Prvé „dieťa zo skúmavky“ prišlo na svet 25. júla 1978. Odvtedy sa obdobným spôsobom narodilo odhadom viac ako šesť miliónov detí. Práve tak sa dodnes označuje narodenie Angličanky Louise Joy Brownovej. Na svet sa prvýkrát pozrela 25. júla 1978 v meste Oldham. Jeden z najpozoruhodnejších vedeckých objavov 20. storočia. Na metóde mimotelového oplodnenia vaječných buniek, keď sú vzniknuté embryá následne prenesené späť do dutiny maternice, pracoval Edwards už od 50. rokov minulého storočia. Najskôr so zvieracími embryami, postupne sa začal zaoberať ľudskou embryológiou. Svoj výskum viedli napriek opozícii cirkvi, vlád a mnohých médií, aj skepticizmu niektorých svojich vedeckých kolegov. V roku 1968 Edwards a gynekológ Steptoe, vyvinuli metódu oplodnenia ľudského vajíčka mimo tela matky. Oplodnené embryá začali vkladať do materníc neplodným matkám v roku 1972.
Vznik IVF: Od myšlienky k realite
Prvé „dieťa zo skúmavky“ prišlo na svet 25. júla 1978 vo Veľkej Británii. Narodenie Louise Joy Brownovej bolo významným medzníkom v oblasti reprodukčnej medicíny. Začiatky IVF programu na Slovensku siahajú do spoločného československého štátu, boli sme súčasťou spoločnej sekcie asistovanej reprodukcie, založenej v roku 1985, aj spoločného registra asistovanej reprodukcie. Na Slovensko sa tento trend dostal v roku 1991. Na Slovensku sa prvé dieťa po IVF + ET narodilo až 13 rokov po Lujze Brownovej. Podľa archívnej správy TASR sa prvé slovenské dieťa zo skúmavky narodilo v roku 1991: „Dňa 3. mája, ráno o pol deviatej sa v Bratislave narodilo prvé slovenské dieťa oplodnené v skúmavke. Univerzitné centrum reprodukčnej medicíny I. gyn.-pôr.-kliniky LFUK a UN Bratislava vzniklo až v roku 2010. V súčasnosti je situácia opačná, v Košiciach už univerzitné IVF centrum nie je. Jediné univerzitné IVF centrum na Slovensku v súčasnosti je práve Univerzitné centrum reprodukčnej medicíny I. gyn.-pôr.
Lesley a John Brownovi sa o počatie dieťaťa márne snažili deväť rokov. Vzhľadom na zistenú nepriechodnosť vajcovodov sa gynekológ Patrick Steptoe a fyziológ Robert G. Edwards rozhodli laparoskopicky odobrať Lesley vajíčka. Keď bolo jedno z nich v Petriho miske oplodnené spermiami manžela, vložili embryo matke do maternice. Tá plod úspešne donosila - Louise sa narodila v júli 1978 cisárskym rezom, jej pôrodná váha bola 2,6 kg. Louise Joy Brownová sa narodila v Oldhame cisárskym rezom, pri pôrode vážila 2600 g. Profesori Patrick Steptoe, pôrodník, a Robert Edwads, embryológ, sa navždy zapísali do histórie reprodukčnej medicíny. Štyri roky nato sa rovnakou metódou rodičom narodila ešte jedna dcéra, Natalia. K profesorovi Edwardsovi mala Louise blízky vzťah, ako by bol jej starým otcom. V roku 2004 sa zúčastnil aj jej svadby.
Britský fyziológ Robert Edwards (1925 - 2013) dostal v roku 2010 Nobelovu cenu za lekárstvo a fyziológiu. „Jeho úspechy umožnili liečbu neplodnosti, zdravotného stavu, ktorý trápi veľkú časť ľudstva vrátane viac ako desiatich percent všetkých párov na svete,“ uviedol inštitút vo vyhlásení na udelenie ceny. So svojím spolupracovníkom, gynekológom Patrickom Steptoom v roku 1980 tiež založili prvú kliniku zameranú na umelé oplodnenie, Bourn Hall v Cambridge. V roku 2010 za rozvoj metódy IVF obdržal Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo - týmto spôsobom už prišlo na svet viac ako päť miliónov detí.
Výzvy a kritika metódy
Od úplných počiatkov sa však táto metóda stretávala so silnou kritikou Katolíckej cirkvi. Prečo je to tak, keď umelé oplodnenie - na prvý pohľad - iba pomáha manželom stať sa rodičmi? Všetko sa odvíja od toho, kedy sa začína ľudský život a kedy nadobúda svoju dôstojnosť. Ako teda definuje veda počiatok ľudského života? Doktorka Maureen Condice sa vo svojej práci zaoberá práve touto otázkou. Na základe rozlíšenia definícií buniek a organizmu a ich špecifických schopností v závere svojho bádania uvádza, že nezávisle na náboženskom či inom svetonázore, veda musí uznať, že splynutím spermie a vajíčka a následným delením vzniká nový organizmus - ľudská bytosť. K takémuto záveru môže, podľa Jána Pavla II., prísť každý človek na základe svojho vlastného poznávania. „Napriek mnohým ťažkostiam a neistotám každý človek, úprimne otvorený pravde a dobru, môže pomocou svetla rozumu a pod vplyvom tajomného pôsobenia milosti dospieť k tomu, že v prirodzenom zákone, vpísanom do srdca, spozná posvätnosť ľudského života od počatia až do jeho konca a získa presvedčenie, že každá ľudská bytosť má právo na to, aby sa absolútne rešpektovalo toto jej základné právo.“ (Evangelium vitae, čl. V momente oplodnenia teda vzniká nová ľudská bytosť - dieťa, ktoré by malo mať (prirodzene) rovnaké práva ako každá iná ľudská bytosť na svete.
Pavol VI. vo svojej encyklike Humanae vitae ešte pred Jánom Pavlom II. zdôraznil, že každé dieťa má právo byť počaté prirodzeným spôsobom v láskyplnom manželskom vzťahu, keďže rodinu, ktorú tvoria otec, mama a deti, stále považujeme za najlepšie možné prostredie pre výchovu dieťaťa. Čo teda s deťmi, ktoré sú narodené mimo manželstva, zo znásilnenia či cez umelé oplodnenie? Kongregácia pre vieroučné otázky v inštrukcii Donum vitae píše jasne: „Každé dieťa, ktoré prichádza na svet, má byť prijaté ako živý dar Božej dobroty a má byť vychovávané s láskou.“ Zároveň však ďalej pokračuje: „Odovzdávanie ľudského života v súlade s dôstojnosťou osoby je možné iba vtedy, keď sa rešpektuje zväzok, ktorý existuje medzi významami manželského aktu, a keď sa rešpektuje jednota ľudskej bytosti. Pre svoj jedinečný a neopakovateľný pôvod sa má dieťa rešpektovať a uznávať ako rovnocenné v osobnej dôstojnosti s tými, čo mu dávajú život. Ľudská osoba má byť prijatá v znamení jednoty a lásky svojich rodičov.
IVF či FIVET (fertilization in vitro and embryo transfer) je pojem zaužívaný na označenie umelého oplodnenia. Rozhodujúce hľadisko pre morálne hodnotenie takých techník spočíva v posúdení okolností a dôsledkov, ktoré prinášajú, vzhľadom na nevyhnutné rešpektovanie ľudského zárodku. Zavádzanie umelého oplodnenia in vitro do praxe si vyžiadalo nesmierne množstvo oplodnení a zničení ľudských embryí. Ešte dnes to zvyčajne u ženy predpokladá hyperovuláciu: odoberajú a oplodnia sa viaceré vajíčka a potom ich udržiavajú in vitro počas niekoľkých dní. Zvyčajne sa nie všetky prenášajú do pohlavných orgánov ženy; niektoré zárodky - bežne označované ako „nadpočetné“ - sa zničia, alebo zmrazia. Občas sa niektoré embryá, ktoré sa už zahniezdili v maternici, zničia, a to z rôznych eugenických, ekonomických alebo psychologických dôvodov. Také úmyselné usmrcovanie ľudských bytostí alebo ich používanie na rozličné účely, na úkor ich celistvosti a života, je v rozpore s učením, ktoré sme už pripomenuli v súvislosti s umelým potratom.
Príbehy a alternatívy
My sme si predsa nevybrali, že budeme neplodní! Máme právo mať dieťa a medicína nám dokáže pomôcť, tak prečo nie? Určite ste už počuli tieto otázky či argumenty, ktoré nemožno brať na ľahkú váhu. Manželská neplodnosť je bolestivým úderom a Cirkev musí k týmto otázkam pristupovať citlivo, no otvorene. V prvom rade si však treba uvedomiť dve veci - Cirkev nebráni manželom mať deti a ani nikdy nebránila. Ba naopak, vždy zdôrazňovala - a i dnes, keď to nie je práve populárny názor, zdôrazňuje, že manželský akt má mať vždy plodivý a spojivý charakter. Plodivý v zmysle toho, že sa nebráni umelými metódami (prezervatív, antikoncepcia, vnútromaternicové teliesko) potenciálnemu počatiu života, a spojivý v zmysle úplný (muž vždy vyvrcholí v pošve ženy). Druhá otázka sa týka práva na dieťaťa. Všetci vieme, že existujú určité práva dieťaťa, ale právo na dieťa? Dieťa je Boží dar, nie právo. I vedci zaoberajúci sa reprodukciou môžu potvrdiť, že sa stáva, že hoci majú k dispozícii dokonalú spermiu a dokonalé vajíčko, k oplodneniu skrátka nedôjde, život sa nezačne. Hoci sa veda dokáže „hrať na Boha“ v otázka plodenia života, stále je to dotyk Stvoriteľa, ktorý určuje, či sa bunky začnú, alebo nezačnú deliť. Vedeli ste, že pri spojení spermie a vajíčka sa generuje akýsi svetelný záblesk? Vzniká nový život!
Pre jednoduchšie pochopenie kontextu týchto problémov v praxi budeme používať fiktívny manželský pár - Adama a Evu. Adam a Eva sú manželmi viac ako desať rokov. Túžia po bábätku, no nedarí sa im otehotnieť prirodzeným spôsobom. Gynekológ ich pošle na štandardné vyšetrenia, ktoré však ukazujú, že všetko je v poriadku. V dobrej viere im gynekológ odporučí nejaké „Centrum asistovanej reprodukcie“, kde im „pomôžu“ vyriešiť tento ich problém. Adam a Eva sú však veriaci katolíci, ktorí vedia, že Cirkev s takýmto riešením nesúhlasí, no nevedia prečo a ani to, či sa im vlastne ponúka nejaká alternatíva okrem bezdetnosti a adopcie. Jedným zo štandardných vyšetrení u muža je spermiogram, ktorý zo vzorky zisťuje kvalitu a životnosť spermií. Očakáva sa, že muž sa na chvíľu zavrie do miestnosti na klinike, kde za „pomoci“ pornografie masturbuje a zachytí semeno do plastovej nádoby. Adam má dobré výsledky, Eva tiež. Lekár im teda navrhne najbežnejšiu formu umelého oplodnenia - homogénne oplodnenie. Odoberú teda vajíčka Eve, spermie Adamovi a v laboratóriu ich umelo spoja. Niekoľko z nich sa začne ďalej deliť - vznikne v nich život. V niekoľkých ďalších žiadne delenie neprebehne, prípadne budú vyhodnotené ako nekvalitné a nepoužiteľné, lebo sa budú zdať slabé, a preto budú považované za biologický odpad. Gratulujeme, máte tri embryá, koľko vložíme do maternice? Nuž, aj takto nejako môže vyzerať telefonát z reprodukčného centra. Adam a Eva sa rozhodli, že zatiaľ chcú vložiť do maternice jedno embryo a ostatné si zmraziť „na neskôr“. Jedno vložia, to sa uchytí, narodí sa im zdravé dieťa. Adam a Eva sú šťastní, lekári sa potľapkávajú po pleciach, akú dobrú prácu odviedli, a život ide ďalej. Problém vyriešený. V tomto prípade sa k páru pristupuje spôsobom zákazník - produkt. Homogénne oplodnenie nerieši problém neplodnosti, ono iba „vytvorí produkt“ - v tomto prípade dieťa -, ktorý doručí jeho majiteľom - rodičom. Karol Wojtyla v diele Láska a zodpovednosť zdôrazňuje, že s osobou sa musí vždy a zakaždým zaobchádzať na základe personalistickej normy, a teda že hodnota osoby je vždy vyššia ako hodnota príjemnosti. Ďalej hovorí o tom, že každý človek si zaslúži, aby s ním bolo zaobchádzané ako s predmetom lásky, nie predmetom túžby.
Vráťme sa späť k Adamovi a Eve. Pri vyšetreniach sa mohlo ukázať, že Adam má slabé spermie, nízky počet, skrátka, zlý „genetický materiál“, prípadne až žiadny. Lekár ponúkne manželom alternatívu - použije vajíčko Evy a spermiu od neznámeho darcu. Dieťa tak bude mať 50 % genetického materiálu od Evy a bude s ňou biologicky spríbuznené. Obdobný zdravotný problém môže nastať u matky - v prípade u Evy. Má nekvalitné vajíčka, nič sa s tým nedá robiť. Ale lekári opäť ponúkajú riešenie - darovanie vajíčok inej ženy, ktoré oplodnia manželovými, v tomto prípade Adamovými spermiami. Tu však nastáva ešte zložitejší problém - Eva bude nosiť dieťa, ktoré geneticky nebude jej, ale jej telo bude mať na jeho vývoj špecifický vplyv. Porušenie manželskej výlučnosti tým, že do procesu plodenia vstupuje tretí človek - darca, môže mať negatívny vplyv i na samotné manželstvo a samotné počaté dieťa. Pri Adamovi a Eve však lekári mohli natrafiť ešte na ďalší problém - hoci majú obaja zdravé pohlavné bunky, Eva ich dieťa nedokáže vynosiť. Navrhnú im teda, aby si našli náhradnú matku. Surogátne materstvo (našťastie) nie je v našich končinách povolené, no sú známe prípady, keď sú páry ochotné vycestovať za touto „službou“ do krajín, kde to dovolené je (napríklad do USA, Indie alebo na Ukrajinu). Funguje to skutočne komplikovane - alebo si pár nájde náhradnú matku, ktorá to spraví pro bono, respektíve iba za uhradené náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, alebo si nájde matku, ktorej za túto službu zaplatí (najmä chudobnejšie ženy v Indii a na Ukrajine často ponúkajú túto „službu“).
„Vločkové bábätká“ (snowflake babies) sú zmrazené embryá, ktorých sa rodičia rozhodli vzdať, no zároveň si neprajú, aby boli venované na výskum, alebo zničené. Manželom, ktorí nemajú zdravé pohlavné bunky, ponúkajú lekári túto možnosť často ako poslednú. Po celom svete sa nachádzajú tisícky zmrazených detí čakajúcich na svojich adoptívnych rodičov. Adoptovať si embryo je možné vtedy, keď je matka schopná vynosiť dieťa. Neexistuje však k tomu oficiálne právne stanovisko, keďže v náleze Ústavného súdu SR je zakotvené, že nasciturus (t. j. počaté, ale nie narodené dieťa) nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život, môže sa ním však stať pod podmienkou, že sa narodí živý. V prípade Slovenskej republiky bol stanovený moment viability plodu na 24. týždeň tehotenstva. Nejde teda o „klasickú adopciu“ a znamená to, že dieťa sa nikdy nedozvie, kto boli jeho biologickí rodičia. Rovnako neexistuje k tejto otázke (zatiaľ) ani oficiálna inštrukcia od Kongregácie pre vieroučné otázky alebo oficiálne morálne stanovisko.
Skúsme sa však vrátiť úplne na začiatok. Sú Adam a Eva skutočne neplodní? Absolvovali naozaj všetky dostupné vyšetrenia? Zväčša sa v kresťanských kruhoch hovorí o prirodzenom plánovaní rodičovstva ako o jednej z metód na predchádzanie počatia, avšak v tomto prípade sa treba pozrieť na druhú stránku mince. NaPro technológia je na Slovensku len zopár rokov, no rozdiel oproti IVF je najmä v tom, že pár sa naučí spoznávať svoju plodnosť. Často pomôže už len správne načasovanie pohlavného styku, no NaPro neostáva iba pri tom. Lieči neplodnosť - neponúka dieťa ako produkt, ale snaží sa nájsť problém v tele ženy alebo muža a odstrániť ho. Berúc do úvahy všetkých pacientov, diagnózy, pravdepodobnosť počatia a porodenia dieťaťa, je miera úspešnosti 50 % v najlepších európskych NaPro centrách. Môže byť úspešná i v liečbe neplodnosti u párov, ktoré absolvovali IVF, a má 40 - 50 % mieru úspešnosti pri liečbe neplodnosti žien, ktoré majú viac ako 35 rokov. CrMS (Creighton Model) vznikol v 70. rokoch na univerzite v Creightone, USA. Cieľom bolo vyvinúť spoľahlivú, vedecky dokázanú prirodzenú metódu s ohľadom na ženskú individualitu. Takto sa vytvoril jednotný medzinárodný jazyk značenia ženského cyklu. Ide o systém značenia ženskej plodnosti. Pár takýmto spôsobom dostane informáciu o plodných a neplodných dňoch v cykle.
ŠPECIALISTI - Všetko čo potrebujete vedieť o umelom oplodnení 1/2
Súčasnosť a budúcnosť
Problémy slovenského zdravotníctva sa premietli aj do možností liečby neplodnosti na Slovensku. IVF program a s ním súvisiace moderné metódy liečby sa u nás rozbiehali pomalšie, ale počas posledných rokov môžeme povedať, že na Slovensku vieme poskytnúť všetky dostupné metódy liečby a úspešnosť liečby je u nás minimálne porovnateľná „so svetom“. Ale počiatočné „zaostávanie“ možností liečby sa prejavuje aj v súčasnosti - pomerne veľký počet párov stále vyhľadáva liečbu neplodnosti v zahraničí. To má za následok nižší počet liečebných cyklov v porovnaní s európskym priemerom. Na druhej strane, vysoká úspešnosť liečby v našich IVF centrách spúšťa „IVF turistiku“ aj opačným smerom, veľa zahraničných párov prichádza za liečbou neplodnosti na Slovensko. Čo umožnilo pozitívny posun v možnostiach a úspešnosti liečby neplodnosti na Slovensku? Jednoznačne súkromné IVF centrá. Aj keď ich máme podstatne menej ako napr. Tak kde sme sa po asi 30 rokoch úspešného rozvoja liečby neplodnosti na Slovensku dostali? Slovenské páry zbytočne cestujú za liečbou do zahraničia, zahraničné páry nachádzajú úspech a porozumenie u nás. Poskytujeme všetky metódy liečby, vieme vybrať aj tzv. „liečbu šitú na mieru“, realizujeme všetky „patient a baby friendly“ postupy. Máme úspešný medical freezing , výrazne sa posunula aj úhrada liečby v tejto oblasti. Máme úspešný darcovský program. Ešte nedávno prichádzali za tzv. social freezingom prevažne zahraničné pacientky. Aj vďaka cielenej osvete túto možnosť dnes už využíva veľo slovenských pacientiek. Od roku 2022 máme spustený Národný register asistovanej reprodukcie. Od rozdelenia republík takmer až doteraz bola mapa Slovenska „bielym miestom“ na mape európskeho registra (EIM -European IVF Monitoring). Náš register manažuje NCZI (Národné centrum zdravotníckych informácií), je povinný a tzv. „cycle per cycle“, čiže prospektívny, registruje každý urobený výkon asistovanej reprodukcie. Údaje zadáva každé IVF centrum, zadávanie je časovo náročné, ale máme valídny výstup o výsledkoch našej práce. Tvrdenie, že máme minimálne porovnateľné výsledky liečby s okolitými krajinami je už podložené aj výstupom z Národného registra. Údaje do nedávno vytvoreného prospektívneho európskeho registra asistovanej reprodukcie (EuMAR - European Monitoring of Assisted Reproduction) bude už zadávať NCZI.
Za uplynulé viac ako štyri desaťročia sa pomocou IVF na celom svete narodilo podľa odhadu Európskej spoločnosti pre ľudskú reprodukciu a embryológiu (ESHRE) vyše deväť miliónov detí po umelom oplodnení. Prvé československé dieťa zo skúmavky sa narodilo 4. novembra 1982 na gynekologicko-pôrodníckej klinike v Brne. Chlapec meral 51 centimetrov a vážil 3 650 gramov. Prvé slovenské „dieťa zo skúmavky“ sa narodilo 3. mája 1991 v Bratislave. Dievčatko s menom Zuzanka malo hmotnosť 3 070 gramov a dĺžku 50 cm. Priekopníkom umelého oplodnenia na Slovensku je MUDr. Jozef Války. Louise Brownová pracuje podľa britskej tlače v prepravnej spoločnosti a rovnako sa venuje osvete v problematike umelého oplodnenia. Dnes sa tak deti už rodia bežne.
