Do našej online poradne dojčenia dostávame denne viaceré otázky. Ďakujeme za vašu podporu, vďaka ktorej môžeme prinášať odpovede na vaše otázky. Prinášame vám jednu z otázok, ktorú sme v poradni dojčenia zodpovedali.
Pre rodičov asi nie je nič horšie, ako keď sa nenapĺňajú ich očakávania a predstavy o spánku bábätka. Vtedy hľadajú vysvetlenia a pomoc. Pred narodením bábätka vychádza mnoho rodičov z myšlienky, že malé bábätká spia 22 hodín denne, teda, že spia v podstate stále a že sa na ne celý deň stačí pozerať, ako spinkajú. Po narodení bábätka ich intenzita starostlivosti o bábätko často zaskočí až šokuje. Sú rodičia, ktorí sa priznajú, že starať sa o maličké bábätko je náročnejšie ako akékoľvek náročné zamestnanie, ktoré v živote mali. Vyčerpaní a unavení hľadajú čokoľvek, čo by im pomohlo spať viac a dlhšie. A majú strach, ako dlho to celé bude trvať a či to takto nebude večne, ak niečo nespravia.
Ich intuíciu nahlodávajú skúsenosti a názory okolia či generácie, ktorá vychovávala deti kŕmené umelým mliekom a spiace samostatne v postieľkach a pre ktorú bolo ideálom heslo: "Uložiť do postieľky, zavrieť dvere a spať." S tým, ako sa v 20. storočí objavilo vysoké percento nedojčených detí kŕmených umelým mliekom a dojčenie takmer vymizlo, a zároveň s tým, ako psychológovia - muži začali experimentovať s paradigmami, ktoré sa sústreďovali na "samostatnosť", "celonočný spánok", "nezávislosť", sa objavil aj "neprerušovaný nočný spánok" ako hodnota a cieľ, ktoré je potrebné dosiahnuť na to, aby boli rodičia dobrými a úspešnými rodičmi. Potreby dieťaťa začali byť vnímané ako nepohodlné a nepríjemné a biológia spánku bábätiek a malých detí bola odignorovaná. K reálnej únave rodičov sa pridal strach z rozmaznanosti a spánkových porúch.
Biológia spánku bábätiek sa historicky vyvíjala na podklade dojčenia a spoločného spania. Ľudské mláďatá ako najvyššie z primátov potrebovali a potrebujú osobnú a fyzickú starostlivosť zo strany rodičov počas veľmi dlhej doby, a to zahŕňa aj nočnú starostlivosť. Mnoho rád rodičom o spaní sa odvíja od predstavy, aký spánok bábätka by vyhovoval rodičom. Snažia sa naplniť ich požiadavku "aby sa bábätko na noc vyplo a nič nepožadovalo". A to bez ohľadu na biologicky danú realitu spánku bábätiek.
Mnoho teórií o spánku bábätiek kladie potreby bábätka do protikladu s potrebami rodičov. Predstavuje spánok ako "boj" medzi rodičmi a deťmi, ktorý majú rodičia za povinnosť vyhrať. Inak bude mať dieťa do konca života zlé spánkové návyky. Mnohé z týchto teórií zneužívajú strach rodičov, ktorí nemajú dosť skúseností, a strašia ich, že musia niečo urobiť, inak sa ich deti nenaučia spať ani zaspávať. A unavení rodičia podľahnú v obave, že sa už nikdy v živote nevyspia.
Namiesto toho, aby sa zo spánku stal boj medzi rodičmi a deťmi, sa dá pri pochopení biológie spánku pozrieť na spánok ako na nočnú harmóniu medzi rodičmi a deťmi, ktorá napĺňa aj potreby detí a aj potreby rodičov. Tieto dva záujmy nie sú v konflikte. Akurát v rámci biológie spánku sa zabúda na základný fakt: Bábätká spia inak ako dospelí ľudia. Ale zároveň: Všetci ľudia spia rôzne. Mýtus, že všetci ľudia sa dobre vyspia jedine vtedy, ak spia 8 hodín denne, spôsobil, že ľudia majú strach z iného spánkového vzorca. A pritom starí ľudia spia inak ako ľudia v produktívnom veku.
Ešte v pomerne nedávnej minulosti spali ľudia v noci v dvoch fázach s prestávkou, keď boli v noci hore. Ešte stále sú krajiny, kde aj dospelí ľudia spia poobede a potom spia menej v noci. Neexistuje jediný správny spôsob ako spať. Je paradoxné, že v tejto etape histórie, keď máme pre spánok najväčšie pohodlie a najviac času, sa najviac o spánok obávame.
Spánok bábätka a jeho vývoj
Bábätká spia inak ako dospelí ľudia. Materské mlieko reguluje spánok bábätka, jeho spánkové cykly ako aj cykly bdenia. Spánok a uspávanie dojčeného dieťaťa sa deje na podklade dojčenia. Dojčenie nemá za úlohu bábätko len nakŕmiť. Hrá veľkú rolu ohľadne spánku: Materské mlieko obsahuje látky, ktoré bábätko pripravujú na spánok a uspávajú ho. Regulujú celý jeho deň a noc. Satie na prsníku pri dojčení (bez ohľadu na materské mlieko) má za úlohu bábätko uspať. Zaspávanie na prsníku nie je zlozvyk či nesprávna spánková asociácia, ale normálna súčasť biológie spánku dojčeného dieťaťa.
Dokonca vo všeobecnosti existuje úzky vzťah medzi celkovou dĺžkou dojčenia a uspávaním na prsníku a spoločným spaním. Dojčenie a spoločné spanie a uspávanie na prsníku sa vzájomne podporujú, podporujú a udržiavajú tvorbu mlieka. Bábätko v noci vypije významnú časť materského mlieka a zároveň dojčenie bábätku poskytuje úľavu od bolesti, strachu, neistoty a upokojuje ho. Pomáha mu prekonávať rozličné obdobia, ktoré sa v jeho živote objavujú: významný rast a rozvoj mozgu, rast zúbkov, nárast motorických schopností, rozvoj reči, ochorenia a podobne.
Spánok vašich detí sa vekom mení. Bábätká a malé deti prechádzajú vo svojom veku niekoľkými spánkovými regresiami. Tá prvá je ale najväčšia a znamená pre spánok bábätka veľkú zmenu. Spánok vášho bábätka sa touto regresiou nenávratne zmenil. Pokiaľ maminka (rodič) nepodnikne určité kroky, 4 mesačná regresia sama od seba neodíde ešte mesiace a roky. Prvou dôležitou vecou, ktorú musíte vedieť je, že táto regresia a zmena v spánku vášho bábätka je prirodzená. Dieťatko sa vyvíja a rovnako aj jeho spánok. Bábätku dozrejú a dovivíjajú sa biologické hodiny. Začnú sa mu tvoriť spánkové cykly a jeho spánok sa pomaly začína približovať viac tomu nášmu. Regresia je výsledkom správneho neurologického vývinu bábätka. Nie je teda žiadnym dôvodom na obavy. Spôsob zaspatia bábätka je od tohto momentu veľmi dôležitý pre jeho aj vašu kvalitu spánku.
Ohľadne "spánkovej regresie": Je paradoxné, že úryvok, ktorý uvádzate, vraví, že "regresia je výsledkom správneho neurologického vývinu bábätka" a že "je prirodzená". A naproti tomu, že sa spánok bábätka "nenávratne zmenil". Ale zároveň táto regresia "sama od seba neodíde ešte mesiace a roky"? Tento odsek je príkladom protichodných informácií a je postavený na strašení rodičov, "ak nepodniknú určité kroky". A je pomerne predvídateľné, že "určité kroky" zahŕňajú nejakú formu "naučenia bábätka", aby v noci nič nepotrebovalo, nič nepožadovalo, aby celú noc spalo a aby sa eliminovala jeho potreba zaspávať na prsníku a dojčiť sa v noci. To väčšinou zahŕňa samostatné zaspávanie a namiesto prítomnosti ľudskej bytosti (rodiča) sa prenáša upokojovanie dieťaťa na cumlíky, fľašky či rozličné plyšové hračky alebo kusy látok (plienky), ktoré dieťa v ruke žmolí či na zaspávacie pomôcky (medvedíkov hrajúcich melódie či zvuk srdca matky, ktorá pri ňom nie je). Tieto teórie často pripúšťajú, že bábätká potrebujú niečo sať, ale cumlík sa im zdá byť lepší ako prsník. Pripúšťajú, že bábätká sa potrebujú k niečomu pritúliť, ale plyšák sa im zdá byť lepší ako telo matky. Pripúšťajú, že bábätká rady zaspávajú pri zvuku srdca matky alebo pri hudbe, ale zvuk, ktorý vysiela nejaká hračka či aplikácia v mobile, sa im zdá byť vhodnejší ako reálny zvuk srdca matky bábätka či jej hlas, ktorým mu spieva.
"Spánková regresia" je termín, ktorý sa díva na spánok len z pohľadu toho, ako situáciu vníma rodič - ako na boj rodiča s dieťaťom. Hovorí, že doteraz dieťa spalo dobre a teraz, keď sa budí viac, tak namiesto toho, aby sa vyvíjalo smerom vpred, tak sa vracia vo vývine dozadu. A zároveň označuje návrat vo vývine za "správny neurologický vývin". Tak ide o správny vývin alebo ide o návrat a krok späť? V skutočnosti bábätká spia v rozličnom veku rôzne. Mení sa ich vzorec spania cez deň, mení sa počet spánkov cez deň, mení sa ich dĺžka, mení sa čas zaspávania večer, mení sa počet zobudení v noci a to, ako bábätko v noci zaspáva po prebudení. Mení sa v závislosti od toho, či je bábätko zdravé alebo ho trápi soplík či kašeľ, či sa dobre dojčí alebo či nezískava pri dojčení dosť mlieka, či mu práve rastú zúbky a podobne. Ale najviac je spánok bábätka podmieňovaný aktuálnym rastom jeho mozgu a rozvojom jeho rozmanitých schopností.
Spánok v noci je čas, keď mozog intenzívne pracuje. Bábätká po narodení majú len relatívne malú časť mozgu, ktorú budú mať v dospelosti. V prvých mesiacoch ich života nastáva masívny rozvoj a rast mozgu, ktorý je sprevádzaný ľahkým spánkom a budením. Budenie navyše dáva rodičom šancu na skontrolovanie bábätka, podvedomú kontrolu jeho dýchania, teploty či zdravotného stavu. Toto je pre malé bábätko nesmierne dôležité.
V štyroch mesiacoch veku bábätka nenastáva regresia, nastáva zmena v tom, ako bábätko spí, jeho spánok sa stáva ľahším, s ľahkým spánkom sa spája viac prebudení a potrebuje viac pomoci od rodiča, aby opäť zaspalo. Rodičia sa teda potrebujú o bábätko v noci začať starať inak a intenzívnejšie. Tak ako kedykoľvek po narodení je možné bábätko separáciou od matky presvedčiť, že nik nepríde, že starostlivosť nemá očakávať a že mu nezostáva nič iné ako sa ponoriť samo do seba a disociovať, tak je to možné urobiť vo veku 4. mesiacov či 9. mesiacov. Separácia od matky, rozfázovanie zaspávania s dojčením, vynechávanie dojčení v noci vedú bábätko k tomu, aby sa vzdalo a prestalo dávať najavo svoje potreby. A zdanlivo spí celú noc, zdanlivo pokojne. Avšak za akú cenu?
Spánkové potreby detí sa vekom menia a dĺžka spánku každého bábätka je individuálna. Existujú však nejaké „hranice“, ktoré definujú želanú dĺžku spánku a počet spánkov reflektujúc vek dieťatka. Často sa stretávam s tým, že bábätká spia neprimerane málo k svojmu veku. To, či vaše dieťatko spí dostatočne, zistíte podľa toho, akú náladu má cez deň a ako spí v noci. Ak má vaše 6 mesačné bábätko počas dňa 3 spánky v trvaní 30 minút, je to pre neho neprimerane málo a názor „asi viac spať nepotrebuje” a prípadne„časom z toho vyrastie”, nie je správny. Bábätko potrebuje veľmi veľa spánku, kvalitného spánku. Je to preto, lebo v prvých týždňoch, mesiacoch a rokoch života sa dieťatku vyvíja mozog a tento vývoj sa deje práve v spánku. Je dôležité si uvedomiť, že vaše dieťatko má celkovú potrebu spánku, ktorú si prerozdeľuje medzi deň a noc. Na denný a nočný spánok sa pozeráme spoločne, pretože sa vzájomne ovplyvňujú.
Časté nočné budenie môže byť spôsobené rušivou spánkovou asociáciou, chorobou, ale aj preúnavou, nedostatkom denného spánku, nevhodným režimom, či neskorou večierkou. Tabuľkovať a škatuľkovať deti sa samozrejme nedá, ale z mojej skúseností a aj zo štúdií, či odporúčaní WHO už vieme predpokladať, koľko deti približne potrebujú spinkať.
Potreby bábätka vs. očakávania rodičov
Všetci vieme, že každé bábätko má iný, individuálny vzorec spánku či kŕmenia. Niektoré spia v noci viac, iné budia rodičov svojím plačom v pomerne krátkych intervaloch. Najmä novorodeniatka počas prvých týždňov vôbec nerozlišujú medzi dňom a nocou. Spánok je však pre bábätká veľmi dôležitý z viacerých dôvodov. Aby ste mali istotu, že váš drobček spí naozaj dosť, prezradíme vám, koľko by malo spať bábätko a prečo je dobré dodržiavať pravidelné rituály pred spaním.
Novorodenec a spánok
Ako sme už spomínali, bábätko, ktoré si prinesiete z pôrodnice, neoddeľuje deň od noci. Podobne sa u neho neriadi žiadnym pravidlom ani striedanie spánku a bdenia. Dieťatko je v podstate schopné zaspať a odpočívať kedykoľvek, pokiaľ ho netrápi hlad a je spokojné. Novorodenec bežne prespí až 20 hodín denne. Až neskôr začína dieťa rozlišovať medzi nočným a denným spánkom a z času denného spánku postupne ubúda. Tzv. cirkadiánny rytmus, teda striedanie spánku a bdenia, sa vyvíja postupne a je regulovaný prostredníctvom striedania dňa a noci. Pravidelný režim sa začína vytvárať v 6. týždni života a ustáliť by sa mal vo veku 3 mesiacov. Staršie, už ročné dieťa tak prespí 12 - 17 hodín denne. Potom, až do dosiahnutia veku 2 rokov, sa udáva, že väčšina detí strávi viac času spaním ako bdením. Súhrnne, dieťa môže spať približne 14 - 18 hodín denne. Samozrejme, existujú aj individuálne rozdiely, tie však nie sú veľmi výrazné.
Prečo je spánok pre bábätko dôležitý
Aby bol spánok pre dieťatko naozaj kvalitný, mal by byť nepretržitý, teda čo najmenej prerušovaný, v dĺžke primeranej veku, bez rušivých elementov a v súlade s biologickým cirkadiánnym rytmom. Ak má dieťa dostatok kvalitného spánku, je psychicky vyrovnané a mentálne čulé, vnímavé a pozorné. Mohli by sme povedať, že oddýchnuté dieťa je jednoducho spokojné, sleduje podnety vo svojom okolí a primerane na ne reaguje.
Prerušovaný alebo nedostatočný spánok je veľmi nebezpečný, pretože poškodzuje mozog. Okrem toho má za následok:
- Vyčerpanosť
- Náladovosť - deti sú nespokojné, mrzuté, podráždené, rýchlo sa rozčúlia.
- Zhoršený kognitívny vývoj - spánok zodpovedá za posilňovanie a regeneráciu pamäte
- Znížená vizuomotorická koordinácia
- Zvýšenie rizika detskej obezity najmä v prvom roku života
- Spomalenie rastu a vývoja, keďže počas spánku sa uvoľňuje rastový hormón
Čo znamená "spánková regresia"?
Bábätká aj batoľatá si v istých časových obdobiach prechádzajú veľkými zmenami nielen v psychomotorickom vývoji, ale v tejto súvislosti aj zmenami v spánkových cykloch a zvykoch. Môžete to nazvať fázou, no ide o nevyhnutnú súčasť života.
Ach, ten spánok! Pre mnohé mamičky je to téma číslo jeden, hlavne keď sa zdá, že vaše bábätko, ktoré už krásne spinkalo celú noc, sa zrazu rozhodlo, že si potrpí na nočné žúry. Budíte sa každú hodinu, snažíte sa ho upokojiť, a jediná otázka, ktorá vám víri hlavou, je: „Čo sa deje?!“ Ak prežívate toto obdobie nekonečných prebúdzaní a nepokojných nocí, možno ste už počuli o „spánkovej regresii“. Neznie to povzbudivo, však? Ale nebojte sa, nie ste v tom samy! Je to úplne bežná, hoci vyčerpávajúca fáza vo vývoji bábätiek.
S veľkou úľavou ste sledovali, ako sa vaše ešte len niekoľkomesačné bábätko konečne „naučilo“ pravidelne a poriadne spinkať, dokonca sa vám občas podarilo prespať s ním celú noc! Lenže potom prišlo jedno náročné obdobie, ktoré prinieslo turbulencie do spánkového režimu vás aj vášho dieťatka a keď sa aj to nejako „uznormalizovalo“ prišlo ďalšie… A ešte jedno. A zase?
Ide totiž o tzv. spánkovú regresiu, ktorá prichádza v istých obdobiach. Vysvetlíme si, s čím to súvisí, čo by ste mali čakať, aj ako sa s tým spoločne vysporiadať.
Čo je to spánková regresia?
Ide o fenomén, kedy, zjednodušene povedané, dovtedy dobrý spáč zrazu z nejakého dôvodu prestáva tak dobre spať. Preruší sa jeho obvyklá spánková rutina a inak konzistentný cyklus. Bežne sa to deje počas prvého roku života dieťaťa, ale časovanie môže variovať. Niektoré deti akoby žiadnu regresiu nezažijú (resp. si to nevšimneme), u iných detí zase môže nastať kedykoľvek v ktoromkoľvek veku.
Ak vaše dieťa prechádza spánkovou regresiou, znamená to, že sa zrazu veľmi často budí v noci, odmieta cez deň spinkať, hoci ešte včera mal dva denné schrupnutia, je podráždené, plače, štrajkuje voči nočnému rozvrhu a pravidelnému spánku. Alebo veľmi skoro ráno vás začne opakovane budiť sladkým hláskom či škrekľavým krikom : ).
Ak to trvá pár nocí, nejde o spánkovú regresiu - o tej hovoríme, ak trvá zvyčajne od 2 do 6 týždňov, no po tomto čase sa to nejako utrasie a spoločne naskočíte na nový cyklus spánku, zvyknete si. Môžete preto hovoriť o životnej fáze, ale aj permanentnej súčasti vývoja dieťaťa.
Kedy môžete spánkovú regresiu očakávať?
Vo všeobecnosti sa spánková regresia spája s celkovým vývojom dieťaťa. Prvé tri roky života sú veľmi rušným obdobím s mnohými psychomotorickými míľnikmi, dieťaťu sa rozširuje slovná zásoba, objavuje svet vôkol seba, rapídne sa mu rozvíja mozog a vznikajú nové neurónové spojenia. Je to vzrušujúce obdobie a každý mesiac sa udeje niečo nové.
Deti rastú, učia sa na nočník, rozširujú si slovnú zásobu… Kedy zvyčajne bábätká prejdú spánkovou regresiou?
4. mesiac veku: Rapídne sa vyvíjajúci mozog a spánok podobný dospelým
Ide o prvú, najväčšiu spánkovú regresiu (alebo skôr permanentnú zmenu v spánkovom cykle) v živote bábätka, najčastejšie práve v tomto veku, ale môže sa udiať aj v 3 či 5 mesiacoch veku. Bábätká totiž prechádzajú z „bábätkovského“ spánku na spánok viac podobný dospelým. Práve vyvíjajúci sa mozog spôsobuje nestabilitu v spánkovom režime.
Začína sa vyvíjať skutočný cirkadiánny rytmus - vnútorné, tzv. biologické hodiny, ktoré prirodzene človeku hovoria, kedy sa má zobudiť a kedy zaspať. Novorodenec viac času trávi v hlbokom spánku, u dospelých sa však strieda hlboký s ľahkým spánkom. Tento prechod je naznačený práve v 4. mesiacoch veku.
Dieťa sa zrazu častejšie budí, má väčšie ťažkosti so zaspávaním, trvanie spánkov je kratšie, než ste boli zvyknutí, je podráždenejšie. Pridajte k tomu ešte prerezávajúce sa zúbky a s tým spätú bolesť ďasienok, alebo svrbenie, veľký hlad, pretože prechádza rastovým špurtom, alebo vzrušenie z toho, že sa prvýkrát dokázalo pretočiť!
6. mesiac veku: Ďalší rastový špurt
Niektorí pediatri či pediatričky hovoria, že v tomto veku sa o spánkovej regresii nedá hovoriť, no skúste to povedať rodičom, ktorých príkladne spiace bábätko v tomto veku zrazu odmieta spať. Niektoré detičky práve v tomto období prechádzajú rastovým špurtom, aj ten môže stáť za spánkovou regresiou.
8. - 10. mesiac veku: Dieťa experimentuje s novými pohybovými schopnosťami
Oveľa častejšie sa hovorí o spánkovej regresii práve v tomto období. Dieťa totiž začína byť v tomto veku mobilnejšie, pohyblivejšie: buď štvornožkuje (niektoré skôr, iné neskôr), „váľa sudy“ spoločne so stavaním sa na kolienka, iné deti sa už začínajú stavať na nôžky či prežívajú iné míľniky.
Bežná je tiež separačná úzkosť, kedy sa dieťa len potrebuje uistiť, že niekde v blízkosti je rodič ako bezpečný prístav a istota, preto sa častejšie budí a miesto toho, aby len mrnkalo a znovu hneď upadlo do spánku, sa prebudí a kričí a hľadá vás.
Tieto vzrušujúce momenty chce dieťa praktizovať ako cez deň, tak aj večer a preto odmieta spať. Tak sa môžu prestimulovať alebo byť večer tak vyčerpané, že sa im bude zaspávať oveľa horšie. Rátajte aj s prerezávaním zúbkov. Spánková regresia môže kulminovať až do 10. mesiaca veku. Deti v tomto veku začínajú spávať napr. cez noci dlhšie úseky a cez deň už toľko spánku nepotrebujú - možno 2 - 3 hodiny, v noci zase 10 - 11 hodín.
12. mesiac veku: Chodím, kráčam!
V roku dieťaťa, niekedy v 14. - 18. mesiacoch sa detičky pomaly stavajú na vlastné nohy a kráčajú - samostatne či s pomocou. Aj to je jeden obrovský míľnik, ktorý poskytuje dieťaťu k objavovaniu nové príležitosti. Veď sa zrazu dokáže bez pomoci rodičov dostať k tamtej zaujímavej, hlučnej veci.
Dieťa je nezávislejšie a samozrejme to chce skúšať. Aj z postieľky sa oveľa ľahšie dokáže dostať - načo by v nej spalo? U niektorých detí sa krátia aj poobedňajšie spánky alebo redukuje počet schruputí cez deň.
15. aj 18. mesiac veku: Novonadobudnutá nezávislosť
Presne to je dôvod, prečo niektoré deti štrajkujú, čo sa spánku týka, v tomto veku. Chcú spať len raz denne, ak vôbec, chcú vyjadriť svoj názor krásnym, silným „NIE“, testujú hranice, rozvíja sa slovná zásoba, takže vám čo-to dokážu „vysvetliť“. Alebo prežívajú ďalšiu separačnú úzkosť a potrebujú istotu, že vás nájdu vždy, keď potrebujú.
2 roky: Nočná mora menom nočník?
Spánková regresia môže nastať aj vo veku 2 rokov dieťaťa, ale nemusí, záleží veľmi od toho, čím dieťa práve prechádza. U niektorých detí sa v tomto veku dá rozprávať o ďalšom štrajkovaní - niekedy to je preto, že sa učí chodiť na nočník a maminka mu prestáva dávať plienku, takže ak sa pociká, pocit sucha sa vytráca a maminka krúti hlavou, pretože to sa predsa už nerobí.
Alebo prežíva separačnú úzkosť, pretože začalo chodiť do jasličiek, zvyká si na nový kolektív a množstvo nových vecí, zaujímavých stimulantov. Iné deti prestávajú spať v postieľke pripojenej k posteli rodičov, ale sa učia spávať samé, či v novej izbičke. Možno práve ten váš drobček začal zažívať v reakcii na silné momenty dňa intenzívne nočné mory. Aj počet denných spánkov dieťa redukuje na jeden dlhší (ak sa tak u vás nestalo už skôr).
3 roky: Ďalšie zuby, ale aj strach z tmy
V tomto veku ste možno zaregistrovali práve vy spánkovú regresiu u vášho dieťatka. Príčinou môže byť aj narodenie súrodenca, nástup do škôlky, rozvíjajúca sa predstavivosť a s ňou späté nočné mory, ktoré sme spomínali. Alebo obavy z nových vecí, ktoré sa dieťaťu v živote objavili. Či sa prerezávajú ďalšie mliečne zúbky?
Každé dieťa je iné a prežíva iné veci iným spôsobom. Preto vedzte, že spomínané príčiny v jednotlivých časových úsekoch sme spomínali ako možné príklady, prečo vaše dieťa môže prechádzať spánkovou regresiou. Ako sa však prejavuje, akými spoločnými príznakmi, ktoré vám napovedajú, že sa to týka práve vás?
Aké sú príznaky spánkovej regresie?
Existuje veľa indícií, ktoré poukazujú na fakt, že vaše dieťa má spánkovú regresiu. Závisí od toho čo je príčinou spánkových problémov. Patria k nim:
- Boj s uspávaním počas dňa - ak začne dieťa odmietať spánok počas dňa alebo ho jednoducho vynechá, môže to signalizovať regresiu spánku
- Boj s uspávaním večer - teda je podráždené, chce byť hore s ostatkom rodiny, alebo je prestimulované, vyčerpané z toho, že sa vám ho nepodarilo uspať cez deň a teda mu denný spánok očividne chýba, hoci voči nemu protestuje
- Nočné budenie - náhle opakované prebudenie sa cez noc
- Je nemotornejšie, unavenejšie - deti vo veku 1 až 3 roky potrebujú spať 10 až 14 hodín denne, nedostatok sa preto môže prejaviť akousi nemotornosťou, podráždením, citlivosťou, únavou
- Únaviazanosť na rodičov alebo emocionálna „závislosť“ - práve preto hovoríme o separačnej úzkosti - dieťa v momente, ako vyjdete z izbičky, vstane, akoby ste ho práve polhodinu vôbec neuspávali - v skutočnosti nejde o „zlú“ závislosť, len uistenie, že ste stále tam, potrebuje sa presvedčiť, že ste nezmizli - ak uisťovaniu venujete dostatok času a trpezlivosti, v dlhodobom horizonte to dieťa len uistí, že môže pokojne spať ďalej, hoci vás v miestnosti nevidí
- Vylieza z postele - únikové taktiky z postele popoludní, či skoro ráno (niekedy aj uprostred noci) môžu tiež naznačovať regresiu spánku - v skutočnosti dieťa skúša novonadobudnutú nezávislosť, chuť skúmať okolie, túžbu vás nájsť, alebo jednoducho okúsiť slobodu a vašu trpezlivosť
- Príliš skoré vstávanie - ak je dieťa zrazu hore už za úsvitu, je veľmi pravdepodobné, že prechádza spánkovou regresiou
- Problém znovu zaspať - verte, že sa to nejako utrasie, ak máte pocit, že zrazu už niekoľko týždňov po prebudení dieťaťa ho uspávate polhodinu, hodinu, dve… a ono s vami akosi nespolupracuje
Ďalšie príčiny spánkovej regresie?
Okrem vyššie spomínaného neurologického zrenia a veľkými míľnikmi v živote dieťaťa môže za spánkovou regresiou stáť aj napríklad choroba - teploty, kvôli ktorým sa mu rozhádže na dlhé obdobie spánkový cyklus, nemožnosť zaspať kvôli upchatému nošteku. Najmä ak sa choroby neustále vracajú, veď v detskom kolektíve si deti vírusy a baktérie podávajú na dennom poriadku.
Inou príčinou môže byť cestovanie, ktoré rozhádže dieťaťu spánky počas dňa. Spanie v novom prostredí, sťahovanie, nástup do škôlky, narodenie nového súrodenca. Dieťa preto potrebuje hlavne vás ako ubezpečenie a veľa komfortu, aby sa všetko dalo do síce nového - ale predsa normálu.
Dá sa predísť spánkovej regresii?
Keďže sme už naznačili, že ide o normálnu súčasť vývoja dieťaťa, tak odpoveď znie vlastne nie. Rovnako rôzne životné situácie môžu nielen u vášho dieťaťa, ale aj u vás spôsobiť spánkovú regresiu, ako napr. stres zo sťahovania sa a nového prostredia a podobne.
Dôležitejšie sú riešenia, vďaka ktorým spánkové problémy dokážete zredukovať - napr. kvalitná a zdravá strava, pravidelné cvičenie a šport, rutina a pravidelný režim, ktorý dokáže dieťa uistiť, že všetko je v poriadku a dať mu istý zmysel pre poriadok.
A u bábätiek napríklad absencia technológií je nesmierne dôležitá - Americká akadémia pediatrov a pediatričiek odporúča deti do 2 rokov nevystavovať technológiám vôbec. A čo sa stane, ak ich vystavíte obrazovkám - ako to ovplyvní zmyslové vnímanie? Písali sme tu:
Ako riešiť spánkovú regresiu u malých detí?
Dĺžka spánkovej regresie závisí aj od riešenia problémov, ktoré spôsobili zlé zaspávanie - no nie vždy treba niečo riešiť a všetko sa dokáže utriasť spontánne. Problémy ustúpia, aj ak si napr. dieťa zvykne na novú rutinu, vývojový míľnik.
Napr. dieťaťu, ktoré prechádza z postieľky na detskú, veľkáčsku posteľ, môže trvať niekoľko týždňov, kým sa naučí, že v nej v noci musí ostať. Ale príčinou môže byť aj strach z tmy, ktorú napr. vyriešite tlmeným svetlom v predsieni, alebo kamošom plyšákom, ktorý je veľkým ochranárom a bdie nad spánkom dieťaťa.
Takže - zhlboka sa nadýchnite a pripravte sa na to, že môže byť potrebných viacero pokusov a omylov a určite poriadnu dávku trpezlivosti.
Ako riešiť spánkovú regresiu?
- Zachovajte chladnú hlavu Nerozčuľujte sa, nepokúšajte sa vyjednávať alebo podplácať dieťa, aby zostalo v posteli - nemá to význam. Najlepším riešením je vrátiť dieťa do izby zakaždým, keď vstane v čase, kedy by malo spať. TRPEZLIVOSŤ a hlavne im doprajte dostatok času zvyknúť si na zmenu v živote a poskytnite mu komfort vo vašej náruči. Nebojte sa zaspávať spoločne s ním, alebo mu prečítajte rozprávku, pritúľte si ho, naznačte, že všetok je v poriadku. Mimochodom - cez deň deťom poskytnite dostatok času na to, aby mohli praktizovať svoje nové schopnosti a venujte im pozornosť, aby videli a vedeli, že ste na nich hrdí : ).
- Ak má problémy spať dvakrát denne a skracuje čas spánku, nesiľte to Vyraďte ranný spánok a nastavte popoludňajší tak, aby časovo vyhovoval potrebám dieťaťa. Napr. novorodenci môžu spávať 4 - 6-krát denne za 24 hodín, deti vo veku 3 mesiacov 3 - 5-krát denne, 4 - 5 - mesačné deti 3 - 4-krát denne, 6-mesačné deti približne 3-krát denne, 7 - 9-mesačné deti 2 - 3-krát denne, 10 - 13-mesačné deti 2-krát denne, 14 - 18-mesačné deti 1 - 2-krát denne, 19 - 35-mesačným deťom stačí spinkať už len raz denne, ak vôbec. Myslite na to, že opäť každé dieťa je iné a individuálne vyžaduje oddych a spánok. U niekoho redukcia denného spánku nastáva postupne - obedňajší spánok potrebuje tak trikrát do týždňa niekoľko mesiacov a potom ho zrazu začne pravidelne vypúšťať.
- Dodržujte pravidelný rozvrh Môžete ho trochu predĺžiť, aby vaša zaneprázdnená ratolesť dokázala spomaliť na konci dňa a pripraviť sa na nočný spánok. Dobrým tipom je dlhšia rozprávka na dobrú noc alebo dlhší kúpeľ - aby si oddýchlo a šlo do postele už v pokojnom stave. Ak náhodou fungujú vo vašej domácnosti technológie, vypnite ich hodinu až dve pred spánkom a vytvorte si večernú rutinu - zvyky, ktoré naznačia, že čas spánku sa blíži. Okrem toho - modré svetlo pôsobí proti prirodzenej produkcii melatonínu v tele (pomáha so zaspávaním), čím sa narúša spánkový cyklus.
- Pridajte svetlo Jemná žiara v rohu alebo svetla v skrini s pootvorenými dverami zmierni strach z tmy. Alebo ako sme spomínali vyššie - plyšák, obľúbená deka, korytnačka, ktorej pancier hádže svetlo na strop v podobe nočnej oblohy.
- Obmedzte TV Dve hodiny pred spaním by žiadne dieťa, dokonca ani dospelí nemali sledovať žiadne obrazovky. Čo sa týka samotného televízora - ak ho máte večer pustený, keď dieťa má spať, môže ho počuť, veď má lepší sluch ako vy. Narúša tak spánok dieťaťa, ale sa môže cítiť „vyradené“, že vy pozeráte bez neho, alebo jeho starší súrodenec pozerá obľúbený večerný program či rozprávku a ono nie.
- Obmedzte tekutiny Ak učíte dieťa na nočník, podvečer obmedzte príjem tekutín, inak ho bude rušiť potreba na záchod.
- Druhá večera Malé občerstvenie pred spaním je v poriadku, najmä ak sa dieťa ...
Určite ste už stretli matku, ktorá vám pravidelne nadšene opisuje, ako jej dieťa od narodenia prespí celú noc. Možno sa vám to zdá neuveriteľné, možno si poviete, že si určite vymýšľa a možno si v duchu hovoríte, že niečo robíte zle práve vy. Myšlienka, že by malo bábätko prespať celú noc je len obyčajný výmysel 20. storočia, tvrdia výskumy (Worthman and Melby 2002; Ekirch 2005). Pre malé deti je omnoho prirodzenejšie, že sa deti počas noci budia často.
„Ľudské bytosti nemajú predpoklady, aby spali dlhý čas bez prerušenia. Nie je to pre nich dobré. A neexistujú vôbec žiadne dôkazy, že by mal ktokoľvek, teda ani malé dieťa, akýkoľvek osoh z toho, že spí dlho a bez prerušenia,“ tvrdí Peter Fleming, profesor vývojovej fyziológie na University of Bristol. Odborníci sa naopak zhodujú, že je dobré byť ostražitý, ak sa novorodenec nebudí často. Počas aktívneho spánku totiž môže dochádzať k častejším nepravidelnostiam srdcového tepu a nepravidelnému dýchaniu dieťaťa. Darcia F. Narvaez, profesorka psychológie na Notre Dame University tvrdí, že väčšina rodičov má predstavu, že dospelí spia 8 hodín v kuse. Nie, nespia. Len životný štýl, ktorý žijeme nás prinútil, aby sme zhrnuli všetok náš potrebný spánok dokopy, aby sme mohli následne ísť do práce a počas dňa súvisle pracovať. Historicky to tak však nebolo.
Podľa Fleminga sa aj biologicky prispôsobíme novému životnému štýlu spoločnosti, no potrvá to mnoho rokov. Tento biologický model sa vyvíjal pol milióna rokov. Podľa doktorky Narvaez sa ľudské mláďa rodí o 9-18 mesiacov skôr, ako je to pri zvieratách. Keď sa pozriete na zvieratá, takmer hneď po pôrode sú schopné vstať a začať jesť. Človek to nedokáže. Stále sme ako plod a bez aktívnej starostlivosti matky by sme jednoducho neprežili. Ak si dieťa neustále žiada, aj počas noci, našu blízkosť, mali by sme si jeho pocity prirovnať k tomu, že je vlastne akoby neprirodzene vybrané zo svojho prostredia ( z tehotenského bruška ). Aby dieťa mohlo začať spávať celú noc, musí dôverovať svojmu telu, že ho udrží pri živote, aj keď ho ešte neovláda, že dokáže samé čeliť aj negatívnym myšlienkam.
Spánkový cyklus dospelého človeka je odlišný ako ten detský. Trvá okolo 90-100 minút, kým sa úplne zobudí a následne zase zaspí. U detí takýto cyklus trvá približne 50 minút. Jedna štúdia tvrdí, že deti medzi 2 - 9 mesiacmi sa budia v priemere 3-krát za noc. Na spojenie medzi inteligenciou a častým budením prišiel doktor Fleming. Psychologička Darcia Narvaez zase upozorňuje na fakt, že deti, ktoré sú bližšie k rodičom a sú napĺňané ich potreby, tak sú omnoho empatickejšie a majú lepšie sebaovládanie a svedomie.
Štúdia z roku 2011 hovorí, že deti sa skutočne naučia prestať plakať, keď sa ponechajú samé bez rodičov počas „tréningu spánku“ alebo tréningu „kontrolovaného plaču“. Tieto metódy možno upokoja rodičov na pár mesiacov, ale môžu zanechať na deťoch trvalé následky. Metóda vyplakania spôsobuje, že pod vplyvom stresu nedochádza k nervovým prepojeniam v mozgu, čo môže navždy ovplyvniť jeho vývoj. Deti spali odjakživa v blízkosti matky a boli ňou nosené v šatkách všade aj počas dňa. Psychológ Peter Fleming realizoval štúdiu o spoločnom spaní matiek a bábätiek v posteli. Zaujímal sa o bližšie okolnosti náhlych neobjasnených úmrtí bábätiek počas rokov 2003 - 2006, aby potvrdil alebo vyvrátil posolstvo kampane z 90.-tych rokov, ktorá vyzývala rodičov, aby nespali spoločne s bábätkami v jednej posteli, lebo tak môžu zapríčiniť ich náhle úmrtie počas spánku.
Najdôležitejšie pre dostatočné chápanie správania sa bábätka a jeho nočného budenia je, aby si rodičia uvedomili, že dieťa nie je dostatočne vyvinuté, aby bolo samostatné. Po príchode na svet potrebuje mať pocit, akoby naďalej žilo nejaké obdobie v „externom tehotenskom brušku matky“. Preto hľadá neustály kontakt, pevné objatie, dojčenie na požiadanie ( v brušku malo predsa prístup k potrave neustále ) a pod. Rodičia sa dlho tešia na príchod bábätka a keď príde, nepochopiteľne nie sú pripravení prispôsobiť sa jeho rytmu a tomu, čo potrebuje, aby dobre prospievalo, ani v úvodnej fáze. Neustále hľadajú rôzne „zlepšováky“, ako ho čo najrýchlejšie prispôsobiť sebe. Snahou o zmenu spánkového rytmu bábätka vyplakaním a podobne mu môžete spôsobiť viac škody, ako sebe úžitku.