Anémia, známa aj ako chudokrvnosť, je celosvetovo jedným z najčastejších ochorení, ktoré nevynecháva ani deti. Vyskytuje sa až u 25 % detí a 30 % adolescentov a môže sprevádzať bežné aj závažnejšie ochorenia. Anémia je patologický stav charakterizovaný zníženou hladinou hemoglobínu pod fyziologickú hodnotu pre daný vek a pohlavie. Závažnosť anémie závisí od stupňa poklesu hemoglobínu, rýchlosti jej vzniku a veku pacienta, pričom rozlišujeme ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú anémiu.
Príčinou anémie môže byť porucha tvorby červených krviniek (erytrocytov), ich zvýšený rozpad alebo výraznejšie straty krvi pri krvácaní. Telo neprodukuje dostatok červených krviniek - k tomuto stavu môže dôjsť, ak dieťa nemá v strave dostatok železa alebo iných živín, napríklad pri anémii z nedostatku železa. Dochádza k ničeniu červených krviniek - tento typ anémie sa zvyčajne vyskytuje, keď má dieťa zdedené ochorenie spôsobujúce poruchu červených krviniek.
V priebehu vývoja dieťaťa sa normálne hladiny hemoglobínu menia - novorodenec má vysoké hodnoty, najnižšie bývajú okolo jedného roka života. Kým anemické dieťa do 3 mesiacov má najčastejšie hemolytickú chorobu novorodenca alebo anémiu nedonosených detí, u bábätiek od 3 do 6 mesiacov sa diagnostikujú vrodené hemolytické anémie, deficit železa sa ešte neprejaví.
Najčastejšie typy anémie u detí
Sideropenická anémia
Sideropenická anémia je v detskom veku najčastejším typom anémie, vyskytuje sa až u 25 % detí a 30 % adolescentov. Je spôsobená relatívnym alebo absolútnym nedostatkom železa, ktorý predstavuje najčastejší nutričný deficit v celosvetovom meradle. Príčinou býva nedostatočný príjem železa potravou, porucha jeho vstrebávania, jeho zvýšená spotreba alebo krvné straty. Požiadavky detského organizmu na dodávku železa sa menia v priebehu rastu: u detí v prvom roku života je najvyššia (1-1,5 mg Fe/kg/deň), potom klesá (u batoliat 0,5 mg Fe/kg/deň, v školskom veku 0,25 mg Fe/kg/deň), v období puberty a adolescencie sa opäť zvyšuje a krátkodobo prevyšuje potrebu v dojčenskom období. So sideropenickou anémiou sa často stretávame u predčasne narodených detí, u dojčiat, adolescentov a tehotných dievčat. Anémia z nedostatku železa môže mať dlhotrvajúce následky na mentálny, motorický aj behaviorálny vývoj dieťaťa, a preto je pre účinnú liečbu nevyhnutné zistenie príčiny anémie.
Anémia chronických ochorení
Anémia chronických ochorení je druhá najčastejšie diagnostikovaná anémia v detskom veku a najčastejšia anémia hospitalizovaných pacientov. Vzniká ako prirodzená obranná reakcia organizmu na prebiehajúce ochorenie, ktorej cieľom je obmedziť ponuku železa baktériám a nádorovým bunkám.
Menej časté anémie v detskom veku
Medzi menej časté anémie v detskom veku patria talasemia (vrodená porucha krvotvorby, konkrétne hemoglobínu), vrodené hemolytické anémie (zapríčinené abnormalitami erytrocytov), autoimunitné hemolytické anémie (spôsobené zrýchleným rozpadom červených krviniek v dôsledku prítomnosti protilátok proti vlastným erytrocytárnym antigénom) a erytroblastopenia detského veku (nedostatok erytroblastov v kostnej dreni) manifestujúca sa u predškolákov.
Aké sú príznaky anémie u detí?
Klinické prejavy závisia od veku pacienta, rýchlosti jej vzniku a závažnosti anémie. Niektoré deti s anémiou nemajú žiadne príznaky. Prejavy anémie u detí sa viažu k veku dieťaťa, ale ich paleta je veľmi široká. Môže sa objaviť únava, bledosť, ale aj pojedanie hliny. Typickými príznakmi anémie sú únava, slabosť, závraty, nedostatok energie a iné. Môže sa tiež objaviť dýchavičnosť, najmä pri fyzickej námahe, kedy telo nedokáže dopraviť dostatok kyslíka do svalov. V ťažších formách môže dôjsť aj k bledosti, modraniu pier a nechtov.
Medzi ďalšie príznaky patria:
- Nedostatok energie
- Závraty
- Bolesť hlavy
- Dýchavičnosť
- Pomalý alebo oneskorený rast a vývoj
- Strata chuti do jedla
- Časté tvorenie modrín
- Infekcia bez reakcie na antibiotiká
Ak je dieťa bledé v zmysle, že sa vám zdá byť bledšie než inokedy, je vhodné zveriť sa pediatrovi. Môže to signalizovať nedostatok niektorých vitamínov či prvkov, nemusí ísť hneď o železo.
Diagnostika a liečba anémie
Diagnostika anémie zahŕňa rozhovor pacienta s lekárom, ako aj rodinnú anamnézu. Základným testom je často kompletný krvný obraz, ktorý kontroluje červené a biele krvinky, krvné doštičky a niekedy aj mladé červené krvinky (retikulocyty). V prípade podozrenia na leukémiu, ktorá sa môže prejavovať bledosťou, únavou a tvorbou modrín, sa vyšetrí krvný obraz a v prípade zmien sa vykoná punkcia kostnej drene.
Liečba anémie závisí od jej príčiny. Niektoré typy anémie liečbu nevyžadujú a u niektorých typov je potrebná dokonca operácia. Liečba bežnej detskej (sideropenickej, postinfekčnej) anémie je riadená pediatrom. U najmenších detí sa uprednostňujú preparáty s trojmocným železom kvôli lepšej tolerancii (bez GIT ťažkostí, bez rizík predávkovania, nevýhodou je však pomalší nástup účinku). U starších detí sa predpisujú lieky s dvojmocným železom (najčastejšie vo forme sulfátu a fumarátu železnatého), ktoré majú rýchly nástup účinku a ľahšiu resorpciu črevom, ale môžu spôsobovať GIT ťažkosti a riziko predávkovania.
Odporúčaná terapeutická dávka je 5 mg/kg/deň, väčšinou rozdelená do dvoch denných dávok. Liek je možné podať po krátkej prestávke po ľahkom jedle (desiata, olovrant), na zapitie sa používa čistá voda. Vitamín C podporuje resorpciu železa a preto sa môže podávať súčasne s liekmi. Naopak, potraviny s obsahom vápnika, vlákniny, čaju a niektoré druhy zeleniny resorpciu znižujú a preto sa nemôžu konzumovať súčasne. Aplikácia lieku na noc sa tiež neodporúča.
Pri liečbe konzultujte s lekárnikom alebo lekárom, či lieky na anémiu obsahujú komplex s vitamínom C, alebo ho máte deťom dopĺňať. Vitamín B12 a vitamín B9 (kyselina listová) sú tiež dôležité pre tvorbu červených krviniek.
Anémia u detí: Všetko, čo potrebujete vedieť
Prevencia anémie
Prevenciou sideropenickej anémie je jednoznačne pestrá strava bohatá na železo. U bábätiek sa odporúča dojčenie aspoň do 6 mesiacov života. Nedávajte kravské mlieko vášmu dieťaťu, kým nedovŕši 12 mesiacov. Ak dojčíte, vaše dieťa bude mať dostatočný prísun železa do veku najmenej 4 mesiacov. Vo veku 4 mesiacov by ste mali dojčeným deťom dopĺňať železo, kým nebudú jesť dostatok doplnkových potravín, ktoré obsahujú bohaté množstvo železa (napr. červené mäso alebo železom obohatené obilniny).
Starším deťom dávajte vyváženú stravu s potravinami, ktoré obsahujú železo. Mnoho obilnín má pridané železo (pre istotu kontrolujte nutričný obsah potravín). Medzi ďalšie dobré zdroje železa patrí červené mäso, vaječné žĺtky, zemiaky, paradajky, fazuľa, melasa a hrozienka. Doprajte si citrusové plody alebo iné potraviny s vysokým obsahom vitamínu C, aby sa zvýšila absorpcia železa v tele.
Medzi ohrozené skupiny, trpiace anémiou, patria predčasne narodené deti, pretože najviac železa bábätko získava v poslednom trimestri tehotenstva. Dojčené deti bývajú nedostatkom železa ohrozené viac, než deti na umelom mlieku, do ktorého sa železo cielene pridáva.
Je dôležité si uvedomiť, že bledosť sama o sebe nemusí znamenať anémiu. Niektoré deti sú prirodzene bledšie, zatiaľ čo iné s anémiou nemusia byť viditeľne bledé. Ak máte akékoľvek obavy o zdravie svojho dieťaťa, je vždy najlepšie poradiť sa s pediatrom.