Každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine platí, že rodičia, ktorí majú maloleté dieťa, sú povinní zabezpečiť ho primeraným životným štýlom. Toto právo je zakotvené v legislatíve a zohľadňuje nielen základné potreby dieťaťa, ale aj jeho právo na životnú úroveň rodičov.
V prípade, ak má rodič vyššiu životnú úroveň, výživné by malo zohľadňovať viac než len základné potreby dieťaťa. Judikatúra súdov potvrdzuje, že rodič, ktorému súd zveril do osobnej starostlivosti maloleté deti, by mal disponovať dostatočnými finančnými prostriedkami na zabezpečenie ich základných životných potrieb, ktoré sú primerané životnej úrovni oboch rodičov. Týmto spôsobom môže zodpovedne plniť úlohu, ktorá mu bola súdnym rozhodnutím zverená.
Vyššia životná úroveň rodiča tiež umožňuje určenie časti výživného na tvorbu úspor (§ 63 ods. 1 Zákona o rodine). V takomto prípade bude výživné zložené z dvoch častí: jedna časť bude určená na tzv. bežné výdavky a druhá časť na tvorbu úspor dieťaťa.
Sumu určenú na tvorbu úspor bude rodič poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech dieťaťa zriadi rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
V súvislosti s výživným je dôležité spomenúť aj nepravidelné príjmy povinného rodiča (napr. príjmy z podnikania, príjmy zo zahraničia, príjmy z nájomného a podobne). Tieto príjmy môžu ovplyvniť výšku výživného a súd ich pri určovaní výšky výživného zohľadňuje.
Výpočet a určenie výživného
Metodika na výpočet výživného, známa aj ako "tabuľkové výživné", bola vypracovaná Ministerstvom spravodlivosti SR. Táto metodika slúži ako pomôcka pri určovaní výšky výživného, no konečné rozhodnutie vždy závisí od konkrétnych okolností prípadu a posúdenia súdu.
Pri určovaní výživného sa berú do úvahy:
- Potreby maloletého dieťaťa.
- Možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
- Životná úroveň rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti.
- Životná úroveň druhého rodiča.
V prípade, ak rodič nemá k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie potrieb dieťaťa, môže súd určiť výživné aj vo forme tzv. naturálneho plnenia, napríklad zabezpečením bývania, stravy, oblečenia či iných potrieb.
Výživné na maloleté deti
Všetky maloleté deti (mladšie ako 18 rokov) majú nárok na výživné za predpokladu existencie núdze, ktorá je stanovená zákonom. Deti v produktívnom veku (vo veku 18 rokov a staršie), ktoré sa ďalej vzdelávajú, majú nárok na výživné bez ohľadu na predpoklad existencie núdze, ak potrebujú výživné na pokračovanie v štúdiu počas primeraného časového obdobia. Rodičia však nemajú vyživovaciu povinnosť voči študujúcemu dieťaťu v dospelom veku, ak sa dieťa považuje za osobu, ktorá nemá nárok na výživné, ak vlastným zavinením neplní svoje vzdelávacie povinnosti a povinnosti absolvovať skúšky alebo ak by poskytovanie výživného ohrozilo schopnosť rodiča zabezpečiť si vlastnú výživu alebo vyživovať svoje maloleté dieťa.
Výška výživného na dieťa je vo všeobecnosti stanovená na 15 - 25 % priemerného príjmu osoby povinnej platiť výživné. Súd môže rozhodnúť, že výška výživného sa musí každý rok k 1. januáru nasledujúceho roka automaticky upravovať v súlade s nárastom indexu spotrebiteľských cien.
Výživné na rodičov
V prípade, ak osoba, ktorá má nárok na výživné, nemá deti, za jej vyživovanie budú zodpovední vzdialenejší potomkovia (oddiel 4:196 ods. 2). Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom nastupuje vtedy, ak rodičia nie sú schopní zabezpečiť si vlastnú výživu.
Proces určenia výživného
Pokiaľ ide o výšku a formu výživného, je smerodajná dohoda medzi osobou oprávnenou na výživné a osobou povinnou platiť výživné (v prípade výživného na dieťa to sú rodičia). Ak neexistuje dohoda, osoba oprávnená na výživné môže požiadať súd o rozhodnutie o výživnom. Súdne konanie môže v prípade výživného na maloleté dieťa začať aj orgán pre poručníctvo a v prípade výživného na rodiča - za predpokladu jeho súhlasu - aj príslušný okresný úrad.
Navrhovateľ nemusí využiť sprostredkovateľa, ak sa chce obrátiť na súd. V prípade konania o pohľadávke na výživnom je základom pre súdy poplatok zatiaľ neuhradené výživné, ale zohľadňuje sa výživné za maximálne šesť mesiacov.
Ak sa životné náklady alebo rodinné pomery zmenia, môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené. Ak povinný neplatí výživné dobrovoľne, oprávnený si môže svoj nárok uplatniť na súde a súd môže nariadiť výkon rozhodnutia.
Maďarské Ministerstvo spravodlivosti poskytuje pomoc na základe žiadosti žiadateľov žijúcich v Maďarsku v súlade s nariadením Rady (ES) č. 4/2009 a medzinárodnými dohodami, pričom priebežne komunikuje s ústredným orgánom zodpovedným za veci týkajúce sa výživného v dotknutom druhom členskom štáte.
V prípade uvedenom v článku 46 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 je zaručené úplné oslobodenie od trov konania, pričom štát uhradí aj odmeny advokáta. V prípadoch uvedených v článku 47 majú účastníci podľa maďarského práva právo na odklad úhrady relevantných nákladov.