternice sa môže dostať aj cez vulvu počas hárania alebo počas hormonálneho cyklu, keď je kŕčok maternice otvorený.
Podľa záznamov zo švédskej databázy poisťovní (z rokov 1995-2006) sú niektoré plemená náchylnejšie na pyometru. Z viac ako 260 000 sučiek bolo pyometrou diagnostikovaných 20 423 jedincov. Medzi najviac postihnuté plemená patria leonberger (73 %), írsky vlkodav (69 %), bernský salašnícky pes (69 %), nemecká doga (68 %), stafordšírsky bulteriér (66 %), rotvajler (65 %), bulteriér (62 %), doberman (62 %), bouvier des Flandres (60 %) a airedaleterrier (60 %).
Typy pyometry
Rozoznávame 2 typy pyometry. Uzavretú a otvorenú. Uzavretá zvykne mať ťažší priebeh.
Otvorená pyometra
Otvorená pyometra sa u sučky prejavuje prítomnosťou hnisavého výtoku z vulvy, čo je často prvý príznak, ktorý si majiteľ všimne. Otvorená pyometra znamená, že kŕčok maternice je otvorený, a hnis nahromadený v maternici tak môže vytekať von, čo zmierňuje vnútorný tlak a trochu znižuje riziko prasknutia maternice. To je častejšie pri uzavretej pyometre. Majitelia si výtok môžu všimnúť na srsti v oblasti vulvy, alebo ako škvrny na podložke, kde sučka spí. Výtok býva často hnisavý, zakalený a môže mať nepríjemný zápach. Vylizovanie vulvy - je typické a časté pri otvorenej pyometre.
Uzavretá pyometra
Uzavretá pyometra znamená, že kŕčok maternice je uzavretý a hnis sa hromadí v maternici. Príznaky môžu byť rôzne v závislosti od typu pyometry a celkového stavu sučky. Včasné rozpoznanie príznakov môže významne ovplyvniť úspešnosť liečby a šancu na záchranu života sučky.
Príznaky pyometry
Nanešťastie, pyometra je ochorenie, ktoré s majiteľ spočiatku nemusí všimnúť. Majitelia v ambulancii nevedia popísať, kde je vlastne problém a vravia, že suka je „taká divná“, prípadne smutná. Niekedy majú choré sučky zväčšené brucho, slabosť panvových končatín a sú spavé.
Pri otvorenej forme má suka výtok z vulvy, vo väčšine prípadov je typickým príznakom zvýšené pitie a následné zvýšené močenie. Pri prestupe toxínov do krvi sa stav zvieraťa výrazne zhorší, dostavuje sa zvracanie, odmietanie krmiva, príp. hnačky a dehydratácia, neschopnosť pohybu, celková depresia až bezvedomie. Pri neriešení takéhoto stavu dochádza k úhynu.
Diagnostika
Ako sa to diagnostikuje? V ambulancii sa majiteľov povypytujeme na anamnézu, najmä na priebeh predošlých a posledného hárania. Urobíme klinické vyšetrenie, pričom už dôkladné prehmatanie brucha nás často vedie k podozreniu na pyometru. Diagnóza pyometry sa zvyčajne robí na základe klinických príznakov, vyšetrenia krvi a moču, ultrazvukového vyšetrenia a občas aj rentgenových snímok. Sonografické vyšetrenie brušnej dutiny je v prípade pyometry najspoľahlivejšou diagnostickou metódou. Nálezom býva zväčšená maternica s tekutou náplňou, tá však nie je špecifická pre len pyometru. Preto v rámci diferenciálnej diagnostiky je potrebné odlíšiť hydrometru, mukometru, hemometru.
Liečba
Pre nasadenie liečby je rozhodujúci zdravotný stav a ďalšie využitie suky. Pokiaľ je suka mladá, pyometra je otvorenej formy a majiteľ ju plánuje využiť ďalej v chove, je možné nasadiť konzervatívnu liečbu prostaglandínmi, ktoré spôsobujú vyprázdnenie maternice, spolu s antibiotickým krytím. Táto liečba nemusí byť úspešná, naviac prostaglandíny majú silné nežiaduce účinky (slintanie, zrýchlený dych, zvracanie, hnačky).
Chirurgická liečba je preferovanou terapiou a zároveň jedinou možnosťou u zatvorenej formy pyometry. Spočíva v odstránení maternice aj s patologickým obsahom spolu s vaječníkmi. V podstate sa jedná o sterilizáciu, no sterilizáciu vysoko rizikovú. Často sa nám na stôl dostane sučka v staršom veku, jej srdce už tiež nemusí byť v absolútnom poriadku, metabolizmus nefunguje ako zamlada, navyše je dlhšiu dobu vyčerpávaná pyometrou, zvracaním, bolesťami a práve táto sučka má podstúpiť anestéziu a operáciu.
Liečba hnisavého zápalu maternice u sučiek zahŕňa zvyčajne chirurgické odstránenie maternice (tzv. ovariohysterektómia) spolu s vaječníkmi. Aj po chirurgickom zákroku je nevyhnutná následná liečba, aby sa zabránilo sepse a pooperačným komplikáciám. Pokusy o domáce liečenie pomocou doplnkov stravy alebo zvyškov antibiotík sú nevhodné.
Alternatívnou metódou je v niektorých prípadoch konzervatívna liečba hormonálnymi liekmi, protizápalová liečba a liečba antibiotikami. Majitelia chovných sučiek, ktorí túžia po tom, aby ich čistokrvná sučka ešte mala potomstvo, často riešia otázky spojené s liečbou pyometry. Toto ochorenie postihuje aj sučky, ktoré sú hodnotné z chovateľského hľadiska, často pochádzajúce z výnimočných krvných línií prospešných pre rozvoj a budúcnosť plemena. V takých prípadoch je kľúčové prediskutovať situáciu s veterinárom. Veterinár so skúsenosťami s chovnými jedincami sa bude snažiť zvoliť takú liečbu, ktorá umožní sučke zachovať reprodukčnú schopnosť. Nie je to však vždy možné.
Prevencia
Najlepší spôsob, ako predchádzať hnisavému zápalu maternice u sučiek, je kastrácia, ktorá odstráni riziko tohto ochorenia. Jedinou účinnou prevenciou tohto akútneho ochorenia je kastrácia. Ak viete, že od sučky nebudete chcieť šteniatka, je najlepšie ju po prvom háraní vykastrovať. Aj napriek tomu, že niektorí veterinári odporúčajú "zázračné pilulky" pre potlačenie či oddialenie ruja, nie je absolútne vhodné sučkám toto podávať.
Kastrácia zabraňuje vzniku smrteľnej bakteriálnej infekcie maternice, ktorú poznáš aj pod pojmom pyometra. Okrem nežiaducich a nekontrolovateľných vrhov kastráciou zamedzíš aj šíreniu rakoviny prsníkov, vaječníkov či maternice v neskoršom veku.
Čo ak si sterilizáciu aj tak nemôžete dovoliť? Nedostatok financií na ošetrenie ich miláčika je častým problémom. Rovnako ako náklady na hormonálnu terapiu! Okrem toho sa postup vykonáva iba raz za život.