Spánok je základná ľudská potreba, ktorá slúži na regeneráciu tela a mysle. Pre deti je kvalitný spánok obzvlášť dôležitý pre ich zdravý vývoj. Niekedy sa však môže stať, že dieťa počas spánku zažíva neobvyklé javy, ktoré ho môžu vystrašiť alebo znepokojiť. Jedným z takýchto javov je, keď dieťa tvrdí, že v posteli niečo počuje. Čo môže byť príčinou takýchto zážitkov a ako by mali rodičia reagovať?
Zdravotné príčiny
Prvým krokom pri riešení tohto problému by malo byť vylúčenie zdravotných príčin. U dospievajúcich detí sa môžu objaviť zdravotné problémy, ktoré sa predtým neprejavovali. Problémy so srdcom, štítnou žľazou a inými orgánmi nie sú v tomto veku zriedkavé. Psychický tlak v podobe písomiek, šikany alebo neprimeraného sebahodnotenia môže viesť k srdcovej arytmii. Srdce počas stresu pracuje na plný plyn a večer, keď dieťa leží, sa krvný tlak zníži a srdce si chce oddýchnuť. Vtedy môže biť veľmi rýchlo alebo veľmi pomaly. Mozgu sa nedostáva kyslík a trvá to niekoľko sekúnd alebo minút, kým sa opäť naštartuje. Počas tohto obdobia môžu dieťa zažívať rôzne pocity, od paniky až po úplný pokoj. Môže sa cítiť paralyzované, pretože mozog spotrebuje kyslík na udržanie chodu najdôležitejších orgánov. Je dôležité, aby rodičia konzultovali s lekárom a vylúčili akékoľvek zdravotné problémy, ktoré by mohli spôsobovať tieto zážitky.
Deti s problémami so sluchom často majú s rečou a postupne sa zaostávajú aj v psychickom rozvoji. Ako však včas identifikovať a riešiť tieto problémy? Tieto príznaky by nemali byť prehliadnuté. Bez fungujúceho sluchu majú deti často problém s rečou a postupne zaostávajú aj v psychickom vývoji. Ako však včas odhaliť problém so sluchom? Tieto príznaky neprehliadnite.
Podľa štatistík sa z tisícky narodených detí jedno narodí hluché a približne tri deti trpia menšou poruchou sluchu. Tou najčastejšou, ktorú lekári odhalia, je progresívna strata sluchu. Dieťa v tomto prípade prichádza o schopnosť počuť postupne, preto sa zvyčajne odhalí až vo vyššom veku. U niekoho má dramatický priebeh a o sluch môže prísť do pár týždňov. Inokedy to trvá dlhšie a hluchota nastane až vo vyššom veku alebo v dospelosti.
Prechodná strata sluchu často nastáva z dôvodu prítomnosti plodovej vody v strednom uchu bezprostredne po pôrode. Odhalia to prvé vyšetrenia a po odstránení vody z uška bábätka sa problém celkom stratí. Za dočasným ohluchnutím stojí aj nahromadenie mazu v ušiach alebo vniknutie vody, s čím si lekár rýchlo poradí prečistením zvukovodov.
O sluch však dieťa môže prísť aj v dôsledku choroby, napríklad keď prekonalo zápal stredného ucha alebo inú silnú infekciu. Vtedy môže dokonca dôjsť k prasknutiu bubienka, čo sa prejaví krvácaním. Sluch sa môže zhoršiť aj po závažných ochoreniach ako sú meningitída, mumps či predĺžená novorodenecká žltačka.
Poranenie hlavy, úrazy alebo zranenia môžu mať vplyv na sluch u detí. Napríklad prasknutie bubienka alebo poškodenie štruktúr vnútorného ucha môžu taktiež viesť k strate sluchu.
Zhoršenie sluchu môže okrem prekonania závažných chorôb vyvolať aj neprimeraný hluk. Príliš hlasné zvuky, ako sú explózie, silná hudba alebo dlhodobé vystavenie hlučným prostrediam, môžu zapríčiniť, že sa sluch u detí výrazne zhorší. Mimoriadne citlivé sú bábätká, ktoré by sa mali vyhýbať priestorom s hlasnou hudbou či zvýšeným hlukom, prípadne im uši môžete chrániť slúchadlami.
Pri podozrení, že bábätko dobre nepočuje, by rodičia nemali váhať s návštevou detského lekára. Ak zostanú poruchy sluchu mesiace či dokonca roky neobjavené, trpí tým celkový vývin dieťaťa, predovšetkým rozvoj reči. Aby rodičia objavili nedostatky v sluchovej oblasti, mali by si všímať správanie svojho bábätka. Napríklad normálne počujúce dieťa sa vystraší, ak začuje náhle hlasné zvuky, kým prihováranie sa rodičov pôsobí v protiklade k tomu upokojujúco. Smiech a džavot normálne počujúceho bábätka by mal prejsť okolo 6. - 7. mesiaca do dvojslabičných vyjadrení (napr. ma-ma, ba-ba, aja). Položte ho na postieľku (nemalo by byť práve najedené ani hladné), postavte sa asi 2 až 3 metre od neho v uhle asi 45 až 60 stupňov (t. j. nestojíte za jeho hlavičkou, ale ani tak, aby vás videlo). Ako zdroj zvuku použite rôzne hračky (hrkálky, bubon, zvonkohru, volajte naňho menom). Pokiaľ dieťa opakovane nereaguje (myknutím sa, plačom, otočením hlavičky), je podozrenie na poruchu sluchu oprávnené.
Psychologické príčiny
Psychika je veľmi silná a riadi naše správanie. Je dôležité, aby sa rodičia so svojím dieťaťom porozprávali a zistili, či ho niečo neťaží. Spánok je väčšinou nezaujímavá činnosť, ale niekedy počas neho môžeme zažiť desivé veci.
Spánková paralýza
Spánková paralýza je stav, keď sa človek prebúdza a zistí, že sa nemôže pohnúť alebo hovoriť. Tento desivý stav sa vyskytuje medzi bdením a spánkom a môže trvať niekoľko sekúnd až minút. Mozog sa prebudí skôr, než odznie paralýza, ktorá sprevádza hlboký spánok. Pri spánkovej paralýze nemôžeme hýbať končatinami, ale môžeme dýchať a hýbať očami. Môžeme mať pocit, že nemôžeme dýchať, a niektorí ľudia to opisujú ako slona sediaceho na hrudi. Počas spánkovej paralýzy môže dochádzať k halucináciám.
Spánková paralýza je stav kedy náš organizmus napoly spí a napoly bdie. Najčastejšie sa vyskytuje v priebehu noci, keď sa osoba prebudí zo spánku, ale mozog neprebudí všetky svoje zložky. V tomto stave si osoba jasne uvedomuje svoje fyzické prostredie, t.j. počuje, vidí, cíti, môže hýbať očami, ale na druhej strane nevie pohybovať končatinami, trupom alebo hlavou. Väčšine jedincov prebieha v hlave ešte sen, ktorý je živý a často negatívne ladený. Hoci je paralýza pre jedinca neškodná, práve kombinácia neschopnosti pohybu a intenzívnych úzkostných emócií z nej robí mimoriadne nepríjemný zážitok.
Spánkovú paralýzu najčastejšie spôsobuje denný stres či emočné napätie, ktoré následne vytvára nočné mory, z ktorých sa osoba prebúdza do spánkovej paralýzy.
Nočné mory
Stres môže spôsobovať nočné mory, najmä ak sa neustále pohybujeme v napätom prostredí, kde vládne atmosféra strachu. Nočné mory, teda desivé sny, ktoré nás často zobudia a pamätáme si ich, často vznikajú ako následok prežitia nejakej traumy spojenej s veľkým strachom.
Najčastejšou poruchou spánku v REM fáze je zlý sen inak nočné mory. Zlý sen sa deje najčastejšie nad ránom respektíve v poslednej časti noci. Sprevádzané je plačom. Dieťa je utíšiteľné, zobuditeľné. Po zobudení je rozrušené a nepokojné. Snívať o utopení, zlom levovi, či iné zlé sny, ktoré môžu znepríjemniť život. Nočné mory sa objavujú v REM fáze spánku - snívania, približne od dvoch rokov. Až vo veku cca 5rokov dieťa vie po prebudení zo sna, že to bol len sen a rozumie tomu. Predtým sa mu mieša sen s realitou, preto ak 3-ročné dieťatko sníva o uštipnutí včelou, ešte aj po zobudení, si myslí, že je stále v miestnosti a počuje ju bzučať. Počas strašidelného sna dieťa ťažko a nahlas dýcha. Častejšie sa objaví keď dieťa spí na chrbte. Z nočnej mory môže rodič bez problémov dieťa zobudiť a utíšiť. Podľa najnovších štúdií nočné mory nesúvisia so žiadnymi špecifickými emocionálnymi či osobnostnými problémami , ale úzkostné stavy či psychologické problémy, môžu byť spúšťačom. Všetky sny reflektujú emocionálne konflikty, ktoré pramenia zo života dieťaťa. Niekedy nočnú moru spustí choroba a niekedy sa zdá, že nemá odôvodnenie. Objaví sa napríklad keď dieťa separujú rodičia do inej izby, alebo keď začne chodiť do škôlky, či keď je hospitalizované. Medzi 7. a 11.rokom sa už nočné mory vyskytujú len príležitostne (ak sú v tomto veku pravdepodobne ide o neriešený zlý sen, ktorý začal už v skoršom veku). Dôležité je v čase zlého sna dieťa utíšiť, dať mu pocit bezpečia, prípadne vysvetliť sen. Ak má dieťa časté nočné mory, treba s ním komunikovať o tom čo ho trápi, hľadať ich podstatu. Zistiť čoho sa obáva a odstrániť úzkosť. Zlý sen u 3-4 ročných detí= tíšenie, dodanie istoty, pokojné vysvetlenie situácie, že rodič má všetko pod kontrolou a preto sa dieťa nemusí ničoho báť. Dôležité je aj rešpektovanie požiadaviek dieťatka (nechať zasvietené, alebo pootvoriť dvere do izby). Niekedy si deti želajú prítomnosť rodiča pokiaľ nezaspia, alebo aby ho rodičia vzali k sebe do postele. Tu si však treba dávať pozor, aby sa to nestalo zvykom (resp. Zlý sen u 3-6 ročných detí= dobrou formou sú knižky, ktoré píšu o snívaní, strachu zo sna, prípadne priamo dieťatku vysvetliť jeho strachy a obavy. Vyhnúť sa televíznych programom a reklamám, kde je veľa násilia. Ak má dieťatko zlé sny skúste ho utíšiť a ubezpečiť. Dieťatko môžete zo sna prebrať, ak plače. Ak máte ale dieťatko, ktoré má nočné desy alebo zmätočné zobudenie, tak potom dieťatko nebuďte a netraste ním. Pri akejkoľvek z vyššie uvedených porúc spánku je dobré skontrolovať spánkovú hygienu, režim spánku a výživu. Zaistiť dieťaťu adekvátny spánok, dodržať pravidelný režim dňa, eliminovať nočné aktivity a návyky (hojdanie, kŕmenie, predspánkové aktivity, ktoré nahnevajú alebo príliš preberú dieťa), nastaviť veku primerané limity, zabezpečiť pokojný a bezpečný spánok pre dieťa.
Syndróm explodujúcej hlavy
Syndróm explodujúcej hlavy je stav, keď sa človek prebudí s pocitom, že počul veľmi hlasný zvuk, ako explóziu, záblesk svetla alebo s pocitom explodujúcej hlavy. V skutočnosti sa nič z toho nestalo. Tento syndróm sa prejaví najčastejšie v počiatočnej fáze spánkového cyklu a trvá len niekoľko sekúnd.
Sny
Sny majú veľmi individuálny charakter a aj ich výklad záleží na každom z nás. To, čo si z nich zoberieme, najskôr súvisí s tým, čo sa nás dotýka, čo práve riešime, čo je naša téma. Niektoré sny majú povahu vyvažovacieho mechanizmu, to znamená, že keď je niekto napríklad navonok k ľuďom odmeraný a nepriateľský, môžu sa mu zdať veľmi milé a vrelé sny. Alebo naopak vrelým, milým a príjemným ľuďom sa môžu zdať sny agresívne. Sny nám ukazujú nejaké tendencie, problémy, pocity, ktoré si normálne nechceme pripustiť alebo si ich veľmi neuvedomujeme, pretože sú veľmi nežiaduce až desivé. V snoch sa často stretávame s niečím, čoho sa bojíme. Niektoré sny sú veľmi kreatívne a majú spojitosť s tým, akú tému alebo problém momentálne riešime. Niektoré sny sú veľmi bizarné, nepochopiteľné, nečitateľné, zmätené.
Poznáte situáciu keď 12-mesačné dieťatko hodinu po uložení začne kričať v postieľke, krútiť sa a hľadať si polohu, alebo keď sa 6-ročné dieťa zrazu postaví z postele a začne sa prechádzať po izbe, či keď sa 17-ročný adolescent rozbehne po izbe, rozhadzuje veci, ba dokonca si môže ublížiť? Vo všetkých prípadoch ide o poruchu spánku - parasomniu. V tomto článku vám priblížim primárne parasomnie, čiže spánkové poruchy súvisiace priamo so stavom spánku, ku ktorým patria napríklad nočné desy, zmätočné zobudenia alebo zlé sny (nočné mory). Tieto poruchy sa prejavujú zvyčajne prvé hodiny po uspatí, pri prechode z fázy hlbokého spánku do fázy ľahšieho spánku. Dieťatko sa v tejto fáze spánku môže prebudiť, otvoriť oči, pomrviť sa, otočiť, prípadne sa prikryť a za normálnych okolností opäť zaspať.
Nočný des je sprevádzaný strašným krikom, dieťa má vypúlené oči, je úzkostné a vystrašené. Často sa pridá aj potenie a rýchle búšenie srdca. Dieťa je neutešiteľné a vyzerá doslova ako keby do neho vstúpil sám diabol. Zvyčajne sa nočný des objaví medzi 2. a 12.rokom života. Môže byť následkom narušenia bežného spánkového režimu napríklad na výlete, v škôlke alebo choroby spojenej so silnou horúčkou. Ráno si dieťa des nepamätá.
Ide o krátke prebudenia počas noci, v trvaní od 5 do 15min alebo aj dlhšie, keď rodičia nie sú schopní dieťa zobudiť. Hoci sú prebudenia intenzívne, dieťa sa spontánne vráti do spánku samé a to celkom rýchlo. Sú typické pre deti do veku 5-6 rokov, súvisia s vývinom a sú potvrdením normálneho zrenia mozgových funkcií. V tej jemnejšej forme prebudenia môžu deti mrmlať, niečo si nezrozumiteľne rozprávať, prípadne sa posadiť na posteľ. Vo viac intenzívnej forme, môže dieťa chodiť, utekať po byte a ak aj nájde rodičov, v danom momente ich nepozná, nereaguje.
Zmätočné zobudenie je jemnejšia forma nočného desu.
Námesačnosť sa vyskytuje zväčša u detí od 6-16 rokov a môže sa objaviť 3-12 krát za rok. Výskumy ukazujú, že v námesačnosti nezohráva úlohu stres dieťaťa, či typ jeho osobnosti. Mnohokrát je reakciou na nepravidelný spánkový režim dieťatka, prílišná unavenosť alebo aj chorobu sprevádzanú silnou horúčkou. Prejavuje sa vstávaním z postele, prechádzkami po miestnosti/byte a to v čase dve až tri hodiny po uložení na spánok. Dieťa vtedy vyzerá znepokojene, neodpovedá ak sa ho rodič na niečo pýta. Často krát sa k nočnému blúdeniu pridá aj otváranie dverí, okien, obliekanie či jedenie. Spôsob ako námesačnosť riešiť je len jeden, a to snažiť sa o čo najbezpečnejšie prostredie pre dieťa. Zatvoriť okná, aby nehrozil možný pád, odpratať hračky spod nôh, aby nedošlo k zakopnutiu, upraviť nábytok, tak aby nebol pre dieťa nebezpečný. Tichý a pokojný námesačný sa prechádza po byte, rozpráva akoby sám so sebou, používa jednoduché frázy ako „nechcem“ alebo „odíď“. Tu je potrebné dieťa len opatrne a jemne chytiť za plece a odprevadiť ho naspäť do postele. Zvyčajne deti poslúchnu a ľahnú si, s tým, že rýchlo zaspia a ráno si nič nepamätajú. Niekedy sa stane, že sa námesačný na krátky čas úplne preberie a zahanbí sa, keď sa ocitá na inom nevysvetliteľnom mieste. Rozrušený námesačný zvykne pobehovať, kričí, vyzerá nahnevane. V tomto prípade by ho dotyk ešte viac rozrušil, preto len treba vydržať a počkať, kým stav odznie.
Je nebezpečné ak dieťa spí s rodičom na posteli? Niektorí rodičia sa boja, že dieťa pridusia alebo priľahnú. Iní sa obávajú, že dieťa bude mať problémy s osamostatnením. Je dôležité, aby sa rodičia rozhodli, čo je pre nich a pre ich dieťa najlepšie.
Ako riešiť zhoršený sluch?
Zhoršený sluch u detí vyžaduje primeranú diagnostiku a individuálny prístup k riešeniu.
Mnoho problémov vie odstrániť medikamentózna liečba, malé chirurgické zákroky, správne lieky, alebo prípadne načúvacie strojčeky. Tie môže nosiť už aj malé bábätko, pričom sa veľkosť prístroja prispôsobí menšiemu ušku.
Deti so zhoršeným sluchom môžu čeliť rôznym psychickým a emocionálnym výzvam. Dôležité je preto poskytnúť im podporu a podporovať ich sebavedomie a sebaprijatie prostredníctvom rodinného prostredia, školy a komunitných zdrojov.
Ak si všimnete, že vaše dieťa má problémy so sluchom, je dôležité vyhľadať lekára, ktorý sa špecializuje na sluchové poruchy u detí, ako je audiologický logopéd alebo ORL lekár. Lekár vykoná potrebné vyšetrenia sluchu a pomôže určiť príčinu a rozsah zhoršeného sluchu.
Ako odhaliť problémy so sluchom?
V tomto prípade platí - čím neskôr, tým horšie. Problémy so sluchom je potrebné odhaliť už v útlom veku. Šanca na „opravu“ a vyvolanie potrebnej reakcie rečového centra je podľa poznatkov odborníkov do konca 4. roka života. Malé dieťa však samé od seba nepovie, že má niečo s uškom a nepočuje dobre, prípadne ho trápi časté pískanie či šumenie. Vyšetreniu sluchu sa venuje pediater na každej pravidelnej prehliadke, problém však viete odhaliť aj vy doma. Aby ste nestrácali drahocenný čas, všímajte si tieto varovné signály:
Malé bábätká s problematickým sluchom
- nereagujú na zvuky,
- nestrhnú sa ani pri hlasnejších zvukoch a v niektorých prípadoch nerozoznávajú ani hlas matky.
Staršie deti
- sa často pýtajú, čo sme hovorili,
- majú problémy s porozumením a slová si vysvetľujú po svojom.
- Zvyčajne nereagujú na hudbu ani televízor,
- sťažujú sa na pískanie v ušiach, najmä pri silnejších tónoch,
- a môžu mať problémy s učením, keď nevedia zopakovať slová a výrazy.
Signály, kedy treba zvýšiť pozornosť
DIEŤA 12 - 18 MESIACOV
- nerozoznáva mená známych ľudí, zvierat, objektov,
- nenasleduje jednoduché príkazy - napríklad „poď sem“,
- neotočí hlavu, ak z inej miestnosti prichádzajú zvuky a nereaguje na hudbu,
- nenapodobňuje jednoduché slová a nebľaboce,
- nepozrie na daný známy objekt, ak sa o ňom hovorí.
DIEŤA DO DVOCH ROKOV
- nepoužíva viac ako päť slov,
- nepozná predmety podľa ich názvu,
- nereaguje slovami „áno“ alebo „nie“ na otázku,
- nemieša bľabotanie s normálnou rečou,
- neteší sa, keď si idete čítať,
- nerozumie jednoduchým slovným spojeniam.
STARŠIE DETI 2 - 3 ROKY
- nedokážu vytvoriť jednoduché vety typu „ja idem“,
- nemajú záujem o jednoduché príbehy,
- nerozumejú mnohým akčným slovám - „bež“, „choď“, „sadni si“,
- nevedia si vybrať „malé“ alebo „veľké“,
- nepoužívajú množné číslo a slovesá,
- nepýtajú sa otázky typu „čo“ a „prečo“.
Ako chrániť sluch detí?
Ešte predtým, ako samotný problém so sluchom vznikne, je dôležité venovať pozornosť aj prevencii. Tu je niekoľko tipov, ako chrániť sluch detí:
Vyhýbajte sa nadmernému hluku
Dbajte na primeranú hlasitosť pri používaní slúchadiel, televízie, hudobných prehrávačov a ďalších zvukových zariadení. Je tiež vhodné minimalizovať vystavenie dieťaťa hlučným prostrediam, ako sú koncerty alebo športové podujatia. V prípade potreby použite vhodné chrániče sluchu pre deti.
Vzdelávajte dieťa o zdravých zvykoch
Učte dieťa, že je dôležité dodržiavať primeranú hlasitosť pri počúvaní hudby. Podporujte ho v používaní slúchadiel s obmedzenou hlasitosťou.
Pravidelné prehliadky u lekára
Zahrňte do rutinných lekárskych prehliadok aj vyšetrenie sluchu, aby ste včas odhalili a riešili akékoľvek problémy so sluchom.
Riešenie problémov so sluchom u detí je dôležité, pretože sluch je nevyhnutný pre správny vývoj reči, učenia a sociálnej interakcie. Nezanedbávajte príznaky a dbajte na preventívne opatrenia, aby ste chránili sluch svojich detí.
Keď sú bábätká, tešíme sa, že vyrastú z toho obdobia, keď im ani vlastná matka nerozumie a keď ani oni poriadne nevedia, kto je tá matka a čo po nich chce. Ale potom príde deň, keď už ako tak ovládame spoločnú reč kmeňa, a predsa nastáva rozčarovanie: viete, že vás počujú, viete, že rozumejú, len vás úplne očividne ignorujú.
Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí.
Premiestnenie dieťaťa do vlastnej izby
V každej rodine s malým bábätkom sa raz bude treba rozhodnúť, kedy je ten správny čas premiestniť dieťa na noc do vlastnej izbičky, preč z rodičovskej spálne. V domácnostiach s jedným dieťaťom je bežné, že dieťa spí s rodičmi dovtedy, kým je dojčené. Určite však neodporúčame premiestniť dieťa do vlastnej izby hneď ako prestane byť dojčené. Tak by totiž stratilo všetky svoje doterajšie istoty a mohlo by to mať následky, napríklad v podobe nočných mor. Pri tejto pre dieťa významnej zmene treba byť trpezliví a nič neunáhliť. Ideálny stav nastáva vtedy, ak sa rodina sťahuje do nového a dieťa dostane celkom novú izbu, ktorú si môže zariadiť podľa svojich predstáv. No zariadiť detskú izbu s príjemnou atmosférou sa dá aj zo staršieho nábytku pomocou malých vylepšení za pár eur. Skvelou pomocou sú nálepky na stenu, dostanete ich v rôznych dizajnoch i veľkostiach, a aj starý nábytok vyradený z kancelárie bude vyzerať celkom inak s veselými farebnými úchytkami. Nechajte dieťa, nech si aspoň tieto drobnosti vyberie samo, to nič, ak to nebude celkom podľa rodičovského vkusu, je to predsa jeho izba a malo by sa tam cítiť dobre. Motiváciou mu môže byť nová hračka, koberec, CD prehrávač, na ktorom mu pustíte obľúbenú rozprávku či pesničku, čokoľvek, o čom si myslíte, že by mohlo vášho potomka presvedčiť, aby šiel spať do detskej. Pri zariaďovaní detskej je treba myslieť na to, že pri dieťati bude musieť občas prespať aj jeden z rodičov, napríklad keď dieťa ochorie, a preto sú výhodou rozkladacie postele. Detská psychologička Daniela Bolgáčová tvrdí, že pri každom dieťati je to iné a všeobecne sa nedá povedať konkrétny vek, v ktorom je dieťa zrelé na spanie mimo rodičovskej spálne. Horná hranica by však nemala presiahnuť päť až šesť rokov, teda predškolský, prípadne školský vek. Vtedy by už dieťa malo byť samostatné. Základ detskej izby by mala tvoriť posteľ, nočný stolík s lampičkou, písací stôl (najlepšie taký, ktorého výška sa dá prispôsobiť rastu dieťaťa) a polička, prípadne skrinka na hračky. Dôležitá je aj farebnosť miestnosti, ktorá zaručí, že sa tam váš drobec bude dobre cítiť. Veľkou pomocou deťom bývajú tzv. nočné lampičky (buď na baterky alebo do zástrčky), ktoré svietia tlmeným svetlom.
Máme dcéru, ktorá má 1 rok aj 8 mesiacov. Od 13 mesiacoch spí sama v izbe, najprv v postielke a teraz v už v posteli (poschodovej). S uspávaním sme nemali problém, niekedy som ju nestihla ani poriadne obliecť po kúpeli a ona mi už spala. Dnes večer nebola síce moc unavená ale potom ako som ju uložila a odišla z izby začala plakať, histericky kričať mamina a búchať na dvere. Vôbec neviem čo mám robiť, ale hlavne kde je príčina. Či ide len o vzdor, keď sa jej nechce spať alebo či má naozaj z niečoho strach. Nepoviem, kebyže zaspala, niečo sa jej zlé sníva a ona začne plakať ale teraz ani ešte nespala a už sa bojí, plače a kričí a búcha. Prosím Vás máte s týmto nejakú skúsenosť?
Pomočovanie
Pomočovanie je problém, ktorý sa môže vyskytnúť u detí v rôznom veku. Kontrola močenia počas bdelosti sa zvykne vyvíjať najskôr, zatiaľ čo udržať moč počas spánku býva zvládnuté až podstatne neskôr - u mnohých detí až okolo 4.-5. roku. Ak sa pomočovanie pretrváva aj po 5. roku, je vhodné vyhľadať lekára. Dôležité je sledovať pitný režim, najmä večer (po 18.-19. hod.).
Spoločné spanie s rodičmi
Spoločné spanie dieťaťa s rodičmi je téma, ktorá vyvoláva rôzne názory. Niektorí odborníci odporúčajú dať dieťa do vlastnej izby čo najskôr, zatiaľ čo iní uprednostňujú spoločné spanie. Obe moje deti si to s nami poctivo v manželskej posteli odspali. Nebolo to plánované, proste nám to tak prišlo na prežitie jednoduchšie. Ani jedno nie je ustráchaný neurotik. Ani jedno nemalo problém sa do vlastnej postieľky presunúť - verím, že aj vďaka tomu, že vždy v nás rodičoch mali istotu, že sme „po ruke“ a že ich nenecháme vyrevať, keď nás privolávajú.
Recové poruchy
Zajakávanie a račkovanie patria medzi najfrekventovanejšie problémy spojené s rečovým vývojom. Niekedy sa tak stáva z dôsledku rodových predpokladov. Ak dieťa počas oboznamovania sa s novými slovami počuje nesprávny príklad, chápe ho ako svoj vzor, ktorý kopíruje. Pritom sa do toho môžete dostať úplne nevinne napríklad aj kvôli tomu, že vy samé račkujete. Lenže s týmto problémom sa musíte popasovať čo najskôr, aby ste ho to vedeli pre budúcnosť odnaučiť.
Nemaznajte sa
Veľkou chybou, ktorú robia rodičia, je nesprávna komunikácia s dieťaťom. Bábätko v nás automaticky evokuje niečo milučké, s čím sa treba mojkať a správať sa k nemu veľmi mäkko. S tým sa často skĺzava aj do maznavého rozprávania. Je v poriadku, ak sa tak rozprávate s batoľaťom. Lenže čím viac sa blíži vek, keď si dieťa začína uvedomovať všetko čo sa deje okolo, tým skôr by ste sa mali tohto zlozvyku zbaviť. Pretože práve kvôli tomu sa naučí vyslovovať jednotlivé slová nečisto a nezrozumiteľne. Ak sa týmto spôsobom prihovoríte len občas, nemusíte sa báť, že sa to naňho hneď nalepí. Neustále opakovanie však môže mať negatívny vplyv.
Ďalšou chybou je aj púšťanie rozprávok v inom jazyku. Mnoho detských televíznych staníc vysiela výlučne v češtine, s čím súvisí nielen osvojovanie si iných slovíčok, ale aj iná melodika a spôsob vyslovovania. Ako príklad si vezmite české zdôraznené „ř“. U niektorých škôlkaroch môže byť problémom práve to, čím by ste im chceli pôvodne pomôcť. Škôlky s výučbou angličtiny už nie sú výnimkou. No ak je toho veľa, nie každé dieťa dokáže filtrovať jednotlivé prechody a aj do materinského jazyka si prenáša zopár zlozvykov.
Pozor na mlčanlivosť
I keď sa to tak na prvý pohľad nezdá, aj toto môže byť problém, pri ktorom potrebujete spoluprácu logopéda. Dieťa by malo postupne naberať novú slovnú zásobu a jasnejšie formulovať jednotlivé požiadavky. Keď sa však dostanete do momentu, že stále komunikuje len na základe nejakých posunkov a pazvukov alebo si vystačí len s minimom nových slov, je nutné začať sa s tým zaoberať. Prvé slová by malo dieťa vysloviť okolo prvého roka života. Môže však nastať určitý posun na základe genetiky a dokonca aj pohlavia. Z vedeckých výskumov totiž vyplýva, že dievčatká sú v tomto smere aktívnejšie. V nasledujúcich mesiacoch by sa mali začať pridávať ďalšie slabiky, po druhom roku sa musí reč vyjasňovať a po treťom by už malo mať v zásobe minimálne päťdesiat pomenovaní. Keď v niektorom z týchto bodov výrazne zaostáva, poraďte sa najprv s pediatrom, ktorý vám odporučí následné kroky.
Cvičte aj doma
Zostaňme najprv pri cvičeniach ohľadom mlčanlivosti detí. V tomto prípade zohráva veľkú úlohu vaša komunikácia s nimi. Musíte im veľa rozprávať, ukazovať stále nové veci, ktoré budete vysvetľovať a tým pádom sa aj im bude stále rozširovať slovná zásoba. Ďalším prípadom sú už konkrétne rečové problémy ako spomínané zajakávanie, račkovanie alebo šušľanie, či zlá výslovnosť koncových hlások. Na vyšetrení u logopéda sa zoznámite s konkrétnymi cvikmi, vďaka ktorým sa dieťa postupne začne učiť správny tvar. V závislosti od pokročilosti tohto problému si potom dohovoria potrebný počet sedení. Preskúšavanie v ordinácii však pre rýchlu nápravu nestačí. Vy samé by ste mali na internete iniciatívne nájsť nové slovné hry, ktoré vám pomôžu napredovať. Neriskujete tak, že to dieťa rýchlo omrzí, pretože budú dookola omieľať to isté. Riekaniek alebo básničiek je neúrekom, stačí hľadať. Ak máte rovnaký problém aj vy, môžete cvičiť zároveň s deťmi, čím dostanú ďalšiu motiváciu.
Opora v neľahkých chvíľach
Aj vy si z detstva istotne pamätáte, že rovesníci dokážu byť niekedy netaktní a vie čo i len slovne veľmi ublížiť. Je to najmú z toho dôvodu, že si ešte nedokážu uvedomovať krehkosť citov. No a keď sa niekto trápi rečovou poruchou, môžu si z neho robiť nepríjemné posmešky. Dôsledkom môže byť uzavretie sa do seba a problémy s verejným vystupovaním. Keď vytušíte nejaké komplikácie podobného druhu, snažte sa ich uchlácholiť a nedovoľte im úplne sa stiahnuť do úzadia. Vysvetlite im, že každý má na sebe nejakú chybičku a je veľmi smutné, že si to kamaráti nedokážu uvedomiť.
Hyperakúzia u detí
Deti s citlivými uškami a sluchom majú nepríjemné pocity, keď počujú každodenné zvuky, ktoré sú tolerované zdravými ľuďmi s normálnym sluchom. Je ťažké toto ochorenie diagnostikovať, pretože mnohé deti nemajú fyzické symptómy.
Hyperakúzia je zriedkavé ochorenie, ktoré postihuje jedného z 50.000 ľudí na svete. Príznaky sa prejavujú naraz alebo postupne. Tento stav je niekedy spojený s tzv. hučaním v ušiach. Príčinou môže byť poranenie hlavy alebo vystavenie človeka nadmernému hluku.
Fyzické príznaky
Každodenné zvuky, ktoré by mohli spôsobiť dieťaťu bolesť je zvuk a hluk práčky, vysávača, ale aj hlučne sa hrajúce deti. Deti trpiace hyperacusom môžu byť obzvlášť citlivé na mechanické a elektrické šumy. Niektoré zvuky ich môžu obťažovať viac ako ostatných. Keď dieťa počuje bolestivý zvuk, automaticky si ušká prikryje rukami alebo sa pokúša opustiť miestnosť, kde je hluk.
Deti môžu mať ťažkosti hovoriť o ich príznakoch, všimnete si však, že sa necítia dobre tam, kde sa kričí, začnú plakať alebo byť násilné. Toto správanie sa prejavuje v hlučných miestnostiach, alebo na akciách, ako sú veľké rodinné stretnutia. Dieťa sa môže cítiť zúfalo aj pri hlasnom tlieskaní. Takéto deti sa aj ťažšie sústredia v škole a majú podpriemerné známky. Niektoré deti si môžu pri hluku až fyzicky sami ubližovať.
Liečba
Ak si všimnete spomínané príznaky, poraďte sa s lekárom na ďalšom postupe. Dieťa môže začať nosiť na ušku generátor zvuku, ktorý mu masíruje sluch.
Prvé príznaky duševných problémov u detí
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Čo by ste si mali všímať? Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť. Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku.
Často plače - na prvý pohľad bez jasného dôvodu. Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí - od malých detí po adolescentov. Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách.
Existuje viacero typov porúch príjmu potravy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty. Poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa, sú sprevádzané mnohými problémami, a to nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu.
Je neustále smutné? Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo? Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych? To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
Bipolárna afektívna porucha (BAP) sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky. Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Hovorí sa im neurotransmitery a ich primárnym účelom je komunikácia. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy.
Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte. Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička, psychoterapeutka, viceprezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, predsedníčka Psychofarmakologickej sekcie SPsS SLS, krajská odborníčka MZ SR pre psychiatriu, členka CPT Rady Európy za SR, členka Rady vlády SR pre duševné zdravie, výkonná riaditeľka ODOS, o. z.
