Príchod nového člena do rodiny je významnou udalosťou, ktorá prináša radosť, ale aj nové výzvy. Veľmi sa tešíme funkčným a rozrastajúcim sa rodinám aj u nás v Kvapke. Niekedy mamička so starším dieťatkom pláva do konca gravidity, niekedy ju vystrieda ocko. Zvyčajne podľa správania staršieho dieťatka vieme, že sa čosi v rodine zmenilo. Staršie dieťatko vždy zareaguje na príchod mladšieho súrodenca. Veľmi často sa reakcia prejaví ako žiarlivosť voči mladšiemu súrodencovi.
Byť najskôr jedináčikom je úžasné, všetka pozornosť sa venuje iba jednému dieťatku, ktoré je vždy stredobodom vesmíru. Deťom sa tak iba ťažko zvyká na situáciu, keď do rodiny zavíta nový člen. A tak pre rodičov začínajú ťažké časy. Často sa však stáva, že deti sa s príchodom nového súrodenca nevedia vysporiadať. Dochádza tak k ťažkým situáciám, ktoré mama musí riešiť. Niektoré deti sa na príchod svojho súrodenca veľmi tešia, no niektoré majú naopak pocit, že do rodiny príde malý votrelec, ktorý ich pripraví o všetku doterajšiu pozornosť.
Ak sa chcete takémuto pocitu u svojho dieťaťa vyhnúť, mali by ste takéto pocity stopnúť už na začiatku. Deväť mesiacov tehotenstva by mali rodičia okrem iného využiť i na to, aby staršie dieťa postupne pripravovali. Dôležité je, aby mama mala dostatočnú trpezlivosť a vysvetlila staršiemu dieťatku, čo bude znamenať príchod nového člena rodiny. Deti často nechápu, čo znamená tehotenstvo a keď sa zrazu dieťa narodí, sú zmätené. Je potrebné začať dieťa pripravovať na súrodenca prakticky od začiatku, aby čo najlepšie dokázalo pochopiť, čo sa udeje. Snažte sa ho čo najviac zapájať do príprav, veľa sa zhovárajte. Správna motivácia dokáže v dieťati vzbudiť pocit radosti a mnohé sa na nového súrodenca veľmi tešia. Keď však príde realita a zrazu sa mama venuje novému členovi domácnosti, deti sa cítia odstrčené. Tu nastáva problém. Často sa stáva, že starší súrodenec mladšieho nikdy dostatočne neprijme a zostáva medzi nimi rivalita celý život. Problém nastáva najmä vtedy, keď žiarlivosť prerastie do agresie a fyzických napadnutí.
Prečo dieťa ubližuje súrodencovi?
Existuje niekoľko dôvodov, prečo dieťa môže robiť naschvál súrodencovi zle. Tieto dôvody sa líšia v závislosti od veku dieťaťa, jeho osobnosti a rodinnej dynamiky. Medzi najčastejšie príčiny patria:
- Žiarlivosť: Príchod nového súrodenca môže spôsobiť, že sa staršie dieťa cíti odstrčené a menej milované. Zrazu sa musí deliť o pozornosť rodičov, čo môže viesť k žiarlivosti a agresívnemu správaniu. Ako uvádza jedna z mamičiek v diskusii: "Starší stratil kopec tvojej pozornosti, lebo ju teraz venuješ bábätku a tak mu to chýba a týmto spôsobom sa jej dozaduje."
- Snaha o pozornosť: Negatívne správanie je často spôsob, ako dieťa získa pozornosť rodičov.
- Nedostatok autonómie: Ak sa dieťa cíti kontrolované a nemá priestor na vlastné rozhodnutia, môže sa začať správať vzdorovito a ubližovať súrodencovi ako prejav frustrácie.
- Napodobňovanie: Deti sa učia pozorovaním a napodobňovaním správania dospelých. Ak sú svedkami hádok a agresívneho správania v rodine, môžu si osvojiť tieto vzorce správania a prenášať ich na súrodenecké vzťahy.
- Sociálne učenie: Súrodenecký vzťah je sociálne laboratórium, kde sa deti učia, ako fungujú vzťahy. Deti si v bezpečnom prostredí zisťujú, ako ďaleko môžu zájsť, čo bolí a kedy už rodič zasiahne.
- Boj o moc: Súrodenci často bojujú o moc a dominanciu v rodine. Ubližovanie súrodencovi môže byť spôsob, ako si dieťa upevňuje svoju pozíciu a získava kontrolu.
V prvom rade: každé dieťa treba na príchod mladšieho súrodenca pripraviť. Ak dieťa žiarli na mladšieho súrodenca, odstránenie žiarlivosti je pomerne jednoduché: Vysvetlite dieťatku, že mladší súrodenec pre svoju bezmocnosť a útlosť potrebuje väčšiu starostlivosť a opateru, viac pozornosti a preukazovania lásky zo strany rodičov. Žiarlivému dieťaťu povedzte a napríklad aj na videách a fotografiách ukážte, že keď bolo ono v tom veku, starali ste sa oň práve s takou láskou a práve tak ste ho ľúbili ako jeho mladšieho súrodenca teraz.
Ako reagovať na ubližovanie medzi súrodencami?
Nie je dobré, ak s príchodom bábätka zostáva staršie dieťa odstrčené. Hoci je to ťažké, pretože novorodenec si naozaj vyžaduje vašu pozornosť a oddanosť, skúste čo najviac času venovať i tomu staršiemu. Dobré je, ak napríklad dieťa zapájate do starostlivosti o bábätko. Prízvukujte mu, že ako veľký súrodenec, mu môže spievať, priniesť plienku a pomôcť pri prebaľovaní. U detí je veľmi dobré vzbudiť pocit dôležitosti. Ak ich rodičia zapájajú do bežných činností, sú veľmi spokojné.
Samozrejme, treba prízvukovať, že keď dieťatko trochu podrastie, budú sa môcť spolu hrať a budú nerozluční priatelia. Nezabúdajte, že staršie dieťa si vyžaduje a samozrejme aj zaslúži rovnakú mieru pozornosti ako bábätko. Napríklad je vhodné, aby si rodičia rozdelili povinnosti. Kým mama venuje pozornosť mladšiemu, otec by sa mal povenovať staršiemu súrodencovi a naopak. Neodstrkujte staršie dieťa na vedľajšiu koľaj. Deti to veľmi vnímajú a čoskoro vám to aj dajú patrične najavo. Rovnako nie je dobré, keď príde návšteva a venuje pozornosť iba roztomilému novorodeniatku a staršie dieťa si všíma menej. Ak máte pocit, že napríklad starí rodičia sú natoľko očarení bábätkom, že staršiemu pozornosť nevenujú takmer vôbec, určite ich na to upozornite.
Je dôležité rozlišovať medzi bežnými súrodeneckými škriepkami a zámerným ubližovaním. V prvom prípade je vhodné nezasahovať a nechať deti, aby si situáciu vyriešili samé. V druhom prípade je však nevyhnutné zasiahnuť a naučiť deti, ako sa správať k sebe s rešpektom a empatiou. Neignorujte ubližovanie: Aj keď je lákavé nezasahovať do hádok, zámerné ubližovanie by sa nemalo ignorovať. Dieťa musí vedieť, že takéto správanie je neprijateľné. Zostaňte pokojní: Je dôležité reagovať pokojne a bez emócií. Kričanie a trestanie dieťaťa môže situáciu ešte zhoršiť. Zasiahnite fyzicky, ak je to potrebné: Ak dieťa fyzicky ubližuje súrodencovi, je potrebné ho okamžite zastaviť. Fyzicky ho odtiahnite a uistite sa, že je súrodenec v bezpečí. Jasne pomenujte správanie: Povedzte dieťaťu, čo urobilo zle a prečo je to neprijateľné. Napríklad: "Udrel si sestru. To nie je správne. Ubližuješ jej." Vysvetlite dôsledky správania: Pomôžte dieťaťu pochopiť, ako sa cíti jeho súrodenec, keď mu ubližuje. Učte empatii: Povzbudzujte dieťa, aby sa vžilo do situácie svojho súrodenca a pochopilo jeho pocity.
Nastavte hranice: Jasne stanovte pravidlá, čo je povolené a čo nie. Vysvetlite, že ubližovanie nie je nikdy prijateľné. Ponúknite alternatívy: Naučte dieťa, ako zvládať svoje emócie a riešiť konflikty bez ubližovania. Ponúknite mu alternatívy, ako napríklad rozhovor, hľadanie kompromisu alebo požiadanie o pomoc. Venujte individuálnu pozornosť: Uistite sa, že každé dieťa dostáva dostatok individuálnej pozornosti a lásky. Pravidelne si vyhraďte čas len pre neho a robte spolu aktivity, ktoré ho bavia. Zapojte dieťa do starostlivosti o súrodenca: Zapojte staršie dieťa do starostlivosti o mladšieho súrodenca. Môže mu pomáhať pri prebaľovaní, kúpaní alebo hraní sa. Týmto spôsobom sa môže posilniť ich vzťah a znížiť žiarlivosť. Chváľte pozitívne správanie: Chváľte dieťa, keď sa správa k súrodencovi pekne a s rešpektom. Pozitívna posila je účinnejšia ako trest. Buďte vzorom: Správajte sa k svojim deťom s rešpektom a láskou. Ukážte im, ako riešiť konflikty bez kriku a ubližovania. Nezabúdajte, že staršie dieťa si vyžaduje a samozrejme aj zaslúži rovnakú mieru pozornosti ako bábätko.
Zachovajte hierarchiu a individuálny prístup
Zachovajte hierarchiu: staršie dieťa sa predsa niekam posunulo, má viac práv a viac povinností ako mladšie dieťa. Dajte mu to najavo. Každé vaše dieťa má nárok na čas strávený len s vami. Každé dieťa má nárok na to, aby sa mohlo hrať samé, prípadne len so svojimi kamarátmi. Ak sa deti hádajú kvôli počítačovým hrám alebo televízii a spoločným hračkám, stanovte si pravidlá: ako dlho, kto a kedy môže vec používať. Každá hračka má svojho majiteľa. Nenúťte ho požičiavať svoje hračky. Vy predsa tiež len tak nepožičiate pre Vás cennú vec. Deti majú radi Vaše pochvaly a budú sa snažiť, aby ich dostali čo najviac. Neporovnávajte ich. Nehovorte o žiadnom ako šikovnejšom, hlučnejšom alebo pozornejšom.
Existuje vhodný vekový rozdiel? Ak žiarlivosť prerastie do vyšších rozmerov, čaká vás obdobie plné plaču, vzdoru a priekov. Odborníci hovoria, že ak sa chcete takýmto problémom vyhnúť, je dobré, ak je medzi súrodencami aspoň dvoj až trojročný rozdiel. V tomto čase by už malo dieťa ovládať svoje emócie a je pripravené skôr pochopiť, čo znamená príchod súrodenca. Každé dieťa je však iné a nedá sa takáto teória aplikovať na všetkých rovnako. Niektoré napríklad trojročné deti vnímajú príchod bábätka tak, že i ony majú opäť svoje bábätkovské obdobie. Zrazu akoby zabudli všetky úkony, správajú sa ako novorodenec, a tak si vyžadujú pozornosť mamy. Zaujímavé je, že staršie deti, ktoré už chodia do školy, vnímajú príchod súrodenca inak. Niektoré nežiarlia vôbec. Berú príchod súrodenca ako zodpovednú úlohu a nominujú sa do pozície veľkého brata či sestry. Niektorí zasa žiarlia, no nedávajú tento pocit veľmi najavo, pretože vedia, že by to malo skôr negatívny účinok. Preto tieto pocity riešia viacmenej v sebe.
Mať doma novorodenca a staršie dieťa nie je jednoduché. Obe deti si vyžadujú nemalú mieru pozornosti a nájsť kompromis a skĺbiť ich potreby, dá poriadne zabrať. Dôležité je nájsť si správny systém a snažiť sa vytvoriť medzi deťmi čo najsilnejšie súrodenecké puto. Každé dieťa reaguje inak. Veľa záleží na celkovej situácii v rodine, na príprave na bábätko a zapojení staršieho súrodenca do diania.
1. Dieťa na príchod súrodenca pripravte. Dieťa by sa malo čo najskôr dozvedieť od rodičov, že sa mu narodí súrodenec. Situáciu nie je potrebné prikrášľovať, aby dieťa nenadobudlo dojem, že sa mu narodí rovnocenný kamarát. 2. Už pred príchodom dieťatka na svet vytvorte doma pokojnú atmosféru. Pred príchodom nového člena rodiny nie je vhodné experimentovať, a tak je dobré odložiť sťahovanie, zmenu bydliska, zmenu škôlky či školy alebo presun staršieho súrodenca do vlastnej izby. 3. Staršiemu súrodencovi venujte čas a pozornosť. Ešte pred narodením bábätka venujte staršiemu súrodencovi ešte väčšiu pozornosť. Veľa sa s ním rozprávajte, čítajte si, chodievajte spoločne na prechádzky. V tomto úsilí pokračujte aj po narodení súrodenca. 4. Staršiemu súrodencovi dovoľte, aby mohol byť veľkým aj malým. Staršiemu súrodencovi robí dobre, keď ho rodina považuje za veľkého a že môže robiť to, čo ten mladší nemôže. Oceňujte jeho schopnosti a zručnosti. Dovoľte mu, aby dieťatko opatrovalo, aby ho chvíľu postrážilo, dalo mu cumlík a podobne. Nadobudne dojem, že je pre rodičov dôležité. Za pomoc pri starostlivosti o bábätko má vždy počuť poďakovanie a pochvalu. Dovoľte mu vymyslieť nejakú spoločnú aktivitu pre vás všetkých. Napríklad, nech rozhodne, kam pôjdete na prechádzku, akú hračku dáte bábätku do kočíka a podobne. Nezabúdajte však aj na to, že starší súrodenec má právo byť aj malým primerane svojmu veku. To, že je v rodine bábätko, neznamená, že by ste nemali staršie dieťa voziť, nosiť, kŕmiť, ak si to jeho vek ešte vyžaduje. 5. Nenúťte staršie dieťa milovať mladšieho súrodenca. Láska sa nedá vynútiť, tá sa medzi súrodencami vyvinie spontánne. Ak dieťa naozaj žiarli, dovoľte mu žiarlivosť prejavovať, aby svoje pocity nedusilo v sebe. Je dôležité, aby sa vám staršie dieťa mohlo zveriť so svojimi pocitmi, aby sa cítilo pochopené a aj so svojou žiarlivosťou prijaté. Snažte sa svoje dieťa pochopiť, ale nedovoľte mu, aby svojho súrodenca bilo alebo mu iným spôsobom ubližovalo. 6. Podporujte medzi súrodencami spoluprácu a nie súťaživosť. Súťaže, v ktorých sa deti porovnávajú v tom, kto je prvý, komu niečo ide lepšie alebo porovnávanie jedného dieťaťa s druhým je nevhodné. Radšej deťom doprajte spoločnú zábavu, dobrodružstvo a oceňujte spoluprácu. 7. Vyhýbajte sa rovnakému prístupu k deťom. Každé dieťa je iné, každé potrebuje niečo iné. Rovnaký prístup nemá zmysel. Rozdielne potreby detí sa dajú dobre skĺbiť. Bábätko potrebuje najviac telesného kontaktu, batoľa zase pozornosť. A tak bábätko môžete nosiť v šatke a program dňa prispôsobovať starším deťom.
Ako zabrániť vyhynutiu ľudstva (SEDEM)
Po príchode mladšieho súrodenca sa niekedy staršie dieťa cíti na vedľajšej koľaji. “Prečo dávajú toľko pozornosti jemu a nie mne?” Od starších súrodencov chceme, aby boli samostatnejší, aby ustúpili, aby chápali, že pozornosť sa musí deliť medzi viacerých. Ale aj staršie dieťa potrebuje pochopenie rodičov. Keď nedostáva, čo potrebuje, vynucuje si pozornosť neplechami, plače, robí naprieky, začne sa pocikávať, alebo napríklad robí zle mladšiemu súrodencovi.
1. Dieťa túži vedieť, že je ešte stále dôležité a milované. 2. Potrebuje uistenie, že má v rodine svoje miesto, ktoré mu nikto nemôže zobrať. 3. Často potrebuje aj pomoc s objavením novej identity, pretože zrazu už nie je mamičkin jedináčik - maznáčik. “Kto teda som? Som tu prijatý alebo ma už niekto nahradil?” Tieto témy sú náročné na vysvetlenie, keďže malé deti vnímajú veci skôr emocionálne než logicky. Ako to teda dieťaťu sprostredkovať? Na pomoc si môžeme zobrať príbeh. Spoločným čítaním knižky sa tieto témy prirodzene otvoria a dieťatko dostane odpoveď na otázky, ktoré sa nevie samo spýtať, ale veľmi túži vedieť.
1. Najčastejšie reagujú deti po narodení súrodenca tým, že na seba neustále upútavajú pozornosť rodičov, kladú časté a dotieravé otázky. V skutočnosti je za tým túžba po potvrdení lásky rodičov voči staršiemu súrodencovi, pretože zrazu je tu aj niekto iný, komu túto lásku venujú. Dieťa potrebuje uistenie, že s príchodom bábätka sa nič nezmenilo. Že rodičovskej lásky je tu dosť pre každé dieťa. V tejto situácii rozhodne pomáha venovať staršiemu dieťaťu každý deň aspoň pár minút 100% pozornosti bez rušenia okolitých vplyvov. Hrajte s ním hru, ktorú si samo vybralo, urobte z toho rutinu. Na túto dobu sa bude dieťa tešiť a zároveň ho to naučí trpezlivosti. Nemenej dôležité je tráviť čas s každým dieťaťom osamote, aj keby to nebolo pravidelne. 2. Veľmi častú skúsenosť uvádzajú rodičia aj v súvislosti s návratom správania staršieho dieťaťa do veku dávno minulého. Ideálnym riešením je urobiť z toho zábavu. Chvíľu sa cielene hrajte na bábätko: “Chceš popestovať ako bábätko?” alebo “Ty by si chcela tiež mliečko, čo? Pri narodení dieťatka sa u staršieho súrodenca môže opäť objaviť obdobie pomočovania (enuréza) či pokakávania (defekácie). Táto záležitosť je veľmi nepríjemná nielen pre rodičov, ale hlavne aj pre dieťa samotné. Keď sa začne znovu pocikávať, zostaňte vecní. Dajte mu suché oblečenie, ale nenadávajte mu. 3. Dieťa môže po narodení súrodenca zažívať až neovládateľný pocit frustrácie, pocit, že už nie je rodičmi milované a že jeho miesto zaplnil niekto iný. Vašou úlohou je mu tento pocit dôležitosti opäť vrátiť, aby sa z takého emočne vypätého podhubia nestala živná pôda pre choroby, alergie všetkého druhu či negatívne postoje do budúcnosti. V súvislosti s narodením súrodenca sa tiež môže prejaviť žiarlivosť na bábätko, prípadne až naštvanie a pocit, že za to môže mama. Dieťa jej potom robí naschvály, nedokáže odpustiť a zvyšuje sa tým aj pravdepodobná väčšia fixácia na druhého z rodičov.
Vzhľadom na to, že batoľa ešte nemá predstavu o čase, odporúča Harvey Karp začať pripravovať batoľa na príchod bábätka tak dva mesiace pred pôrodom. Najlepšie je to formou hry s bábikou, šepkanie do bruška a prvé náznaky komunikácie. Ak už bábätko v brušku kope, naučte batoľa zhlboka dýchať a pomôcť tak sebakontrole aj uvedomeniu svojich emócií. Rozhodne nepremiestňovať ani nesťahovať v tejto dobe batoľa do inej izby, pokiaľ ste to nestihli skôr. Osobne veľmi odporúčam pripraviť batoľaťu darček od bábätka po jeho narodení, prípadne darček batoľaťa pre bábätko, ktoré si navzájom odovzdajú v pôrodnici, pri prvom kontakte. Toto sa mi úžasne osvedčilo. Po príchode domov z pôrodnice dovoľte svojmu prvorodenému dieťaťu pomáhať, zamestnajte ho, dajte mu dôležitú úlohu (priniesť plienku, uterák, namazať bábätko, zozbierať mu hračky zo zeme). Ukážte mu, ako veľmi ho potrebujete, ale nenúťte ho, pokiaľ pomáhať nechce. Jeho pomoc komentujte slovami: „Ďakujem, to mi veľmi pomohlo!“. Odolajte potrebe svoje staršie dieťa neustále korigovať „Takto nie, prosím ťa nesiahaj na neho!“, ale povzbuďte ho skôr, ako to má robiť správne: „Bábätku sa páči, keď ho pohladíš takto po čelíčku. To ti ide naozaj dobre.“ Dohovorte si vopred so starými rodičmi, príbuznými a návštevami, aby sa po príchode venovali najskôr staršiemu dieťaťu, vhodné je priniesť drobnosť aj staršiemu dieťaťu, ak nesú darček aj pre bábätko. U nás doma sa mi osvedčila ešte ďalšia vec, ktorú by som tu uviedla - vylepšite uspávací rituál, obohaťte spoločné zaspávanie. Batoľaťu prečítate rozprávku, po zhasnutí svetla potom spoločne zaspievajte bábätku pesničku. Od určitého veku vás prekvapí, že sa potom mladšie batoľa pridáva k rytmizácii pesničky samo, ak ste tento rituál zaviedli skôr a spievate napríklad dve pesničky stále rovnako každý deň pred spaním. Je úžasné sledovať, ako spoločný uspávací rituál obe deti zbližuje.
5. Veľakrát je kameňom úrazu problém vzájomného nepochopenia. Keď si vzájomne nerozumejú, viazne komunikácia a objavuje sa frustrácia na oboch stranách. Čo teda ešte môže pomôcť v raných súrodeneckých vzťahoch? Z vlastnej skúsenosti veľmi odporúčam využívať znakovú reč pre počujúce batoľatá Baby Signs®. Znakovanie je akýmsi komunikačným mostom, ktorý môže dospelý ponúknuť dieťaťu vo chvíli, keď dieťa chce komunikovať, ale ešte nehovorí. Tento spôsob komunikácie odporúčajú aj autorky knihy „S láskou a rozumom.“