Keď dieťa nechce, neznamená to, že neposlúcha: Pochopenie detskej neochoty

Rozhodnutie nemať deti je hlboko individuálne a môže byť ovplyvnené rôznymi faktormi. Obavy o budúcnosť: Klimatické zmeny, environmentálne problémy a neistá politická situácia môžu vyvolávať obavy o budúcnosť planéty a kvalitu života pre ďalšie generácie. Niektorí ľudia jednoducho necítia túžbu mať deti a nepovažujú rodičovstvo za naplnenie svojho života. Finančné dôvody: Obavy z finančnej záťaže spojené s výchovou dieťaťa. Kariérne ambície: Uprednostňovanie kariérneho rastu a dosiahnutie profesionálnych cieľov. Osobné preferencie: Túžba po slobode, nezávislosti a možnosti venovať sa svojim záľubám. Strach zo zlyhania: Obavy z nezvládnutia rodičovskej role a výchovy dieťaťa. Zlé skúsenosti z detstva: Negatívne spomienky na vlastné detstvo môžu ovplyvniť rozhodnutie nemať deti.

Častou situáciou je, keď jeden z partnerov dieťa chce a druhý nie. V takom prípade je dôležitá otvorená a úprimná komunikácia. Psychologička Mgr. hovorí, že každý človek by mal mať právo slobodne sa rozhodnúť, či chce mať deti. Je to však ovplyvnené rôznymi faktormi, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od okolností a hodnôt.

Kľúč k riešeniu konfliktov: Komunikácia a kompromisy

Otvorený dialóg: Rozprávajte sa o svojich pocitoch, obavách a očakávaniach. Snažte sa pochopiť pohľad druhého partnera. Hľadanie kompromisov: Skúste nájsť riešenie, ktoré bude vyhovovať obom stranám. Tuší, že dieťa obráti zabehnutý spôsob života o stoosemdesiat stupňov a zmení aj partnerku. Môže to však byť len obyčajný egoizmus, pohodlnosť a potreba zotrvať v centre pozornosti svojej partnerky. Jednoducho nechce deti.

Ak sa žena ocitne v nechcenom tehotenstve a zvažuje rôzne možnosti, je dôležité, aby mala k dispozícii všetky potrebné informácie a podporu. Organizácia Áno pre život poskytuje finančnú pomoc tehotným ženám v núdzi. Organizácia pomáha ženám vybaviť dávky a naučiť sa hospodáriť s peniazmi. Ženy majú možnosť poradiť sa s psychológom a získať podporu. Áno pre život poskytuje právne poradenstvo v súvislosti s tehotenstvom a materstvom. V azylovom dome Gianny B. Molla môžu tehotné ženy nájsť bezpečné ubytovanie a odbornú pomoc.

Adopcia: Nádej na nový život

Ak žena nechce alebo nemôže vychovávať dieťa, jednou z možností je adopcia. Žena môže rodiť v utajení a odovzdať dieťa na adopciu bez zverejnenia svojej identity. Utajený pôrod je zameraný na ochranu identity biologickej matky a poskytuje možnosť odovzdať dieťa na adopciu bez zverejnenia matkinej identity a jej osobných údajov. Potrebujete poradiť? Bojíte sa, že by vaše okolie netolerovalo vaše tehotenstvo a čakanie na adopciu narodeného dieťaťa? Ozvite sa nám, vieme vám pomôcť a podporiť, napríklad ubytovaním po dobu čakania na tzv. Jednou z možností pri adopcii je aj utajený pôrod. Pri adopcii (aj po utajenom pôrode) máte vy, biologická matka, právo dať dieťaťu meno pri narodení. Na Slovensku, podľa platnej legislatívy, je reverzné obdobie - teda časový úsek, počas ktorého môže matka zvrátiť svoje rozhodnutie o adopcii dieťaťa - obvykle stanovené na 6 týždňov po pôrode. Počas tohto reverzného obdobia má biologická matka právo svoje rozhodnutie zmeniť a rozhodnúť sa, že chce svoje dieťa vychovávať.

Zvrátenie adopcie: Na Slovensku, podľa platnej legislatívy, je reverzné obdobie - teda časový úsek, počas ktorého môže matka zvrátiť svoje rozhodnutie o adopcii dieťaťa - obvykle stanovené na 6 týždňov po pôrode. Počas tohto reverzného obdobia má biologická matka právo svoje rozhodnutie zmeniť a rozhodnúť sa, že chce svoje dieťa vychovávať.

Domáce násilie a tehotenstvo: Kedy je potrebná pomoc

Tehotenstvo môže byť obzvlášť zraniteľné obdobie pre ženy, ktoré zažívajú domáce násilie. Ak sa žena ocitne v takejto situácii, je dôležité, aby vyhľadala pomoc. Domáce násilie zahŕňa fyzické, psychické, sociálne, ekonomické alebo sexuálne násilie medzi partnermi. Medzi prejavy domáceho násilia patrí: Psychické týranie: Neustále vyhrážanie, ponižovanie, znevažovanie a nadávky. Fyzické násilie: Fyzické útoky, bitie a iné formy fyzického ubližovania. Emocionálne vydieranie: Manipulácia, izolácia a odoberanie slobody.

Azylový dom Gianny B. Molla poskytuje krízové ubytovanie pre ženy a deti, ktoré zažívajú domáce násilie. Organizácia Fenestra poskytuje vzdelávanie a podporu ženám, ktoré zažívajú násilie. Núdzové bývanie je chránené bezpečnostným kamerovým systémom. Azylový dom Gianny B. Molla, ktorý bol svojpomocne zrekonštruovaný a otvorený v roku 1998, mal podľa prvotného zámeru poskytnúť ubytovanie a odbornú pomoc osamelým tehotným ženám v núdzi. Avšak hneď od jeho začiatku fungovania prichádzali ku nim ženy žiadajúce krízové ubytovanie z dôvodu násilia v rodine, ktoré bolo páchané na nich a deťoch.

Keď dieťa nechce spolupracovať: Pochopenie a riešenia

Keď dieťa nechce spolupracovať, môže to byť pre rodičov veľký zdroj stresu a hnevu. Je dôležité pochopiť, že deti vo všeobecnosti chcú spolupracovať, ale niekedy jednoducho nevedia a nemôžu spolupracovať, lebo im v tom v danom momente niečo bráni. To niečo je vtedy dôležitejšie ako prosba rodiča. Úlohou rodiča je prísť na to, čo dieťa potrebuje, pomôcť mu túto potrebu naplniť a dosiahnuť, aby dieťa spolupracovalo.

Pri hľadaní potrieb, ktoré si deti v takýchto chvíľach zúfalo snažia naplniť, nás vôbec nenapadá potreba autonómie. Je to potreba, ktorá je práve v tomto veku tak silno vyjadrená. Rodičia ju však majú tendenciu prehliadať, ignorovať, alebo ju jednoducho označia ako „truc,“ „vzdor“ alebo „lenivosť“. A vôbec ju nevnímajú ako životne dôležitú potrebu.

Ako reagovať na neochotu spolupracovať

Preberte zodpovednosť: Nedávajte za vinu svojmu dieťaťu, že v tomto momente nie je schopné spolupracovať, ale preberte iniciatívu. Povedzte mu, čo sa bude diať: Napríklad: „Vidím, že je dnes pre teba veľmi dôležité, aby si rozhodol sám, kedy sa oblečieš a kedy pôjdeme z domu. A zároveň ja chcem prísť do práce včas. Preto ťa teraz vezmem na ruky, obujem ti topánky a odnesiem ťa do auta.“ Venujte mu empatiu a uznajte pocity: Všetky pocity sú v poriadku. Aj veľká nespokojnosť vášho dieťaťa s tým, že ste prebrali zodpovednosť. Keď máte čo robiť, aby ste sami nevybuchli, nemusíte hovoriť nič. „Počujem, že sa ti to nepáči, že ti obúvam topánky. Ty chceš rozhodnúť, kedy sa obuješ, však?“ Urobte si mentálnu poznámku: Uvedomte si, že vaše dieťa má práve obdobie, kedy je jeho potreba autonómie vyjadrená obzvlášť intenzívne. Ďalšie dni si naplánujte väčšiu časovú rezervu pred odchodom z domu.

Je veľmi dôležité, aby sme si my rodičia uvedomili, že si svojím nespolupracovaním naše dieťa snaží naplniť svoju potrebu autonómie, lebo to zmení naše vnímanie situácie a tiež objektív, cez ktorý sa pozeráme na naše dieťa. To, že ste tento článok dočítali do konca prispeje k tomu, že najbližšiu podobnú situáciu spoľahlivejšie rozoznáte a budete mať v nej oveľa jasnejšie. Budete vedieť, že vaše dieťa nie je agresor, ani vám nerobí veci naschvál, len aby vás nahneval. Snaží sa len naplniť svoje potreby. Všetko, čo robíte vy je správne a dostačujúce, že nie je vina na vašej strane. Smiete prebrať zodpovednosť, keď si vaše dieťa nevie predstaviť následky svojho správania (napr. následky vášho neskorého príchodu do práce). Je tiež kopec ďalších situácií s deťmi, ktoré sú pre nás rodičov výzvou.

Ako zlepšiť komunikáciu s deťmi

Ste rodič, ktorý má pocit, že vás vaše deti nepočúvajú, čo hovoríte a rozmýšľate, ako to zmeniť? Máte pocit, že medzi vami a deťmi existuje bariéra, ktorá spôsobuje, že sa stráca úprimnosť? Chcete, aby vám dôverovali, aby ste mali lepší vzťah? Ak ste na niektorú z týchto otázok odpovedali áno, existujú spôsoby, ako zlepšiť komunikáciu s deťmi:

• Venujte deťom svoju sústredenú pozornosť: V súvislosti s vysokou mierou rozptýlenia (mobily, internet, sociálne siete), ktoré dnes je úplne bežné, je čoraz ťažšie deťom venovať plnú pozornosť.
• Dostaňte sa na ich úroveň detí a snažte sa o zrakový kontakt: Keď hovoríte s malými deťmi, je dôležité dostať sa fyzicky na ich úroveň. Ak sa napríklad chystáte rozprávať s dvojročným dieťaťom, prikrčte sa na jeho úroveň, aby ste boli tvárou v tvár a na rovnakej úrovni s očami.
• Čo najčastejšie vyslovujte krstné meno dieťaťa: Keď často vyslovujete meno osoby, hovoríte tým, aká je táto osoba pre vás dôležitá. V používaní krstného mena je obrovská sila. Pomáha nadväzovať spojenie a dáva danej osobe najavo, že o ňu má záujem.
• Po vypočutí informácie použite reflexiu: Aktívne počúvanie zahŕňa všetky veci, o ktorých sme už hovorili. Ak však chcete posunúť komunikáciu na ďalšiu úroveň, mala by zahŕňať spätnú reflexiu na to, čo vám deti hovoria.
• Snažte sa byť empatickí a súcitní: Ak chcete mať zdravé vzťahy s deťmi a mať ich dôveru, musíte im prejaviť empatiu. Empatia je schopnosť vidieť perspektívu toho druhého. V podstate ide o vžitie sa do ich kože.
• Buďte dôslední: Deťom sa darí v prostredí, keď vedia, čo môžu očakávať.
• Nepoužívajte vulgarizmy: Slovné vyhrážanie sa dieťaťu nie je dobrý nápad, rovnako ako používanie hrubých slov. Takáto komunikácia vnáša do vzťahu nedôveru.
• Buďte spravodliví: Rodičia by mali neustále myslieť na to, či so všetkými deťmi zaobchádzajú rovnako.
• Prijímajte deti také, aké sú: Rodičia by sa mali učiť akceptovať, že ich deti sú iné ako oni a bez ohľadu na to by ich mali milovať.

Ahojte..achjo, obcas sa citim ako schyzo...chvilu chcem dieta a chvilu sa mi to protivi. Keď chcem dieta, tak je pri tom taky pocit, ze chcem dat manzelovi dietatko, splodit nieco “nase”....obcas mam ale taku naladu, ze o dietati ani nechcem pocut, predstava, ze sa musim niekomu venovat 24h/denne, mega zodpovednost s tym, moze byt chore, moze byt milion problemov, stresov, ako su vsetky matky unavene, znicene, nevedia co sa vo svete deje, vobec detom nerozumeju, kricia na ne, rozkazuju, trestaju, biju...pytam sa, preco vlastne chcu ludia deti, resp zeny? Aby odisli z prace? Lebo im to vstepuje spolocnost od narodenia?

Keď som sa ešte počas tehotenstva s prvým synom zaoberala rešpektujúcim rodičovstvom, v rôznych obmenách som narazila na myšlienku, ktorá je tiež základným princípom nenásilnej komunikácie. Tento princíp inými slovami hovorí o tom, že deti všeobecne CHCÚ spolupracovať, ale niekedy jednoducho NEVEDIA A NEMÔŽU spolupracovať, lebo im v tom v danom momente niečo bráni. To niečo, je vtedy dôležitejšie ako naša prosba. Moja úloha je potom už veľmi jednoduchá. Musím len prísť na to, čo ten malý človiečik vlastne potrebuje, pomôcť mu túto potrebu naplniť a voilà! Budem mať doma spolupracujúceho člena rodiny, ktorý ochotne funguje tak, ako si to prajem a plní moje prosby bez námietok.

Aké logické, geniálne a úplne jednoduché sa mi to v tom čase zdalo byť! Predstavte si situáciu, kedy ráno ručičky na hodinkách nemilosrdne ukazujú, že ste už pred piatimi minútami mali byť na ceste do škôlky, aby ste stihli prísť včas do práce. A napriek tomu už 15 minút stojíte na chodbe a váš štvorročný syn nechce za žiadnu cenu spolupracovať. Spomeniete si na internetové fórum, kde vám ľudia radili, že v takýchto situáciách musíte byť detektívom a zistiť, čo vášmu dieťaťu chýba, aby spolupracovalo. Len musíte hľadať. Tlak na vás sa zvyšuje. Tak šup šup, čo mu chýba?! Vaša hladina stresu je ešte vyššia, lebo ešte k tomu cítite vinu, že na to nemôžete prísť. Čo ste to za matku, že neviete, čo by vaše dieťa potrebovalo, aby spolupracovalo? Nechcete sa začať vyhrážať a tiež nechcete siahnuť po odmenách alebo trestoch a už vôbec nie po násilí. Tak čo teda máte robiť? - poviete mu, ako to máte vy „Vieš, začínam byť už zúfalá a veľmi nervózna. Dokonca skúsite aj celú situáciu obrátiť na zábavu. Akýkoľvek pokus z vašej strany však končí veľkým krikom a hodením sa o zem. Vaša hladina stresu je v oblakoch a vy ste absolútne zúfalá. Keď si teraz znovu spomeniete na myšlienku, že „veď on predsa spolupracovať chce, len mu v tom niečo bráni, tak len proste zisti, čo to je“, máte chuť poslať tých všetkých teoretických pomocníkov a radcov na internete do teplých krajín.

Je to teda vaša chyba, že na to nemôžete prísť? Po zažití niektorých podobných situácií som vážne začala pochybovať o tomto základnom princípe nenásilnej komunikácie. Naozaj deti CHCÚ spolupracovať? Ten základný princíp nenásilnej komunikácie platí, len pri hľadaní potrieb, ktorú si deti v takýchto chvíľach zúfalo snažia naplniť, nás vôbec nenapadá potreba autonómie. Je to pri tom potreba, ktorá je práve v tomto veku tak silno vyjadrená. My ju však máme tendenciu prehliadať, ignorovať, alebo ju jednoducho označíme ako „truc,“„vzdor“ alebo „lenivosť“. A vôbec ju nevnímame ako životne dôležitú potrebu. Akoby naše dieťa robilo všetko preto, aby nás dostalo na pokraj síl, aby nás vyprovokovalo a mohlo sa potom v kútiku duše smiať, že nás dostalo tam, kam chcelo.

Pritom ľudské potreby sú životne dôležité a pre všetkých ľudí spoločné. Nemôžeme preto prehliadať ani túto potrebu, aj keď nám je v niektorých situáciach možno nie úplne pohodlná. A tiež k nej môžeme pristupovať s rešpektom a nevnímať ju ako neplnohodnotnú potrebu. Má úplne rovnakú dôležitosť ako napríklad oddych alebo prijatie alebo akákoľvek iná potreba. Už to, že si v danom momente uvedomíte, že si vaše dieťa snaží naplniť potrebu autonómie, prináša veľkú úľavu. Už nemusíte hľadať ďalej. Nie je to „vaša vina.“ Zároveň to vezme tlak aj z vášho dieťaťa, ktorému ste podvedomo možno komunikovali: „Čo máš teda za problém?

1. Preberte zodpovednosť

Nedávajte za vinu svojmu dieťaťu, že v tomto momente nie je schopné spolupracovať, ale preberte iniciatívu.

2. Povedzte mu, čo sa bude diať

„Vidím, že je dnes pre teba veľmi dôležité, aby si rozhodol sám, kedy sa oblečieš a kedy pôjdeme z domu. A zároveň ja chcem prísť do práce včas. Preto ťa teraz vezmem na ruky, obujem ti topánky a odnesiem ťa do auta.“

3. Venujte mu empatiu a uznajte pocity

Všetky pocity sú v poriadku. Aj veľká nespokojnosť vášho dieťaťa s tým, že ste prebrali zodpovednosť. Keď máte čo robiť, aby ste sami nevybuchli, nemusíte hovoriť nič. „Počujem, že sa ti to nepáči, že ti obúvam topánky. Ty chceš rozhodnúť, kedy sa obuješ, však?“

4. Urobte si mentálnu poznámku, že vaše dieťa má práve obdobie, kedy je jeho potreba autonómie vyjadrená obzvlášť intenzívne. Ďalšie dni si naplánujte väčšiu časovú rezervu pred odchodom z domu.

tags: #ked #nechcete #dieta