Domáci miláčikovia často pre nás nie sú iba „nejaký“ pes či „nejaká“ mačka, ale mnohokrát ich vnímame ako plnohodnotných členov našich rodín. Robia nás šťastnými, radostnejšími a niekedy máme pocit, že nám rozumejú viac, ako niektorí iní ľudia. Avšak nie vždy vieme rozlíšiť, že naši štvornohí miláčikovia potrebujú odbornú veterinárnu pomoc. Ak sa pes alebo mačka začnú odrazu bez zjavnej príčiny schovávať, zbystrite pozornosť. Môže to znamenať, že váš miláčik sa poranil, alebo je chorý.
Keď si všimnete, že váš miláčik odrazu prestáva prijímať potravu a tekutiny, zbystrite pozornosť. Ak raz za čas vynechajú jedno jedlo, nie je dôvod na obavu, ak však vynechajú dve kŕmenia za sebou, mali by ste ísť k veterinárovi.
Zhrbená a ohnutá chrbtica, chvost medzi nohami, či neprirodzená chôdza - to je reč tela, ktorá nám ukazuje, že vaše zvieratko trpí bolesťami. Aj pes aj mačka využívajú oblizovanie v rámci svojej bežnej hygieny. Avšak ak si všimnete, že si neustále olizujú jednu časť tela, napríklad labku, zbystrite pozornosť a radšej vyhľadajte zverolekára. Keď príde na tieto prejavy, najpravdepodobnejšia príčina je zamorenie parazitmi, ale tieto prejavy môžu poukazovať aj na problémy zažívacieho traktu.
Nadúvanie môže znamenať poruchu v urogenitálnom systéme. Samozrejme, ak mačka raz za čas zvracia a vo zvratkoch vidíte chlpy a kus trávy, nemusíte sa obávať. Mačka sa tak zbavuje chlpov v žalúdku, ktoré do seba dostala pri čistení svojho tela. Aj preto by mačka mala mať vždy k dispozícii aspoň trocha trávnatého porastu.
Aj my sa zadýchame, keď sa ponáhľame alebo utekáme. Ak ale váš miláčik dychčí, no pritom ste sa ním nehrali alebo neprejavoval inú fyzickú aktivitu, môže to byť signálom problémom so srdcom, alebo zviera prežíva stres. Dýchavičnosť môže byť tiež spôsobená chorobami prenášanými kliešťami.
Ak váš miláčik na vás reaguje podráždene, pričom zvyčajne na vás reaguje pozitívne, môže to byť netradičným signálom o pomoc. Určite nevoľte trest, čo býva žiaľ častá reakcia neuvedomelých pánov, ale radšej hľadajte príčinu takéhoto správania. V niektorých prípadoch môže mať pes či mačka silné bolesti a horúčku, a preto reaguje takýmto agresívnym prejavom.
Viaceré mačky dávajú najavo svojmu okoliu, že sa chystajú na toaletu. Tam zvyčajne netrávia veľa času. Ak spozorujete, že vaša mačka pôsobí nervózne, keď sa chystá na záchod a pri vykonávaní potreby sa napína a má problém sa vymočiť, je to dôvod na obavy. Takisto ak pes pri močení vydáva kvíliace zvuky, vyhľadajte veterinára. Takýto prejav, ktorý môže niekomu pripadať vtipný, rozhodne vtipným nie je.
Ak mačka alebo pes opiera hlavu o stenu či o tvrdé povrchy je veľká pravdepodobnosť, že váš miláčik trpí problémom s nervovým systémom. Môže ísť tiež o prejav infekcie alebo dokonca nádoru.
Ak počujete piskot pri dýchaní existujú náznaky, že dýchanie sa presúva z hrudníka do brucha. Všímajte si fyzické prejavy vášho miláčika. Pri hladkaní kontrolujte, či pes alebo mačka nemajú na tele opuchy. Ak nejaký nájdete, laicky ho preštudujte. Môže to byť obyčajná modrina, no môže to byť aj niečo vážnejšie.
Tento prejav si všimnete asi najľahšie zo všetkých. Za normálnych okolností môžete tretie viečko u mačky vidieť keď zaspáva, alebo keď sa práve zobudí. Ak ale zostane viditeľné po celú dobu ako je mačka hore, pričom prekrýva asi polovicu oka, mal by vašu mačku vidieť veterinár.
Ak má zviera netradičnú stolicu, alebo naopak má problém s vyprázdňovaním, môže to poukazovať na rôzne závažné ochorenia, vrátane poškodenia miechy, otravy, či nádorového ochorenia.
Mačky podobne ako ľudia nekomunikujú iba pomocou zvukov, ale aj postavením tela a chvosta, či mimikou. Postavenie uší, či rozšírenie alebo zúženie zreničiek tiež naznačujú duševné rozpoloženie mačky. Rečou tela mačky vyjadrujú najmä pocity ako sú strach, radosť a agresivita. Vo všeobecnosti sa mačka snaží opticky zväčšiť, ak je agresorom, alebo ak sa teší. K tomu jej slúži srsť, ktorú je schopná naježiť a tým dosiahnuť želaný efekt.
Ďalším spoľahlivým ukazovateľom nálady mačky je jej chvost. Mačka, ktorá má z niečoho radosť má vztýčenú hlavu aj chvost. Chrbát býva v tomto prípade vyklenutý a mačka sa otiera o nohy svojho pána. Keď má mačka hravú náladu, má chvost tvar otáznika, poskakuje a loví predmety vhodné k lovu. Mačka, ktorá má strach sa snaží opticky zmenšiť tým, že pokrčí nohy a uši stiahne smerom do strán. Ak chce mačka zastrašiť inú mačku, zodvihne zadnú časť tela, vzpriami chvost a jeho špičkou pohybuje zo strany na stranu.
S postavením tela úzko súvisí aj postavenie uší, hmatových chlpov, očí a tiež čela. Spokojná mačka má vzpriamené uši, uvoľnené hmatové chlpy a veľkosť zorníc zodpovedá momentálnemu osvetleniu. Nahnevaná mačka má uši sklopené dozadu, fúzy naopak napriamené smerom dopredu, zúžené zornice a pokrčený nos.
Mačky sa vo všeobecnosti snažia vyhnúť konfliktným situáciám a ak to situácia dovoľuje, radšej sa nepozorovane odplazia. Vo väčšine prípadov si mačky vyjasnia situáciu pohľadom a rečou tela.
Odborníci uvádzajú okolo 16 rozličných zvukov, ktoré mačka vydáva. Niektoré zvukové signály úzko súvisia s momentálnou situáciou, v ktorej sa mačka nachádza (napr. prskanie, vrešťanie, mňaukanie, pradenie, volanie mačky v ruji). Všetky zvuky sa dajú rozdeliť do troch skupín podľa spôsobu, akým ich mačka vydáva. Označujeme ich ako vrčanie, vokály a prenikavé zvuky.
Mačka vrčí so zavretou tlamou. K vrčaniu radíme zvuky ako sú pradenie a zvuky, ktoré mačka vydáva na uvítanie. K vokálom patria zvuky, ktoré mačka vydáva postupným zatváraním tlamy. Tieto zvuky sú veľmi individuálne a sú u každej mačky odlišné. Prenikavé zvuky vytvára mačka naširoko otvorenou tlamou a jednotlivé zvukové signály moduluje zmenou tvaru ústnej dutiny. Takto vznikajú rôzne zvuky - od vrčania, cez syčanie a prskanie až po vreskot.
Zvuky mačiek: od pradenia po mňaukanie
Pradenie je typickým zvukovým prejavom mačky, ktorý je úzko spätý s predstavou mačky. Je to zvuk, ktorý každý majiteľ mačky veľmi rád počuje, pretože sa pradenie vo všeobecnosti považuje za prejav spokojnosti a na ľudí pôsobí upokojujúco. Existuje viacero teórií snažiacich sa vysvetliť tento jav. Pradenie sa objavuje už u malinkých mačiatok, čo pravdepodobne naznačuje mačke, že mačiatka sú v poriadku. Matka zas pradie pravdepodobne preto, aby zvýšila pocit bezpečia mačiatok. Mačky dokážu priasť veľmi dlho bezo zmeny v hlasitosti či rytmu a zaujímavé je, že neprestáva priasť ani pri nádychu či výdychu. Odborníci najčastejšie vysvetľujú tento jav tak, že vzniká vibráciou nepravých hlasiviek, čo sú membrány nachádzajúce sa za pravými hlasivkami v hrtane. Iná teória zasa tvrdí, že pradenie vzniká fázovo posunutými sťahmi hrtanu a bránice.
Pradenie mačiek zvyčajne znamená pocit spokojnosti. Dôležitosť tohto prejavu u mačiek je však podľa Sharon Crowell-Davis, profesorky veterinárneho správania na gruzínskej univerzite, určite dôležitejšia. Pradenie môže byť formou prejavu bolesti, ktorá sa obzvlášť prejavuje u rodiacich mačiek. Tento zvuk zvyšuje hladinu endorfínov v tele, čo zlepšuje pohodu a zmierňuje bolesť. Navyše, keď je zvuková frekvencia 25-150 Hz, proces hojenia rán sa urýchľuje a zlepšuje sa hustota kostí. Pradenie môže byť prejavom žiadania o pomoc, vyžadovanie maznania alebo informovanie svojich spoludruhov o priateľských zámeroch. Sú vysielané aj v stresových situáciách alebo keď zviera niečo veľmi chce. Vibrácie emitované počas pradenia umožňujú mačacej matke komunikovať s nepočujúcimi a stále nevidiacimi mačiatkami. Malé mačky zvyčajne začnú priasť 2 dni po narodení. Zvuky, ktoré mačka vydáva zvyknú byť od ospalého a jemného pradenia až po hrubé pulzujúce mručanie. Vedci doteraz nevypracovali jedinú konzistentnú teóriu, ktorá by vysvetľovala vznik tohto charakteristického pradenia.
Zvuk mňaučania u mačky môže vyjadrovať množstvo rôznych stavov. Zviera ich vydáva vtedy, keď je šťastné, nervózne, žiada jedlo, zdraví svojho pána. Mačky, mňaukaním, chcú upútať pozornosť - zvuk je pokusom o vzbudenie záujmu a kontaktu s ľuďmi. Strašidelný zvuk môže byť príčinou zdravotných problémov, najmä tie, ktoré sú typické pre starobu: poruchy správania, vnímania a dezorientácia. Dosť často zviera mňauká bezdôvodne. Najmenej obľúbený zvuk mačky pre majiteľov je kvílenie. Má formu spevavých, plačlivých, dlhých zvukov s vysokou tonáciou. Sú to charakteristické zvuky mačky v období ruji, to znamená v období rozmnožovania. Najviac intenzívne sú tzv. nočné mačacie spevy. Takáto vokalizácia je často sprevádzaná značkovaním oblasti močom. Zviera môže kvíliť aj pri intenzívnej hre.
Ide o zvuk, ktorý mačky vo väčšine prípadov adresujú výlučne človeku. Mňaukanie môže značiť aj to, že sa mačka cíti osamelo alebo ju niečo bolí.
Zvuk, ktorý by sme mohli označiť ako mňaukanie so zavretými ústami, slúži na pozdravenie človeka alebo inej mačky.
Mačky cvakajú zubami, keď sa chystajú na lov alebo sa nemôžu dostať ku koristi.
Mačacie zavýjanie je väčšinou určené pre ďalšie mačky a znamená jednu z dvoch možností - „chcem sa páriť“ alebo „nevstupuj do môjho teritória“.
Mačky vrčia vtedy, keď sa cítia podráždene, vystrašene alebo nahnevane.
Vrčanie môže niekedy sprevádzať aj syčanie, ktorým mačka dáva najavo podobné emócie - prevažne strach a hnev. Ak mačka syčí, bojí sa, ale v prípade potreby je pripravená zaútočiť.
Syčanie je tiež hlasovým prejavom mačacej komunikácie. Tento zvuk je vydávaný, keď chcú zvieratá prejaviť nespokojnosť a vystrašiť votrelca.
#Ak máš doma mačku, potom vieš, že tieto malé chlpaté potvorky sa neobmedzujú len na „mňau“. Mačky vedia priasť, syčať, vrčať, štebotať, vydávať čudné „kchrrrr“ zvuky alebo aj ticho civieť a zrazu spraviť „mrrrrrp?“. A niekedy sa rozrozprávajú tak, akoby práve zistili, že boli kedysi ľuďmi a majú nám čo povedať. Ak si sa niekedy pristihol pri tom, že sa s vlastnou mačkou hádaš v kuchyni o tom, prečo stále mňauká, keď má plnú misku, tento článok je práve pre teba. Pretože áno, mačky nám skutočne niečo hovoria.
Dospelé mačky medzi sebou takmer nikdy nemňaukajú. Tento zvuk si akoby špeciálne „odložili“ len pre nás ľudí. Opakované mňaukanie: „Čau! Čau! Každá mačka má svoj osobný repertoár. Niektoré sú ukecané, iné minimalistické. Ako si zrejme správne myslíš, pradenie často znamená, že je mačka spokojná, šťastná, oddýchnutá. Ale nie vždy. cítia stres (napr. Pradenie funguje ako zvuková terapia. A to nie len pre mačky, ale aj pre nás. Vedci dokonca tvrdia, že zvuk pradenia (v určitých frekvenciách) podporuje hojenie kostí a svalov.
Keď mačka syčí, nemusíš byť Einstein, aby si pochopil, že nie je práve nadšená. Syčanie a vrčanie je samozrejme obranné správanie, ktoré mačka využíva v situáciách, keď sa cíti ohrozená. Je to varovanie: „Nechaj ma na pokoji. Teraz. Zaujímavé je, že niektoré mačky vrčia aj pri ochrane svojej koristi (aj keď je to len plyšová hračka). Skrátka, niektoré sa prejavujú poriadne dramaticky, hoci to vlastne vôbec nie je vážna situácia.
Toto sú najroztomilejšie zvuky, aké mačky vydávajú. Tieto zvuky často znamenajú vzrušenie, pozdrav alebo frustráciu. Mačka dokáže komunikovať aj vtedy, keď mlčí. Či už telom, očami alebo chvostom. Niekedy ticho znamená spokojnosť, inokedy doslova ticho pred búrkou. Ale keď mačka nekomunikuje vôbec, môže ísť aj o zdravotný problém.
Mačky sú vlastne naozajstní majstri neverbálnej a zvukovej komunikácie. Ich reč je osobitá, hravá, často síce nepredvídateľná, ale určite nie náhodná. Každé „mňau“ alebo syčanie má svoj význam. Nie je to ako preklad z angličtiny, kde „hello“ bude vždy znamenať „ahoj“. U mačky jeden zvuk môže znamenať viac vecí. Takže ak ťa tvoja mačka dnes víta v kuchyni ťahavým „mňááááááu“, možno ti len hovorí: „Kde sú moje granule, ty lenivec?“ Alebo možno len: „Si doma.“
Zvuky mačky vyjadrujú potreby, emócie, zámery a postoj zvieraťa k príjemcovi správy. Okrem mňaukania a mrnčania môžu mačky agresívne vrčať a syčať alebo nadšene spievať. Repertoár zvukov u mačiek je veľmi široký. Tieto zvieratá sú najznámejšie svojim mňaukaním. Ďalšie bežné zvuky mačiek sú vrčanie a syčanie. Najmenej obľúbený mačací zvuk je kvílenie a nárek, najmä v noci.
Kedy navštíviť veterinára na základe zvukov a správania mačky
Sedí niektoré z týchto 15 znakov správania na vášho domáceho miláčika? Nečakajte a zájdite s ním k veterinárovi. Aj zvieratá často ochorejú a trpia mnohými chorobami, nenechajte ich v bolestiach.
- Ak váš maznáčik odmieta hrať svoje obľúbené hry a namiesto toho trávi viac a viac času ležaním, takéto konanie by mohlo naznačovať problémy so srdcom.
- Odmietanie potravy a predovšetkým vody vyzýva k okamžitej lekárskej pomoci.
- Ovisnutá hlava a zhrbená chrbtica či chvost medzi nohami sú druhy reči tela, ktoré naše domáce zvieratá využívajú, aby nám povedali, že trpia bolesťami.
- Tento príznak je ťažké rozpoznať, pretože zvieratá sa olizujú často. Keď príde na tieto príznaky, odborníci hovoria o najpravdepodobnejších príčinách, ako o napadnutí parazitmi alebo o tráviacich poruchách (problémy s pečeňou alebo pankreasom, otrava).
- Ak dýchavičnosť nesúvisí s intenzívnou fyzickou aktivitou alebo búrlivým hraním, môže to byť príznakom srdcových problémov alebo extrémneho stresu.
- Keď majú zvieratá bolesti často pôsobia nepriateľským dojmom. Netrestajte ich za to, hľadajte príčinu.
- Ak váš domáci miláčik kríva, vyhľadajte s ním doktora.
- Za normálnych okolností je tretie viečko viditeľné, len vtedy, keď vás miláčik zaspáva.
Pri hladkaní kontrolujte, či pes alebo mačka nemajú na tele opuchy. Ak nejaký nájdete, laicky ho preštudujte. Môže to byť obyčajná modrina, no môže to byť aj niečo vážnejšie.
Ak má zviera netradičnú stolicu, alebo naopak má problém s vyprázdňovaním, môže to poukazovať na rôzne závažné ochorenia, vrátane poškodenia miechy, otravy, či nádorového ochorenia.
Neznelé prejavy - patrí sem napríklad vrnenie, ale aj pľuvanie, prskanie a vrčanie. Slúži hlavne na dorozumievanie mačiek medzi sebou. Na artikuláciu sa nepodieľa pysky. Znelé prejavy - mňaukanie a vrieskanie. Tie mačka používa hlavne na komunikáciu s človekom. U znelého zvuku možno cítiť vibráciu, keď sa počas hlasového prejavu dotknete rukou mačacieho hrtana.
Základných 16 zvukov Roku 1944 rozlíšila Mildred Moelková 16 zvukových prejavov dospelé mačky, u ktorých zistila, že majú určitý konkrétny význam. Naproti tomu Desmond Morris navrhol zhrnúť hlasové prejavy mačiek do iba šiestich oznámení: "mám hlad", "bojím sa", "niečo ma bolí", "chcem pozornosť", "poď ku mne" a "som neškodná". Existuje však mnoho zľahka odlišných významov v závislosti na tom, ako a kde sú tieto zvuky vydané. Určitá "výrečnosť" je tiež veľmi typická pre jednotlivé plemená. Obzvlášť hlasné sú barmskej, siamské a orientálne mačky, naopak mačky perzské sú skôr tiché.
Doktor Michael W. Fox rozdeľuje 16 rôznych zvukov, ktoré mačky vydávajú, do 3 hlavných skupín: Zhovorčivý zvuky - tie signalizujú u mačky uvoľnenú a priateľskú náladu. Volanie - mačka tak komunikuje so svojím človekom, chce mu oznámiť, že má hlad a chce kapsičku, chce pustiť von na záhradu, chce sa maznať pod. Tieto mňoukavé zvuky môžu byť v rôznych variáciách. Páníček väčšinou dokáže po dlhšom spolužití s mačkou rozoznať, čo po ňom jeho zverenkyne chce. Rozčúlené zvuky - tie vydávajú často mačky v ruji. Napríklad vreskot sa objavuje počas párenia. Vrčanie a prskanie zasa značí, že má mačka strach, alebo je agresívny a pripravená zaútočiť.
<tagimg>Komunikácia mačiek: zvuky a reč tela</tagimg>
tags: #ked #dieta #vydava #neprirodzene #zvuky